Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010863
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010863.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného H. O., stíhaného pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.3.2018,

č.k. 31T/1/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. O. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času si neoprávnene zadovážil a do 00:30 hod. dňa 15.06.2011 v D. na ulici
L. neoprávnene prechovával v zatavenej injekčnej striekačke biely kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 602 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,6 % hmotnostných,
čo zodpovedá minimálne 11 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v jednom plastovom vrecku s
tlakovým uzáverom konopu s hmotnosťou 462 mg a s koncentráciou 16,7 % hmotnostného THC, čo
zodpovedá minimálne 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v druhom plastovom vrecku konopu s

hmotnosťou 443 mg a s koncentráciou 16,4 % hmotnostného THC, čo zodpovedá minimálne 2 obvykle
jednorazovým dávkam drogy a v alobalovej skladačke biely kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou
54 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 73,7 % hmotnostných, čo zodpovedá
minimálne 1 obvyklej jednorazovej dávkam drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené do I. skupiny

omamných látok a THC je zaradený do I. skupiny psychotropných látok.

Za to súd obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38
ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, a to proti výroku o treste,
ktoré písomne odôvodnil tým, že nesúhlasí s použitím ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Trestného zákona. Súd pri úvahe o treste vôbec nepoukázal na konkrétne skutočnosti pre ktoré uvedené
ustanovenie použil. Konštatoval len všeobecne, že obžalovaný vedie v súčasnosti riadny život, založil
si rodinu, má manželku, dve deti a je riadne zamestnaný. Vychádzal tiež z ustanovení § 39 ods. 1

Trestného zákona, a odkázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017. Prokurátor
uviedol, že v zmysle tohto stanoviska, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6neupravuje parciálne právo spočívajúce v možnosti zmiernenia trestu pre prípad, kedy sa domnieva že
by použitie trestnej sankcie sa javilo ako neprimerane prísne. Táka sa procesných atribútov konania
pred nezávislým súdom, ako aj konania osobou zákonného sudcu v primeranej lehote. Skutočnosť, že

k spáchaniu skutku došlo v roku 2011 a uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanému doručené
po vyše 6 rokoch nemožno hodnotiť za procesné atribúty konania pre nezávislým a nestranným súdom.
Ďalej poukázal na osobu obžalovaného, jeho pracovný posudok, z ktorého je zrejmé, že zamestnávateľ
s ním nie je spokojný. Obžalovaný predával pervitín a marihuanu za účelom zabezpečenia živobytia,
nejednalo sa o bežné prechovávanie. Navrhuje uložiť primeraný zákonný trest bez použitia ustanovení

o mimoriadnom znížení sadzby podľa § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Výrok o vine u obžalovaného teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho

zákonnosti a odôvodnenosti, obžalovaný totiž zákonne konformným spôsobom učinil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku.
Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že uloženie
trestu obžalovanému v trestnej sadzbe 3 až 10 rokov by bolo neprimerane prísne. Je možné sa plne

stotožniť aj s názorom okresného súdu, že boli naplnené dva dôvody pre mimoriadne zníženie trestu
a že z hľadiska systematiky zákona rozhodol okresný súd o mimoriadnom znížení podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona.Okresný súd vzhliadol na okolnosti prípadu a dĺžku trestného konania, a konštatoval, že sú naplnené
dôvody na uloženie mimoriadne zníženého trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Námietka prokurátora k nesprávnemu poukazovaniu na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44/2017

nie je dôvodná. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou prokurátora, že stanovisko
Najvyššieho súdu SR č. 44/2017 sa týka procesných atribútov konania pred nezávislým a nestranným
súdom, ako aj konania osobou zákonného sudcu v primeranej lehote. Možnosť mimoriadne znížiť trest
aj podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona okresný súd odôvodňoval uznaním viny, ktoré urobil obžalovaný.
Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.

zn. Tpj 55/2016, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,

aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
A to napriek skutočnosti, že nemožno považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu
trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).
Podľa citovaného stanoviska, je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako

právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na
bázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,akoprischválenídohodyovine
a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia
právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné)

súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, dospel v prípade obžalovaného k záveru, že práve v
nadväznosti na okolnosti konkrétneho prípadu, je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby určenej zákonom. Vyššie uvedené stanovisko umožňuje podľa názoru
odvolacieho súdu pristúpiť k zníženiu trestu bez podmienenosti mimoriadnymi pomermi páchateľa alebo

okolnosťami prípadu a teda následne aj bez ohľadu na to, či je vylúčené mimoriadne zníženie trestu
odôvodnené okolnosťami prípadu v prípade trestného činu spáchaného za okolností podmieňujúcich
použitie vyššej trestnej sadzby.
Napriek vyššie uvedenému však okresný súd vzhľadom na systematiku zákona uprednostnil použitie
ustanovenia pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a to z dôvodu

zohľadnenia dĺžky konania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že doručenie
uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby na súd až po vyše 6 rokoch, nemožno v tomto prípade
pripísať na vrub zavineného konania obžalovaného. Naopak, z vyšetrovacieho spise je zrejmé, že po
vypátraní jeho bydliska v Českej republike sa obžalovaný skutočne riadne zúčastňoval úkonov trestného
konania, riadne si preberal zásielky.

Trest uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. V
tomto smere je možné dodať k námietke prokurátora, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie,
represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní aj mimoriadne znížený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, najmä s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ
súdne trestaný, nemá evidovaný žiaden priestupok, a v danom prípade sú prítomné len poľahčujúce

okolnosti.
Je tak správny názor okresného súdu aj o tom, že už došlo, najmä s poukazom na to, že obžalovaný
nebol po celý čas odsúdený za iný trestný čin, k oslabeniu účelu trestu spočívajúceho vo funkcii
individuálnej a generálnej prevencie, ako aj účelu trestu spočívajúceho v zabránení páchania ďalšej
trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu ide v tomto prípade o takú dĺžku konania, ktorá s pri-

hliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov čin-
ných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných
veciach.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania okresného
prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.