Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119243632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119243632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany

Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A,
920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom Ul. Cyrila
a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO 50 589 865, proti žalovanému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. O. XXXXX/X, XXX XX K. - P., o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa 22. apríla 2020 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č. k. 25Csp/120/2019-142 zo dňa 12. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa 22. apríla 2020 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom č. k. 25Csp/120/2019-142 zo dňa 12. januára 2021 mení v časti dopĺňacieho rozsudku č.
k. 25Csp/120/2019-142 zo dňa 12. januára 2021 tak, že dopĺňa rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
25Csp/120/2019-111 zo dňa 22. apríla 2020 o ďalšiu vetu výroku v nasledovnom znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26,40 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti, t. j. v prvej vete jeho výroku, ostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
25Csp/120/2019-111 zo dňa 22. apríla 2020 nedotknutý.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým dopĺňacím rozsudkom doplnil svoj
rozsudok č. k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa 22.04.2020 tak, že vo zbytku žalobu zamietol. Rozsudkom č.
k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa 22.04.2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 eur od 07.04.2018 do zaplatenia,

všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku (prvá veta výrokovej časti) a zároveň priznal žalobcovi
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá veta výrokovej časti).
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal rozhodnutia,
ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 70,70 eur s príslušenstvom, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 26,40 eur a nahradiť mu trovy konania.
3. V spomenutom rozsudku č. k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa 22.04.2020 však opomenul rozhodnúť
o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume

26,40 eur. Na toto pochybenie upozornil žalobca podaním zo dňa 01.05.2020 a žiadal o tejto časti žaloby
rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom.
4. Citujúc ust. § 225 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd prvej inštancie poukázal na to, že strany v spore zaťažuje jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznápovinnosť (§ 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania.
Neunesenie dôkazného bremena znamená neúspech strany v spore (nezávisle na jej procesnom

postavení). Táto povinnosť sa dotýka aj uplatneného nároku ako nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 26,40 eur, nech sú v konaní stranou v spore zadefinované akokoľvek. Žalobca
zadefinoval uvedené trovy konania ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 26,40 eur.
Z obsahu podania žalobcu nebolo možné zistiť, o aké náklady spojené s uplatnením pohľadávky v
žalovanej sume sa žalobcovi jedná. Preto vyzval výzvou zo dňa 11.11.2020 žalobcu na zdokladovali

vynaloženie vyčíslených nákladov na sumu 26,40 eur, ktoré náklady žiadajú priznať. Žalobca v podaní zo
dňa 14.11.2020 uviedol, že sa jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky v podobe trov právneho
zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy. Ako dôkaz o výške nároku doložil faktúru č. 19VF00035 zo
dňa 30.07.2019, ktorou mu fakturoval jeho zástupca právne služby DP2 v sume 5.891,- eur. Zároveň
doložil potvrdenie uskutočnenia prevodu zo dňa 07.08.2019, ako doklad o úhrade sumy 5.891,- eur.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je potrebné uviesť, že o trovách konania (trovách právneho

zastúpenia) rozhodol rozsudkom č. k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa 22.04.2020,
a pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, predmetné trovy právneho zastúpenia
si môže uplatniť v rámci rozsudkom priznaných trov konania s ohľadom na vyhlášku MS SR č. 655/2004
Z. z. Iné, ako zákonné trovy právneho zastúpenia nie je možné priznať. Ak si však žalobca uplatňoval iné
trovy konania, čo však súdu prvej inštancie nebolo jasné, o aké trovy by malo ísť, takéto trovy je žalobca

nielen povinný žiadať priznať v žalovanej výške, ale aj priznanie takýchto trov aj zdôvodniť čo do ich
základu a výšky. Predloženými listinami žalobcom však neboli zdokladované uplatnené trovy konania
ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 26,40 eur, ani čo do základu a ani čo do výšky,
a preto súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol.
6. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca, ktorým navrhol

odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie a súčasne mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
7. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že ak súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, aké iné trovy si uplatňuje,
už v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že ako ďalší náklad spojený
s uplatnením pohľadávky požaduje trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby pred podaním

návrhu - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva vo výške
odmeny podľa ust. § 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 16,60 eur + 1 x režijný
paušál v sume 9,80 eur, t. j. spolu 26,40 eur. Súd prvej inštancie trovy právneho zastúpenia za
predžalobnú výzvu uplatnené ním ako príslušenstvo pohľadávky pravdepodobne nesprávne právne

posúdil ako trovy konania. Citujúc ust. § 251 CSP a ust.
§ 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) žalobca argumentoval tým,
že predžalobná výzva je mimosúdnym uplatnením pohľadávky žalobcu proti žalovanému. Ak je takáto
výzva uskutočnená advokátom, je s ňou spojený náklad v podobe trov právneho zastúpenia. V danom
prípade je tak rozhodujúci práve časový aspekt vynaloženia trov právneho zastúpenia žalobcom. Úkony

právnejslužbyvzmysleust.§13avyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb uskutočnené pred začatím konania (okrem predžalobnej výzvy napr.
aj právny rozbor veci, rokovanie s protistranou) môžu byť za predpokladu, že sú spojené
s uplatnením pohľadávky považované len za jej príslušenstvo. Naopak až úkony právnej služby
uskutočnené po začatí konania sú trovami konania (za predpokladu ich účelnosti),

o ktorých súd rozhoduje samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu v rámci náhrady trov konania je
v rozhodovacej činnosti súdov SR konštantne odmietané. S ohľadom na uvedené je tak pre úspešné
uplatnenie trov právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy (ako príslušenstva pohľadávky)
nutné preukázať, že tieto boli vynaložené účelne. Žalobca ďalej uviedol, že v návrhu na vydanie

platobného rozkazu výslovne zdôraznil, že zaslaná predžalobná výzva bola nevyhnutným predpokladom
prípustnosti návrhu
v upomínacom konaní v zmysle ust. § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelnosť tohto
úkonu je tak jednoznačná, keďže bez jeho uskutočnenia by upomínací súd návrh na vydanie platobného

rozkazu odmietol.
8. Žalobca namietal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akýkoľvek myšlienkový postup
súdu prvej inštancie, ktorý by predchádzal záveru, že nezdokladoval sumu 26,40 eur, čo do dôvodu
alebo výšky. Právny dôvod aj uplatnenú výšku uviedol vo svojom prvom úkone adresovanom súdu.Do istej miery možno rešpektovať požiadavku súdu v priebehu konania na zdokladovanie vynaloženia
(teda reálnej úhrady) týchto nákladov, čo aj podaním zo dňa 14.11.2020 preukázal. K tomu na doplnenie
žalobca uviedol, že pri objeme pohľadávok 3820 ks by bolo neprimerane prácne fakturovať právne

služby zvlášť za každú pohľadávku. Odhliadnuc od toho, súd prvej inštancie svoj zamietavý výrok
nezaložil na skutočnosti, že nepreukázal, že by boli náklady spojené s uplatnením pohľadávky skutočne
vynaložené. Súčasne žalobca namietal, že rozsudok je v rozpore s princípom právnej istoty, keďže
okresný súd Žilina mu v iných svojich rozhodnutiach v skutkovo identických veciach nárok na zaplatenie
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal (rozhodnutia č. k. 13Csp/94/2019-111, č. k.

13Csp/96/2019-101 a č. k. 17Csp/76/2019-77).
9. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ak uplatnený nárok posúdil súd prvej inštancie ako trovy konania)
arovnakosúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (predovšetkým
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k nepreukázaniu dôvodu a výšky

uplatneného nároku, ako aj vo vzťahu k odklonu od ustálenej judikatúry).
10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril a odvolaciemu súdu neboli predložené ani žiadne
ďalšie podania strán.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným
subjektom (§ 359 CSP - žalobca odvolaním napadol dopĺňací rozsudok, ktorým bola jeho žaloba

čiastočne zamietnutá), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravnýmprostriedkom(§355ods.1CSP),preskúmaldopĺňacírozsudoksúduprvejinštancievrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie, konštatujúc
dôvodnosť odvolania žalobcu, v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.
12. Z obsahu návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu adresovaného Okresnému súdu Banská
Bystrica vyplýva, že žalobca si návrhom uplatnil aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávkyžalobcuvcelkovejsume26,40eur.Tietonákladymalispočívaťvovypracovanípredsporovej
výzvy. Tieto náklady špecifikoval ako odmenu podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z. z. v sume 16,60 eur a režijný paušál v sume 9,80 eur, celkovo teda 26,40 eur.
13. Spolu s návrhom žalobca predložil predsporovú výzvu / pokus o zmier zo dňa 12.02.2019, ktorou
pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca mimosúdne vyzval žalovaného na úhradu
záväzku.
14. V ďalšom je nepochybné, že žalovaný na predsporovú výzvu nereagoval a svoj záväzok do podania

návrhu neuhradil.
15. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa 22.04.2020 vyhovel žalobe v
rozsahu o zaplatenie žalovanej pohľadávky v sume 70,70 eur, ako aj jej príslušenstva spočívajúceho
v uplatnenom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Je nepochybné, že súd prvej inštancie opomenul

rozhodnúť o uplatnenom nároku na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo
následne reparoval vydaním napadnutého dopĺňacieho rozsudku.
16. K posudzovanému nároku považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že tento nemá charakter
trov konania, ktoré by podliehali režimu podľa ust. § 251 CSP, ale ide o právo, ktoré je možné posudzovať
v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa
totiž vychádza zo skutočnosti, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania,
je začatie súdneho konania. Dovtedy nejde o trovy konania, aj keď sú súvisiace náklady navonok úzko
spojené so súdnym konaním (napr. predžalobné písomné upomienky, predžalobné rokovania alebo
pokusy o mimosúdne riešenie sporu). Tieto náklady veriteľa treba, ako bolo uvedené, považovať za

náklady v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ.
17. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ktorý odkázal na ust. § 3 ods. 6 písm. d)
zákona č. 307/2016 Z. z., v zmysle ktorého návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. V

posudzovanom prípade je zrejmé, že žalobca má
z pohľadu uplatneného nároku voči žalovanému postavenie dodávateľa, pričom žalovaný figuroval ako
spotrebiteľ. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní,
bolo nutné pred podaním daného návrhu žalovaného vyzvať na zaplatenie spornej pohľadávky. Bezuskutočnenia tejto výzvy bol návrh procesne neprípustný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval
náklady spojené s realizáciou danej výzvy ako účelne vynaložené (a navyše nevyhnutne).
18. Pokiaľ ide o výšku týchto nákladov, zástupca žalobcu v podaní zo dňa 14.11.2020 výslovne uviedol,

že sa so žalobcom dohodli na fakturovaní úkonov právnych služieb hromadne a len 2 x ročne. Ním
predloženou faktúrou č. 19VF00035 zo dňa 30.07.2019 žalobcovi fakturoval súhrn trov právneho
zastúpenia za všetky právne úkony uskutočnené od prevzatia zastúpenia v čase od 08.02.2019 do
30.07.2019(predsporovávýzvajedatovanádňom12.02.2019,tedadňomspadajúcimdotohtoobdobia).
Žalobca zároveň potvrdením uskutočnenia prevodu preukázal, že fakturovanú sumu 5.891,- eur svojmu

zástupcoviuhradil(dňa07.08.2019).Dôkazypredloženéžalobcomajsúdprvejinštancienapojednávaní
dňa 12.01.2021 oboznámil (viď strana 2zápisnice o pojednávaní na č. l. 141 spisu). Žalovaný skutkové
tvrdenia žalobcu o vynaložení predmetných nákladov počas celého konania nerozporoval. Možno teda
konštatovať, že žalobca preukázal uplatnený nárok aj čo do jeho výšky, ktorá zodpovedá odmene za
jeden úkon právnej služby podľa ust. § 9 ods. 1 , § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. vo výške 16,60 eur a režijnému paušálu podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods.

3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 9,80 eur.
19. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok v zmysle ust. § 388
CSP zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26,40 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
20. Odvolací súd zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP musel rozhodnúť aj opätovne o nároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, hoci rozsudok č. k. 25Csp/120/2019-111 zo dňa
22.04.2020, ktorým bolo o tomto nároku rozhodnuté, ani jedna zo strán sporu odvolaním nenapadla,
avšak výrok tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania je výrokom závislým od výroku o celom
merite veci [§ 379 písm. a) CSP], teda aj od výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o
časti žaloby (merita veci). Odvolací súd tak v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP a s poukazom na plný procesný úspech žalobcu v spore (žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom
rozsahu), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, z ktorého dôvodu mu patrí nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).