Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321201210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6321201210.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov
JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Y. Z., narodeného XX. XX. XXXX,
bytom J. XXXX/XX, J., právne zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská
Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému SEVIS, a.s., so sídlom Kuzmányho 8, Žilina, IČO: 31
587 526, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Brezno č. k. 6C/22/2021-127 z 2. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že pokiaľ sa vo veci samej žalobca domáhal určenia, že záložné právo k
jeho nehnuteľnostiam (vedeným na LV č. XXXX, k. ú. K.) v prospech žalovaného ako záložného veriteľa
neexistuje a právny vzťah z tohto záložného práva nie je daný kvôli premlčaniu záložného práva, ktoré
bolo zriadené vo vzťahu k jeho záväzkom z troch zmlúv o pôžičke z 30. 11. 2011, 30. 07. 2012 a 04.
06. 2013, bol návrh žalobcu na neodkladné opatrenie nedôvodným s poukazom na ust. § 325 ods.
1 a ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Prvoinštančný súd totiž v

súvislosti so skúmaním osvedčenia práva, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana
dospel k záveru, že táto podmienka nariadenia neodkladného opatrenia nie je splnená. Konštatoval,
že hoci nárok bude skúmaný vo veci samej, už z doložených listín je zrejmý ten právny záver, že
právne vzťahy vzniknuté na základe predmetných zmlúv nie sú občianskoprávnymi vzťahmi a nemožno
na ne aplikovať výhradne Občiansky zákonník. Z doložených kópií zmlúv o pôžičke vyplýva, že išlo
o obchodnoprávne vzťahy vo všetkých troch prípadoch buď na základe voľby práva v zmysle § 262

Obchodného zákonníka (v prípade prvých dvoch zmlúv) a na základe naplnenia podmienok v zmysle
§ 261 ods. 1 a 9 Obchodného zákonníka (resp. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom
do 31. 07. 2021). Prvoinštančný súd potom zdôraznil, že žalobca ani v návrhu, ani v žalobe samotnej
nezdôvodnil, prečo by sa právny vzťah sporových strán mal posudzovať ako občianskoprávny napriek
jasne formulovanej voľbe práva v úvode zmlúv o pôžičke a napriek celkom zrejme podnikateľskému
charakteru a účelu pôžičiek. Len z faktu, že žalobca sám ako ručiteľ pristúpil k záväzkom podnikateľa

ako fyzická osoba nepodnikateľ, takýto záver odvodzovať bez ďalšieho nemožno a dôvody na iný
právny režim nijak nezdôvodnil. S odkazom na § 323 ods. 1 a § 407 Obchodného zákonníka potom
prvoinštančný súd konštatoval, že uznaním dlhu začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba podľa
Obchodného zákonníka a v tomto prípade k uznaniu zo strany žalobcu došlo dňa 27. 02. 2020,
premlčacia doba v trvaní 4 rokov ešte neuplynula a na mieste je skúmať aj jej prípadné pretrhnutie.
Žalobca teda neosvedčil, že by došlo k premlčaniu pohľadávky žalovaného voči nemu. Síce osvedčil,

že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva z predmetných zmlúv, bol by tu teda daný dôvod naokamžitú úpravu vzájomných práv sporových strán, avšak neosvedčil existenciu práva, ktoré by takouto
dočasnou úpravou malo byť chránené.

3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie zmeniť a
neodkladné opatrenie nariadiť.

4. V odvolaní namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveciatátovadapodľažalobcuspočívavtom,žezozmluvyoprevzatídlhuzodňa28.12.2015

vyplýva, že táto sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a aj samotné označenie dokumentu
ako „uznanie dlhu“ zo dňa 27. 02. 2020 znamená, že podlieha režimu Občianskeho a nie Obchodného
zákonníka. Z uznania dlhu nevplýva, že by mal vedomosť o tom, že dlh je premlčaný. Okrem toho
žalobca poukázal na to, že prvoinštančný súd postupoval nad rámec skúmania splnenia podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko sa týmito otázkami mal podrobnejšie zaoberať až v
rámci konania vo veci samej a nie v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení. Žalobca napokon

zdôraznil, že podstatnou skutočnosťou a účelom podaného návrhu je to, že žalovaný pristupuje k výkonu
záložného práva formou priameho predaja napriek tomu, že písomne odvolal splnomocnenia udelené
k tomuto spôsobu výkonu záložného práva v zmysle uzatvorených zmlúv o zriadení záložného práva,
čo preukázal listinnými dôkazmi.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne plne sa stotožniac s jeho odôvodnením.

6. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože uznesenie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu

žalobcu na neodkladné opatrenie je vecne správne. Aj podľa odvolacieho súdu neboli naplnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil právo, ktorému
žiadal poskytnúť ochranu. Okresný súd použil správne ustanovenia právnych predpisov, po právnej
stránke teda vec správne posúdil a svoje rozhodnutie aj adekvátne a dostatočne odôvodnil v súlade s
ust. § 236 CSP. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil prijaté závery a rozsahom aj obsahom neodkladnému

opatreniu v postačujúcej miere jasne a zrozumiteľne povedal, prečo podľa neho nebol dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Prvoinštančný súd správne a v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP skúmal (aj) skutočnosť, či právo,
ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením je dostatočne osvedčené. Ak potom dospel

k záveru, že predmetné právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa majú spravovať Obchodným
zákonníkom, odvolací súd v tomto štádiu konania považuje tento záver za správny a v dôsledku toho
je správnym i záver okresného súdu o tom, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu zatiaľ
neuplynula. Odvolací súd len podotýka, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že záložné
právo neexistuje a právny vzťah z neho plynúci nie je daný, čo však nevyjadruje skutočné právne účinky

námietky premlčania (ak by táto bola dôvodnou). Žalobca po skutkovej stránke netvrdí, že by záložné
právo neexistovalo, namieta (iba) jeho premlčanie.

8. Žalobca neopodstatnene v odvolaní namietal aj to, že prvoinštančný súd nad rámec skúmania
podmienok neodkladného opatrenia skúmal dôvodnosť uplatneného práva. Aj podľa odvolacieho súdu

je rozhodujúce to, že neodkladné opatrenie nie je samoúčelné, žalobca má podľa § 326 CSP osvedčiť
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a preto je plne namieste zaoberať sa pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení aj tým, či sa žalobcom uplatnené právo javí ako pravdepodobne
dané. V prejednávanom prípade tomu tak nebolo a ak teda nie je osvedčená danosť nároku, niet
logického dôvodu, aby takémuto právu bola poskytnutá ochrana neodkladným opatrením.

9. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že občianskoprávny vzťah vyplýva zo samotnej zmluvy o prevzatí
dlhu i uznania dlhu, prvoinštančný súd v tomto smere správne poukázal na jednotlivé ustanovenia
Obchodného zákonníka, čo v tomto štádiu konania dostatočne osvedčuje, že by sa v prípade pôžičiek
malo jednať skutočne o obchodnoprávne a nie občianskoprávne vzťahy. Na tom nič nemenia ani

žalobcom označené písomné právne úkony, t. j. zmluva o prevzatí dlhu a uznanie dlhu.

10. Napokon žalobca namietal, že odvolal splnomocnenia udelené k výkonu záložného práva vo forme
priameho predaja. K tomu musí odvolací súd poukázať na § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka,podľa ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Podľa odvolacieho súdu
to znamená, že výkon záložného práva nie je založený na splnomocnení na takúto činnosť zo strany
záložného dlžníka, ale priamo na uvedenom zákonnom ustanovení. Preto nebolo podstatným, či žalobca

odvolal alebo neodvolal udelené splnomocnenia.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).