Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/216/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212186
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7513212186.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Obec Komárovce, so sídlom Komárovce 22, IČO:
00 324 329, zastúpeného advokátkou Mgr. Monikou Dunčákovou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice,
proti žalovanému K.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX V., zastúpenému advokátom JUDr.
Dušanom Pavčíkom, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti právneho úkonu
a určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 14C/244/2013,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. decembra 2017 sp. zn.
9Co/501/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 06.
júla 2016 č. k. 14C/244/2013-215 zamietol návrh (od 01.07.2016 žalobu, pozn. dovolacieho súdu) (prvý
výrok) a rozhodol, že odporca (od 01.07.2016 žalovaný, pozn. dovolacieho súdu) má právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 20.09.2007 medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť C-KN

parc. č. XXXX/XX o výmere 18037 m2, ostatné plochy, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX Okresného
úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru pre obec V., kat. úz. V.; jej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený v konaní č. V 2689/07 dňa 12.10.2007. Žalobca sa tiež domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
1.2. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a
názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného vo veci sp. zn. 1Cdo/56/2003 dospel k záveru, že žalobca má

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo ako vlastník spornej nehnuteľnosti je v katastri
nehnuteľností zapísaný žalovaný.
1.3. Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca namietal absolútnu neplatnosť uvedenej
kúpnej zmluvy preto, že žalovaný kúpnu cenu nikdy neuhradil, a tiež pre absenciu súhlasu obecného
zastupiteľstva s odpredajom nehnuteľnosti.
1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovo-právnom

úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá,
mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného
zastupiteľstva.Právneúčinkyvyvolálenakspĺňaformálneameritórnenáležitosti.Akjespornouplatnosť
zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych
úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu
vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako z hľadiska

meritórnych náležitostí. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijatéuznesenie nebolo pojaté do zápisu, o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva nevznikol prejav vôle
spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
1.5. Vychádzajúc z § 18 ods. 2 písm. c) a § 39 Občianskeho zákonníka, § 7 a § 9 ods. 2 písm. a),

b), c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 11, § 13, § 14 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
okresný súd žalobu zamietol, keď mal preukázané, že uznesením obecného zastupiteľstva č. 18/2007
OZ zo dňa 01.08.2007 bola prejavená vôľa žalobcu odpredať nehnuteľnosť teraz zapísanú na LV č. XXX
kat. úz. V. ako parc. č. XXXX/XX o výmere 18037 m2, vedenú ako orná pôda, K.. C. V. za dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 7,08 Sk za 1 m2, t. j. 127.702,00 Sk za celú parcelu. Podkladom pre takto

dohodnutú kúpnu cenu bol znalecký posudok č. 66/2007 zo dňa 16.07.2007 znalca K.. M.. Následne
uzatvorenie kúpnej zmluvy starostom obce bolo už len vykonaním skôr prejaveného súhlasu (vôle) obce
s odpredajom nehnuteľného majetku. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že poslanci obecného
zastupiteľstva mali vedomosť (informáciu) o obsahu a podpise kúpno-predajnej zmluvy k predmetnému
pozemku a nemali žiadne výhrady. Prevod nehnuteľnosti, ktorého sa konanie týka, sa uskutočnil
na základe uznesenia č. 18/2007 OZ zo dňa 01.08.2007 (schválenie priameho predaja). Námietky

žalobcu, že predaj predmetnej nehnuteľnosti bol schválený až na zasadnutí obecného zastupiteľstva
dňa 15.02.2008, a to firme Eunex, okresný súd vyhodnotil ako nerelevantné, keďže výpovede svedkov
aj bývalého starostu obce preukázali, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva vo februári roku 2008
bol komplexne doriešený odpredaj predmetnej nehnuteľnosti, kedy došlo aj k úplnému finančnému
vysporiadaniu medzi účastníkmi kúpnej zmluvy. Okresný súd nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké

dokazovanie na hodnotu spornej nehnuteľnosti, lebo to považoval v tomto konaní za bezvýznamné.
1.6.Súdprvejinštanciedospelďalejkzáveru,ženezaplateniekúpnejcenyzapredmetprevoduvzmysle
tvrdenia žalobcu nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy; žalobca mal možnosť domáhať sa plnenia
od žalovaného.
1.7. Keďže nebol daný dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, okresný súd uviedol, že nebol daný

ani právny základ pre určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu.
1.8. Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej tiež „CSP“).

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 19. decembra 2017 sp. zn.

9Co/501/2016 potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.
2.1. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil stotožniac sa s jeho dôvodmi, na ktoré v celom rozsahu odkázal (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
2.2. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že uznesením

obecného zastupiteľstva č. 18/2007 OZ z 01.08.2007 bola bez akýchkoľvek pochybností prejavená vôľa
obce odpredať spornú nehnuteľnosť žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 7,08 Sk/m2, t.
j. 127.702,- Sk za celú parcelu na základe znaleckého posudku č. 66/2007 zo 16.07.2007 znalca K.
M.. Stotožnil sa s okresným súdom, že uzatvorenie kúpnej zmluvy starostom obce bolo len vykonaním
skôr prejaveného súhlasu (vôle) obce s odpredajom nehnuteľného majetku. Aj z výpovedí svedkov,

ktoré súd správne vyhodnotil, vyplynulo, že poslanci obecného zastupiteľstva nemali žiadne výhrady
k predaju nehnuteľnosti žalovanému, jej prevod sa uskutočnil na základe uznesenia č. 18/2007 OZ z
01.08.2007.Odvolacísúdsastotožnilajsozáveromokresnéhosúdu,žezvýpovedívypočutýchsvedkov,
vrátane bývalého starostu obce jednoznačne vyplynulo, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva vo
februári 2008 bol komplexne doriešený odpredaj predmetnej nehnuteľnosti, kedy došlo aj k úplnému

finančnému vysporiadaniu medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, pričom odpredaj predmetnej nehnuteľnosti
bol schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva 01.08.2007. Odvolací súd prisvedčil právnemu
názoru, že neuhradenie kúpnej ceny nečiní kúpnu zmluvu neplatnou; v tomto prípade sa žalobca mal
možnosť domáhať plnenia od žalovaného. Odvolací súd poukázal aj na to, že v konaní bolo preukázané,
že Obec Komárovce z titulu projektov vypracovaných žalovaným mala voči nemu dlžoby a obecné

zastupiteľstvo rozhodlo, že tento dlh bude vykompenzovaný predajom predmetného pozemku.
2.3. Odvolací súd uviedol, že žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie úspech, preto má
proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 255 CSP. Námietky žalobcu, že
žalovanému nemohol vzniknúť nárok na preplatenie trov právneho zastupovania za úkony právnych
služieb poskytnutých JUDr. Dušanom Pavčíkom, pretože advokát zastupoval žalobcu niekoľko rokov

v inej súdnej veci, sú bez právneho významu, lebo sa netýkajú prejednávanej právnej veci. Rozsudok
okresného súdu bolo potom potrebné ako vecne správny potvrdiť aj vo výroku o trovách konania.2.4. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
mal aj v odvolacom konaní úspech, preto má právo proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie navrhnúc, aby dovolací
súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 421
ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.
3.1. Na odôvodnenie dovolania žalobca uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je v rozpore s judikatúrou

Slovenskej republiky, z ktorej citoval právnu vetu: „Zhodne s krajským súdom odvolací súd zastáva
názor, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký
prevod sa schvaľuje, teda čo je predmetom, ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu.
Obsahom uznesenia obecného zastupiteľstva by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti,
ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Nie je potrebné, aby obecné
zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu“. Odkázal aj na rozsiahlu platnú judikatúru, v zmysle ktorej

z obsahu prijatého uznesenia obecného zastupiteľstva schvaľujúceho prevod nehnuteľností musí byť
zrejmé, v koho prospech je prevod schválený a bez predchádzajúceho schválenia prevodu konkrétnemu
subjektu obecným zastupiteľstvom obce nie je možné uzavrieť platnú kúpnu zmluvu. Následne dovolateľ
citoval z textu zápisnice zo zasadania Obecného zastupiteľstva Obce Komárovce konaného dňa
05.02.2008 a zopakoval ďalšie svoje skutkové tvrdenia vrátane tvrdenia o tom, že Obecné zastupiteľstvo

Obce Komárovce žiaden predaj pozemkov neschválilo a kúpna zmluva zo dňa 20.09.2007 je absolútne
neplatným právnym úkonom, prednesené v základnom konaní.
3.2. Dovolateľ tiež uviedol, že „namieta procesnú vadu v zastúpení žalovaného, ktorého právny zástupca
bol dlhoročným právnym zástupcom žalobcu (prevzatie zastupovania protistrany zo strany advokáta
proti svojmu dlhoročnému bývalému klientovi je neprípustné, v rozpore so zákonom o advokácii)“.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že prílohou elektronickej e-mailovej správy zaslanej dňa
23.04.2018 o 23.47 hod. žalobcom bolo dovolanie neobsahujúce podpis resp. zaručený podpis žalobcu
alebo jeho právnej zástupkyne, čo by mal dovolací súd vzhľadom na splnenie podmienky včasnosti
dovolania zohľadňovať. Dodatočné zhojenie nedostatku podpisu nemôže zhojiť uplynutie lehoty na

podanie dovolania. Podanie bolo navyše označené nesprávnou spisovou značkou 14C/224/2013
namiesto správnej 14C/244/2013. Na poštou zaslanom doplnení dovolania je dátum poštovej pečiatky
07.05.2018. Žalobca prevzal rozsudok odvolacieho súdu dňa 21.02.2018, dvojmesačná lehota na
podanie dovolania začala plynúť 22.02.2018 a mala uplynúť 22.04.2018, čo bola nedeľa, preto posledný
deň prekluzívnej lehoty pripadol na 23.04.2018. Žalobca teda nedodržal lehotu na podanie dovolania

(pretože dovolanie zaslal neúplné) ani lehotu v trvaní 10 dní na jeho dodatočné doručenie v listinnej
podobe, čo je dôvod na jeho odmietnutie (§ 447 ods. 1 písm. a/ CSP).
4.1. Žalovaný dovolateľovi vytkol, že neuviedol, v rozpore s ktorou judikatúrou a s ktorým konkrétnym
rozhodnutím má byť rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť
tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Právny zástupca žalobcu však v dovolaní dookola opakuje dôvody, na ktoré poukazoval a ktoré namietal
v základnom konaní. Obsah dovolania žalovaný označil za nelogický a zmätočný, poukázal na absenciu
jeho štruktúry, z ktorej by bolo možné vyvodzovať, čo žalobca namieta. S námietkami dovolateľa,
opakovane uplatnenými v dovolacom konaní, sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení
svojho rozsudku odvolací súd. Žalovaný citujúc z uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/15/2017 zdôraznil,

že dovolanie nie je ďalším odvolaním. Vo vzťahu k dovolateľom vymedzenému dovolaciemu dôvodu (§
421 ods. 1 písm. a/ CSP) žalovaný namietol, že odvolací súd sa preukázateľne neodchýlil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Odvolací súd nezistil žalobcom vytýkanú (ale nešpecifikovanú)
inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie alebo nesprávne právne hodnotenie veci.

4.2. V závere vyjadrenia žalovaný navrhol odmietnutie oneskorene podaného dovolania, resp.
zamietnutie nedôvodného dovolania. Uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP, ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací
súd“) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania.6. S poukazom na § 427 ods. 1 CSP a aj vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného k dovolaniu
sa dovolací súd zaoberal včasnosťou podaného dovolania. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok
odvolacieho súdu napadnutý dovolaním bol právnej zástupkyni žalobcu doručený dňa 21.02.2018,

posledný deň lehoty na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP) preto pripadol na 21.04.2018 (§ 121 ods.
3 CSP). Dňa 21.04.2018 bola sobota, posledným dňom lehoty na podanie dovolania bol preto najbližší
nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 23.04.2018 (§ 121 ods. 4 CSP).

7. Dovolanie žalobcu bolo podané elektronicky, ako príloha e-mailu, dňa 23.04.2018. Dovolací súd preto

skúmal, či je dovolanie (nie e-mail obsahujúci sprievodný text) podaním vo veci samej urobeným v
elektronickej podobe a ak áno, či ide o podanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu, alebo o
podanie autorizované podľa osobitného predpisu. Právna úprava Civilného sporového poriadku totiž
pripúšťa aj elektronickú komunikáciu strany sporu so súdom, ktorá je rýchla, hospodárna a efektívna.
Jej výhodou je, že umožňuje komunikáciu so súdom aj mimo jeho pracovných hodín. Na účely súdneho
konania sa rozlišuje komunikácia prostredníctvom jednoduchej e-mailovej správy bez autorizácie, alebo

autorizovanou správou (t. j. opatrenou kvalifikovaným elektronickým podpisom, resp. kvalifikovanou
elektronickou pečaťou).
7.1. Pri elektronickom podaní vo veci samej je nevyhnutné overiť jeho autentickosť, k čomu v prípade
podania vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie dochádza jeho dodatočným doručením
buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, v lehote do desiatich dní (§ 125 ods.

2 CSP). Nevyhnutné je zdôrazniť, že musí ísť o obsahovo totožné podania.
7.2. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca doplnil elektronicky podané dovolanie doručením jeho
listinnej podoby okresnému súdu (č. l. 289) zásielkou podanou na poštovú prepravu dňa 03.05.2018, o
čom svedčí odtlačok pečiatky pošty na obálke, v ktorej bolo dovolanie doručované. Desaťdňová lehota
na doplnenie dovolania začala plynúť 24.04.2018 a uplynula dňa 03.05.2018. Na poštou zaslanom

doplnenídovolanianiejedátumpoštovejpečiatky07.05.2018akotvrdížalovaný,tentodátumjeuvedený
na odtlačku prezenčnej pečiatky okresného súdu, ktorou je opatrená listinná podoba dovolania, čo
potvrdzuje, že v tento deň bolo dovolanie v listinnej podobe okresnému súdu doručené.
7.3. Žalovaný vo vzťahu ku včasnosti podania dovolania tiež namietol, že žalobca nedodržal lehotu
na podanie dovolania, pretože dovolanie zaslal neúplné, neopatrené podpisom žalobcu, resp. jeho

právnej zástupkyne. Je pravdou, že jednou z náležitostí dovolania je podľa § 428 v spojení s § 127
ods. 1 písm. e) CSP podpis. Pri listinnej podobe podania sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis
podávateľa na listine, pri autorizovaných podaniach v elektronickej podobe kvalifikovaný elektronický
podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Ako uvádza odborná literatúra (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 456) v prípadoch, kedy súd nemôže bezpečne overiť autenticitu
odosielateľa (prostredníctvom bežnej elektronickej pošty), t. j. nezaručenou e-mailovou správou, je na
mieste kvalifikovaný autorizačný postup (dodatočné doručenie podania s autorizáciou, alebo v listinnej
podobe). Listinná podoba dovolania, na rozdiel od jeho elektronickej podoby zaslanej okresnému súdu
v prílohe e-mailu, vlastnoručný podpis právnej zástupkyne žalobcu obsahuje.

7.4. K poukazu žalovaného, že dovolanie je označené nesprávnou spisovou značkou 14C/224/2013
namiesto správnej 14C/244/2013 dovolací súd iba stručne uvádza, že uvedenie spisovej značky je
síce všeobecnou náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní (§ 127 ods. 1 CSP), jej
neuvedenie príp. nesprávne uvedenie však nie je spojené s nijakými právnymi následkami; podstatný
je vždy len obsah podania.

8. Uplatnenie dovolacích dôvodov je plne v dispozícii strán konania. Zákon kladie na ich vymedzenie
prísne kvalitatívne nároky, čo súvisí aj s požiadavkou povinného zastúpenia. V preskúmavanej veci
dovolateľ zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou (advokátkou) vyvodzuje prípustnosť dovolania
z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

9. Mimoriadny význam pre posúdenie procesnej situácie, v ktorej je podľa § 421 ods. 1 písm. a)

CSP prípustné dovolanie, má obsah pojmu právna otázka a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a
špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť otázka hmotnoprávna
(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka
práce, Zákona o rodine), ako aj otázka procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii ainterpretácii procesných ustanovení). Dovolateľ teda musí: a) konkretizovať právnu otázku riešenú
odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho
súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená (pozri rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017 alebo 7Cdo/140/2017).
Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti
jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo
nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

10.Preprávnuotázku,ktorúmánamysli§421ods.1písm.a)CSPjecharakteristickýodklonjejriešenia,
ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v
ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací
súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

11. Na základe argumentácie a formulácií obsiahnutých v dovolaní žalobcu nie je možné posúdiť,
vyriešenie akej právnej otázky (či akých právnych otázok), pri ktorej (ktorých) riešení sa odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, žalobca namieta.

12. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzil právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie

založiť na domnienkach o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného
dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,
ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd. V opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd
prieskum priečiaci sa nielen koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP,
ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J.,

Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017 a 3Cdo/28/2017).

13. V prejednávanej veci žalobca v dovolaní nevymedzil žiadnu právnu otázku, v súvislosti s ktorou sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej

právnej otázke zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach. V dovolaní len uviedol, že rozsudok
odvolacieho súdu je v rozpore s judikatúrou Slovenskej republiky, z ktorej citoval právnu vetu: „Zhodne
s krajským súdom odvolací súd zastáva názor, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod a z
jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, teda čo je predmetom, ktorá nehnuteľnosť,
v prospech koho a za akú cenu. Obsahom uznesenia obecného zastupiteľstva by mali byť tie isté

náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho
zákona. Nie je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu“. Dovolateľ ani
neoznačil rozhodnutie (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/223/2008 zo dňa 02.04.2009, pozn.
dovolacieho súdu), z ktorého citácia pochádza. V ďalšom dovolateľ odkázal aj na „rozsiahlu platnú
judikatúru“, v zmysle ktorej z obsahu prijatého uznesenia obecného zastupiteľstva schvaľujúceho

prevod nehnuteľností musí byť zrejmé, v koho prospech je prevod schválený a bez predchádzajúceho
schválenia prevodu konkrétnemu subjektu obecným zastupiteľstvom obce nie je možné uzavrieť platnú
kúpnu zmluvu. Takto všeobecne, nejasne vymedzený dovolací dôvod nemožno považovať za dôvod
vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za
dôvod pre odmietnutie dovolania.

14. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca

alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 CSP) sa dovolací súd vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že
„namieta procesnú vadu v zastúpení žalovaného, ktorého právny zástupca bol dlhoročným právnym
zástupcom žalobcu (prevzatie zastupovania protistrany zo strany advokáta proti svojmu dlhoročnému
bývalémuklientovijeneprípustné,vrozporesozákonomoadvokácii)“zaoberalajtým,činiejeuplatnenýdovolací dôvod podľa § 420 CSP. Ak totiž dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, potom
existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich

tzv. zmätočnosť rozhodnutia) neznamená len splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zakladá
bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.
15.1. Uvedené tvrdenie dovolateľa nemožno podradiť pod § 420 písm. a), b), c), d) ani e) CSP.
Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že
v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
15.2. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde
a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho
integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Porušením práva

na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

16. Jednou z možností zastúpenia strany sporového konania je zastúpenie na základe splnomocnenia.
Splnomocneným zástupcom strany v konaní pred súdom môže byť nielen advokát, ale aj zástupca,
ktoréhosistranazvolí(§89ods.1CSP),aknejdeoprípadpovinnéhozastúpeniaadvokátom(§90CSP).
Výkon advokácie reguluje lex specialis, ktorým je zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Tento právny
predpis v § 21 ustanovuje prípady, v ktorých je advokát povinný poskytnutie právnych služieb odmietnuť;

podľa písm. a) tohto ustanovenia zákona je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb,
ak v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v
rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada. Civilný sporový poriadok v § 89 ods.
2 umožňuje súdu rozhodnúť o nepripustení zastúpenia, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne
zastupovanie alebo ak zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. Interpretáciou tohto ustanovenia za

použitia výkladovej metódy a contrario ale treba dospieť k záveru, že takéto oprávnenie súd nemá vo
vzťahu k advokátovi.

17. V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zo zákonného aj

z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv
spojených so súdnou ochranou práva, v základnom konaní pred súdmi nezistil. Dovolanie žalobcu nie
je potom prípustné ani podľa § 420 písm. f) CSP.

18. Najvyšší súd, zistiac danosť dôvodov pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. f) CSP,

dovolanie žalobcu odmietol.

19. Vzhľadom na existenciu dôvodov pre odmietnutie dovolania dovolací súd o návrhu dovolateľa na
odklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 1, 2 CSP
osobitne nerozhodoval.

20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok