Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204610
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120204610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkcu: Z.. N. W., Q..

XX.XX.XXXX, U. J. Q. XX, XXX XX R., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom
Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 400 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z
prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou 16.04.2020 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 400 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rámci odôvodnenia žaloby

žalobca poukázal na to, že táto žaloba nadväzuje na právoplatne skončené konanie vedené Okresným
súdom Prešov pod sp. zn. 32Csp/195/2017, v ktorom súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 843,48 EUR s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v rámci žaloby
citoval ustanovenie § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. a uviedol, že cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, pričom zákonným predpokladom pre vyhovenie žalobe je úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.

Žalobca taktiež poukázal na to, že vzhľadom na argumentačnú líniu žalovaného uvádza, že skutočnosť,
či žalobcovi v dôsledku konania žalovaného vznikla určitá reálna ujma, je bez právneho významu,
nakoľko táto nie je zákonným predpokladom vzniku práva na primerané finančné zadosťučinenia.
Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 citovaného zákona je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort,
ktorý nastal samotným uplatnením ochrany proti porušeniu práva a povinnosti zo strany žalovaného.
Jedná sa teda o istú satisfakciu spotrebiteľa, ktorá má ale zároveň pôsobiť na žalovaného odradzujúco
vo vzťahu k opätovnému porušovaniu práv spotrebiteľov. Vzhľadom na okolnosti pôvodného súdneho

sporu považuje žalobca za spravodlivú výšku primeraného zadosťučinenia v sume 400 EUR.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 29.05.2020 k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnená
požiadavka v žalobe je nedôvodná a neodôvodnená, nakoľko žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť,ktorou by odôvodnil požadovaný nárok a jeho výšku. Žalovaný taktiež poukázal na to, že z podanej
žalobynevyplývaanipreukázaniepodmienokpodľa§3ods.5cit.zákonavsúvislostispodanoužalobou,
z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ má úspešne uplatniť porušenie práv alebo povinnosti ustanovené týmto

alebo osobitnými predpismi, pričom ak by chcel zákonodarca priznať spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie, za každé porušenie spotrebiteľského práva, zakotvil by to priamo a neviazal by
ho na to, či sa spotrebiteľ úspešne domáhal jeho ochrany na súde. Účelom uvedeného ustanovenia totiž
bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva
(najmä v reklamačnom konaní) primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ

následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní a nie je primerané zadosťučinenie priamo
za akékoľvek porušenie.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b), zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

4. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 32Csp/195/2017 zo dňa 20.07.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 05.09.2018 vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobcovi

bezdôvodné obohatenie vo výške 843,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
13.12.2017dozaplatenia,ataktiežsúdpriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanému
v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetný úver je bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu absencie obligatórnej zákonnej náležitosti (termín konečnej splatnosti) a súd taktiež
považoval dohodu o úrokoch za neplatne dojednanú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pričom na

základe týchto skutočnosti mal žalovaný právo iba na vrátenie poskytnutej istiny, a keďže žalobca uhradil
viac, než bola suma poskytnutej istiny, všetky platby nad poskytnutú istinu predstavujú bezdôvodné
obohatenie v celkovej výške 843,48 EUR.
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom

znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane

spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V tomto ohľade súd
odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem iného vyplýva,
že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol
svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda
žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V konaní vedenom

tunajším súdom pod sp. zn. 32Csp/195/2017 bolo žalobcovi priznané bezdôvodné obohatenie v sume
843,48 EUR s príslušenstvom, z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti úverovej spotrebiteľskej
zmluvy, teda žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.,resp. aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže dohodu o úrokoch považoval za neplatne
dojednanú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú
právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú Občiansky zákonník, zákony o

spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem
je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného
dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

8. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal

z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale
ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil
vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých
sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané

obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež
prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného
finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu
naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobcu z titulu jeho zadosťučinenia
a zároveň je naplnená aj jeho výchovná a odradzujúca funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku

bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti v zmluvách uvádzal všetky zákonné náležitosti a
neuplatňoval si úroky, ktorých výška je v rozpore s dobrými mravmi. Súd považuje priznanú sumu vo
výške 200 EUR za primeranú, keďže odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria, a to aj s ohľadom
na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, že v danom prípade sa žalovaný obohatil na jej účet v
rozsahu 843,48 EUR, preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z ich
výkladu a praxe súdov je zrejmé, že pokiaľ rozhodnutie o uplatnenom nároku závisí od úvahy súdu, tak
ako to bolo v tomto prípade, je namieste priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania z prisúdenej

sumy, preto súd v danej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).