Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010023
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114010023.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

26. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
S. G., nar. XX.XX.XXXX v Trnave,
trvale bytom Trakovice XXX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 20.08.2011 v čase okolo 09:09 hod. v obci Trakovice, v objekte Paroplynovej elektrárne Malženice,
v strojovni turbín a generátora, označenej ako budova UMC, ako zamestnanec spoločnosti E.ON
Elektrárne, s.r.o., vo funkcii elektrikár, s odbornou spôsobilosťou podľa Vyhlášky Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny č. 508/2006 Z.z., § 23 - bez obmedzenia napätí a bleskozvodoch v objektoch
triedy A a B, pri vykonávaní zaistenia generátora 10MK na letnú odstávku pred tým, ako vykonával
činnosť so skratovacou súpravou v spodnej časti skrine CJT01 pod vypínačom Q421, ktorá bola pod
napätím, ako odborne spôsobilá a náležite preškolená osoba, nevykonal spoľahlivým a bezpečným

spôsobom preverenie beznapäťového stavu a spôsobil skrat s následným tepelným účinkom, ktorý
spôsobil:
· poškodenému Ing. Jozefovi I. popáleniny II. stupňa v rozsahu 23 % a III. stupňa v rozsahu 2 % povrchu
tela, a to na tvári, krku, oboch ramenách, hrudníku, oboch predlaktiach, ľavom lakťovom zhybe, malíčku
a ruky, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 44 dní s trvalými následkami vo forme
znetvorujúcich jaziev, a
· poškodenej Alice H. O. popáleniny I. a II. stupňa v oblasti pravej ušnice, pravej strany krku a pravého
predlaktia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 2 týždne,

pričom svojim konaním porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, a to nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá
priamo vyplýva z článku 5.3.2.2. písm. a/ Slovenskej technickej normy (STN) 34 3100:2001-08,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím §
56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,00 € (slovom: jedentisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:
· Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36284831,

· Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1,
· Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35937874,
so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 08.01.2014 na Okresný súd Trnava obžalobu na

obvineného S. G. pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20.08.2011 v čase okolo 09:09 hod. v obci Trakovice, v objekte Paroplynovej elektrárne Malženice, v
strojovni turbín a generátora, označenej ako budova UMC, ako zamestnanec spoločnosti e.on pp cyklus

Malženice, vo funkcii vedúceho smeny - elektro, s odbornou spôsobilosťou podľa Vyhlášky Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny č. 508/2006 Z.z., § 23 - bez obmedzenia napätí a bleskozvodoch
v objektoch triedy A a B, pri vykonávaní zaistenia generátora 10MK na letnú odstávku pred tým,
ako vykonával činnosť so skratovacou súpravou v spodnej časti skrine CJT01 pod vypínačom Q421,
ktorá bola pod napätím, ako odborne spôsobilá a náležite preškolená osoba, nevykonal spoľahlivým

a bezpečným spôsobom preverenie beznapäťového stavu a spôsobil skrat s následným tepelným
účinkom, ktorý spôsobil spolupracovníkovi Jozefovi I. popáleniny II. stupňa v rozsahu 21-30 % a
popáleninu II. stupňa v rozsahu 1-5 % povrchu tela s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 44
dní s trvalými následkami vo forme znetvorujúcich jaziev na miestach, kde bol popálený v rozsahu 25 %
povrchutelaapoškodenejAliceH.O.popáleninuII.stupňavoblastipravejušniceasi7x5cm,popáleninu

II. stupňa v oblasti pravej ušnice asi 7x5 cm a popáleninu pravého predlaktia I. stupňa asi 20x5 cm s
dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 2 týždne, pričom svojim konaním porušil ustanovenie §
12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších
predpisov, a to nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá priamo vyplýva z článku 5.3.2.2. písm. a/
Slovenskej technickej normy 34 3100:2001-08.

V predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie, ktoré spočívalo vo
výsluchoch obžalovaného S. G., poškodených F.. Z. I., M. H. O. a F.. I. K., svedkov S. G. a S. A. (ďalej
označovaní aj priezviskami), znalcov doc. F.. S. H., K.. a Z. X. k záverom ich znaleckých posudkov, boli
prečítané aj výpovede splnomocnencov poškodených subjektov - G. I., Z.. S. D. a Z.. F. G., tiež boli

prečítané znalecké posudky znalcov S.. Y. H. a S.. S. K., ako aj oboznámené listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal okrem iného aj tak, že v ten deň nebol ani vedúci

smeny ani prác a vlastne ani sám nevie, kto bol vedúci prác a prečo tam vlastne išli. F. zaisťovať
predmetné zariadenie, ktoré malo byť odstavené počas odstávky, pretože zamestnanci firmy Siemens
prišli pracovať na tom zariadení, ktoré malo byť odstavené. Prišli títo zamestnanci na velín s tým, že
chcú pracovať na tom zariadení a pýtali sa vedúceho smeny Brodanského, či je zariadenie zaistené,
pretože to malo prebiehať deň predtým podľa nejakého harmonogramu prác. Potom to išli s Vasilišinom

zaisťovať. Dodal, že ani nevie, prečo tam s ním išiel, pretože to, čo išli zaisťovať, bolo úplne zbytočné,
nesúviselo to s tým, kvôli čomu tam prišli tí zamestnanci Siemensu. Nevie ani, čo bolo v pracovnom
povolení, ktoré kroky mal urobiť, pretože to pracovné povolenie ani nevidel. Ku skratu prišlo pri poslednej
veci, čo obaja zaisťovali. Dodal tiež, že v spoločnosti E.ON pracoval ako elektrikár, školenia sme mali s
Trnave na VUJE, absolvoval školenie ohľadom paragrafu, ktorý je uvedený v obžalobe a tu mal školenia

ohľadom zariadenia, na ktorom mal pracovať, ale toto nebolo veľmi podrobné, neboli presne školenína to zariadenie, ktoré išli zaisťovať, resp. neboli zaškolení na tú konkrétnu činnosť, ktorú robili. Mal
tiež oprávnenie pracovať s elektrickým prúdom neobmedzeného napätia. Tiež aj absolvoval školenie o
BOZP a o manipulácii s týmito konkrétnymi zariadeniami. Prácu, ktorú vykonával vtedy s Vasilišinom,

bola jeho náplňou práce. Jeho priamym nadriadeným bol A.. Konkrétne uviedol, že s Vasilišinom vtedy
odstavovali 4 veci. Pri prvej založili prvú skratovaciu súpravu, takisto aj druhú a tretiu a na tej štvrtej sa to
stalo. Predtým, ako ich založili, museli spraviť kontrolu meracím prístrojom na to určeným - voltmetrom.
Postupne kontrolovali každú z týchto vecí týmto prístrojom. Pri prvej skrini túto otvorili, Vasilišin to
odmeral, zistil, že tam nie je napätie, následne tam niekto z nich dal skratovaciu súpravu. To isté sa

opakovalo aj pri druhej a tretej skrini. Pri štvrtej skrini si myslí, že tam bol namontovaný nejaký ochranný
kryt, bol aj označený, všetko tam je označené výstražne. Dali dole ten kryt, v tom prišla na pracovisko
M. H. O., I. sa s ňou začal rozprávať a potom nastal ten výbuch. Pamätal si len to, že on bol pri tej
skrini. Zrejme musel on niečo s tou skriňou robiť, nakoľko oni dvaja sa rozprávali, ale nepamätal si čo.
Nepamätal si, či to niekto z nich aj odmeral (napätie) a či založil skratovaciu súpravu. Ten skrat podľa
neho musel vzniknúť z tej skratovacej súpravy. Zároveň tam nebola ani žiadna iná osoba, ktorá mohla

ten skrat spôsobiť. Vasilišin priamo nebol jeho nadriadený, bol vedúci údržby. Dodal, že nevedel, že pri
založení skratovacích spojok na dané zariadenie môže dôjsť k nehode takého rozsahu, aká sa stala,
pretože keby to aj zapojil, tak tam je taká ochrana, ktorá by to mala vypnúť.

Poškodený F.. Z. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal okrem iného aj tak, že prišiel ráno do práce a na

velíne už bol obžalovaný. Potom sa spolu rozhodli ísť umiestniť skratovacie súpravy do predmetného
rozvádzača. Nepamätal si na žiadny ústny či písomný pokyn, aby robili predmetnú prácu. Potom
s obžalovaným odišli z velína pre skratovacie súpravy do rozvodne a išli k rozvádzačom. Prišli k
rozvádzaču, k prvému poľu, zmeral napätie, mal na to prístroj - voltmeter a spolu s obžalovaným
umiestnili prvú skratovaciu súpravu, to isté urobili aj z druhej strany na druhom poli, predtým demontovali

plastový kryt, opäť zmeral napätie a umiestnili skratovaciu súpravu, nevie už presne kto z nich, a
medzitým ako dokončovali prácu prišla O., s ktorou sa on začal rozprávať. Otočil sa k nej, rozprávali sa,
na obsah ich rozhovoru si nepamätal a v tom nastal skrat. Pamätal si ešte, že demontovali ochranný
kryt na treťom poli, nepamätal si, či tam dávali aj skratovaciu súpravu, resp. on ju tam nedával. Vie,
že bol otočený chrbtom k obžalovanému a s Delahunty stáli vtedy medzi druhým a tretím polom

rozvádzača, pričom obžalovaný zrejme stál pri treťom poli. Neskôr zopakoval, že keď boli pri treťom
poli, tak s obžalovaným demontovali spoločne plastový kryt, aby mohli zmerať napätie, lebo s tým
krytom to nešlo, potom prišla O., zobral sa a išiel k nej, nestihol zmerať to napätie. Nevie, či napätie
zmeral obžalovaný, lebo bol k nemu chrbtom. Nepamätal si, kde zostal prístroj, ktorým merali napätie.
Nepamätal si, či dal obžalovanému pokyn, aby sám nasadil skratovaciu súpravu. Obžalovaný zostal pri

tej skrini sám. Dodal, že v spoločnosti E.ON bol zamestnaný ako špecialista elektroúdržby. Deň predtým
bol vypracovaný písomný zoznam zariadení, ktoré je potrebné vypnúť predtým, ako sa bude vykonávať
práca na generátore. Na zozname bol aj predmetný rozvádzač, na základe čoho sa postupovalo.
Pamätal si, že vypínal s Brodanským zapuzdrené vodiče. Deň predtým s kolegom na predmetnom
rozvádzači zaistili výkonové vypínače, ktoré na ňom boli. Nepamätal si, kto bol vedúci smeny v piatok

(19.08.2011), ale v sobotu (20.08.2011) bol vedúcim smeny G. a ten mu povedal, že on a obžalovaný
pôjdu zaistiť rozvádzač. Dodal tiež, že vo vzťahu k obžalovanému nebol nadriadený ani podriadený.
Obidvaja vedeli, čo majú robiť. Konkrétne na predmetnom rozvádzači na prácu školení ale neboli. Nikto
im neprikázal, nerozkázal ani nezakázal, aby montovali, ale on sám dal návrh na to, aby boli na ráno
tieto súpravy nachystané, aby mohli bezpečne zaistiť rozvádzač pred jeho odpojením. Obžalovaný mal

vedieť to, ako sa zakladajú skratovacie súpravy, bol o tom školený. Ešte mu to vtedy vysvetľoval. To, kam
sa majú umiestňovať skratovacie súpravy, bolo na ich spoločnej dohode s obžalovaným. U tretej skrinky
o tom nediskutovali, pretože prišla Delahunty. V prvých dvoch skrinkách meral napätie on. To, že vznikol
taký rozsah poškodení, bolo veľmi podozrivé, pretože na každých zariadeniach sú určité ochrany, čo
zistil až neskôr, takže museli byť aj tam, ale boli zrejme zle nastavené, on to však nevie a je to iba jeho

názor. Následne sa vo firme E.ON aj prehodnocovali tieto ochrany a prenastavovali sa inak.

Bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej pravdivosť potvrdil, Uviedol v nej, že
nekázal obžalovanému montovať skratovaciu súpravu pred a počas jeho debaty s O. a obžalovaný si
mohol merania prítomnosti napätia robiť aj sám. Zdalo sa mu, že na tých plastových krytoch boli nálepky

„pozor elektrické napätie“ a museli ich dať dole, pretože inak by nebolo možné zmerať prítomnosť
napätia.Poškodená M. H. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala okrem iného aj tak, že v to ráno prišla do
práce a nebola si istá, na čom obžalovaný a Vasilišin ešte pracovali, ale zamávala na obžalovaného,
ktorý prestal pracovať a naznačil jej, že môže ísť za nimi. Hovorila s I. a ten jej popísal, ktoré úlohy

boli dokončené, ale následne veľmi rýchlo došlo k explózii, k výbuchu. Dodala, že pri jej rozhovore s I.
obžalovaný opustil priestor, kde sa rozprávali. I. stál pred ňou a obžalovaný bol za jeho chrbtom, nemala
na neho výhľad. Všetci traja boli vo veľmi malom obmedzenom priestore pri tej skrinke, kde došlo k
výbuchu.

Poškodený F.. I. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal okrem iného aj tak, že v predmetnej trestnej
veci ide o pracovný úraz, ktorý sa vyskytol počas zabezpečovacích prác pred malou inšpekciou, bolo
to dňa 20.08.2011. V ten deň prišiel do práce okolo cca 07:00 hod. a ako vždy šiel na velín a zisťoval
stav prác. V tejto súvislosti sa rozprával s vedúcim smeny, ktorý bol G.. On ho informoval o tom ktoré
činnosti boli vykonané v predchádzajúci deň. Potom odišiel na prečerpávaciu stanicu v Žlkovciach a v
čase výbuchu sa teda na mieste činu už nenachádzal. Spoločnosť sa rozhodla urobiť interné vyšetrenie

o celej udalosti, toto rozhodnutie prijal jeho vedúci s tým, že ustanovil komisiu, boli tam aj asi 3-4 ľudia,
ktorí nasledujúci deň prišli do elektrárne a začalo sa interné vyšetrovanie. Čo sa týka záverov interného
vyšetrovania, dospelo sa k záverom, že príčinou havárie bol ľudský faktor. Príčinou bol nevhodný postup
pri zaisťovaní zariadenia, a to skratkovacími súpravami. Podľa interných predpisov pri každom takomto
zabezpečovacom procese vypisujú tzv. príkaz k postupu prác, pričom pre elektrické zariadenie sa tento

príkaz volá „E - príkaz“. Tento príkaz obsahoval všetky potrebné kroky na zabezpečenie zariadenia
a bol spoločne vypracovaný deň vopred, t.j. v piatok. Tento príkaz dostane vedúci smeny ktorý určí
osobu, ktorá bude zabezpečovať toto zariadenie v zmysle tohto príkazu. Keďže sa jednalo o elektrické
zariadenia, tak takouto prácou mohol byť iba poverený elektrikár na smene, ktorý má na to príslušnú
kvalifikáciu. Niekoľko krokov bolo vykonaných na predchádzajúcej nočnej smene a zostávajúce asi 2-3

kroky bolo treba ešte vykonať na rannej smene. Tie boli vykonané, tento príkaz však neobsahoval
ďalšie kroky, ktoré sa tam robili, konkrétne neobsahoval osadenie skratovacích súprav. Nevie, kto sa
rozhodol, že sa tam budú osadzovať tieto skratovacie súpravy, nakoľko nebol v tom čase na velíne, ale
správny postup mal byť taký, že ak sa rozhodol tieto súpravy osadiť, mal požiadať zmenového inžiniera
o dopísanie týchto krokov do E - príkazu. V tomto prípade to nebolo dopísané, čiže boli porušené ich

interné predpisy. V čase výbuchu bol konateľom spoločnosti E.ON Elektrárne, s.r.o. a zároveň bol aj vo
funkcii riaditeľa elektrárne v Malženiciach. Dodal, že sa v ten deň po výbuchu rozprával s Alice H. O.,
ktorá mu povedala, že na to miesto len prišla a rozprávala sa s I. a nevidela priamo, čo sa stalo. Dodal,
že existuje všeobecné pravidlo, že zariadenie sa najskôr vypne, potom sa zmeria, či je pod napätím, a
až následne sa zabezpečuje, to znamená sa tam dáva skratovacia súprava. Zmeria sa to prístrojom,

tento prístroj mali obaja k dispozícii v tom čase, prístroj našli dokonca tam priamo pred tou skriňou. Do
spomenutého E - príkazu zároveň mohol zmenovému majstrovi nahlásiť úkony aj obžalovaný. Keby aj
niekto išiel dopisovať do E - príkazu, tak by podľa výkresu zistili, že spodná zbernica je pod napätím a
horná zberňa bez napätia nemá uzemňovací bod. Musia presne uviesť, na ktoré body sa bude dávať
skratovacia súprava a to si spamäti nikto nepamätá, je to zložitá schéma, museli by použiť ten výkres,

je to akoby taká vizuálna pomôcka, pomocou ktorej by si uvedomili, že tá spodná zbernica je stále pod
napätím. V tomto konkrétnom prípade sa zrejme jeden z nich (teda obžalovaný alebo I.) rozhodol urobiť
kroky, ktoré neboli potrebné. Pri spätnej kontrole udalosti zistili, že ani ochrana s novými nadstaveniami
by nebola vypla okamžite predmetné zariadenie, pretože sa jednalo o vysoké skratové prúdy a veľmi
krátky čas. Podľa neho sa nedalo predísť takejto udalosti iným nadstavením zariadenia, pretože k tomu

skratu by prišlo, lebo išlo o mechanicky vyrobený skrat a ochrana mohla zareagovať iba na nasledovný
priebeh. Hypoteticky možno povedať, že ani novo nastavená ochrana by to nevypla. Obžalovaný a I. mali
tú istú kvalifikáciu. V ich vzťahu nebola nadriadenosť - podriadenosť. Samostatne sa mohol rozhodnúť
každý z nich, že tam dá skratovaciu súpravu, mali vzdelanie, školenia, boli oboznámení s internými
predpismi. Obžalovaný ako zmenový inžinier takéto príkazy vypisoval v minulosti, takže vedel, o čo ide.

Bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej pravdivosť potvrdil, Uviedol v nej,
že Vasilišin sa rozhodol sám, že napriek vypracovanému E - príkazu navyše osadí pre zabezpečenie
skratovacie zariadenie do 3 elektrických polí (skríň) a požiadal o spoluprácu obžalovaného, ktorý bol
v tom čase riadne na pracovnej smene ako elektrikár s príslušnou kvalifikáciou adekvátnou k montáži

spomínaných skratovacích zariadení.

SvedokS.G.nahlavnompojednávanívypovedalokreminéhoajtak,ževinkriminovanýdeňbolvedúcim
smeny v spoločnosti E.ON Elektrárne, s.r.o. Do práce vtedy nastúpil o 06:00 hod., oboznámil sa sosituáciou, s prácami, ktoré sa mali vykonávať a ktoré sa už stihli vykonať. Vedel, že bude odstávka
zariadenia a bolo treba pripraviť zariadenie na túto odstávku. Ráno mu kolegovia odovzdali smenu,
dostal do ruky príkaz na zaistenie pracoviska, vedel, že na 09:00 hod. prídu pracovníci Siemensu, ktorí

musia mať pripravené zariadenie. Asi o 06:30 hod. prišiel na pracovisko Vasilišin a s ním začali práce
na zaisťovaní. Na začiatku to boli oni dvaja, potom prišli ďalšie firmy, ktoré potrebovali zaistiť ďalšie
pracovisko, on sa preto venoval tejto druhej firme, ktorá robila prípravu odstávky a čistenie vody. Keď sa
vrátil na velín, tak I. už na velíne nebol a potom ho videl až keď prišiel s tým, že sa niečo stalo a povedal
mu „Marián to schytal“, čím myslel obžalovaného. O. sa, že tam prišlo k skratu, domyslel si to, začalo

to tam horieť. V tom príkaze bolo uvedené, že mal zaistiť frekvenčný menič, na ktorom nastala havária.
Prvé kroky v ten deň robili spolu. Obžalovaný bol na pracovisku v ten deň tiež od 06:00 hod. Dodal,
že to zariadenie malo vysoký výkon, tiekli cez neho vysoké prúdy, čo znamená aj pravdepodobnosť
vzniku vyšších škôd v okolí. Vedel, že z predchádzajúceho dňa bol vydaný príkaz, že zariadenie sa malo
vypnúť, izolovať, ale o skratovaní tam nebola žiadna zmienka. On žiadny písomný príkaz nevydával.

Svedok S. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal okrem iného aj tak, že v čase výbuchu bol
zamestnancom spoločnosti E.ON Elektrárne, s.r.o., pracoval ako vedúci prevádzky. Dňa 20.08.2011
v práci nebol, dozvedel sa o nej až neskôr, na základe telefonického rozhovoru s kolegami. Potom
približne o 14:00 hod. prišiel do práce, kedy sa zisťovala príčina a robila sa obhliadka zariadenia. Už
dňa 19.08.2011 začínala odstávka bloku, pri ktorej mali byť vykonané údržbárske práce na zariadeniach

elektrárne, mala sa vykonať výmena chladiaceho ventilátora na generátore. Dňa 19.08.2011 začali
pomocné zaisťovacie práce v okolí generátora, demontáž chladiaceho systému, vypustenie vodíka z
generátora a podobne. Dňa 19.08.2011 v spolupráci s Vasilišinom vypracovali zaisťovací príkaz na
zaistenie budenia pre práce na sobotu, kde mal byť demontovaný kryt budenia na generátore. Príkaz je
nahratý do PC systému. Tento sa vytlačí, čiže je v písomnej forme, a elektrikár, ktorý je na smene, ide

vykonať operácie, ktoré sú v ňom napísané a svojím podpisom potvrdzuje vykonanú manipuláciu, napr.
vypnúť,zaistiť,otvoriť,zaistiť,toznamená,žepotvrdzuje,žetovykonal.Nazákladetejtoudalostitechnici
spoločnosti Siemens vykonali úpravu ochrán. Cieľom ochrany bolo bezpečne chrániť zariadenie.

Znalec doc. F.. S. H., K.. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov svojho

znaleckého posudku č. 4/2012 (č.l. 161-173), presnejšie odpovedí na položené otázky (rovnako ako na
č.l. 166-170, resp. na stranách 6 až 10 znaleckého posudku) a dodal, že sa plne pridržiava aj výpovedí
z prípravného konania z dní 03.10.2013 a 11.11.2013, kde sa vyjadroval k zisteniam Inšpektorátu práce
Trnava. Na hlavnom pojednávaní tiež dodal, že nemal možnosť sa zoznámiť so zariadením v čase
nehody, čo však nemalo vplyv na jeho záver o zavinení tejto havárie.

Jeho závery uvedené v znaleckom posudku č. 4/2012 boli nasledovné:
· I. sa nesprávne rozhodol nainštalovať skratovaciu súpravu v poli s vypínačom Q421, ktoré nebolo
možné odpojiť od napätia, čím porušil predpisy. Založenie tretej skratovacej súpravy pred vypínač
Q421 nebolo nutné na zaistenie bezpečnosti vedenia smerom k usmerňovaču za vypnutým vypínačom

Q421, keď išlo o viacnásobné zaistenie a rozhodnutie o tom viedlo k vytvoreniu rizika (išlo o
nebezpečnú kombináciu z hľadiska realizácie predpokladaných prác s možnosťou omylu - vyžadovalo
si to spoľahlivým a bezpečným spôsobom overenie beznapäťového stavu na všetkých póloch, fázach a
prívodoch, a teda aj v časti s výkonovým vypínačom Q421).
· Obžalovaný mal povinnosť pred činnosťou súvisiacou so založením tretej skratovacej súpravy overiť

beznapäťový stav meraním pomocou prístroja, ktorý mal na pracovisku k dispozícií, čo ale neurobil a
tým sa dopustil porušenia ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. a ustanovenia STN
34 3100 v časti 5.3.2.2 pod písm. a/.
· Bezprostrednou príčinou pracovného úrazu bol skrat v rozvodovej skrini budiča generátora 10CJT01
s následným tepelným efektom, ktorý vyvolal u prítomných osôb popáleniny .

· Obžalovaný pred manipuláciou so skratovacou súpravou v priestore pod výkonovým vypínačom Q421
nesprávne postupoval, pretože neoveril beznapäťový stav zberníc, na ktoré chcel následne umiestniť
svorky skratovacej súpravy.
· Obžalovaný nečítal zoznam prác (spomenutý E - príkaz) na zaistení generátora, ktorý mal k dispozícií
pred začatím prác vo velíne.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj výpovede znalca z prípravného konania z dní 03.10.2013 (č.l.
123) a 11.11.2013 (č.l. 125-127). Znalec okrem iného uviedol aj to, že akceptuje závery Inšpektorátu
práce Trnava, že zamestnávateľ (resp. ním poverený pracovník) nevykonal konkrétne pre túto činnosťanalýzu rizika súvisiacu s prítomnosťou nebezpečného napätia a zložitosťou vykonávaných prác a
nevypracoval písomne pracovný potup podľa požiadaviek citovanej STN EN a neoboznámil pracovnú
skupinu s existujúcim rizikom. Hodnotenie rizika mal ale v tomto prípade na starosti Vasilišin, ktorý bol

určený ako vedúci prác zodpovedný za ich bezpečné vykonanie. Bezprostrednou príčinou havárie bolo
profesijné zlyhanie obžalovaného a I..

ZnalecZ.X.sanahlavnompojednávanírovnakovplnomrozsahupridržiavalzáverovsvojhoznaleckého
posudku č. 1/2019 (č.l. 778-845), resp. odpovedí na položené otázky (rovnako ako na č.l. 808-810).

Následne po jeho opätovnom pribratí do konania na podanie doplnku k znaleckému posudku č. 1/2019
uviedol, že po preštudovaní dokumentov sa nemenia jeho prezentované závery na tú udalosť.

Jeho závery uvedené v znaleckom posudku č. 1/2019 boli nasledovné:
· Q421 je vypínač v rozvodovej skrini 10CJT01 budiča generátora, pričom ochrana pred prípadným
skratom v tejto skrini je zabezpečená súborom ochrán F27 a F13, ktoré boli v čase udalosti funkčné

a účinné, nakoľko došlo k vypnutiu vypínača, ale nie je možné preukázať, ktorá zo súboru ochrán
zabezpečila jeho vypnutie.
· Súbor ochrán nezlyhal.
· Súbory ochrán F27 a F13 boli v čase udalosti navrhnuté, inštalované a uvedené do skúšobnej
prevádzky v zmysle platných bezpečnostných a prevádzkových predpisov, noriem STN, IEC a DIN EN

platných v Slovenskej republike.
· K čomu by došlo pri inom nastavení súboru ochrán F27 a F13 sa nedá vyjadriť. Možno by boli následky
skratu miernejšie a možno by sa elektráreň nedala vôbec uviesť do prevádzky.
· V jeho praxi sa ešte s takými následkami skratu na zariadení, ktoré mal možnosť vidieť z
fotodokumentácie po požiari, nestretol, avšak nikdy predtým nevypracovával znalecký posudok na

elektrárni s 400 MW výkonom.

Dodal, že ochrana ako taká slúži jednak k zabezpečeniu alebo k správnej funkcii toho daného zariadenia
a jednak na zabezpečenie úrazu pred elektrickým prúdom pracovníkov, ktorí na tom pracujú a v
neposlednom rade vedení a zariadení. Ochrany sú nastavené na prevádzkové hodnoty. Nevedel sa

vyjadriť, či išlo o jednofázový skrat, dvojfázový skrat alebo trojfázový skrat, to by sa to zistiť len hneď
po skrate. Keďže nevie preukázať, ktorá ochrana vypla, tým pádom platí, že ten skratový prúd nebol
dostatočne veľký, aby tá ochrana mohla vypnúť. Ona vypína až keď skratový prúd prevýši určenú
hodnotu. Ale z toho, čo zisťoval, je presvedčený o tom, že to mohla vypnúť len ochrana.

Z výpovedí splnomocnencov poškodených subjektov - G. I. zo dňa 05.03.2012 (č.l. 52-60), Z.. S. D.
zo dňa 18.06.2013 (č.l. 71-75) a JUDr. F. G. zo dňa 16.07.2013 (č.l. 77-83), ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prečítané, vyplynuli skutočnosti týkajúce sa uplatnených nárokov na náhradu škody a ich
špecifikácie. Svedkom udalosti ani jeden z nich nebol.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca MUDr. Y. H. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, č. 32/2011
(č.l. 130-158) vyplynul rozsah zranení, ktoré utrpel Vasilišin pri udalosti dňa 20.08.2011. Znalec zistil,
že utrpel popáleniny II. stupňa v rozsahu 23 % a III. stupňa v rozsahu 2 % povrchu tela na tvári, krku,
oboch ramenách, hrudníku, oboch predlaktiach, ľavom lakťovom zhybe, malíčku a ruky, s dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní minimálne 44 dní s trvalými následkami vo forme znetvorujúcich jaziev.

Poškodený bol bezprostredne ohrozený na svojom živote a jeho zranenia boli spôsobené zásahom
elektrického prúdu.

Z prečítaného odborného vyjadrenia znalca S.. S. K. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, č. 070/13
(č.l. 175-185) vyplynul rozsah zranení, ktoré utrpela O. pri udalosti dňa 20.08.2011. Znalec zistil, že

utrpela popáleniny I. a II. stupňa v oblasti pravej ušnice, pravej strany krku a pravého predlaktia s dobou
liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 2 týždne. Jej zranenia vznikli priamym mechanizmom -
pôsobením tepelnej energie (otvoreného ohňa po elektrickom skrate) na povrch jej tela z pravej strany.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:

· príloha k sťažnosti obžalovaného z č.l. 14
· listiny k zraneniam poškodenej M. O. z č.l. 186-191
· zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 192-200
· lekárske správy z č.l. 202-213· správa o zásahu HaZZ z č.l. 214-216
· správa o výsledku protipožiarnej expertízy z č.l. 218-223
· fotodokumentácia požiaru z č.l. 224-226

· protokol Inšpektorátu práce Trnava z č.l. 232-244
· dodatok č. 1 k protokolu z č.l. 245-255
· protokol Inšpektorátu práce Trnava z č.l. 256-268
· dodatok č. 1 k protokolu z č.l. 269-278
· dodatok č. 2 k protokolu z č.l. 281-284

· rozhodnutie Národného inšpektorátu práce z č.l. 287-292
· rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava z č.l. 293-296
· správy o pracovných úrazoch s prílohami z č.l. 298-312
· listinné doklady od spol. E.ON Elektrárne, s.r.o. z č.l. 313-345
· listiny od Inšpektorátu práce Trnava z č.l. 346-359
· STN 34 3100 - Bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách z č.l. 375-393

· odpovede spol. Siemens, s.r.o. a spol. ZSE Elektrárne, s.r.o. s prílohami z č.l. 901-906, 908, 911-912
a 913-1018

Z týchto listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 192-200), ktorá sa uskutočnil v deň
udalosti, bolo zrejmé aj to, že vo vzdialenosti 1 meter od skrine CJT01 bol nájdený elektrický obdĺžnikový
merač prúdu (fotografia č. 11).

Zo správy o zásahu HaZZ (č.l. 214-216) vyplynulo, že udalosť im bola ohlásená dňa 20.08.2011 v čase

o 09:09 hod.

Zo správy o výsledku protipožiarnej expertízy (č.l. 218-223) vyplynulo, že pred vznikom požiaru
bola elektráreň v odstávke, generátory boli vypnuté a bola vykonávaná plánovaná letná kontrola a
údržba technologických zariadení, pričom dvaja pracovníci (obžalovaný a Vasilišin) vykonávali práce na

elektrickom rozvádzači nízkeho napätia 10CJT01, z ktorého bolo napájané budenie generátora, pričom
počas prác vznikol požiar v uvedenom rozvádzači. Pri zisťovaní miesta vzniku požiaru sa prišlo na
to, že najviac požiarom poškodený, resp. zničený bol rozvádzač nízkeho napätia 10CJT01, najmä v
jeho strednej časti, čo bolo spôsobené vysokou teplotou v rozvádzači počas požiaru či dynamickými
a tepelnými účinkami skratových prúdov, pričom rozsah poškodenia konštrukcií a vyhorenia materiálov

sa zmenšoval smerom ku krajným poliam rozvádzača. Miesto vzniku požiaru sa tak nachádzalo v
strednej časti rozvádzača, v mieste, kde sa pôvodne nachádzal výkonový vypínač Q421. Skrat s
následným vznikom požiaru nastal pri kontakte svorky skratovacej súpravy so živou časťou, pričom
svorka uzemňovacieho vodiča súpravy bola v tom čase pripojená na kostru rozvádzača. Príčinou vzniku
požiaru bol elektrický skrat. Nebolo zistené porušenie predpisov o ochrane pred požiarmi.

Z protokolu Inšpektorátu práce Trnava (č.l. 232-244) a jeho dodatku č. 1 (č.l. 245-255) vyplynulo, že
inšpektorátom práce boli zistené nedostatky zo strany obžalovaného. Ten predtým, než vykonával so
skratovacou súpravou činnosť v spodnej časti skrine CJT01 pod vypínačom Q421, ktorá bola pod
napätím, nevykonal spoľahlivým a bezpečným spôsobom preverenie beznapäťového stavu a spôsobil

skrat s následným tepelným účinkom, ktorý spôsobil úraz jemu a I., čo je porušením povinnosti
zamestnanca podľa § 12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovni, ktorá
vyplýva z čl. 5.3.2.2 písm. a/ STN 34 3100:2001. Zo strany zamestnávateľa boli zistené nedostatky,
keď na základe predloženého „príkazu E 30001047“ zo dňa 19.08.2011 neboli dostatočne zhodnotené
elektrické riziká s návrhom ochranných opatrení (príkaz neobsahoval upozornenie, že pri činnostiach

pri zaisťovaní budenia generátora ostane časť zariadení nachádzajúcich sa pod plastovou zábranou
v skrini 10CJT01 pod Q421 pod napätím). Boli zistené aj iné nedostatky, ktoré neboli v príčinnej
súvislosti s udalosťou, a to tie, že obžalovaný nevykonával práce v súlade s poznatkami, ktoré sú
súčasťou vedomostí a zručností v nadväznosti na jeho získanú odbornú spôsobilosť, pretože v skrini
s Q421 odstránil (čím vyradil z prevádzky) ochranné zariadenie - plastovú zábranu, pod ktorou sa

nachádzali živé časti pod napätím za účelom sprístupnenia zemniaceho bodu - čapu a nainštalovania
tretej skratovacej súpravy v skrini CJT01 - Q421, čo by však vzhľadom na už predtým nainštalované
skratovacie súpravy bolo viacnásobné istenie, čo je porušením povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. e/v nadväznosti na § 12 ods. 2 písm. c/ Zák. č. 124/2006 Z.z. K tomuto protokolu a jeho dodatku sa
obžalovaný v zákonnej lehote nevyjadril.

Z ďalšieho protokolu Inšpektorátu práce Trnava (č.l. 256-268) a jeho dodatkov č. 1 (č.l. 269-278) a č. 2
(č.l. 281-284) vyplynulo, že na závery predošlého protokolu zostali bezo zmeny, až na vypustenie slova
„dostatočne“prizistenomnedostatkuzostranyzamestnávateľa,t.j.ženazákladepredloženého„príkazu
E 30001047“ zo dňa 19.08.2011 neboli (dostatočne) zhodnotené elektrické riziká s návrhom ochranných
opatrení (príkaz neobsahoval upozornenie, že pri činnostiach pri zaisťovaní budenia generátora ostane

časť zariadení nachádzajúcich sa pod plastovou zábranou v skrini 10CJT01 pod Q421 pod napätím.

Zo správy o pracovných úrazoch s prílohami (č.l. 298-312) od spoločnosti E.ON Elektrárne, s.r.o.
vyplynulo, že obžalovaný u tejto spoločnosti pracoval ako vedúci smeny, jeho spôsobilosť bola bez
obmedzenia napätia, pričom podľa ich záverov sa rovnako nepresvedčil sa o beznapäťovom stave
zaisťovacieho zariadenia.

Listinné doklady od spol. E.ON Elektrárne, s.r.o. (č.l. 313-345) preukazovali, že „príkaz - Odpojenie E
30001047“ bol nariadený dňa 19.08.2011. Obžalovaný dňa 17.01.2011 absolvoval vstupné vzdelávanie
na BOZP (ktorému vyhovel), ďalej v období od 01.07.2010 do 16.07.2010 absolvoval špecializované
školenie a výcvik manipulantov, technikov prevádzky elektrických staníc, prevádzkových elektrikárov a

dispečerov ES SR (ktorému tiež vyhovel) a dňa 16.07.2010 získal odbornú spôsobilosť „Elektrotechnik
na riadenie činnosti“ bez obmedzenia napätia v objektoch triedy A a B (podľa Vyhlášky MPSVaR SR
č. 508/2009 Z.z.). Podľa pracovnej zmluvy bolo s účinnosťou od 01.01.2011 jeho pracovné zaradenie
„Shift Leader - Electrician“.

Listiny od Inšpektorátu práce Trnava (č.l. 346-359) obsahovali aj tzv. „pokyn HSE manažmentu QMAR-
MA002“ zo dňa 02.12.2010, išlo o „Povolenie na prácu - postup“, podľa ktorého v bode 5.2.7 s nadpisom
„Vypnutia a zaistenia“ boli ustanovené tieto interné pravidlá (postupy prác určené zamestnávateľom),
ktoré nasledovali plynule za sebou:
1. odpojiť od napájania a uzatvoriť hlavný obvod spínačov uzemnenia,

2. vykonať potrebné opatrenia na zabránenie zopnutia alebo vypnutia spínačov rozpojenia alebo
uzemnenia,
3. preskúšať neprítomnosť napätia,
4. ak je to potrebné, aplikovať dočasné uzemnenie a skratovať...,
pričom podľa oboznamovacieho listu bol obžalovaný s pokynmi oboznámený dňa 21.01.2011.

Bod 5.3.2.2. Slovenskej technickej normy (STN) 34 3100 s názvom „Bezpečnostné požiadavky na
obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách“ (č.l. 375-393) ustanovuje, že spoľahlivým a bezpečným
spôsobom sa musí preveriť (napr. vhodnou skúšačkou), že elektrická inštalácia alebo jej časť, na ktorej
sa má pracovať, je na všetkých póloch, fázach a prívodoch bez napätia.

Odpovede spoločností Siemens, s.r.o. a ZSE Elektrárne, s.r.o. (predtým obchodné meno E.ON
Elektrárne, s.r.o.) s prílohami (č.l. 901-906, 908, 911-912 a 913-1018) sa týkali vyžiadania si doplňujúcich
informácií, ktoré žiadal od súdu zabezpečiť znalec Ján Lednický pre lepšie zodpovedanie otázok
kladených mu pri jeho znaleckej činnosti. Z odpovedí s prílohami na č.l. 901-906 a 908 od spoločnosti

Siemens, s.r.o. bolo zrejmé, že neexistujú iné informácie dôležité pre jeho znaleckú činnosť, pričom
podľa odpovede spoločnosti ZSE Elektrárne, s.r.o. na č.l. 911-912 odborná komisia zamestnávateľa po
udalosti preverovala správnosť ochrán zariadení elektrárne F11, F12, F13, F21, F26 a F27, pričom sa
zhodla na závere, že tieto ochrany boli nastavené správne a správne reagovali, pričom pre zvýšenie
ochrany navrhla modifikáciu nastavených hodnôt zo dňa 14.02.2011 na nové hodnoty, ktoré boli vydané

dňa 23.03.2012.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, po jeho čiastočnej úprave (modifikácií) na základevýsledkov vykonaného dokazovania, ale bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, sa stal a že tento
spáchal obžalovaný Marián G..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil v podstate tak, že nevedel, že pri založení
skratovacích spojok na dané zariadenie môže dôjsť k nehode takého rozsahu, aká sa stala, a je tam
taká ochrana, ktorá by to mala vypnúť. Namietal tiež to, že aj spôsobenie následku musí byť obsiahnuté
zavinením obžalovaného, čo v danom prípade preukázané nebolo.

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav tvrdený
obžalobou.

Obžalovaný vypovedal, že mal v danom čase oprávnenie pracovať s elektrickým prúdom
neobmedzeného napätia, absolvoval školenie o BOZP, ako aj školenie o manipulácii s týmito
zariadeniami. Pamätal si len to, že on bol pri tej skrini, kde došlo k skratu a zrejme musel niečo s tou

skriňou robiť, nakoľko I. a O. sa rozprávali povedľa neho. Zároveň tam nebola žiadna iná osoba, ktorá
mohla skrat spôsobiť.

Poškodený F.. Z. Vasilišin vypovedal, že s obžalovaným mali vtedy pri sebe prístroj na meranie napätia
- voltmeter, ktorý pri skorších umiestňovaniach iných skratovacích súprav použili. Dodal, že nekázal

obžalovanému montovať skratovaciu súpravu pred a počas jeho debaty s O. a obžalovaný si mohol
merania prítomnosti napätia robiť i sám. Potvrdil, že sa v čase skratu rozprával s O. a obžalovaný zostal
pri tej skrini sám.

Poškodená M. H. O. vypovedala, že tesne pred skratom zamávala na obžalovaného, ktorý prestal

pracovať a naznačil jej, že môže ísť za nimi. Dodala, že pri jej rozhovore s Vasilišinom obžalovaný opustil
priestor, kde sa rozprávali. Všetci traja boli vtedy vo veľmi malom obmedzenom priestore pri skrinke,
kde došlo k výbuchu.

Poškodený F.. I. K. vypovedal, že závery interného vyšetrovania boli také, že príčinou havárie bol ľudský

faktor - nevhodný postup pri zaisťovaní zariadenia. Dodal, že existuje všeobecné pravidlo, že zariadenie
sa najskôr vypne, potom sa zmeria, či je pod napätím, a až následne sa zabezpečuje - dáva sa tam
skratovacia súprava. Napätie sa zmeria sa to prístrojom, ktorý mali obžalovaný i I. v tom čase k dispozícii
(prístroj našli dokonca priamo pred tou skriňou - viď č.l. 192-200 a najmä fotografia č. 11). Keby aj niekto
z nich dvoch išiel dopisovať do vydaného E - príkazu, ktorý neobsahoval osadenie skratovacích súprav,

tak by zistili, že spodná zbernica je pod napätím a horná zberňa bez napätia nemá uzemňovací bod.
Pri spätnej kontrole zistili, že ani ochrana s novými nadstaveniami by nebola vypla okamžite predmetné
zariadenie, pretože sa jednalo o vysoké skratové prúdy a veľmi krátky čas. Podľa neho sa nedalo predísť
takejto udalosti iným nadstavením zariadenia, lebo išlo o mechanicky vyrobený skrat a ochrana mohla
zareagovať iba na nasledovný priebeh. Dodal, že obžalovaný bol v tom čase riadne na pracovnej smene

ako elektrikár s príslušnou kvalifikáciou adekvátnou k montáži skratovacích zariadení.

Svedok S. G. vypovedal, že to zariadenie malo vysoký výkon, tiekli cez neho vysoké prúdy, čo znamená
pravdepodobnosť vzniku vyšších škôd v okolí. Vedel, že z predchádzajúceho dňa bol vydaný príkaz, že
zariadenie sa malo vypnúť, izolovať, o skratovaní v ňom ale nebola zmienka.

Znalec doc. F.. S. H., PhD. zistil, že:
· Vasilišin sa nesprávne rozhodol nainštalovať skratovaciu súpravu v poli s vypínačom Q421, ktoré
nebolo možné odpojiť od napätia, čím porušil predpisy.
· Obžalovaný mal povinnosť pred činnosťou súvisiacou so založením tretej skratovacej súpravy overiť

beznapäťový stav meraním pomocou prístroja, ktorý mal na pracovisku k dispozícií, čo ale neurobil a
tým sa dopustil porušenia ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. a ustanovenia STN
34 3100 v časti 5.3.2.2 pod písm. a/.
· Bezprostrednou príčinou pracovného úrazu bol skrat v rozvodovej skrini budiča generátora 10CJT01
s následným tepelným efektom, ktorý vyvolal u prítomných osôb popáleniny .

· Obžalovaný pred manipuláciou so skratovacou súpravou v priestore pod výkonovým vypínačom Q421
nesprávne postupoval, pretože neoveril beznapäťový stav zberníc, na ktoré chcel následne umiestniť
svorky skratovacej súpravy.Znalec Ján Lednický zistil, že:
· Q421 je vypínač v rozvodovej skrini 10CJT01 budiča generátora, pričom ochrana pred prípadným
skratom v tejto skrini je zabezpečená súborom ochrán F27 a F13, ktoré boli v čase udalosti funkčné a

účinné, nakoľko došlo k vypnutiu vypínača.
· Súbor ochrán nezlyhal.
· Súbory ochrán F27 a F13 boli v čase udalosti navrhnuté, inštalované a uvedené do skúšobnej
prevádzky v zmysle platných bezpečnostných a prevádzkových predpisov, noriem STN, IEC a DIN EN
platných v Slovenskej republike.

· K čomu by došlo pri inom nastavení súboru ochrán F27 a F13 sa nedá vyjadriť. Možno by boli následky
skratu miernejšie a možno by sa elektráreň nedala vôbec uviesť do prevádzky.
· V jeho praxi sa ešte s takými následkami skratu na zariadení, ktoré mal možnosť vidieť z
fotodokumentácie po požiari, nestretol, avšak nikdy predtým nevypracovával znalecký posudok na
elektrárni s 400 MW výkonom.
· Dodal, že z toho, čo zisťoval, je presvedčený o tom, že to mohla vypnúť len ochrana.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca S.. Y. H. vyplynul rozsah zranení, ktoré utrpel Vasilišin pri
udalosti dňa 20.08.2011. Poškodený bol bezprostredne ohrozený na svojom živote a jeho zranenia boli
spôsobené zásahom elektrického prúdu.

ZprečítanéhoodbornéhovyjadreniaznalcaMUDr.S.K.vyplynulrozsahzranení,ktoréutrpelaDelahunty
pri udalosti dňa 20.08.2011. Jej zranenia vznikli priamym pôsobením tepelnej energie (otvoreného ohňa
po elektrickom skrate) na povrch jej tela z pravej strany.

Zo správy o výsledku protipožiarnej expertízy vyplynulo, že miesto vzniku požiaru sa tak nachádzalo

v strednej časti rozvádzača nízkeho napätia 10CJT01 v mieste, kde sa pôvodne nachádzal výkonový
vypínač Q421. Skrat s následným vznikom požiaru nastal pri kontakte svorky skratovacej súpravy
so živou časťou, pričom svorka uzemňovacieho vodiča súpravy bola v tom čase pripojená na kostru
rozvádzača. Príčinou vzniku požiaru bol elektrický skrat.

Z výsledkov šetrení pracovných úrazov obžalovaného a Vasilišina Inšpektorátom práce Trnava
vyplynulo, že obžalovaný predtým, než vykonával so skratovacou súpravou činnosť v spodnej časti
skrine CJT01 pod vypínačom Q421, ktorá bola pod napätím, nevykonal spoľahlivým a bezpečným
spôsobom preverenie beznapäťového stavu a spôsobil tak skrat s tepelným účinkom, čím porušil
povinnosti zamestnanca podľa § 12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej

úrovni, ktorá vyplýva z čl. 5.3.2.2 písm. a/ STN 34 3100:2001. Zo strany zamestnávateľa boli zistené také
nedostatky, že v „príkaze E 30001047“ zo dňa 19.08.2011 neboli (dostatočne) zhodnotené elektrické
riziká s návrhom ochranných opatrení (príkaz neobsahoval upozornenie, že pri činnostiach pri zaisťovaní
budenia generátora ostane časť zariadení nachádzajúcich sa pod plastovou zábranou v skrini 10CJT01
pod Q421 pod napätím).

Listinné doklady od spol. E.ON Elektrárne, s.r.o. preukazovali, že obžalovaný v čase havárie mal
potrebnú spôsobilosť na výkon prác, ktoré vykonával (bez obmedzenia napätia v objektoch triedy A a B).

„Pokyn HSE manažmentu QMAR-MA002“ zo dňa 02.12.2010 („Povolenie na prácu - postup“)

obsahoval v bode 5.2.7 (nadpis „Vypnutia a zaistenia“) tieto interné pravidlá (postupy prác určené
zamestnávateľom), ktoré nasledovali plynule za sebou:
1. odpojiť od napájania a uzatvoriť hlavný obvod spínačov uzemnenia,
2. vykonať potrebné opatrenia na zabránenie zopnutia alebo vypnutia spínačov rozpojenia alebo
uzemnenia,

3. preskúšať neprítomnosť napätia,
4. ak je to potrebné, aplikovať dočasné uzemnenie a skratovať...,
pričom podľa oboznamovacieho listu bol obžalovaný s pokynmi oboznámený dňa 21.01.2011.

Bod 5.3.2.2. Slovenskej technickej normy (STN) 34 3100 s názvom „Bezpečnostné požiadavky na

obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách“ ustanovuje, že spoľahlivým a bezpečným spôsobom
sa musí preveriť (napr. vhodnou skúšačkou), že elektrická inštalácia alebo jej časť, na ktorej sa má
pracovať, je na všetkých póloch, fázach a prívodoch bez napätia.Z odpovede spoločnosti ZSE Elektrárne, s.r.o. bolo zistiteľné, že odborná komisia zamestnávateľa po
havárií preverovala správnosť ochrán zariadení elektrárne F11, F12, F13, F21, F26 a F27, pričom sa
zhodla na závere, že tieto ochrany boli nastavené správne a správne reagovali, pričom len pre zvýšenie

ochrany navrhla modifikáciu nastavených hodnôt zo dňa 14.02.2011 na nové hodnoty, ktoré boli vydané
dňa 23.03.2012.

Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že je to práve obžalovaný S. G., ktorý nesie
trestnoprávnu zodpovednosť za predmetnú haváriu, keď z výpovedí všetkých na mieste tejto udalosti

prítomných (vrátane jeho samého) bolo nepochybne zrejmé, že práve a len jeho aktívnym konaním
došlo k elektrickému skratu, pretože nevykonal spoľahlivým a bezpečným spôsobom preverenie
beznapäťového stavu v spodnej časti skrine CJT01 pod vypínačom Q421, ktorá bola pod napätím, a
spôsobil skrat s následným tepelným účinkom a poškodením zdravia iných osôb (koniec koncov aj jeho
samého), čím porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci v znení neskorších predpisov - nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá priamo

vyplýva z článku 5.3.2.2. písm. a/ Slovenskej technickej normy (STN) 34 3100:2001-08. Obžalovaný mal
preukázateľnevedomosťotom,ževčase,keďvykonávalpráce,savjehoblízkostinachádzaliďalšiedve
osoby(I.aO.),pričomzrejmeajvplyvomtakýchtofaktorovsastalapredmetnáhavária,pravdepodobnez
nepozornosti a nesústredenosti obžalovaného, ktorá mohla vyplývať aj z toho, že na mieste vykonávania
prác prišla O. a Vasilišin ako druhý určený pracovník na vykonávanie predmetných prác sa s ňou začal

povedľa neho rozprávať. Táto skutočnosť a rovnako zistenia, že práce, ktoré obžalovaný s I. v tom čase
vykonávali, neboli nariadené vo vydanom príkaze zamestnávateľa a ani potrebné, ako aj inšpektorátom
práce zistené pochybenie na strane zamestnávateľa, však nemali vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť
obžalovaného, pretože vedel, akú konkrétnu prácu vykonáva, bol na ňu aj školený, vedel, že pracuje na
zariadení, ktoré nie je bežné, resp. že je súčasťou elektrárne vyrábajúcej elektrickú energiu do siete, a

mohol preto dôvodne predpokladať, že môže nastať skrat s vážnejšími následkami ako v prípade iných
menších zariadení a naviac mal k dispozícií aj voltmeter na zmeranie prítomnosti napätia, ktorý tesne
pred haváriou s I. aj používali na meranie napätia pri totožných prácach na inom mieste, ale tento zjavne
nepoužil, pretože inak by k skratu zrejme vôbec nedošlo.

Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.
vyplynulo, že objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Na
naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. V zmysle odseku
2 písm. a/ môže byť tento prečin spáchaný závažnejším spôsobom konania, t.j. aj porušením dôležitej

povinnosti uloženej páchateľovi podľa zákona (§ 138 písm. h/ Tr. zák.).

Za takúto dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie
spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Povinnosti môžu
vyplývať nielen zo zákona, ale na základe zákona aj z iného všeobecne záväzného právneho predpisu.

Z judikatúry vyplýva, že za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie povinnosti, ktorá
má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví (R 11/1964) a tiež to, že
aby súd mohol uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí zistiť, že
medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť (R 31/1966). Taktiež
z judikatúry ďalej vyplýva, že ak pri vzniku následku spolupôsobili viaceré príčiny (konanie obvineného

aj poškodeného), tak treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku osobitne a určiť
jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obvineného nastal, s tým, že konanie obvineného, aj keď je
len jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keby následok
nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby (R 5/1971). Taktiež z judikatúry ďalej vyplýva, že povinnosť
predvídať možnosť spôsobenia poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného Tr. zák. (§ 16 písm. b/

Tr. zák.) pri výkone niektorých povolaní vyplýva nielen z bezpečnostných predpisov publikovaných v
Zbierke zákonov, ale aj z technických noriem (R 22/1988).

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný S. G. inému (teda

poškodeným F.. Z. I. a M. H. O.) z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal aj
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, a preto
ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu.

V kontexte hore uvedeného taktiež nebolo možné aplikovať na predmetný prípad tzv. materiálny korektív
(§ 10 ods. 2 Tr. zák.), nakoľko závažnosť spáchaného prečinu nepovažoval súd za nepatrnú.

Obžalovaný konal vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zák., t.j. vedel, že môže
spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez

primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, čo vyplynulo z
vykonaného dokazovania, najmä konštatovaného porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona (viď úvahy súdu vyššie).

Na strane obžalovaného S. G. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§
22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokom o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy: správy
o povesti na obžalovaného a lustrácie na jeho osobu (č.l. 483-489, 491-492, 873-874 a 1027-1029) a

aktuálne lustrácie na obžalovaného (č.l. 1051-1056) a z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo
nasledovné:

Obžalovaný S. G.:
· je ženatý a je otcom jedného maloletého dieťaťa narodeného v roku 2019,

· z miesta bydliska je hodnotený kladne,
· naposledy bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie v roku 2006,
· z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že pracoval do 14.09.2013 v spoločnosti E.ON Elektrárne,
s.r.o. a nepretržite od 02.05.2014 je zamestnancom inej spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. (jeho
vymeriavací základ pre poistné u tohto zamestnávateľa bol v tomto období v rozmedzí od 856,49 € do

3.122,54 €),
· v evidencii priestupkov má záznam o dopravných priestupkoch spáchaných v dňoch 21.02.2013 a
13.06.2015,
· v registri trestov nemá žiaden záznam,
· iné trestné konania sa voči nemu na súdoch v SR nevedú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s

prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život) a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že
obžalovanému S. G. postačuje uložiť „alternatívny“ peňažný trest vo výmere 1.000,00 € (jedentisíc eur)
s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov v prípade úmyselného
zmarenia výkonu tohto peňažného trestu.

Tento trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu.
Vzhľadom na nedbanlivostnú povahu spáchaného prečinu, trestnú a priestupkovú bezúhonnosť
obžalovaného (pred spáchaním skutku v prípade priestupkov) a možnosti jeho nápravy nemal súd za
potrebné ukladať mu trest odňatia slobody. Takto uložený trest podľa názoru súdu istotne splní svoj

účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., pričom z hľadiska vykonaného dokazovania mal súd aj za to, že
je v možnostiach obžalovaného tento trest uhradiť (vykonať), keďže dlhodobo v jeho prípade eviduje
Sociálna poisťovňa vyšší vymeriavací základ pre poistné, teda obžalovaný dosahuje vyšší príjem ako
je priemerná mzda v národnom hospodárstve.Súd nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu či akéhokoľvek ochranného
opatrenia.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nároky na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnili poškodené subjekty - Union

zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 23.156,59 € z titulu liečebných nákladov vynaložených v prípade
poškodenia zdravia obžalovaného, a v prípade poškodeného Ing. Z. I. a jeho poškodenia zdravia to
bola Sociálna poisťovňa (uplatnený nárok vo výške 27.341,00 €) a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
(uplatnený nárok vo výške 13.660,89 €). Ohľadom uplatnených nárokov boli na hlavnom pojednávaní
oboznámené listinné doklady (č.l. 396 a 399-455).

V prípade poškodených subjektov Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bol súd
toho názoru, že by bolo potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by
presiahlo potreby trestného konania, keď už skôr vyslovil, že nie iba obžalovaný je podľa jeho názoru
zodpovedný na následkoch spôsobených trestným činom, ale sa na ňom podieľali aj iné osoby, resp.
i poškodený Ing. Z. I. (viď úvahy súdu vyššie), a preto by nebolo spravodlivé, aby bol len obžalovaný

povinný nahradiť takto uplatnené nároky na náhradu škody, ktoré sa týkali práve tohto poškodeného.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku poškodenej Union zdravotnej poisťovne, a.s. zároveň nebolo možné
v predmetnom trestnom konaní rozhodnúť pozitívne z dôvodu, že tento ich uplatnený nárok sa týkal
poškodenia zdravia obžalovaného, pre ktoré súd nevyslovil jeho vinu (viď skutková veta rozsudku).
Keďže tento nárok súd na hlavnom pojednávaní ale prečítal postupom podľa § 256 ods. 2 Tr. por.,

rozhodol aj v jeho prípade (rovnako ako aj v prípade zvyšných dvoch) o tom, že sa poškodené subjekty
s týmito svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.