Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. júl 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/961/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110212626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Diana Benkeová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7110212626.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: ORIFLAME
SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 31 348
751, proti povinnému: U. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. X, XXX XX J., o vymoženie uloženej povinnosti
XXX,XX Eur s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ján Sokol, Exekútorský úrad
so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, o námietkach oprávneného, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom
dňa 26.02.2020 pod č. EX 1166/2010 z a m i e t a.
II. Súd návrh oprávneného zo dňa 26.02.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z., z a m i e t a.
III. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o
súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019

Z.z., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10.05.2010 a
poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 057639*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 25.05.2010,
bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Sokol. Súdny exekútor poverenie na vykonanie
exekúcie prevzal dňa 28.05.2010.

2. Dňa 13.03.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Oprávnený odôvodnil námietky rozporom upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom č.
233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ako aj rozporom ustanovení tohto zákona a na jeho základe vydaného upovedomenia o zastavení
starej exekúcie s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“ alebo „Ústava“), a to s
ustanoveniami čl. 1. ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl.
46 ods. 1 Ústavy, ako aj rozporom s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj len „Dohovor“ a rozporom s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 (ďalej aj len Protokol
1). Exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa právnej úpravy Exekučného poriadku účinného

do 31.03.2017. Predmetná úprava Exekučného poriadku dôvody zastavenia tejto exekúcie z dôvodov
uvedených v zákone č. 233/2019 Z. z. a v doručenom upovedomení o zastavení starej exekúcie
neobsahuje a jej zastavenie z takýchto dôvodov neumožňuje, vzhľadom na čo oprávnený konštatuje
porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1
Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom
konaní a vo vzťahu k svojim základným právam vzťahujúcim sa k tomuto exekučnému konaniu.

Oprávnený požiadal súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie o námietkach do času meritórnehorozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) a podal ústavnému
súdu návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona, a to jeho
ustanovení Čl. I §1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, §

6ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami
Ústavy, Dohovoru a Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy a princípmi právneho štátu ním
garantovanými vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona vrátane exekučného konania vedeného oprávneným tak, že do právneho poriadku retroaktívne
(pravá retroaktivita) zavádza legálnu definíciu „starej exekúcie“ v nadväznosti na dobu jej vedenia v

období pred účinnosťou tohto zákona, upravuje postup ukončenia „starých exekúcií“ ex lege (§ 1 ods.1),
svojvoľne a arbitrárne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie „rozhodnej
doby ich vedenia“, upravuje vznik exekučného titulu „sui generis“ voči oprávnenému v starej exekúcii o
upovedomenie o zastavení starej exekúcie a ukladá oprávnenému v starej exekúcii povinnosť uhradiť
exekútorovi paušálne trovy exekúcie v sume 35,- eur bez DPH (42,- eur s DPH), upravuje okamih
ukončenia starých exekúcií, upravuje povinnosť exekútorov v starých exekúciách zrušiť všetky úkony

smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii v nadväznosti na neosvedčenie
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v 30 dňovej lehote, implicitne upravuj
meritórny prieskum exekučných titulov oprávneného exekučným súdom (napríklad podmienky formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa) v prípade
opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému s možnosťou exekučného

súdu nevydať exekútorovi poverenie na vykonanie novej exekúcie pri opätovnom návrhu, stanovuje
podmienky a povinnosti oprávneného pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, napriek
procesnému charakteru zákon retroaktívne vstupuje do úpravy hmotnoprávnych vzťahov oprávneného
a povinného nabúravajúc konštituovanú právnu istotu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu v otázke
premlčania (jeho celkovej doby, plynutia, okamihu zániku) vyplývajúcu z noriem hmotného práva a

prolonguje tieto premlčacie doby o obdobie jedného roka, implicitne stanovuje povinnosť oprávneného
opätovnej/duplicitnej úhrady súdneho poplatku za opätovný návrh na vykonanie exekúcie (16,50 eur
v zmysle zákona o súdnych poplatkoch) s vylúčením nároku oprávneného na náhradu trov spojených
s jeho podaním. Nakoľko oprávnenému hrozí zastavovanie ďalších „starých exekúcií“ podľa § 5 ods.
3 ZoUNEK aj v období po podaní týchto námietok (oprávnený vedie množstvo ďalších exekúcií vo

vzťahu ku ktorým podmienky ich zastavenia nastanú v období po 1.1.2020), z čoho vyplýva akútna
hrozba ďalších budúcich zásahov do základných práv a majetkovej sféry oprávneného, oprávnený
odôvodnil žiadosť o podanie požadovaného návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy aj akútnou
hrozbou ďalších budúcich zásahov do základných práv oprávneného a jeho majetkovej sféry. Zároveň
vzhľadom na enormné množstvo „starých exekúcií“ vedených v SR vo vzťahu ku ktorým dôjde/hrozí ich

zastavenie na základe ZoUNEK, je preukázaná aj existencia všeobecného záujmu na posúdení súladu
uvedených ustanovení ZoUNEK s Ústavou a Dohovorom ústavným súdom v kontexte rizika vzniku
značných škôd a ťažko napraviteľných následkov vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených vedúcich
„staré exekúcie“. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm.
a) Ústavy doplnil aj o požiadavku pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení ZoUNEK ústavným

súdom podľa čl.125 ods. 2 Ústavy do doby jeho rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Na
základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu oprávnený navrhol, aby v rámci rozhodovania
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods.1 písm. b) CSP súd
prerušil konanie o námietkach - do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej o
jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ZoUNEK, a to jeho

ustanovení Čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2,
§ 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II bod 5 s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods.
4, čl. 13ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu
1, aby takýto návrh Ústavnému súdu SR podal a následne námietkam oprávneného vyhovel, a podľa
§ 7 ods.3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 20.01.2020 súdny
exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie
č. EX 1166/2010, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z

dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval
aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré
pozostávajúzpaušálnychtrov 35,00Euradanezpridanejhodnotyvovýške7,00Eurnaúčetexekútora.5. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných

konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len "opätovný návrh").

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula

rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo
dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"),
ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

8. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku,
platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

9. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,
ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a

paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška
paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6)
Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

11. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na

zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

12. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného

konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

13.Podľaust.§6ods.4ZoUNEK, exekútornemánároknanáhradupaušálnychtrov,aka)oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)

14. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané
v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

15. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

16. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

17. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.18. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

19. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

20. Oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a
zdôraznildopadtejtoprávnejúpravynajehopostavenievprebiehajúcomexekučnomkonaní.Oprávnený
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že
preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavný súd SR.

21. V zmysle § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., v exekučnom konaní sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný poriadok v § 36 ods.
5 však výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov
(napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods. 1 písm. b) CSP na
exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné konanie prerušiť tak,

ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013,
sp. zn. I. ÚS 218/2013). Súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie,
ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore
s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí

výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu
s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná;
názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.

22. Zákon 233/2019 Z.z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona,

t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo
zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje
priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje)
a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na
vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v

zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o
súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje

účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a
vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej
agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej
vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd.
Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie

iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava
zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o
prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho
dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných

práv a slobôd(napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne
konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto
dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných
skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, súd

návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd vo veci samej teda
rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Súd taktiež odkazuje
na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS239/2020, III. ÚS237/2020, II. ÚS 241/2020. Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia
o zastavení starej exekúcie vydané podľa zákona č. 233/2019 Z.z. sú ústavne udržateľné.

23. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie,
pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti
Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp.
menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon
vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných

podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované
staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a
súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp
deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie
vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku,
ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením

pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené
podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu
a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017).Spôsobukončeniaexekúcie,čiužrozhodnutímsúdu,zozákonaalebopostupomexekútora
je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou, prípadne

Dohovorom a Protokolom č. 1. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom
ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je
prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak
súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok

aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon
retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok.
Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového
návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú
a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií.

Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s
výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež
nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené,
pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické,
aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. Súd chce v tejto

súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020, v
ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z.,
nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka
základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať
o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej

vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.
Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a
právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva
možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho
jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou

úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne
konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava,
exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť
nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege
zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V

kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd
argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2
zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal
diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie a tento nárok si
uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté

upovedomenievčastivýzvynaúhradupaušálnychtrovstarejexekúciejeústavneudržateľné,rešpektuje
a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať,
že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č.233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad
spojený s uplatnením pohľadávky.“

24. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych
podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na
zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu,
hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je
zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny

postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie,
tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí
zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli
oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného,
pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie
náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany

vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide o predĺženie premlčania, tak tiež tu nie je
rozpor s ústavou, pretože sa predlžuje premlčacia doba, ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej
premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okrem toho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne
rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie
bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd

zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách,
prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných
súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť
a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ
nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia

neprípustná. Konajúci súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, a preto nebude za účelom podania
návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o
ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu
prerušovať toto konanie. Na základe uvedeného ako nedôvodný súd zamietol aj návrh oprávneného na
podanienávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky

o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z.

25. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK
upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o
tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku,

alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení.
Ustanovenie § 2 ods. 1 ZoUNEK upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej
dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie
starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v
znení účinnom do 31. marca 2017. Prvým a hlavným dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie

rozhodnej doby, ak súčasne nejde o starú exekúciu uvedenú v odseku 2. Rozhodná doba je vymedzená
na obdobie piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej
exekúcie súdnemu exekútorovi. Doručenie prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi
(bez ohľadu na zmenu exekútora počas exekučného konania) je moment, ktorý je jednoznačne
určiteľný tak z pohľadu súdu, ako aj z pohľadu exekútora. ZoUNEK mení procesnú situáciu tak, že pri

niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie (§ 2 ods. 1) priznáva niektorým skutkovým okolnostiam
odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom ide o okolnosti uvedené v § 2
ods. 1 ZoUNEK. Už samotný vznik vyššie uvedenej relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie
starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti
sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaruje (potvrdzuje, osvedčuje a

oznamuje) poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej
exekúcie.

26. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje
ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK).

Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo
napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK.
Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia
taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnejdoby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §2
ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).

27. Súdny exekútor v predmetnom konaní vydal dňa 20.01.2020 upovedomenie o zastavení starej
exekúcie č. EX 1166/2010 z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo
súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného
poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2
ZoUNEK nezastavuje a ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila

(§ 4 ZoUNEK). Na základe uvedeného v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK došlo dňa
1.1.2020 ex lege k zastaveniu predmetnej starej exekúcie.

28. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež
existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn.

SOho/52/2010). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za

následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia,žeztohodôvodumuselo,byťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

29. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená,
že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a
pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu
súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že
oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.

30. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona
po preskúmaní námietok oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie č. EX 1166/2010
vydaného súdnym exekútorom dospel k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné a preto ich
v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch
písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)