Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/241/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2217214758.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcu zo žaloby o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru/žalovaný zo žaloby o zaplatenie úverovej pohľadávky 8 725,11
€ s prísl. X. O., bytom vo B. Q., V.U. XXX/X, proti žalovanej zo žaloby o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru/žalobkyňa zo žaloby o zaplatenie úverovej pohľadávky 8 725,11 € s prísl. V. O.

W., U..W.., so sídlom v Ž., Z. XX, IČO: XX XXX XXX, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a
iné, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 17 Csp 107/2017, o dovolaní žalobkyne
vo veci o zaplatenie úverovej pohľadávky 8 725,11 € s prísl. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
12. mája 2020 sp. zn. 11 Co 243/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 12. mája 2020 sp. zn. 11 Co 243/2019 a rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda z 08. februára 2019 č. k. 17 Csp 107/2017 - 49 vo výroku, ktorým zamietol žalobu

v časti uplatnených zmluvných úrokov po zosplatnení úveru a vo výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Dunajská Streda na ďalšie konanie.
Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda z 10. júla 2020 č. k. 17 Csp 107/2017 -115 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 08.
februára 2019 č. k. 17 Csp 107/2017 - 49 vo výroku I. žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru poskytnutého zmluvou o spotrebiteľskom úvere špecifikovanom vo výrokovej časti zamietol. Vo
výroku II. uložil žalovanému zo žaloby o zaplatenie úverovej pohľadávky povinnosť zaplatiť žalobkyni z
tejto žaloby sumu 9 019,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9 009,43 € od 29.
júla 2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti. Vo výroku III. súd žalobu o zaplatenie
úverovej pohľadávky vo zvyšku zamietol. Vo výroku IV. priznal žalobkyni zo žaloby o zaplatenie úverovej
pohľadávky proti žalovanému z tejto žaloby nárok na náhradu trov celého spojeného konania o obidvoch

žalobách vedených pod spoločnou spisovou značkou 17 Csp 107/2017 v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 2, § 9 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2020 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a
ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany

ako veriteľ a dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Daná zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Súd dospel k záveru,
že predmetný úver nie je bezúročný a bez poplatkov, pričom bol pre omeškanie s plnením mesačných
splátok v súlade s úverovou zmluvou a zákonnou úpravou predčasne zosplatnený s účinnosťou k 28.
júlu 2017, čím vznikla dlžníkovi povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky
z úveru. Dlžník do zosplatnenia úveru uhradil na istinu sumu 1 274,89 €, súd preto vyhovel žalobe v

časti 9 019,85 €. Súd dlžníka zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny úveru
a z nezaplateného úroku vzniknutého do predčasného zosplatnenia úveru, vo výške 5% ročne odo dňanasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, t. j. od 29. júla 2017. Súd zamietol žalobu v časti
uplatneného úroku vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8 725,11 € od 29. júla 2017, keď dospel
k záveru, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti

dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Súd zároveň zamietol aj žalobu o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa zo žaloby o zaplatenie úverovej

pohľadávky odvolanie v zamietajúcej časti uplatneného nároku na zmluvné úroky po zosplatnení úveru.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. mája 2020 sp. zn. 11 Co 243/2019
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania
potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Žalobcovi zo žaloby o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru/ žalovanému zo žaloby o zaplatenie úverovej pohľadávky 8 725,11 € s prísl.

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny
právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti
dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. O nároku na

náhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1vspojenís§396ods.1CSP.

3. Súd prvej inštancie uznesením z 10. júla 2020 č. k. 17 Csp 107/2017 -115 rozhodol tak, že žalovanému
zo žaloby o zaplatenie úverovej pohľadávky uložil povinnosť do 15 dní od doručenia uznesenia nahradiť
žalobkyni z danej žaloby trovy celého spojeného prvoinštančného konania v sume 540,50 €.

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (viď bod 2) podala dovolanie žalobkyňa zo žaloby o zaplatenie
úverovej pohľadávky, V. O. W., U..W.. (ďalej aj „dovolateľka“ alebo „žalobkyňa“), a to v časti výroku,
ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí uplatneného nároku zmluvných úrokov po
zosplatnení úveru. Prípustnosť dovolania odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm.

b/ CSP. Mala za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd v danej veci aplikoval nesprávny právny
predpis, resp. právne predpisy nesprávne interpretoval. Podľa názoru dovolateľky nárok na zaplatenie
úrokutrváodposkytnutiapeňažnýchprostriedkovažpoichvrátenie,tedaajpopredčasnomzosplatnení.

Poukázala na ustanovenie § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žiadala, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zrušil a zároveň, aby zrušil aj rozsudok
súdu prvej inštancie v časti výroku III. (o zamietnutí uplatnených úrokov po zosplatnení úveru) a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný zo žaloby o zaplatenie úverovej pohľadávky sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu -
žalobkyňa,vneprospechktorejbolorozhodnuté,zastúpenávsúlades§429ods.2písm.b/CSP,skúmal

prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne je dôvodné, a preto je potrebné dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v zamietajúcom výroku žalobou uplatnených zmluvných úrokov
po zosplatnení úveru a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 a § 450 CSP). Zároveň je potrebné zrušiť aj súvisiace

uznesenie súdu prvej inštancie o výške trov prvoinštančného konania.

7. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

8. Z dovolania je zrejmé, že žalobkyňa za doposiaľ dovolacím súdom neriešenú právnu otázku považuje
otázku existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru,pričom zastáva právny názor, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.

9. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou
dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 115/2019, 5 Cdo 42/2020, 5
Cdo 73/2020, 7 Cdo 307/2019, 7 Cdo 118/2019, 8 Cdo 221/2019, 8 Cdo 237/2019, 8 Cdo 135/2020, 9
Cdo 6/2020, 9 Cdo 24/2020, v ktorých dospel dovolací súd k zhodnému riešeniu právnej otázky vedúcej

k záveru, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,
akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V
zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru, od ktorého sa dovolací súd nepovažuje za
potrebné odkloniť, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a zároveň

dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a v súvisiacich
výrokoch o náhrade trov konania zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba
zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto časti zrušil aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
Dovolací súd zároveň bez ďalšieho zrušil aj súvisiace uznesenie súdu prvej inštancie o výške náhrady

trov prvoinštančného konania, keďže uvedené uznesenie o výške náhrady trov konania je vzhľadom na
zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu a čiastočné zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej predčasné.

11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.