Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221816
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4212221816.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátskou kanceláriu
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: N.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie sumy vo výške 991,01 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
10Er/1550/2012-51 zo dňa 22.marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka

60,Bratislava, zo dňa 31.08.2012. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d),
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný
poriadok"), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 4 ods.
1,2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 45 ods.
1,2 ZoRK, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnený sa návrhom
na vykonanie exekúcie spísaným formou zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 27.08.2012 domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške 991,01 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 07458/11 zo dňa 09.08.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO:
35922761. Dňa 15.10.2012 doručil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú súd uznesením zo dňa 16.01.2013 zamietol. Uvedené uznesenie napadol oprávnený
odvolaním a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7CoE/142/2013-26 zo dňa 30.09.2013 uznesenie
prvoinštančného súdu ako nepreskúmateľné zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou
súdu prvej inštancie bude zabezpečiť rozhodcovskú zmluvu a posúdiť jej platnosť. Pokiaľ by právomoc

rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský
rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre

vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy za účelom jej preskúmania, ktorá bola súdu
doručená dňa 18.04.2016. Oboznámil sa so Zmluvou o úvere zo dňa 23.09.2010 a rozhodcovskouzmluvou z toho istého dňa (23.09.2010), z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zastal názor, že nie je možné rozhodcovskú zmluvu
považovať za platne uzavretú. Formulácia predloženej rozhodcovskej zmluvy (vopred predtlačený
formulár,doktoréhooprávnenývpísalužibaosobnéúdajepovinnéhoačísloúverovejzmluvy)spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,

že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Ďalej uviedol, že z listín predložených oprávneným

nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou
príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a
voľbu. Povinná zjavne nebola kvalifikovane poučená o závažných dôsledkoch rozhodcovského konania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené

a nebolo možné meniť ich obsah, čo je i daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a

povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu
platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský
rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože
nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené
rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený

rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť

exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ( § 365 ods.1 písm.h) CSP). Je toho názoru, že
exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v
jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem §44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje
povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá

povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie súd nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu podľa
§ 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej stránky spočíva v preskúmavaní

hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd
pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke nemohol skúmať samotné rozhodcovské
konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku
na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k
niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí

mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Má za to,
že ak súd aplikoval na skutkový stav veci § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania
práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok. Postupom
súdu a výkladom § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách

o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods.1 písm. f) CSP). Má zato, že konajúci súd
pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka.

Oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. V zmysle čl. 2
predmetnej zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi

zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a. s., postupuje v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, ako aj v zmysle svojho Rokovacieho
poriadku. Vzhľadom k uvedenému bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom
podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci exekučné konanie začalo spísaním návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice dňa 27.08.2012 pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, proti povinnej N.
U., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXX/XX, V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 991,01 eur s prísl.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava, sp. zn. SR 07458/11 zo dňa 09.08.2011, právoplatný dňa
30.08.2011 a vykonateľný dňa 02.09.2011. Dňa 15.10.2012 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej sú prvej inštancie rozhodol
uznesením č.k. 10Er1550/2012-12 zo dňa 16.01.2013 tak, že žiadosť zamietol. Na základe odvolania
oprávneného Krajský súd v Nitre uznesením č.k.. 7CoE/142/2013-26 zo dňa 30.09.2013 rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol bez toho,
aby sa oboznámil s rozhodcovskou zmluvou. Odvolací súd nariadil, aby súd prvej inštancie zabezpečil
doloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorú je potrebné preskúmať, či nie je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatná a či nie je dôvod pre zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia. Súd prvej inštancie, riadiac sa pokynom odvolacieho súdu, vyzval oprávneného

na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola súdu doložená dňa 18.04.2016. Po jej preskúmaní
súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia napadnutým uznesením zamietol, keď mal zato, že
rozhodcovská zmluva je neplatná a preto exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodovať, nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia.8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávne
zistil skutkový stav veci a vec po právnej stránke posúdil správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak by bola exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom

štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 a zo dňa 9.
02.2012 sp.zn. 3Cdo 122/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

15. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na

vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
právapovinností,jednakvyjadreniauloženejpovinnosti,ktorásamánútenevykonať). Pokiaľoprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade
rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide
o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma,
či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012). Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý nemal k tomu právomoc, ide

o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul
v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu
nebola vôbec uzatvorená, alebo bola uzatvorená neplatne.16. Odvolací súd udáva, že v predmetnej veci bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok,
vydaný rozhodcovským súdom, ktorý si svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej

medzi oprávneným a povinnou dňa 23.09.2010, teda v rovnaký deň ako bola medzi oprávneným a
povinnou uzatvorená aj Zmluva o úvere č. 409100145 zo dňa 23.09.2010, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým spôsobom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra

je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní
zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. S poukazom na ustálenú judikatúru, ak oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy.

17. Odvolací súd s poukazom na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy, dospel zhodne ako súd
prvej inštancie k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že rozhodcovská
zmluva bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto môže

javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná
individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, motiváciou ktorého bolo v
prvom rade uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj
rozhodcovskú zmluvu podľa názoru odvolacieho súdu bola podstatne ovplyvnená. Z obsahu spisu
mal odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa

- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd vyjadril
názor, že predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu,
že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán

podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Odvolaciemu súdu bolo aj z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že práve dodávateľ - oprávnený je ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na
Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnej domáhať
sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde.
Odvolací súd poukazuje aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a

akou osobou bol spotrebiteľ (povinná) poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
zmluvy. Ďalej odvolací súd dodáva, že z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva)
vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám.
Uvedená rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí
pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Veriteľ mal povinnosť predložiť

povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá
- ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd konštatoval
neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami
poskytnutými povinnej. Odvolací súd duplicitne zdôrazňuje, že o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je
aj daný prípad. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom
vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná,

pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

18. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a

rozhodnúť. To znamená, že súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Vzhľadom
na to, súd prvej inštancie správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

19.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).