Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45Csp/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217219991
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7217219991.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: BANCO COFIDIS, S.A.,

Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o-Velho, Lisabon, Portugalsko, číslo zápisu: 500280312,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BANCO COFIDIS, S.A.,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, právne
zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o. advokátskou kanceláriou so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: T. J., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. I. XXXX/XX, XXX XX B., A..Č.. Q. V. X, XXX
XX B., o zaplatenie 3.852,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.905,21 € spolu z úrokom vo výške 20,13 % ročne

zo sumy 3.475,33 € od 17.2.2017 do 20.7.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.905,21 € od 17.2.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,40 % proti žalovanému, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 66,92 % proti žalovanému,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.7.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 3.852,90 € spolu s nezaplateným zmluvným úrokom vo výške 20,13 % zo
sumy 3.852,90 € od 21.8.2016 do zaplatenia, a zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
čiastky 3.852,90 € od 21.8.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. 18040 zo dňa 11.7.2014 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 4.890,57 € za
účelom kúpy motorového vozidla značky PEUGEOT 307 SW DIESEL (MOD.05) 1.6. HDI PREMIUM,
VIN: F., pričom žalovaný bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle
finančného plánu, ktorý je súčasťou Zmluvy. Žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo záväzkového
vzťahu splnil a vykonal riadne a včas. Žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný uhradiť žalobcovi celkom
72 splátok, každú vo výške 122,62 €, pričom tieto boli splatné vždy k dvadsiatemu dňu príslušného

kalendárneho mesiaca v čase od 20.8.2014 do 20.7.2020 v zmysle prílohy - Finančného plánu. Žalovaný
uhradil žalobcovi celkovo 24 splátok v zmysle finančného plánu, avšak ďalšie dohodnuté splátky z
uzavretej zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil, preto žalobca listom zo dňa 1.2.2017
upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvoma všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, tento však na predmetné upozornenie nereagoval.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil
žalobca podľa bodu 20. Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy úver, celé jeho príslušenstvo, spolu

so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, o to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto
skutočnosti žalovanému, za splatné. Žalobca odoslal žalovanému písomnosť - Vyhlásenie splatnosti a
výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 8.2.2017, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré žalobca
k danému dňu evidoval. Úver, celé jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru
vzťahujú, sa stali splatnými dňa 16.2.2017. Aktuálne žalobca účtuje od žalovaného úhradu splátky pod

por. č. 1 až por. č. 24 Finančného plánu a ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy v lehote ich
splatnosti žalovaný neuhradil a ani neoznámil iné skutočnosti.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. O žalobe rozhodol súd rozsudkom č.k. 45Csp/1/2017-53 zo dňa 12.3.2018 tak, že vo výroku I zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 1.570,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.570,12 € od 17.2.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a vo výroku III žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd v rozsudku po
posúdení vzťahu medzi stranami sporu ako spotrebiteľského vzťahu sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že úver bol žalovanému poskytnutý v sume 4.890,57 €, ktorý mal pozostávať z istiny úveru vo výške

4.513,- € a jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 377,57 €. Mal za to, že žalobcovi
nárok na spracovateľský poplatok nevznikol a jeho požadovanie považoval súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku,keďžedodávateľvyžadujeodspotrebiteľasplneniefinančnéhozáväzkuzaplnenie,ktorému
po materiálnej stránke nie je dodané. Preto predmetnú sumu súd nepriznal žalobcovi. Ďalej vyhodnotil
dohodu o úroku za v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve bol dojednaný úrok vo výške 20,13 % ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( júl 2014 ) činila úrok 10,43 %
p.a., preto dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 9,7 % vyšší ako bola
priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Dohodu o výške úrokov
považoval za absolútne neplatnú, z tohto dôvodu bol úver bezúročný. Taktiež podľa názoru súdu v
zmluve bola nesprávne uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov, preto bol úver podľa

§ 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi priznal len
skutočne poskytnuté finančné prostriedky.

5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.
9Co/288/2019-119 zo dňa 20.5.2020 tak, že rozsudok potvrdil v zmietajúcom výroku o zaplatenie 377,57

€ a v zostávajúcej zamietajúcej časti rozsudok zrušil vrátane výroku o trovách konania a v zrušenom
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že v rozsudku sa súd
zaoberal dojednanou formou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme úroku z úveru
vo výške 20,13% ročne. Súd prvej inštancie posúdil tento úrok vzhľadom na jeho výšku v rozpore s
dobrými mravmi a teda v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka toto dojednanie o výške úroku

vyhodnotil ako neplatné. Odvolací súd bol názoru, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ výšku úroku
ako dojednanú formu odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru neposudzoval podľa ust. § 1 ods. 1
a ods. 2, § 10d nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení prechodných ustanovení
účinných od 1.6.2014 do 1.9.2014, ktoré bolo potrebné vzhľadom na špecifický charakter daného
spotrebiteľského vzťahu na daný prípad aplikovať. Odvolací súd bol názoru, že súd prvej inštancie pri

skúmaní primeranosti odplaty vo forme dojednaného nároku z úveru vec nesprávne právne posúdil, keď
na daný prípad aplikoval nesprávnu právnu normu.

6. Čo sa týka nesprávnych záverov súdu prvej inštancie ohľadom nesprávne uvedenej priemernej RPMN
v zmluve, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v danom prípade nesprávne aplikoval ust. § 9

ods.2písm.y)zákonač.129/2010Z.z.Vdanomprípadebolzmluvnývzťahuzavretýdňa11.7.2014,teda
do 15 dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok, kedy sa priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver stanovuje z údajov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

7. Rovnako za opodstatnené považoval odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnej
aplikácie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní,
s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v zostávajúcej
zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s § 389 ods. 1 písm. c) CSPa v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie
je opätovne podrobiť danú zmluvu kontrole pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pričom bude
vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto uznesení a následne vo veci

opätovne rozhodnúť.

8. Po zrušení a vrátení veci súd konštatuje, že odvolaním nebol dotknutý I. výrok rozsudku zo
dňa 12.3.2018, ktorým bola žalobcovi priznaná suma 1.570,12 € s príslušenstvom, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.8.2019 a v časti 377.57 € II. výrok, ktorý v tejto zamietajúcej časti bol potvrdený

krajským súdom a nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2020. Súd viazaný právnym názorom krajského
súdu vec znovu prejedná. Predmetom konania ostala istina 1.905,21 € s príslušenstvom.

9. Na prejednanie veci súd nariadil dňa 5.10.2020 pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili sporové
strany. Podaním doručeným súdu dňa 2.10.2020 svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalobcu
ospravedlnil právny zástupca, vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, preto súd v zmysle ust. §

180 SP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil
včas a vážnymi dôvodmi ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

10. V uvedenom podaní žalobca uviedol, že odplata dojednaná medzi sporovými stranami neprekračuje
najvyššiu prípustnú mieru, úroková sadzba bola dojednaná v súlade so zákonom a neodporuje dobrým

mravom. Ďalej k nesprávne uvedenej priemernej RPMN uviedol, že v zmluve bol uvedená hodnota
priemernej RPMN vo výške 28,92 %, pričom táto korešponduje s údajmi Ministerstva financií Slovenskej
republiky za 1. štvrťrok 2014, ktoré vychádzajú zo stavu novoposkytnutých spotrebiteľských úverov ku
dňu 31.3.2014. Údaje, z ktorých pri posudzovaní správnej hodnoty priemernej RPMN vychádzal súd, sú
údajmi za 2. štvrťrok 2014, a teda ide o stav spotrebiteľských úverov ku dňu 30.6.2014. K výpočtu RPMN

vo výške 27,20 % uviedol, že pre výpočet použil nasledovné údaje: istina úveru vo výške 4.513,- €, výšku
mesačnej splátky 119,62 € (mesačná splátka zahŕňajúca istinu, úrok, spracovateľský poplatok, mesačné
poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity) a počet mesačných splátok
72. Súčasťou výpočtu bol aj spracovateľský poplatok 377,57 €, ktorý bol rozpočítaný do jednotlivých
mesačných splátok. Do výpočtu bola zaradená mesačná splátka 119,62 €, t.j. od výšky mesačnej splátky

dojednanej v úverovej zmluve vo výške 122,62 € odpočítal poplatok za trvalý príkaz vo výške 3,- € Ide o
tzv. doplnkové služby, ktoré boli žalobcom poskytnuté na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným,
kedy žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený k zriadeniu trvalého príkazu. Bolo len a výlučne na
rozhodnutí žalovaného, či k takýmto službám pristúpi alebo nie.

11. Dodatkom č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2018 pre Okresný súd Košice II zo dňa 21.5.2018 s
účinnosťou od 23.5.2018 došlo k zmene zákonného sudcu a zákonnou sudkyňou na prejednanie a
rozhodnutie sa stala JUDr. Alžbeta Mitríková, t.č. Beňáková. Uvedená zmena bola sporovým stranám
oznámená.

12. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.7.2014 úverovú zmluvu č. 18040, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 4.513,- €, ktorý bol povinný splácať v 72
mesačných splátkach po 122,62 €. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.8.2014, pričom

splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a konečná
splatnosť na deň 20.7.2020. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 27,20 %. V zmluve bol
zároveň dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 377,57 € započítaný v mesačných splátkach. V
zmysle čl. VI úverovej zmluvy, podpisom dlžník súhlasí s individuálnymi podmienkami, všeobecnými
podmienkami pripojenými k individuálnym podmienkam, potvrdzuje, že si prečítal a porozumel tak

individuálnym, ako aj všeobecným podmienkam, zaväzuje sa dodržiavať všetky ich ustanovenia,
potvrdzuje všetky vyhlásenia dané v súvislosti s poistením podľa čl. 15 Všeobecných podmienok.
Upozornením zo dňa 1.2.2017 žalobca žalovaného upozornil, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca
svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, že bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac
ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok vyhlási splatným celý poskytnutý úver

spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude vymáhať pohľadávky
súdnou cestou. Medzi stranami sporu bola zároveň uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, v zmysle ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli, že za účelom zabezpečenia splateniavšetkých pohľadávok z úverovej zmluvy prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje
vlastnícke právo k vozidlu na žalobcu a žalobca dočasné vlastníctvo prijíma.

14. Listom zo dňa 8.2.2017 adresovaným žalovanému označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva na
úhradu dlžnej sumy žalobca tomuto oznámil, že v súlade s bodom 19 všeobecných podmienok zmluvy
o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k
úveru vzťahujú k 16.2.2017 a vyzval ho týmto k okamžitej úhrade jeho pohľadávok.

15. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
( § 497 Obchodného zákonníka).

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej aj „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený
nárok žalobcu za dôvodný v časti.

21. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah
spotrebiteľský. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere

uzavretej dňa 11.7.2014, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá
medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie
úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ,

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,
ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola
uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.513,- € za
účelom umožnenia kúpy motorového vozidla. Výška mesačnej splátky úveru bola v zmluve dohodnutána 122,62 €, pričom žalovaný mal úver uhradiť 72 splátkami a zároveň mal uhradiť spracovateľský
poplatok vo výške 377,57 € započítaný v mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá
vo výške 20,13 %, RPMN vo výške 27,20 % a priemerná RPMN vo výške 28,92 %. Keďže si túto svoju

povinnosť žalovaný nesplnil, žalobca ku dňu 16.2.2017 zosplatnil celý úver v súlade so zákonom (§ 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka) a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

23. Súd viazaný názorom krajského súdu dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a to aj správnu hodnotu priemernej RPMN. Dohoda o

úrokoch je v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č.
87/1995 Z.z.), kedy bola úroková sadzba vo výške 12,92 %, preto úroková sadzba 20,13 % neprekračuje
dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky
Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, t.j. 3/2014. Rozsudkom č.k. 45Csp/1/2017- 53 zo dňa 12.3.2018 bola
súdom priznaná suma 1.570,12 € s úrokom z omeškania, potvrdené bolo zamietnutie sumy 355,57 €, vo

zvyšnej časti bol rozsudok zrušený, preto predmetom konania ostala istina vo výške 1.905,21 €, ktorú
je žalovaný povinný uhradiť, preto súd vo výroku I zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

24. Za nedôvodný považoval súd nárok žalobcu v časti zmluvných úrokov vo výške 20,13 % z dlžnej
sumy 3.475,33 € od 17.2.2017 do zaplatenia, ktoré ostali predmetom konania. S poukazom na aktuálnu

rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napr. uznesenie sp. zn. 8Cdo/125/2018
zo dňa 18.6.2020), v zmysle ktorej v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, t.j. do
konečnej splatnosti zmluvy. K uvedenému záveru sa postupne prikláňajú aj ďalšie senáty Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (viď napr. sp. zn. 1Cdo/208/2019 zo dňa 18.8.2020, sp. zn. 3Cdo/113/2019

zo dňa 29.6.2020, sp. zn. 7 Cdo/135/2019 zo dňa 23.7.2020), preto podľa názoru súdu sa v tomto smere
ustaľuje súdna prax, čo do zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, ku ktorej sa prikláňa.

25. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 16.2.2017, preto
nasledujúci deň mu vznikol nárok na zmluvné úroky z dlžnej sumy a konečná splatnosť zmluvy bola

dohodnutá dňa 20.7.2020, preto žalobcovi patrí zmluvný úrok zo sumy 3.475,33 € (z predtým priznanej
istiny 1.570,12 € + 1.905,21 €) od 17.2.2017 do 20.7.2020 tak, ako súd rozhodol vo výroku I tohto
rozsudku, pričom žalobu v prevyšujúcej časti vo výroku II, zamietol.

26. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč.

zák.).

27. Podľa § 3 nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

28. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníkavspojenísnariadenímvládyato5%ročnezosumy1.905,21€od17.2.2017(deňnasledujúci
po zosplatnení úveru) do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia.

29. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu teda k 17.2.2017 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

30. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.32. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP vo výroku III podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca sa v konaní
pôvodne domáhal zaplatenia sumy 3.852,90 € (100%), pričom bol úspešný v rozsahu 3.475,33 € (90,20
%) a neúspešný v rozsahu 9,80 %, preto čistý úspech žalobcu predstavuje 80,40 % (90,20 % - 9,80 %).
V predmetnom rozsahu má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 396 ods.

3 CSP podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalobca sa odvolal proti rozsudku v zamietajúcej časti, čo
do výšky 2.282,78 € (100%), pričom bol úspešný do sumy 1.905,21 € (83,46%) a neúspešný v sume
377,57 € (16,54 %). Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 66,92 % (83,46 %- 16,54%). V predmetnom
rozsahu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

36. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach

na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).