Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201412
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8616201412.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu C. L., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. der H. XX/X, XXXX L., K., občan SR zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o.,
so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej H.. E. L., rod. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L., občan SR, zastúpená Advokátska kancelária, Law firm,
Rechtsanwaltskanzlei, JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 L., IČO: 30 850
436, o zaplatenie 1 927,66 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 927,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 639,64 eura od 14.5.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 1 288,02 eura od 12.7.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.4.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na
zaplatenie sumy 639,64 eura s príslušenstvom.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca si touto žalobou uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu

škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestovné z miesta svojho bydliska Auf der Matte
28/2, 6900 Bregenz, Rakúsko do miesta bydliska žalovanej, odkiaľ si mal prevziať maloleté dieťa M.
8 a späť. Dňa 26.8.2013 na základe návrhu žalobcu bolo začaté konanie vo veci rozvodu manželstva
žalobcu so žalovanou a úpravy rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére C. H. L., nar.
X.X.XXXX, bytom M. 8, ktoré v súčasnosti po zrušení rozsudku odvolacím súdom a jeho vrátení súdu I.
stupňa prebieha na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2P/16/2015. Od podania predmetného návrhu
začalo dochádzať zo strany žalovanej k opakovaným situáciám spočívajúcich v znemožňovaní styku

žalobcu s maloletou. Žalovaná sa presťahovala do spoločnej domácnosti svojich rodičov v obci M.,
pričom v tejto domácnosti žije aj spolu s maloletou. Žalovaná neumožňovala žalobcovi návštevy v
ich spoločnej domácnosti, odmietala prenechať maloletú žalobcovi, poskytovať žalobcovi akékoľvek
informácie o maloletej a neumožňovala ich stretnutia, či akúkoľvek formu styku. Z tohto dôvodu žalobca
dňa 28.11.2013 podal na príslušný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré malo dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi a zabezpečiť žalobcovi aspoň čiastočnú realizáciu jeho rodičovských
práv a styk s maloletou. Predbežné opatrenie bolo po odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Svidník,

č. k. 2P/32/2013 nariadené Krajským súdom v Prešove ako odvolacím súdom dňa 4.3.2014, č. k.
5Co/5/2014 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.3.2014, pričom toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.3.2014.V zmysle oprávneného uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.3.2014: „opravuje výrok
uznesenia Krajského súdu v Prešove, č. k. 5CoP/5/2014 zo dňa 4.3.2014 tak, že tento správne znie:
„Mení uznesenie súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol upravený styk otca

s maloletou tak, že otec C. L., nar. XX.X.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou C. H. L.ovou, nar.
X.X.XXXX každý prvý víkend v mesiaci, a to v piatok od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod.
do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že maloletú si otec prevezme pred bydliskom matky a
na tom istom mieste dieťa matke odovzdá. Matka dieťa na styk riadne pripraví.“
Dňa 4.4.2014, t. j. v piatok o 09.00 hod. si žalobca v zmysle právoplatného a vykonateľného uznesenia

Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, šiel vyzdvihnúť maloletú, aby
s ňou strávil víkend. Žalobca za účelom stretnutia s maloletou pricestoval na Slovensko, nakoľko býva
a pracuje v Rakúsku. Žalovaná však žalobcovi styk s maloletou neumožnila a odmietla mu maloletú
odovzdať, podrobný popis udalosti je zaznamenaný v oznámení žalobcu zo dňa 4.4.2014 adresovanom
Obvodnému oddeleniu PZ v Stropkove týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Žalovaná odmietla maloletú odovzdať žalobcovi aj v nasledujúci deň, t. j. v sobotu 5.4.2014 o 9.00 hod.

v súlade s právoplatným a vykonateľným predbežným opatrením.
Vzhľadom k tomu, že žalobca v uvedenom termíne podľa právoplatného a vykonateľného predbežného
opatrenia pricestoval na Slovensko len kvôli realizácií stretnutia s maloletou v zmysle predbežného
opatrenia, ktoré sa však nezrealizovalo, pretože žalovaná mu odmietla maloletú vydať. Z uvedeného
dôvodu bol žalobca nútený dňa 4.4.2014 o 09.30 hod. podať na Obvodnom oddelení PZ v Stropkove

oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - neumožnenie prevzatia dcéry aj
napriek tomu, že mal na to na základe uznesenia súdu oprávnenie.
Keďže žalobcovi nebola umožnená realizácia styku s maloletou, na ktorú sa riadne dostavil v súlade
s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré mu priznávalo právo na styk v určenom čase,
žalobcovi v dôsledku konania žalovanej vznikla škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel žalobca

vynaložiť na cestu z miesta bydliska v meste L. v K. do miesta bydliska maloletej na R., v obci M. a
späť. Tieto vynaložené náklady predstavujú škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku protiprávneho
konania matky - neumožnenie realizácie styku s maloletou v zmysle právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu.
Predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu súd:

1. porušenie právnej povinnosti.
2. vznik škody.
3. príčinná súvislosť medzi 1) a 2).
4. zavinenie (v prezumovanej forme nevedomá nedbanlivosť - § 420).
„Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadne nich leží na poškodenom.

Zavinenie je subjektívnej povahy, jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá.
Naopak, škodca preukazuje, že škodu nezavinil.“ (Rozhodnutie OS Trenčín, sp. zn. 19C/18/2012 zo dňa
19.2.2013).
Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. 177/08: „Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného
vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného,

ktorá musí byť predvídateľná.
Porušenie právnej povinnosti musí byť poškodeným preukázané, v predmetnom prípade sa jedná o
právnu povinnosť stanovenú rozsudkom súdu o styku s dieťaťom.
Podľavýkladusúdnejpraxeškodousarozumiemajetkováujmapoškodeného,ktorújemožnéobjektívne
vyjadriť v peniazoch.

V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.
Predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu sú splnené:

1. K porušeniu právnej povinnosti došlo tým, že žalovaná nerešpektovala právoplatné a vykonateľné
predbežné opatrenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.3.2014 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 20.3.2014 a v súdom určenom čase odmietla maloletú odovzdať žalobcovi.
2.Žalobcovivzniklaškodaspočívajúcavzbytočnevynaloženýchnákladochnacestovné,keďžecestoval
osobným motorovým vozidlom z K. na Slovensko za účelom realizácie styku s maloletou a vznikli mu

zbytočné náklady na cestu tam a späť vo výške 639,64 eura vypočítané v súlade s § 7 ods. 1 v spojení
s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Zb. o cestovných náhradách (náklady na cestu do miesta bydliska
maloletej predstavujú sumu 319,82 eura),3. V predmetnom prípade je daná aj existencia príčinnej súvislosti, keďže v dôsledku konania žalovanej,
ktoré spočívalo v nerešpektovaní právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia, a teda v
zmarení styku žalobcu s maloletou, vznikli žalobcovi zbytočné náklady spočívajúce v nákladoch na cestu

osobným motorovým vozidlom z mesta L. v K. do obce M. na R. a naspäť.
4. Zavinenie žalovanej v prezumovanej forme nevedomej nedbanlivosti.
Žalobca si u žalovanej uplatňuje predmetný nárok z titulu náhrady škody, za ktorej vznik zodpovedá
žalovaná v dôsledku vyššie špecifikovaných udalostí, a ktorá spočíva v zbytočne vynaložených
nákladoch na cestu z K. na Slovensko a späť.

Na podporu vyjadrení uviedol nasledujúcu judikatúru:
„Pokiaľ rodičovi dieťaťa vzniknú zbytočné náklady v dôsledku toho, že rodič, ktorému bolo maloleté
dieťa zverené do výchovy, zmarí styk rodiča s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím alebo dohodou
rodičov, jedná sa o jeho či jej všeobecnú zodpovednosť za škodu, založenú na princípe prezumovaného
zavinenia. Ide o zodpovednosť za priame porušenie právnej povinnosti, ktoré pre rodičov vyplýva zo
súdneho rozhodnutia, príp. z dohody rodičov o styku s dieťaťom.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 25 Cdo 2289/2002 zo dňa 30.9.2003.)
„Čijemožnýstykajvprípadeochoreniadieťaťa,závisíodkonkrétnychokolnostíkaždéhoprípadu.Medzi
ne môže patriť na jednej strane charakter ochorenia, psychický stav dieťaťa počas choroby, možnosť
prevozu dieťaťa k oprávnenému rodičovi, záťaž spojená s týmto prevozom, spôsob liečby (podanie
liekov, rehabilitačné cvičenia a pod.), pričom k týmto okolnostiam sa spravidla vyjadrí ošetrujúci lekár,

na strane druhej schopnosť rodiča sa o choré dieťa postarať.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
20 Cdo 4498/2009 zo dňa 21.2.2011).
Z uvedeného je evidentné, že choroba dieťaťa nie je vyslovene prekážkou, pre ktorú by dieťa nemohlo
byť odovzdané oprávnenému rodičovi. Taktiež aj ošetrujúci lekár maloletej uviedol žalobcovi, že maloletá
je síce chorá, no jej zhoršený zdravotný stav nebráni styku so žalobcom.

„Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím súdu.
Za účelom realizácie neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal bez akejkoľvek výstrahy žalovanej
zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a späť vznikla žalobcovi škoda.
(Rozhodnutie 1Cz 24/89).
Pojem škoda je vykladaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, vyjadrená v

peniazoch. Vznik škody a jej rozsah preukazuje poškodený. Pre jej určenie sa prihliada k všeobecným
predpokladom náhrady škody, skúma sa teda nutnosť vynaloženia týchto nákladov, na výšku škody má
tiež vplyv konanie poškodeného.“
Žalobca žije a pracuje v K., v zmysle predbežného opatrenia je oprávnený si maloletú vyzdvihnúť prvý
víkend v mesiaci, v piatok o 9.00 hod., vzhľadom k uvedenému na to, aby sa dostavil pred bydlisko

matky v súdom určený čas, bolo nevyhnutné vzhľadom aj na jeho pracovné povinnosti použitie vlastného
motorového vozidla.
„Potrebu použitia motorového vozidla rodiča k uskutočneniu styku s maloletým dieťaťom, ktoré je
zverené do výchovy druhého rodiča, je potrebné posúdiť na jednej strane z hľadiska prepravy rodiča do
miesta styku a jednak aj z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s dieťaťom. Pri vyčíslení

nákladov spojených s týmto použitím vozidla možno prihliadať k paušalizovaným náhradám nákladov
podobného používania osobných vozidiel pre iné účely.“ ( R 12/1990).
Predmetná suma 639,64 eura spolu za obe cesty bola vypočítaná podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7
ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v zmysle ktorých sa poskytuje náhrada za
každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky

sa poskytuje podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v
technickom preukaze motorového vozidla. Spotreba osobného motorového vozidla žalobcu je podľa
technického preukazu žalobcu 7l/100km a trasa L., Rakúsko - M., Slovensko je dlhá približne 1156 km.
Druh pohonnej látky osobného motorového vozidla žalobcu je v zmysle technického preukazu žalobcu
motorová nafta a podľa údajov štatistického úradu priemerná cena PHM - motorová nafta bola v apríli

2014 vo výške 1,338 eura.
Pri vyčíslení škody spočívajúcej v nákladoch na cestu osobným motorovým vozidlom žalobcu z K.
na Slovensko a späť za účelom realizácie styku s maloletou vychádzali zo zákona č. 283/2002
Z. z. o cestných náhradách. Použitie tohto zákona na predmetnú vec je odôvodnené nasledujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Ústí nad Labem, č. k. 10 Co 624/2006-81 zo dňa 28.2.2007: „Okresní

soud nepochybil, pokud při vyčíslení škody jakožto nákladú na použití osobního vozidla obdobně použil
právní předpisy upravující paušalizované náklady pro jiné účely - předpisy o cestovních náhradách,
konkrétně ustanovení § 7 zákona č. 119/1992 Sb. O cestovních náhradách, ve znění pozdějších
předpisu, a prováděcích vyhlášek ministerstva práce a sociálních věcí. Je síce pravdou, že tyto předpisynemohou být bez odpovídajícího zákonného odkazu aplikovaný přímo. Přesné zjištění skutečných
nákladú žalobce spojených s provozem jeho vozidla, včetně skutečného opo
,0321třebení vozidla, by však bylo spojeno s nepřiměřenými obtížemi. Výši nároku na náhradu škody

je proto soud oprávněn určit podle své úvahy (§135 O.sř.). Je přitom na místě použít právě výpočet
stanovený pro paušalizované náhrady dle v rozhodném období účinných předpisú o cestovních
náhradách, které sestávají z náhrady za spotřebované pohonné hmoty a ze základní náhrady, jejímž
účelem je náhrada opotřebení vozidla. Smyslem těchto předpisú je právě nahrazení nákladú vznikajících
při užití vozidla a nesleduje se jimi poskytnutí odměny za užití vozidla.“

3. Okresný súd Svidník v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, sp. zn. 7C/49/2016-26 zo dňa
22.4.2016. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol žalovanej doručený dňa 13.5.2016.

4. Žalovaná dňa 23.5.2016 podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnila tým, že z pohľadu
zákonných požiadaviek žalobca neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti a tiež neoznačil všetky dôkazy

súvisiace s uplatňovaným návrhom, hoci o týchto dôkazoch mal vedomosť. Žalobca v žalobe tvrdí, že
v tom čase mal bydlisko na adrese v K., ale neuviedol, že mal aj bydlisko na adrese Habura XX. Na
uvedenej adrese bývajú rodičia žalobcu a dôvodom jeho cesty na Slovensko nebola len okolnosť styku
s maloletou dcérou, ale aj návrat na adresu jeho bydliska a návšteva jeho rodičov a blízkych príbuzných.
Dňa 2.4.2014 bola maloletá dcéra ošetrená pre soplenie, kašeľ, bolesti hlavy. Bolo konštatované, že

návšteva materskej škôlky, cestovanie, návštevy vzhľadom na možné zhoršenie zdravotného stavu
dieťaťa, by neboli vhodné. Zároveň bolo lekárkou konštatované, že zdravotný stav dieťaťa si vyžadoval
domáce liečenie a starostlivosť matky. Žalovaná hneď v ten istý deň, t. j. 2.4.2014 oznámila žalobcovi,
že dcéra Saška je chorá a v dôsledku toho sa stretnutia nemôžu uskutočniť od 4.4.2014 do 6.4.2014.
Žalovaná žalobcovi dňa 2.4.2014 a 3.4.2014 zaslala e - mailom správu, že maloletá Saška je chorá. V

dôsledku ochorenia maloletej bola aj žalovaná na OČR. Z prílohy k potvrdeniu o prijatí oznámenia zo dňa
4.4.2014 okrem iného vyplýva, že žalobca dňa 3.4.2014 si overoval u H.. O. zdravotný stav maloletej.
K zdravotnému stavu maloletej je potrebné uviesť, že v tom čase mala aj zvýšenú teplotu. Žalovaná
dala možnosť žalobcovi, aby maloletú Sašku navštívil počas jej choroby v domácnosti. Vzhľadom na
uvedené, potom zdravotný stav maloletej vylučoval, aby sa uskutočnil styk tak, ako bol upravený v

rozhodnutí súdu. Žalovaná nezavinila, že sa nerealizoval styk otca s maloletou dcérou a nie je daná
príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,
žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

5. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,

súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 .

6. Žalobca podaním zo dňa 6.6.2016 doručeným súdu e - mailom dňa 6.6.2016 o 16.21 hod. (čl. 43
spisu) a následne v písomnom origináli dňa 7.6.2016 (čl. 47 spisu) navrhol rozšírenie žaloby, ktoré súd

pripustil. Návrh na rozšírenie žaloby bol doručený žalovanej dňa 11.7.2016.

7. Po pripustení zmeny žaloby bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1 927,66 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eura od 14.5.2016 (od doručenia žaloby žalovanej)
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 288,02 eura od 12.7.2016 (od

doručenia rozšírenia žaloby žalovanej) do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom
náhrady škody.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

9. Z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5CoP/5/2014-98 zo dňa 4.3.2014 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5CoP/5/2014 zo dňa 20.3.2014 súd zistil, že bol upravený
styk žalobcu s maloletou C. H. L.ovou, nar. X.X.XXXX (dcéra žalobcu) tak, že otec C. L., nar. XX.X.XXXX
je oprávnený stýkať sa s maloletou C. H. L.ovou, nar. X.X.XXXX každý prvý víkend v mesiaci a to v
piatok od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky

tak, že maloletú si otec prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá.
Matka dieťa na styk riadne pripraví.10. Z odôvodnenia predmetného uznesenia Krajského súdu v Prešove súd zistil, že v tejto súvislosti
z okolností, rozhodujúcich pre dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k
maloletej nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by bránila otcovi v styku s maloletou bez prítomnosti

matky. Len samotné tvrdenie matky, že dieťa je na ňu citovo naviazané, nemôže byť dôvodom na to, aby
otec nemohol realizovať a vykonávať svoje rodičovské práva tak, aby boli zmysluplné a obsažné, aby
styk otca dieťaťa bol spontánny, a aby sa tento vzťah rozvíjal v plnej miere bez prípadného prenášania v
súčasnosti existujúceho negatívneho vzťahu účastníkov na dieťa. Dieťa nežije izolovane s matkou a tak
ako vyplýva zo spisu, v súčasnosti je dieťa v predškolskom zariadení, a teda sa predpokladá, že matka

už nie je absolútne jediným primárnym kontaktom dieťaťa. Z vyjadrení otca nepochybne vyplýva, že
navrhovateľmákmaloletejpozitívnycitovývzťah,máomaloletúzáujemavprípadeproblémumupomoc
s maloletou môžu poskytnúť jeho rodičia, t. j. starí rodičia maloletej, ktorí majú tiež záujem zachovať s
maloletou väzby vzhľadom na ich pozitívny citový vzťah k nej.

11. Z potvrdenia o prijatí oznámenia zo dňa 4.4.2014, č. DU: 176/2014 (čl. 16 spisu) súd zistil, že

žalobca podal oznámenie na OO PZ Stropkov, týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
- neumožnenie prevzatie dcéry C. H. L. aj napriek tomu, že oznamovateľ mal na to na základe uznesenia
súdu oprávnenie. Menovaný uviedol, že dňa 4.4.2014 v čase o 09.00 hod. prišiel za svojou manželkou
H.. E. L.ovou, rod. H., pred rodinným domom v obci M. č. 8, okr. R., pričom si chcel od svojej manželky
prevziať svoju dcéru C. H. L.ovú, nar. X.X.XXXX. Uviedol, že jeho manželka, s ktorou je v rozvodovom

konaní mu odmietla ich dcéru odovzdať a taktiež mu ju odmietla ukázať.

12. Zo správy ošetrujúcej lekárky H.. Jany O. zo dňa 2.4.2014 (čl. 29 spisu) súd zistil, že dieťa
2.4.2014 bolo ošetrené na obvodnej ambulancií pre soplenie, kašeľ, bolesti hlavičky. V objektívnom
náleze seromukózna sekrécia z nosa, hrdlo presiaknuté, hlienené, tonsilly bez čapov a povlakov,

dýchanie voľné, čisté, ojedinelé prenesené fenomény z HDC, rinolália. Dieťa afebrilné. Doporučená
symtomatická liečba, t. j. expektorancia, antihistaminiká, nosné kvapky, inhalácie a solux 3x denne po
dobu 10 minút. Vzhľadom na afebrilný priebeh ochorenia a objektívny nález antibiotická liečba nie je
nevyhnutná, doporučená starostlivosť v domácom prostredí. Návšteva materskej škôlky, cestovanie,
návštevy vzhľadom na možné zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa nie sú vhodné. Kontrola na obvodnej

ambulancií pri zhoršení zdravotného stavu. Plánované ORL vyšetrenie za účelom vyšetrenia nosnej
mandle.

13. Na čl. 30 spisu zo dňa 2.4.2014 žalovaná predložila potvrdenie H.. O. E., všeobecného lekára pre
deti a dorast, že zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje domáce liečenie a starostlivosť matky.

14. Na č. 31 - 34 spisu, žalovaná predložila výpisy z SMS a e - mail správ, ktoré zaslala žalobcovi dňa
2.4.2014 s nasledovným obsahom: necestuj na Slovensko, R. je chorá, čiže od 4.4.2014 - 6.4.2014 sa
stretnutia nemôžu uskutočniť.

15. Na čl. 35 - 36 spisu, žalovaná predložila žiadosť o ošetrovné na dcéru C. H. L.ovú od 2.4.2014 do
7.4.2014.

16. Vo vyjadrení zo dňa 6.6.2016 (čl. 44 spisu) žalobca rozšíril svoje podanie o nárok vo výške 1 288,02
eura, ktorý si žalobca uplatnil titulom náhrady škody aj na za náklady zbytočne vynaložené na cestovné

za účelom realizácie styku s maloletou v mesiacoch jún 2014 a júl 2014 a taktiež o nárok - úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eura odo dňa doručenia návrhu na začatie konania
žalovanej zo dňa 1.4.2014 do zaplatenia. Žalobca počas prvého víkendu v mesiaci jún 2014 a počas
prvého víkendu v mesiaci júl 2014 sa dostavil pred bydlisko matky za účelom vyzdvihnutia maloletej
na realizáciu styku, pričom styk s maloletou mu v časoch určených rozhodnutím súdu nebol žalovanou

umožnený. Žalobca za účelom stretnutia s maloletou počas týchto víkendov pricestoval na Slovensko,
nakoľko býva a pracuje v K.. Po príchode k bydlisku maloletej mu žalovaná počas oboch víkendov,
t. j. v mesiaci jún 2014 a júl 2014, odmietla maloletú vydať s odôvodnením, že maloletá nechce ísť
so žalobcom na realizáciu styku. Vzhľadom k uvedenému žalobca podal pre podozrenie zo spáchania
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia žalovanou, oznámenia dňa 6.6.2014, dňa 4.7.2014 a

dňa 5.7.2014, ktoré adresoval Obvodnému oddeleniu PZ v R.e.
Skutočnosť, že žalobca sa dostavil počas prvého víkendu v mesiaci jún 2014 a tiež počas prvého
víkendu v mesiaci júl 2014 pred bydlisko matky za účelom vyzdvihnutia si maloletej, a že stretnutia sa
nezrealizovali, vyplýva aj z podania žalovanej zo dňa 5.10.2015 adresovaného do konania pod sp. zn.2P/16/2015 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, kde v prílohe k predmetnému podaniu
„Prehľad stretnutí otca C. L.a s maloletou dcérou C. H. L.ovou, nar. X.X.XXXX od podania návrhu
na rozvod s prísl. dňa 26.8.2013“, žalovaná súdu uviedla, že otec sa dostavil počas prvého víkendu

v mesiaci jún 2014 ako aj počas prvého víkendu v mesiaci júl 2014 pred bydlisko maloletej, aby si
ju vyzdvihol na realizáciu styku, avšak stretnutia sa neuskutočnili z dôvodu, ako uviedla žalovaná, že
maloletá odmietla so žalobcom na stretnutie odísť.
Predmetná suma 1 288,02 eura pozostáva zo sumy 643,04 eura za náklady vynaložené na cestu v
mesiaci jún 2014 spolu za obe cesty, t. j. tam aj späť, a zo sumy 644,98 eura za náklady vynaložené na

cestu v mesiaci júl 2014 spolu za obe cesty, t. j. tam a späť.
Suma 643,04 eura bola vypočítaná podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.
z. o cestných náhradách, v zmysle ktorých sa poskytuje náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada
za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa poskytuje podľa cien
pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze
motorového vozidla. Spotreba osobného motorového vozidla žalobcu je podľa technického preukazu

žalobcu 7l/100 km a trasa L., Rakúsko - M., Slovensko je dlhá približne 1156 km. Druh pohonnej látky
osobného motorového vozidla žalobcu je v zmysle technického preukazu žalobcu motorová nafta a
podľa údajov štatistického úradu priemerná cena PHM - motorová nafta bola v júni roku 2014 (v týždni
od 2.6.2014 - 8.6.2014) vo výške 1,359 eura.
Suma 644,98 eura bola vypočítaná podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.

z. o cestných náhradách, v zmysle ktorých sa poskytuje náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada
za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa poskytuje podľa cien
pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze
motorového vozidla. Spotreba osobného motorového vozidla žalobcu je podľa technického preukazu
žalobcu 7l/100 km a trasa L., Rakúsko - M., Slovensko je dlhá približne 1156 km. Druh pohonnej látky

osobného motorového vozidla žalobcu je v zmysle technického preukazu žalobcu motorová nafta a
podľa údajov štatistického úradu priemerná cena PHM - motorová nafta bola v júli roku 2014 (v týždni
od 30.6.2014 - 6.7.2014) vo výške 1,371 eura.

17. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Svidník, odbor poriadkovej polície OO PZ R., č. p.: DU-345/

SP-2014 súd zistil, že dňa 6.6.2014 o 09.30 hod. podal žalobca trestné oznámenie vo veci nedovolenia
styku s maloletou dcérou.

18. Zo zápisnice o trestnom oznámení Okresného riaditeľstva PZ Svidník, odbor poriadkovej polície OO
PZ R. ČVS: ORPZ-SK-OPP5/2014 zo dňa 4.7.2014 súd zistil, že dňa 4.7.2014 v čase o 09.00 hod. si

žalobca mal prevziať dcéru na adrese M. 8 podľa uvedeného rozhodnutia, manželka mu však povedala,
že mu dcéru nedá a to kvôli tomu, že dcéra ho už nepozná, že ho nechce, a že s ním nikam nepôjde.
Manželku vyzval, aby mu dcéra povedala sama, ale manželka mu na to povedala, že mu ju ani neukáže,
lebo ona ako študovaný pedagóg a matka vie najlepšie čo je pre dieťa najlepšie, a že dcéru nebude
vystavovať psychickému týraniu. Následne po tom, čo mu dcéru odmietla vydať, zavolal hliadku polície,

avšak ani po ich príchode a jej následnom rozhovore s policajtmi mu dcéru odmietla vydať a ukázať.

19. Z potvrdenia o prijatí oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Svidník, odbor poriadkovej polície OOPZ
R., DU: 432/2014 súd zistil, že dňa 5.7.2014 o 09.30 hod. bolo žalobcom osobne podané oznámenie
vo veci podozrenia z prečinu marenia úradného rozhodnutia, a to nedovolenia styku s maloletou C. H.

L.ovou. Dňa 5.7.2014 si mal prevziať dcéru na adrese M. 8 v čase o 09.00 hod. podľa rozhodnutia, avšak
po príchode na danú adresu presne v tom čase vyšla žalovaná pred rodinný dom, pričom on stál na
miestnej komunikácii. Po príchode k nemu z dvora mu povedala, že dcéru nevydá, so slovami „dcéra ťa
nechce a dcére spôsobuje tvoja prítomnosť stres a môžeš dať aj päťdesiat trestných oznámení, dcéru
ti neukážem až keď o tom rozhodne súd“.

20. Z oznámenia žalovanej vo veci výkonu - realizácií úpravy styku otca dieťaťa zo dňa 5.10.2015 (čl.
52 a nasl. spisu) súd zistil, že v roku 2014 v mesiaci apríl od 4.4.2014 - 6.4.2014 stretnutia s otcom sa
nerealizovali pre OČR dieťaťa, v mesiaci jún od 5.6.2014 - 8.6.2014 stretnutia s otcom sa nerealizovali,
pretože dieťa odmietalo stretnutia s otcom a v mesiaci júl od 4.7.2014 - 6.7.2014 stretnutia s otcom sa

nerealizovali, pretože dieťa odmietalo stretnutia s otcom.

21. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.6.2016 (čl. 61 spisu) súd zistil, že potvrdenie o zhoršenom
zdravotnom stave dieťaťa nie je dôvodom na znemožnenie styku maloletého dieťaťa so svojim druhýmrodičom. Odporúčanie ošetrujúceho lekára o ponechaní dieťaťa v domácej liečbe nezakladá dôvod,
prečo by túto domácu liečbu nemohol maloletej poskytnúť otec, ktorý je rovnako spôsobilý a schopný
poskytnúť maloletej opateru spôsobom a rozsahom, akým jej ju poskytuje druhý rodič. Keďže otec si mal

maloletú odviesť do svojej domácnosti, tak je evidentné, že maloletá by bola aj u otca v domácom liečení,
a nie je dôvod pre pochybnosti o tom, či riadna starostlivosť maloletej poskytnutá bude, čo v konečnom
dôsledku vyplýva aj zo samotného predbežného opatrenia, ktoré musí byť účastníkmi rešpektované,
bez ohľadu na to, ako subjektívne toto rozhodnutie matka, resp. ktokoľvek iný hodnotí.
Z SMS správy, ktorú žalovaná adresovala žalobcovi dňa 2.4.2014 navyše ani nie je zrejmé, aké

zdravotné ťažkosti má maloletá, z predmetnej správy nie je možné posúdiť či skutočne ide o tak závažnú
prekážku na strane maloletej, pre ktorú by si maloletú nemohol vziať do svojho domáceho prostredia a
poskytnúť jej adekvátnu starostlivosť.
Taktiež z lekárskej správy vyhotovenej ošetrujúcou lekárkou nevyplýva objektívny nález, že by maloletá
mala zvýšenú teplotu, dokonca v správe ošetrujúca lekárka aj vyslovene uvádza, že charakter ochorenia
maloletej si nevyžaduje ani liečbu antibiotikami.

Ďalej uviedol, že je nanajvýš zvláštne a zarážajúce, ak sa detská lekárka vyjadrí, že odporúča, aby
maloletá bola počas zhoršenia zdravotného stavu v starostlivosti matky, a preto zdôraznil, že na takéto
konštatovanie nemá ošetrujúca lekárka právo, resp. minimálne toto jej tvrdenie nemá pre nikoho zo
zúčastnených zaväzujúci charakter, keďže na takéto vyjadrenie nie je spôsobilá a ešte k tomu je zrejmé,
že na takéto odporúčanie bola vyslovene matkou vyzvaná.

Skutočnosť, že zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa nie je dôvodom nerealizácie styku s druhým
rodičom potvrdila napokon aj samotná žalovaná, keď nasledujúci mesiac, t. j. 2.5.2014 (piatok) napriek
chorobe dieťaťa, ktorá navyše podľa slov žalobcu si vyžadovala už aj liečbu antibiotikami, maloletú dňa
2.5.2014 odovzdala žalobcovi na stretnutie, navyše mu ešte dala aj podpísať prehlásenie, v ktorom
žalobca potvrdil, že bol poučený o zdravotnom stave maloletej a o jej liečebnom režime.

ZnalkyňaJ..G.P.vznaleckomposudkuuviedla,žežalovanáje„negatívnenastavená,výrazneopozičná,
neústupná ... vystupňovaná je predstavivosť, až fabulácia, tendencia dramatizovať, vymýšľať si, úzkosť,
pocit ohrozenia od vonkajšieho sveta... prostredníctvom dieťaťa rieši svoj vzťah k manželovi a jej
správanie v tomto smere je nevyspytateľné. Aktuálne sa u nej prejavuje sklon brániť dieťaťu v kontakte
s otcom ... ak sa jej nepodarí zachrániť manželstvo, sleduje cieľ vytesniť otca postupne zo života

dieťaťa, začína ho otvorene obviňovať zo sexuálne úchylného správania... jej správanie je v rozpore
so záujmom dieťaťa, čo sa môže prejaviť v budúcnosti... kým sa neupravia pomery medzi rodičmi, je
pravdepodobnosť, že matka aj naďalej bude prejavovať nezáujem o styky otca s dieťaťom, bude účelovo
využívať lekárske vyšetrenia, psychiatrické vyšetrenia, nebude komunikovať s otcom...

Skutočnosť, že žalobca má bydlisko na adrese v P. XX, kde bývajú jeho rodičia, je v danom prípade
irelevantná, taktiež je irelevantné či žalobca navštívil svojich príbuzných na R. alebo nie. Žalobca
pricestoval na Slovensko z dôvodu, aby mohol v čase od 4.4.2014 do 6.4.2014 realizovať stretnutie
s dcérou v zmysle predbežného opatrenia. Už od nariadenia predmetného predbežného opatrenia si
žalobca organizuje svoj pracovný harmonogram tak, aby mohol v prvý víkend v mesiaci pricestovať na

Slovensko za dcérou, za týmto účelom tejto skutočnosti prispôsobuje aj čerpanie svojej dovolenky.
Styk sa mal realizovať počas troch dní, navyše aj s prespatím v rodičovskom dome žalobcu v P.,
žalobca sa zdržiaval počas uvedeného pobytu na R. aj v rodinnom dome svojich rodičov. Nevidí rozumný
argument, prečo by si mal žalobca zabezpečovať ubytovanie po tieto dní, a navyše v neznámom
ubytovacom zariadení aj realizovať stretnutie s dcérou, zvyšovať tak celkové náklady svojho pobytu

na území Slovenskej republiky. Na adrese Habura XX má žalobca trvalé bydlisko, ktoré slúži len
na administratívne účely a mimo času určeného predbežným opatrením na stretnutia s maloletou sa
zdržiava v K., kde vykonáva pracovnú činnosť, o čom žalobca doložil aj dôkazy v žalobe.

22. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 7.5.2014 (čl.71 a nasl. spisu) k výkonu rozhodnutia sp. zn. 3Em/1/2014

(správne 2Em) uviedla, že aj napriek tomu, že žalobca prostredníctvom e - mailu a SMS správy bol
žalovanou v predstihu informovaný, že dieťa je choré, pricestoval na Slovensko, pretože odvolací súd
vyhovel žalobcovi v jeho prospech a stretnutia s maloletou sa mali konať počas troch dní a jednej noci,
t. j. od piatka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky.
Dňa 3.4.2014 (štvrtok) žalobca o 13.00 hod. navštívil detskú lekárku maloletej, kde si šiel osobne

overiť zdravotný stav maloletej. Detská lekárka žalobcovi poskytla všetky informácie, ktoré sa týkali
ochorenia dcéry a zároveň aj postup a spôsob liečenia, ktorý bolo potrebné dodržiavať. Trikrát ho
upozornila, že dieťa počas ochorenia si vyžaduje zvýšenú starostlivosť matky v domácom prostredí,
pretože maloletá bola veľmi zahlienená a preto ju bolo potrebné 10 minút inhalovať a soluxovať. Zároveňžalobcu upozornila, že počas liečebného režimu nie je vhodné, aby dieťa striedalo prostredie, pretože
dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu.
Aj napriek tomu, že žalobca bol žalovanou a aj detskou lekárkou informovaný o ochorení, resp. o

OČR maloletej, dňa 4.4.2014 o 09.00 hod. (piatok) prišiel pred bydlisko žalovanej na stretnutie spolu
aj so svojou tetou, ktorú maloletá vôbec nepozná a dožadoval sa odovzdania maloletej dcéry. Čo je
zarážajúce, bezcitné a bezohľadné, že žalobcu vôbec nezaujímal zdravotný stav maloletej, priebeh
ochorenia, liečebný režim a vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že s maloletou sa osobne nestýkal
vyše troch mesiacov, pretože bezdôvodne nechodil na stretnutia, ale násilným spôsobom sa dožadoval

odovzdania maloletej.
Žalobca spolu so svojou tetou stali na miestnej komunikácii pred rodičovským domom. Ona bola so
svojou chorou dcérou vo vnútri rodičovského domu. Po príchode žalobcu na stretnutie otvorila okno a
slušne informovala, že stretnutie z objektívnych príčin sa nemôže uskutočniť pre chorobu maloletej.

23. Vo vyjadrení zo dňa 20.7.2016 (čl. 75 spisu) žalovaná uviedla, že podľa jej informácií si žalobca na

deň 6.6.2014 dohodol termíny výsluchov na polícii OO PZ Bardejov a v poobedňajších hodinách na OR
PZ Svidník. V dňoch 6.6.2014 až 8.6.2014 žalovaná pripravovala maloletú na stretnutie s otcom. Dieťa
odmietalo sa obliekať, učesať a neustále pri týchto činnostiach plakalo a opakovalo, že s otcom nechce
ísť. Vyššie opísaná situácia sa opakovala aj v dňoch 4.7.2014 - 6.7.2014, kedy maloletá pri príprave na
stretnutie sústavne plakala, odmietala sa obliecť, učesať a stále opakovala, že s otcom nejde do Habury,

ale maloletá od posledného stretnutia dňa 2.5.2014 v P. odmieta sa s ním vôbec stretnúť a vôbec nechce
počuť slovo Habura.

24. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.9.2016 (čl. 83 a nasl. spisu) uviedol, že skutočnosť, že má bydlisko
na adrese Habura XX, kde bývajú jeho rodičia, je v danom prípade irelevantná, taktiež je irelevantné či

žalobca navštívil svojich príbuzných na R. alebo nie, navyše uvedené skutočnosti, že žalobca navštívil
svojich príbuzných žalovaná nepreukázala. Žalobca pricestoval na Slovensko z dôvodu, aby mohol v
čase určenom mu predbežným opatrením, t. j. počas prvého víkendu v mesiaci jún a júl 2014 realizovať
stretnutie s dcérou v zmysle predbežného opatrenia.
Keďže súdom upravený styk sa mal realizovať vždy počas troch víkendových dní, navyše aj s prespatím

dieťaťa v rodičovskom dome žalobcu v P., žalobca sa zdržiaval počas uvedeného pobytu na R. aj v
rodinnom dome svojich rodičov. Nevidí rozumný argument, prečo by si mal zabezpečovať iné ubytovanie
po tieto dni, a navyše v neznámom zariadení aj realizovať stretnutie s dcérou, zvyšovať tak celkové
náklady svojho pobytu na území Slovenskej republike a vystavovať maloletú stresu z neznámeho
prostredia ubytovacieho zariadenia.

K námietke žalovanej, že účelom cesty žalobcu bola nielen okolnosť styku s maloletou, ale podľa jej
informácií aj výsluch na Obvodnom oddelení PZ v Bardejove a Svidníku uviedol, že táto skutočnosť je
taktiež irelevantná, navyše opäť ani túto tvrdenú skutočnosť žalovaná nijako nepreukázala, nedoložila
hodnoverný dôkaz o tom, že sa zúčastnil v dňoch ako uvádza výsluchov na obvodnom oddelení.
Žalovaná v tom čase počas prvého júnového a júlového víkendu v roku 2014 maloletú žalobcovi

neodovzdala, ani nepreukázala dôvod na to, aby sa nemohol uskutočniť styk žalobcu s maloletou, ako to
ustanovuje predbežné opatrenie. Nepredložila žiadne lekárske potvrdenie, nenavrhla žiadny náhradný
termín stretnutia, alternatívne formy styku, neuviedla žalobcovi žiadne logické zdôvodnenie, neumožnila
ani stretnutie v rodičovskom dome žalobcu a odmietla žalobcovi maloletú čo i len ukázať.
Ďalej uviedol, že stretnutie žalobcu s maloletou sa uskutočnilo aj dňa 2.5.2014 v čase od 9.00 hod.

do 17.00 hod. v rodičovskom dome žalobcu v P. bez prítomnosti matky, kedy maloletá bez problémov
zvládla pobyt u žalobcu, bez toho, aby sa dožadovala prítomnosti svojej matky a bez toho, aby to na nej
zanechalo nejaké následky na jej zdraví. Tvrdenia matky sú v zjavnom rozpore so skutkovým stavom
a závermi znalkyne J.. Hubovej v znaleckom posudku.
Na základe nezrealizovaného stretnutia v mesiaci jún 2014, o ktorom informoval žalobca Okresný

súd Svidník v konaní o súdny výkon rozhodnutia pod sp. zn. 2EM/1/2014, Okresný súd Svidník dňa
17.6.2014 zaslal matke výzvu, aby doterajšie rozhodnutie súdu (uznesenie Krajského súdu Prešov zo
dňa 4.3.2014, č. k. 5CoP/5/2014-98 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.3.2014) dodržiavala
s poučením o možnosti uloženia pokuty vo výške 200,- eur, o odňatí dieťaťa a o trestnoprávnych
následkoch nerešpektovania súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že ak by matka konajúcemu súdu

preukázala relevantný dôvod neuskutočnenia styku žalobcu s maloletou v dňoch 6.6. - 8.6.2014, nebol
by dôvod na to, aby Okresný súd Svidník postupoval v zmysle § 272 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok účinného do 30.6.2016 a predmetné konanie o súdny výkon rozhodnutia by
zastavil.Ďalej uviedol, že žalovaná nepreukázala ani jedno zo svojich tvrdení ohľadom toho, že nezavinila
neuskutočneniestykužalobcusmaloletouvuvedenýchmesiacoch.Žalovanábezodôvodneniaodmietla
maloletú žalobcovi odovzdať a pokiaľ uvádza, že žalobcovi ponúkala alternatívne formy stretnutia, a to

či už v neutrálnom prostredí alebo na spoločných výletoch aj v spoločnosti žalovanej, tieto skutočnosti
nijako nepreukázala.

25. Zo znaleckého posudku znalkyne J.. G. P. zo dňa 16.7.2014 na čl. 96 a nasl. spisu súd zistil, že
maloletá, keď zbadala otca, rozbehla sa k nemu, sadla si mu na kolená, začala s ním komunikovať,

povedala, že už nie je chorá a chce ísť s otcom na prechádzku. Spontánne sa správa k matke aj k otcovi,
v obslužných činnostiach preferuje matku, ale bez problémov ide na prechádzku s otcom, nespráva sa k
nemu odmietavo (vlastné vyšetrenie znalkyne). Podľa záverov znaleckého posudku obaja rodičia majú
pozitívny citový vzťah k maloletej dcére, maloletá sa prejavuje citovo pozitívne k obom rodičom, citovo
preferuje a je citovo viac naviazaná na matku, ktorá jej poskytuje celodennú starostlivosť (odpoveď č.
1). V záujme maloletej je, aby mohla byť v čo najčastejšom kontakte s otcom (odpoveď č. 2). Odporkyňa

je citovo negatívne naladená voči otcovi maloletej, pripisuje mu vinu za rozpad manželstva, a nezrelým,
nedospelým rieši jeho styk s maloletou. Jej správanie je v rozpore so záujmom dieťaťa (odpoveď k
uzneseniu OS Svidník zo dňa 16.4.2014 č. 1). Maloleté dieťa svojho otca pozná, neodmieta ho ...
(odpoveď k uzneseniu OS Svidník zo dňa 16.4.2014 č. 7)

26. Samotná znalkyňa vo svojom vyjadrení k námietkam žalovanej k posudku čl. 101 spisu hodnotí
vyjadrenia žalovanej ako skreslené a poukazuje na bezproblémové stretnutie maloletej s otcom počas
znaleckého vyšetrenia.

27. Z výzvy Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Em/1/2014 zo dňa 17.6.2014 (čl. 110 spisu) súd zistil,

že súd vyzval matku H.. E. L.ovú, aby doterajšie rozhodnutie súdu uznesenie Krajského súdu Prešov
zo dňa 4.3.2014, č. k. 5CoP/5/2014-98 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.3.2014 dodržiavala.
Zároveň ju poučil o právnych dôsledkoch neplnenia rozhodnutia.

28. Z výpisu dochádzky maloletej do Materskej škôlky Obce M. zo dňa 18.5.2016 (čl. 111 spisu), súd

zistil, že maloletá C. H. L.ová v školskom roku 2013/2014 vynechala v mesiaci apríl 2014 - 3, 4 a 7 a
v júni 2014 - 6, 17, 18, 19 a 20.

29. Z odôvodnenia uznesenia Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. 3 KPt 953/16/7700-12 zo dňa
3.3.2017 (čl. 166 spisu) týkajúce sa obvinenej H.. E. L. súd zistil, že nemožno sa ani právne ani

spoločensky stotožniť s jej vyjadreniami, že koná v záujme maloletej (čo dokladovala návštevami u
detských psychiatrov). V tomto smere poukázala na súdne rozhodnutia v civilnom konaní, kde súdy pri
úprave styku, ako aj vo vykonávajúcom konaní hodnotili najvyšší a najlepší záujem pre maloletú. Je
všeobecne akceptovaný názor, že dieťa potrebuje oboch rodičov. Poukázala na dodržiavanie Dohovoru
o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich

prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokov alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej
ako aj v súkromnej sfére. Uvedeným dohovorom sa zaoberali aj jednotlivé súdy vo svojich konaniach,
pričom boli zohľadnené konkrétne situácie a potreby maloletej C. H..
Krajský súd v Prešove v ostatnom rozhodnutí sa v celom rozsahu stotožnil s úpravou výkonu
rodičovskýchprávapovinnostítak,akotojevuzneseníOkresnéhosúduSvidníkzodňa18.11.2016,č.k.

2P/16/2015-1049.SúdypredloženélekárskesprávypedopsychiatričkyH..Rosenbergerovejnepovažujú
za objektívne, nakoľko vyšetrenie maloletej prebehlo iba na základe vypočutia H.. E. L. a všetky ňou
doložené lekárske správy sú v rozpore so závermi znaleckých posudkov predložených v konaní, kde ani
z jedného nevyplýva potreba zákazu styku otca s maloletou. Táto lekárka nedisponovala dostatočnými
informáciami a nezohľadnila okolnosti spočívajúce v tom, ako bolo dieťa na tom psychicky koncom roku

2015, keď jeho vzťah s otcom nebol označený za negatívny a tú skutočnosť, že dieťa je v permanentnom
styku a starostlivosti matky, pričom je viac ako pravdepodobné, že preberá jej názory a jej správanie voči
otcovi a psychický stav dieťaťa môže výlučne ovplyvňovať matka, nie otec. Preto je záver J.. Sadivovej
o poškodzovaní zdravia maloletej v dôsledku vzťahu s otcom a možnosť rozhodnúť sa o kontaktoch
maloletej s otcom z vlastnej vôle je viac ako nepresvedčivý.

30. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 3Em/1/2014-108 zo dňa 25.2.2015 súd výkon rozhodnutia
zastavil, pretože predbežné opatrenie, ktoré je podkladom pre tento výkon rozhodnutia, sa stalo
po nariadení výkonu neúčinným (tým, že v základnom konaní vedenom pod sp. zn. 2P/32/2013bolo nariadené nové predbežné opatrenie - uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa 23.9.2014,
č. k. 2P/32/2013-481 zmenené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.11.2014, č. k.
2CoP/30/2014-557), t. j. pôvodné predbežné opatrenie stratilo spôsobilosť byť podkladom pre výkon

rozhodnutia, súd výkon tohto predbežného opatrenia zastavil podľa § 268 ods. 1 písm. b) O.s.p.

31. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Svidník č. k. Pv 393/14/7712-116 zo dňa 29.3.2018 na čl. 248
spisu súd zistil, že žalovaná je obžalovaná pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
349 Trestného zákona, okrem iného aj preto, že dňa 4.7.2014 a dňa 5.7.2014 bránila v styku maloletej

so svojím otcom.

32. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 4.3.2019 na čl. 262 súd zistil, že žalovaná vzniesla námietku
premlčania vo vzťahu k ďalšiemu uplatnenému nároku žalobcu za údajne zmarený styk zo dňa 6.6.2014.
Návrh na zmenu návrhu, ktorým žalobca rozšíril svoj pôvodne uplatnený návrh bol doručený na Okresný
súd Svidník až dňa 7.6.2016, čiže už jeden deň po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Žalobcavôbecnepreukázal,žedoobceM.cestovalzmestaL.nachádzajúcehosavRakúskejrepublike,
tak ako tvrdí vo svojich návrhoch. Z listín, ktoré predložil vyplýva (napr. zápisnica o trestnom oznámení
zo dňa 6.6.2014), že si svoj trvalý pobyt a zároveň ako korešpondenčnú adresu uvádzal na území
Slovenskejrepubliky,atovobciM.,čiževobci,kdesauskutočňovalajstyksmaloletou.Žalobcapredložil
len nejaké listiny, ktoré nie sú navyše ani úradne preložené do slovenského jazyka.

Žalobca uvádza, že z mesta L. do obce M. a späť je cesta dlhá približne 1156 km. Žalobca na uplatnenie
skutočnej škody mal za povinnosť uviesť presnú vzdialenosť koľko kilometrov mal reálne prejsť a nie
uviesť ním odhadovanú dĺžku danej trasy. Žalobca nepreukázal koľko kilometrov mal reálne prejsť
a navyše ním uvedená cena motorovej nafty nezodpovedá oficiálnym priemerným cenám vedené
Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Priemerná cena za jeden liter motorovej nafty v 14. týždni

(31.3.2014 - 6.4.2014) bola nie 1,XX8 Eur ale správne len 1,XX6 Eur. V Zmene návrhu zo dňa 7.6.2016
žalobca znova nesprávne uvádza cenu za jeden liter motorovej nafty. V 23. týždni (2.6..2014 - 8.6.2014)
je priemerná cena za jeden liter motorovej nafty na stránke Štatistického úradu uvedená vo výške 1,350
Eur, pričom žalobca nesprávne uviedol 1,359 Eur. Žalobca rovnako nesprávnu výšku priemernej ceny
uviedol aj pri 27. týždni (30.6.2014 - 6.7.2014), keď Štatistický úrad uviedol cenu 1,365 Eur a žalobca

nesprávne uviedol 1,371 Eur.
Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobca žiadnym spôsobom reálne nepreukázal, aká
skutočná výška škody mu mala vzniknúť a navyše z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca si svoj údajný
nárok vyčíslil v nesprávnej výške.

XX. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 1.3.2019 na čl. 286 spisu súd zistil, že o tom, že žalovaná neumožnila
stretnutie s maloletou svedčí aj vyjadrenie žalovanej do konania sp. zn. 3Em/1/2014, kde žalovaná
opísala súdu priebeh stretnutia maloletej so žalobcom počas víkendu 4.4.2014 - 6.4.2014 cituje: „podľa
uznesenia Krajského súdu v Prešove otec si maloletú má prevziať pred bydliskom matky a nie vo vnútri
rodičovského domu, preto nebol párny dôvod, aby navrhovateľa vpustila do domu, keď dieťa bolo choré".

Ako dôvod neuskutočnenia styku žalobcu s maloletou počas prvého víkendu v mesiaci jún 2014 a júl
2014 žalovaná uvádza odmietavý postoj maloletej, ktorá odmietala stretnutie s otcom. Uvedené má
preukazovať psychologické, resp. lekárske správy, ktoré žalovaná doložila do konania.
Žalovaná v tom čase žalobcovi počas prvého júnového a júlového víkendu v roku 2014 maloletú
neodovzdala, ani nepreukázala žiaden dôvod na to, aby sa nemohol uskutočniť styk žalobcu s maloletou

ako to ustanovuje predbežné opatrenie. Nepredložila žiadne lekárske potvrdenie, nenavrhla žiadny
náhradný termín stretnutia, alternatívne formy styku, neuviedla žalobcovi žiadne logické zdôvodnenie,
neumožnila ani stretnutie v rodičovskom dome žalobcu a odmietla žalobcovi maloletú čo i len ukázať.
Poukázal na skutočnosť, že maloletá strávila čas so svojím otcom (žalobcom) dňa 02.05.2014 v jeho
bydliskubezprítomnostižalovanej,pričomtotostretnutieprebehlobezakýchkoľvekproblémov.Rovnako

maloletá strávila cca 2 hodiny so svojím otcom (žalobcom) počas znaleckého vyšetrenia u J.. G. P. dňa
23.5.2014 bez prítomnosti žalovanej, a to počas toho ako znalkyňa vyšetrovala žalovanú.
Ak maloletá bez problémov absolvovala stretnutie s otcom v dňoch 2.5.2014 (v jeho rodičovskom dome
v P.) a tiež 23.5.2014, je vylúčené tvrdenie žalovanej, že by maloletá z objektívnych dôvodov odmietala
stretnutie s otcom bez prítomnosti žalovanej počas prvého víkendu v mesiaci jún 2014 a júl 2014.

Z psychologického posudku J.. G. P. č. 67/2014 nielenže jednoznačne vyplýva, že plnohodnotný vzťah
medzi žalobcom a maloletou existuje, maloletá sa žalobcu dožaduje, ale je z neho zrejmé aj fabulovanie,
vymýšľanie si žalovanej a jej tendencia ku klamstvu a manipulácii.K listinným dôkazom predloženým právnym zástupcom matky na poslednom pojednávaní - uznesenie
Okresného súdu Svidník zo dňa 25.02.2015 sp. zn. 3Em/1/2014-108 a uznesenie Okresného súdu
Svidník zo dňa 27.04.2018 sp. zn. 4Em/1/2015-1107 uviedol:

Konanie o súdny výkon rozhodnutia pod sp. zn. 3Em/1/2014 bolo zastavené z dôvodu ako sa uvádza
na str. 3 uznesenia, cit .: „ Keďže predbežné opatrenie, ktoré je podkladom pre tento výkon rozhodnutia,
sa stalo po nariadení výkonu neúčinným..., t.j. pôvodné predbežné opatrenie stratilo spôsobilosť byť
podkladom pre výkon rozhodnutia, súd výkon tohto predbežného opatrenia zastavil podľa § 268 ods. 1
písm. b) O. s. p.". V žiadnom prípade teda konanie pod sp. zn. 3Em/1/2014 nebolo zastavené z dôvodu

na strane maloletej alebo žalobcu, ale z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, ktorý bol podkladom
výkonu rozhodnutia.
K uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 27.4.2018 sp. zn. 4Em/1/2015-1107 uviedol, že toto
bolo súdom vydané až v roku 2018, t.j. po tom čo sa žalobca približne 4 roky neúspešne pokúšal o
stretnutie s dcérou podľa právoplatného a účinného súdneho rozhodnutia, a vychádzalo zo skutkového
stavu z roku 2018. Vzhľadom k uvedenému nemožno dané uznesenie z roku 2018 použiť ako dôkaz

preukazujúci, že maloletá v roku 2014 počas prvovíkendového styku v júni a júli odmietala otca, a
preto sa stretnutie nerealizovalo. Vydaním rozsudku sp. zn. 21 CoP/20/2018 zo dňa 7.2.2019, došlo
k právoplatnému skončeniu konania pod sp. zn. 2P/16/2015 o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej na čas po rozvode. Vzhľadom k uvedenému aj konanie pod sp. zn. 4Em/1/2015
stratilo svoje opodstatnenie, keďže exekučný titul na podklade ktorého bolo vedené, stratil účinnosť.

Súd nemohol a nemôže pokračovať v konaní o súdny výkon rozhodnutia sp. zn. 4Em/1/2015, ak
exekučný titul (neodkladné opatrenie) stratil svoju účinnosť právoplatným skončením konania pod sp.
zn. 2P/16/2015.

34. Z rozsudku Krajského súdu Prešov, č. k. 21CoP/20/2018-2XX7 zo dňa 7.2.2019 súd zistil, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletou C. H. v každom párnom kalendárnom týždni v piatok od 13,00 hod.
do 18,00 hod., za asistencie psychológa občianskeho združenia Poradenské centrum Nádej so sídlom
Mokrohajská 3, Bratislava, akreditovaného krízového strediska MPSVaR na vykonávanie vybraných
opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zák. č.305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane a kuratele v priestoroch tohto združenia na miestach určených týmto združením, vždy za

asistencie určeného psychológa s tým, že týmto spôsobom bude otec oprávnený stretávať sa s
maloletou dcérou do 30.08.2019. V prípade vážnych dôvodov, pre ktoré by sa styk realizovať nemohol,
sú rodičia maloletej povinní minimálne 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť okolnosti, ktoré bránia
realizácii styku Poradenskému centru Nádej, so sídlom Mokrohajská, Bratislava. Matka je povinná
maloleté dieťa riadne pripravené v určený čas odovzdať určenému asistentovi tohto občianskeho

združenia v mieste sídla združenia. Otec je oprávnený v mesiacoch september až november 2019
stretávať sa s maloletou dcérou v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 13,00
hod. do 18,00 hod. a v nedeľu v čase od 13,00 hod. do 18,00 hod. Od mesiaca december 2019 každý
víkend v nepárnom kalendárnom týždni v čase od piatka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým,
že otec je oprávnený maloletú v určený čas prevziať v mieste bydliska matky apo ukončení styku v

určenom čase je povinný maloletú matke v mieste jej bydliska odovzdať. Otec oprávnený stretávať sa
s maloletou dcérou počas zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 9,00
hod. do 02.01. do 16,00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 24.12 od 09,00 hod. do 26.12. do
10,00 hod. Počnúc kalendárnym rokom 2020 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý
párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočného piatka od 9,00 hod. do

veľkonočnej soboty do 19,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od veľkonočnej nedele od
9,00 hod. do veľkonočného pondelka do 17,00 hod. Počnúc kalendárnym rokom 2020 je otec oprávnený
stretávať sa s maloletou dcérou počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 01.07. od 9,00
hod. do 15.07 do 19.00 hod. a od 01.08. od 9,00 hod. do 15.08 do 19,00 hod. Matka je povinná maloletú
dcérunastretnutiesotcomriadnepripraviťaodovzdaťjuotcovivmiestesvojhobydliska.Otecjepovinný

maloletú dcéru po skončení styku odovzdať matke v mieste jej bydliska. Obaja rodičia sú povinní v
prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť túto skutočnosť druhému z
rodičov, najneskôr v deň pred začatím styku.

35. Z podania žalovanej zo dňa 7.3.2019 na čl. XX5 spisu súd zistil, že právny zástupca žalovanej už

vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku za údajne zmarený styk za mesiac jún 2014,
keďže návrh na zmenu návrhu, ktorým žalobca rozšíril svoj pôvodne uplatnený návrh bol doručený na
Okresný súd Svidník až dňa 7.6.2016, čiže už jeden deň po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby.Týmto podaním žalovaná vzniesla ďalšiu námietku premlčania, a to voči uplatnenému úroku z
omeškaniazazmarenýstyk4.apríla2014(5%p.a.zosumy639,64eura),keďžedanýúrokzomeškania
bol uplatnený na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, a to v rámci návrhu na

zmenu návrhu, ktorý bol Okresnému súdu Svidník doručený až 7.6.2016.

36. Z podania žalobcu zo dňa 28.3.2019 na čl. 354 súd zistil, že žalobca predložil do spisu listinné
dôkazy: potvrdenie správy centrálneho registra o bydlisku C. L.a, vydané v meste L., Rakúsko - úradný
preklad do slovenského jazyka, potvrdenie zamestnávateľa - spoločnosti Hagn Leone Leuchten o tom,

že C. L. je ich zamestnancom od 13.6.2012 ku dňu vydania potvrdenia - úradný preklad do slovenského
jazyka, osvedčenie o evidencii vozidla - úradný preklad do slovenského jazyka.

37. Potvrdenie správy centrálneho registra o bydlisku žalobcu je na čl. 361 spisu, podľa ktorého žalobca
je v K. prihlásený na trvalý pobyt od 19.3.2014 na adrese Auf der Matte 28 Top 2, 6900 L..

38. Potvrdenie zamestnávateľa - spoločnosti Hagn Leone Leuchten je na čl. 364 spisu, podľa ktorého
žalobca je zamestnaný v pracovnom pomere od 13.6.2012 a jeho pracovný pomer nebol vypovedaný.

39. Osvedčenie o evidencii vozidla je na čl. 367 spisu, podľa ktorého žalobca je držiteľom motorového
vozidla OPEL Vectra Station Wagon, druh pohonu diesel, ktorého spotreba je 7l/100 km.

40. Zároveň predložil súdu aj nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom bytu na ulici Auf der Matte
28, L., Rakúsko, kde ako nájomca je uvedený žalobca a prenajímateľ Dr. Helena Schweppe - Nickl. Z
uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že žalobca má na adrese Auf det Matte 28, L., Rakúsko prenajatý
byt od 1.4.2014.

41. Predmetná nájomná zmluva je na čl.383 spisu.

42. Stretnutia, na ktoré žalobca riadne pricestoval sa mali uskutočniť v nasledovných dňoch: 04.04.2014
- 06.04.2014, t.j. žalobca cestoval na Slovensko do obce M. už dňa 03.04.2014, a naspäť do mesta L.

cestoval dňa 06.04.2014; 06.06.2014 - 08.06.2014, t.j. žalobca cestoval na Slovensko do obce M. už
dňa 05.06.2014, a naspäť do mesta L. cestoval dňa 08.06.2014; 04.07.2014 - 06.07.2017, t.j. žalobca
cestoval na Slovensko do obce M. už dňa 03.07.2014, a naspäť do mesta L. cestoval dňa 06.07.2014.
Predložil aj výplatné pásky za obdobie apríl 2014, jún 2014 a júl 2014.

43. Z predložených výplatných pások (čl. 380 a 381 spisu) vyplýva tá skutočnosť, že žalobca čerpal
dovolenku v mesiaci apríl 2014 v dňoch 03.04. - 04.04.2014, v mesiaci jún 2014 v dňoch 05.06. -
06.06.2014 a v mesiaci júl 2014 dňa 04.07.2014, kedy v uvedené dni čerpal dovolenku za účelom cesty
na Slovensko a realizácie stretnutí s maloletou.
Je preto vylúčená argumentácia žalovanej, že vzhľadom na trvalý pobyt žalobcu v P. č. XX existuje

pochybnosť, kde sa žalobca v rozhodnom období zdržiaval. Vyššie uvedené výplatné pásky teda
preukazujú tvrdené skutočnosti žalobcu, že žije a pracuje v K., a žalobca práve v čase pred realizáciou
styku, resp. v deň, kedy sa styk mal uskutočniť čerpal v práci dovolenku. Uvedené jasne preukazuje, z
ktorého miesta žalovaný v mesiaci apríl 2014, jún 2014 a júl 2014 vycestoval na Slovensko za účelom
realizácie stretnutia s maloletou.

Žalobca za účelom realizácie stretnutí s maloletou v dňoch 4.4.2014 - 6.4.2014, 6.6.2014 - 8.6.2014, a
4.7.2014 - 6.7.2017 cestoval vlastným motorovým vozidlom, ktorého osvedčenie o evidencii predložili
súdu spolu so žalobou. Žalovaná v konaní neprodukovala žiaden dôkaz, žeby mal žalobca cestovať
iným dopravným prostriedkom. Z uvedeného osvedčenia o evidencii motorového vozidla vyplýva, kto je
vlastníkomdanéhovozidla,akoajpriemernáspotrebapohonnýchhmôtadruhpohonnýchhmôt.Žalobca

cestoval z miesta svojho bydliska v L. v K. do obce M. na R., pričom priemerná cestná vzdialenosť, za
ktorú si uplatňuje cestovné výdavky je približne 1156 km. Vzdialenosť medzi L. v K. a obcou M. na R. je
všeobecne známou skutočnosťou podľa § 186 ods. 1 CSP, a preto ju nie je potrebné dokazovať. Žalobca
si s poukazom aj na judikatúru súdov uplatnil cestovné výdavky podľa osobitného zákona o cestovných
náhradách, kde sa zohľadňuje priemerná spotreba vozidla, priemerná cena pohonných hmôt a počet

prejazdených kilometrov. Dané je v praxi bežné a súdmi akceptovateľné.
V danom prípade bolo vylúčené, aby žalobca použil iný dopravný prostriedok, resp. cestoval verejnou
hromadnoudopravou,čiužvlakom,autobusomalebolietadlom.CestavlakomaleboautobusomzmestaL. do obce M. trvá v priemere 20 hodín, taktiež neexistuje žiadne priame spojenie, a žalobca by musel
minimálne štyrikrát prestupovať.

44. Žalobca predložil ako dôkaz spojenie L., Rakúsko - M., Slovensko a späť zo stránky na čl. 369,373,374,375,376,377.

45. Vlastné motorové vozidlo použil žalobca aj z dôvodu potreby prepravy dieťaťa z obce M. do obce
Habura a späť (medzi ktorými je priemerná vzdialenosť 50 km), kde mal vytvorené podmienky na

realizáciu stretnutia s maloletou. Zdôraznil, že stretnutie podľa vtedy platného predbežného opatrenia
sa malo uskutočniť v piatok od 9.00 hod. do 17.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
a vyžadovalo prepravu maloletej. Cesta hromadnou verejnou dopravnou podľa údajov zo stránky https://
cp.hnonline.sk/vlakbus/spojenie/ by trvala cca 2 hodiny s viacerými prestupmi, žalobca by musel vyraziť
v sobotu z Habury o 7.00 hod. ráno, aj tak by nedošiel o 9.00 hod. do Chotče, a po ukončení stretnutia
v nedeľu by s maloletou naspäť do Chotče musel vyraziť už o 13.00 hod. Poukázal na obmedzené

víkendové spojenie verejnou hromadnou dopravou a potrebu viacerých prestupov. Je preto vylúčené
prevážanie maloletej z Chotče do Habury a späť verejnou hromadnou dopravnou z dôvodu neúčelnosti a
viacerých obmedzení, ktoré by neumožňovali žalobcovi a maloletej plnohodnotne stráviť čas vymedzený
im súdnym rozhodnutím, ktorý bol navyše upravený len jedenkrát do mesiaca.
Žalobca si uplatňuje cestovné výdavky podľa zákona o cestovných náhradách, s poukazom aj na

judikatúru označenú pod R 12/1990, a tiež rozsudok Krajského súdu v Ústí nad Labem č. k. 10 Co
624/2006-81 zo dňa 28. 2. 2007.
Žalobca nepredložil doklady o kúpe pohonnej látky, avšak požaduje cestovné náhrady podľa priemernej
ceny pohonnej látky, ktorá platila v čase cesty zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Na
preukázanie priemernej výšky pohonných hmôt v danom období predložil súdu print screen zo stránky

sme.sk (čl. 291 spisu), z ktorej vychádzal pri uplatňovaní nároku, a ktoré sa zásadne nelíšia od
priemerných cien zverejnených Štatistickým úradom SR (rozdiel je len v eurocentoch). Vzhľadom k
uvedenému preto požiadavka žalovanej, aby žalobca predložil doklad o zakúpení pohonnej látky je
bezpredmetná a nemá oporu v zákone.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške cestovných výdavkov za nezrealizované stretnutie

s maloletou, ktoré sa malo uskutočniť v dňoch 4.4.2014 - 06.04.2014. Žalobca si uvedený nárok uplatnil
žalobou podanou súdu dňa 04.04.2014, t.j. v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby,
ktorá uplynula dňa 06.04.2016, t.j. za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za písomnú výzvu na plnenie považuje aj žaloba podaná
proti dlžníkovi (pozri napr. Občiansky zákonník, komentár, Jaromír Svoboda a spol. Eurounion 2005, str.

501, alebo Jehlička, Švestka, Škárová, Občanský zákonník, komentár CH, Beck, 9. vydaní 2004, str.
799). Uvedené vyplýva z § 124 ods. 2 CSP, podľa ktorého je hmotnoprávny úkon strany je voči súdu
účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
Žalovanej bola žaloba doručená dňa 13.05.2016, žalovaná sa dostala s plnením do omeškania dňa
14.05.2016, t.j. prvého dňa po tom, čo ju o plnenie veriteľ požiadal. K porušeniu povinnosti žalovanej

na zaplatenie sumy 639,64 eur, teda došlo dňom nasledujúcim po dni splatnosti žalovanej sumy, t.j.
deň nasledujúci po dni doručenia žaloby žalovanej, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úrok z
omeškania.
Premlčacia doba na uplatnenie úrokov z omeškania začala plynúť dňa 14.05.2016, t.j. dňom
nasledujúcim po doručení žaloby, uvedeným dňom sa žalovaná dostala do omeškania s plnením

peňažného dlhu - istiny a žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na úrok z omeškania.
Žalobca si nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eur odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia žaloby žalovanej uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2016 prostredníctvom
elektronického podania a doplneným v písomnej podobe dňa 07.06.2016. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá by

uplynula dňa 14.05.2019, no najneskoršie dňom zániku hlavného záväzku.

46. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

47. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

48. Podľa § 110 ods.3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

49. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

50. Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

51. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

52. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

53. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

54. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

55. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

57. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom

je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

58. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

59. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

60. Žalobca vymedzil predmet konania tak, že požadoval od žalovanej náhradu škody v podobe
cestovných náhrad, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že v mesiaci apríl, jún a júl 2014 cestoval márne

na stretnutie s maloletou v zmysle vyššie uvedeného predbežného opatrenia z miesta bydliska v K. do
miesta bydliska maloletej v Chotči.

61. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

62. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže
dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

63. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch.64. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku a tento musí byť bezpečne preukázaný. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

65. Zavinenie môže byť úmyselné (priamy a nepriamy úmysel) alebo z nedbanlivosti (vedomá a
nevedomá). Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená
úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody.
Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento

predpoklad sa nevzťahuje na zavinenie úmyselné a hrubú nedbalosť. Ak sa škodca chce zbaviť
zodpovednosti, musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne
požadovať.

66. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne.

67. Medzi stranami nebolo sporné, že úprava styku otca (žalobcu) s maloletou bola v rozhodnom
čase špecifikovanom v žalobe upravená vykonateľným uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn.
5CoP/5/2014-98 zo dňa 4.3.2014 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn.
5CoP/5/2014 zo dňa 20.3.2014 tak, že otec bol oprávnený stýkať sa maloletou C. H. L.ovou, nar.

X.X.XXXX každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod.
do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že maloletú si otec prevezme pred bydliskom matky
a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá. Matka dieťa na styk riadne pripraví. Uvedené súd zistil z
predmetného rozhodnutia, ktoré je súčasťou spisu.

68. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že styk otca s maloletou nebol v rozhodnom období a nikdy
predtým a ani potom súdom obmedzený alebo zakázaný. Napokon, široká úprava styku otca s maloletou
je aktuálne upravená vyššie citovaným rozhodnutím Krajského súdu Prešov, č. k. 21CoP/20/2018-2XX7
zo dňa 7.2.2019.

69. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že úprava styku na mesiac apríl, jún a júl 2014 pripadla na
dni tak, ako ich uviedol žalobca, ďalej nebolo sporné, že žalobca sa na stretnutie s maloletou dostavil
a žiadal realizáciu styku s maloletou, ku ktorej však nedošlo.

70. Sporné bolo medzi stranami právne posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočné cestovné

náklady, ktoré týmto žalobcovi vznikli, resp. (ne)existencia okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť,
že škode nemohla žalovaná zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej
objektívne požadovať. Taktiež žalovaná namietala výšku škody, spochybňovaním bydliska a pracovisko
otca, vzdialenosti miest, použitie motorového vozidla, výšku ceny PHM.

71. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody za mesiac jún 2014
a úrokov z omeškania zo sumy 639,64 eur odo dňa doručenia žaloby žalovanej, a to podaním žalobcu
zo dňa 6.6.2016 (č.l. 47 spisu).

72. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa dozvedel o tom, že mu vznikla škoda dňa 6.6.2014 a návrh podal na
súd dňa 6.6.2016 o 16.21 hod. e-mailom (č.l. 43 spisu) a podľa vtedy účinného § 42 ods.1 OSP podanie
doplnil v zákonnej lehote 3 dní, a to dňa 7.6.2016 doručením písomného originálu (č.l. 47). Žalobca teda
podal rozširujúci návrh v rámci dvojročnej premlčacej doby, a to v posledný deň tejto doby, čím bola
lehota zachovaná.

73. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania úrokov z omeškania zo sumy 639,64 eur odo dňa
doručenia žaloby žalovanej, k tomu súd uvádza nasledovné. Žalovaná sa dostala do omeškania so
zaplatením sumy 639,64 eur (uplatnenej žalobou dňa 4.4.2016) až prvého dňa po doručení žaloby
13.5.2016 (č.l. 27), teda dňa 14.5.2016.

74. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Keďže v konaní nebolo tvrdené, aby žalobca vyzval žalovanú na plnenie pred podanímžaloby, v danom prípade je podanú žalobu potrebné považovať za prvú výzvu na plnenie v zmysle §
563 občianskeho zákonníka.

75. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie úrokov z omeškania začala plynúť dňa 14.05.2016, t.j.
dňom nasledujúcim po doručení žaloby, uvedeným dňom sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu a žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalobca
si nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eur odo dňa nasledujúceho po
dni doručenia žaloby žalovanej uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2016 prostredníctvom

elektronického podania a doplneným v písomnej podobe dňa 07.06.2016. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá by
uplynula dňa 14.05.2019, no najneskoršie dňom zániku hlavného záväzku.

76. Žalovaná nelogicky viaže začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania na apríl 2014.
Od 4.apríla 2014 až do 13.5.2016 žalovaná nebola v omeškaní s plnením dlhu (istiny), preto ohľadne

úrokov ani nemohla začať plynúť premlčacia doba.

77. Námietku premlčania vznesenú žalovanou považoval súd za nedôvodnú, preto sa súd zaoberal
vecne celým predmetom konania tak, ako ho vymedzil žalobca.

78. Porušenie právnej povinnosti.

79. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka mala súdom uloženú povinnosť dieťa
riadne pripraviť na styk s otcom, ktorý si dieťa v stanovenom čase mal prevziať pred bydliskom matky.
Porušenie právnej povinnosti žalovanej malo teda spočívať v opomenutí toho, čo malo byť v súlade s

právom vykonané.

80. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súd v základnom konaní pri rozhodovaní o úprave styku
žalobcu s maloletou sa riadil najlepším záujmom dieťaťa a vyhodnotil relevanciu všetkých vykonaných
dôkazov, vrátane psychologických posudkov a lekárskych (psychologickým) správ predkladaných

matkou. Vykonané dokazovanie v základnom konaní vyústilo do nariadenia predbežného opatrenia
(neskôr aj rozhodnutia vo veci samej), kde bol upravený styk otca s dieťaťom a matke bola uložená
povinnosť dieťa riadne pripraviť na styk s otcom. Je potrebné zdôrazniť, že maloletá je v osobnej
starostlivostimatky,tedadieťajev(takmervýlučnej)dispozičnejsférematkyaobjektívnemápretomatka
najširšie možnosti ovplyvňovania maloletej pozitívnym smerom. Je len na matke a jej subjektívnom

postoji, ako tento vplyv na maloletú využije a ako naplní uloženú právnu povinnosť dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť.

81. Pokiaľ ide o vykonávacie konanie, z výzvy Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Em/1/2014 zo dňa
17.6.2014 (čl. 110 spisu) súd zistil, že súd vyzval matku H.. E. L.ovú, aby doterajšie rozhodnutie

súdu uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 4.3.2014, č. k. 5CoP/5/2014-98 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 20.3.2014 dodržiavala. Zároveň ju poučil o právnych dôsledkoch neplnenia
rozhodnutia. Konanie o súdny výkon rozhodnutia pod sp. zn. 3Em/1/2014 bolo zastavené z dôvodu,
že predbežné opatrenie, ktoré bolo podkladom pre výkon rozhodnutia, sa stalo po nariadení výkonu
neúčinným, t.j. pôvodné predbežné opatrenie stratilo spôsobilosť byť podkladom pre výkon rozhodnutia.

Konanie sp. zn. 3Em/1/2014 nebolo zastavené z dôvodu na strane maloletej alebo žalovanej ako
povinnejosoby,alezdôvodustratyúčinnostiexekučnéhotitulu,ktorýbolpodkladomvýkonurozhodnutia.
Zo zastavenia výkonu rozhodnutia nie je možné vyvodiť právny záver, že žalovaná si uloženú povinnosť
v predmetných mesiacoch roku 2014 plnila.

82. V rámci vymedzeného predmetu konania bolo potrebné vyporiadať sa s porušením právnej
povinnosti žalovanou v mesiacoch apríl, jún a júl 2014, preto pre účely tohto konania je bez právneho
významu konanie o výkon rozhodnutia sp. zn. 4Em/1/2015, ktorý časovo nesúvisí s predmetom tohto
konania a skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré sa vzťahujú na apríl, jún a júl roku 2014. Na zdôraznenie
toho, že konanie o výkon rozhodnutia sp.zn. 4Em/1/2015 je bez právneho významu pre účely tohto

konania je aj to, že titulom nového výkonu rozhodnutia bolo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
2CoP/30/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Svidník sp.zn.
2P/32/2013.83. Pokiaľ ide o nerealizovaný styk v mesiaci apríl 2014, matka argumentovala, že styk otca s
maloletou sa nemohol uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, ktoré spočívali v soplení, kašli a
bolesti hlavičky. Podľa potvrdenia detskej lekárky si zdravotný stav dieťaťa nevyžadoval antibiotickú

liečbu, odporúčané boli antihistaminiká, nosné kvapky, inhalácie a solux 3x denne po dobu 10
minút, doporučená starostlivosť v domácom prostredí, návšteva materskej škôlky, cestovanie, návštevy
vzhľadom na možné zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa nie sú vhodné a podľa všeobecného lekára
pre deti a dorast zdravotný stav dieťaťa si vyžadoval domáce liečenie a starostlivosť matky. Uvedené
oznámila žalobcovi SMS a e - mail správami, ktoré zaslala žalobcovi dňa 2.4.2014 s nasledovným

obsahom: necestuj na Slovensko, R. je chorá, čiže od 4.4.2014 - 6.4.2014 sa stretnutia nemôžu
uskutočniť.

84. Pre posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či tu boli také okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť,
že škode nemohla žalovaná zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej
objektívne požadovať. Žalovaná v konaní nepreukázala, aby zdravotný stav dieťaťa vylučoval stretnutie

s otcom. Soplenie, kašeľ, užívanie antihistaminík, soluxovanie dieťaťa a pod. nie je stav dieťaťa, ktorý
by objektívne bránil tomu, aby dieťa mohlo byť so svojim rodičom, v danom prípade otcom, ktorého
rodičovské práva a povinnosti neboli žiadnym spôsobom obmedzené. Otec nie je návšteva, ale je to
osoba, ktorá je nositeľom rodičovských práv a povinností a prostredníctvom úpravy styku s dieťaťom
realizuje svoju povinnosť dieťa vychovávať. Dieťa je doma a v domácom liečení nielen u matky, ale aj

u otca. Inými slovami ak zdravotný stav dieťaťa dovoľoval byť s matkou v domácom prostredí, rovnako
dovoľoval byť s otcom v domácom prostredí. U dieťaťa nebola nariadená hospitalizácia a ani karanténa.

85. Prípadná nespôsobilosť otca postarať sa o dieťa nebola v konaní preukázaná.

86. Naviac, posúdenie, či dieťa má byť v starostlivosti matky alebo otca alebo tretej osoby nie je otázkou
medicínskou, ale otázkou právnou, preto lekárovi neprislúcha túto otázku riešiť. V konaní nebolo sporné,
že otec bol dostatočne informovaný o zdravotnom stave maloletej zo strany detskej lekárky.

87. Keďže neexistoval objektívny dôvod k tomu, aby sa dieťa v mesiaci apríl 2014 nemohlo stretnúť s

otcom, ani včasné oznámenie žalobcovi, aby necestoval na stretnutie nezbavilo žalovanú zodpovednosti
za škodu. Žalovaná v konaní nepreukázala existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné
spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od
nej objektívne požadovať. Naviac, z výpisu dochádzky maloletej do Materskej škôlky Obce M. zo dňa
18.5.2016 (čl. 111 spisu), súd zistil, že maloletá C. H. L.ová absentovala v škôlke v mesiaci apríl 2014

- 3, 4 a 7, teda deň pred úpravou styku, v deň, keď si otec mal maloletú prevziať a deň po úprave
styku. Už dňa 7.4. bolo dieťa prítomné v škôlke, z čoho súd vyvodzuje, že zdravotný stav dieťaťa počas
víkendu, kedy malo byť s otcom nemohol byť natoľko závažný, aby to vylučovalo stretnutie so svojim
druhým rodičom - otcom. Inými slovami, súd nespochybňuje, že dieťa mohlo mať zdravotné ťažkosti,
soplenie, kašeľ a pod., ale je toho názoru, že tieto okolnosti nevylučovali otca z jeho rodičovských práv

a povinností, ktoré mal realizovať prostredníctvom úpravy styku. Obaja rodičia majú rovnaké práva a
povinnosti vo vzťahu k maloletej a tieto nemohla obmedziť ani žalovanou predložená lekárska správa.
Medzi účastníkmi nebolo taktiež sporné, že otec bol lekárkou poučený o zdravotnom stave dieťaťa, takže
disponoval ako zodpovedný rodič počas realizácie styku všetkými potrebnými informáciami. Napokon,
matka nasledujúci mesiac, v máji 2014, odovzdala dieťa otcovi na styk napriek chorobe dieťaťa.

88. Stretnutia v mesiacoch jún a júl 2014 sa nezrealizovali podľa tvrdenia matky preto, lebo dieťa
odmietalo sa obliekať, učesať a neustále pri týchto činnostiach plakalo a opakovalo, že s otcom nechce
ísť. Nebolo sporné medzi stranami, že v uvedených termínoch
žalobca maloletú ani nevidel.

89. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaná túto tvrdenú skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala a zostala len v rovine skutkových tvrdení. Nebolo sporné medzi stranami, že dieťa
absolvovalo stretnutie s otcom dňa 2.5.2014. Žalovaná ďalej tvrdila, že od uvedeného stretnutia sa dieťa
odmieta stretnúť s otcom a nechce počuť slovo Habura.

90. Zo znaleckého posudku znalkyne J.. G. P. vypracovaného pre účely konania vedeného na Okresnom
súde Svidník pod. sp. zn. 2P/32/2013 súd zistil, že znalkyňa vykonala vlastné vyšetrenie maloletej dňa
23.5.2014, teda potom, čo v uvedenom mesiaci absolvovalo stretnutie s otcom. Znalkyňa uviedla, že„keď zbadala otca, rozbehla sa k nemu, sadla si mu na kolená, začala s ním komunikovať, povedala,
že už nie je chorá a chce ísť s otcom na prechádzku“. „Spontánne sa správa k matke aj k otcovi, v
obslužných činnostiach preferuje matku, ale bez problémov ide na prechádzku s otcom, nespráva sa

k nemu odmietavo“. Podľa záverov znaleckého posudku obaja rodičia majú pozitívny citový vzťah k
maloletej dcére, maloletá sa prejavuje citovo pozitívne k obom rodičom, citovo preferuje a je citovo viac
naviazaná na matku, ktorá jej poskytuje celodennú starostlivosť (odpoveď č. 1). V záujme maloletej
je, aby mohla byť v čo najčastejšom kontakte s otcom (odpoveď č. 2). Odporkyňa je citovo negatívne
naladená voči otcovi maloletej, pripisuje mu vinu za rozpad manželstva, a nezrelým, nedospelým rieši

jeho styk s maloletou. Jej správanie je v rozpore so záujmom dieťaťa (odpoveď k uzneseniu OS Svidník
zo dňa 16.4.2014 č. 1). Maloleté dieťa svojho otca pozná, neodmieta ho ... (odpoveď k uzneseniu OS
Svidník zo dňa 16.4.2014 č. 7).

91. Zistenia znalkyne, ktorá vyšetrila oboch rodičov a dieťa (t. j. nepracovala len s informáciami od
jedného rodiča) sú v rozpore s tvrdeniami žalovanej, že dieťa v mesiacoch jún a júl 2014 sa odmietalo

stretnúť s otcom. Ak dieťa neodmietalo otca v mesiaci máj 2014, niet objektívneho dôvodu, aby ho
odmietalo v nasledujúcich mesiacoch jún a júl 2014, pričom medzitým bolo len v kontakte s matkou bez
otca. Tvrdenia matky ostali len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení.

92. Znalkyňa v odpovedi na otázku č. 2 k uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 16.4.2014 uviedla,

že „kým sa neupravia pomery medzi rodičmi je pravdepodobnosť, že matka naďalej bude prejavovať
nezáujemostykyotcasdieťaťom,budeúčelovovyužívaťlekárskevyšetrenia,psychologickévyšetrenia,
nebude komunikovať s otcom“.

93. Samotná znalkyňa vo svojom vyjadrení k námietkam žalovanej k posudku čl. 101 spisu hodnotí

vyjadrenia žalovanej ako skreslené a poukazuje na bezproblémové stretnutie maloletej s otcom počas
znaleckého vyšetrenia.

94. Súd neuveril obrane žalovanej, že dieťa odmietalo stretnutie otca v mesiaci jún a júl 2014. Tvrdené
skutočnosti žalovaná nepreukázala a naopak zo znaleckého dokazovania vykonaného v tom istom

období súd zistil bezproblémový kontakt maloletej s otcom. Tvrdenia žalovanej považoval súd za
účelové, v snahe vyhnúť sa občianskoprávnej zodpovednosti.

95. Psychologické správy predkladané matkou, ako napríklad stanovisko J.. Dezidera Koľaja z 3.6.2014,
J.. H. Sadivovej zo dňa 24.7.2014 a H.. Terézie Rosenbergerovej zo dňa 14.8.2014 považoval súd

za neobjektívne, pretože sa ich nikdy nezúčastnil otec maloletej a psychológovia pracovali len s
informáciami získanými od matky. Správy, ktoré vychádzajú z jednostranných informácií nie sú spôsobilé
objektívne hodnotiť skutočný vzťah medzi maloletou a otcom. Predkladané správy nepovažoval súd za
spôsobilý dôkaz na preukázanie skutočnosti tvrdených matkou. Naviac, s predmetnými správami sa
vyporiadal súd v základnom konaní tak, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bolo upraviť styk

otca s maloletou.

96. Naviac, z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na čl. 112 spisu súd zistil, že
psychológ J.. Dezider Koľaj vychádzal z psychodiagnostiky dieťaťa a z informácií získaných výlučne
z rozhovoru s matkou dieťaťa. Vzhľadom na to, že kontrolné psychologické vyšetrenia dieťaťa boli

podmieňované informáciami len zo strany matky, Ústredie PSVaR má za to, že hodnotenie žalobcu
vo vzťahu k dieťaťu psychológom J.. Koľajom nemôže byť objektívne, keďže sa žiadneho stretnutia
v súvislosti so psychodiagnostikou dieťaťa nezúčastnil, resp. účasť odmietol. Referát poradensko-
psychologických služieb Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na základe zistených skutočností
iniciovanými žalobcom vykonal metodickú konzultáciu s J.. Koľajom s cieľom jeho usmernenia pri

vykonávaní poradensko-psychologickej činnosti.

97. Výška škody.

98. Žalobca realizoval cesty za účelom stretnutia s maloletou v dňoch: 04.04.2014 - 06.04.2014, t.j.

žalobca cestoval na Slovensko do obce M. už dňa 03.04.2014 a naspäť do mesta L. cestoval dňa
06.04.2014; 06.06.2014 - 08.06.2014, t.j. žalobca cestoval na Slovensko do obce M. už dňa 05.06.2014
a naspäť do mesta L. cestoval dňa 08.06.2014; 04.07.2014 - 06.07.2017, t.j. žalobca cestoval na
Slovensko do obce M. už dňa 03.07.2014 a naspäť do mesta L. cestoval dňa 06.07.2014.99. Žalobca predložil potvrdenie správy centrálneho registra o bydlisku C. L.a, vydané v meste L.,
Rakúsko - úradný preklad do slovenského jazyka, potvrdenie zamestnávateľa - spoločnosti Hagn Leone

Leuchten o tom, že C. L. je ich zamestnancom od 13.6.2012 ku dňu vydania potvrdenia - úradný preklad
do slovenského jazyka a osvedčenie o evidencii vozidla - úradný preklad do slovenského jazyka.

100. Podľa potvrdenia správy centrálneho registra o bydlisku žalobcu je žalobca v K. prihlásený na trvalý
pobyt od 19.3.2014 na adrese Auf der Matte 28 Top 2, 6900 L..

101. Zároveň predložil súdu aj nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom bytu na ulici Auf der Matte
28, L., Rakúsko, kde ako nájomca je uvedený žalobca a prenajímateľ Dr. Helena Schweppe - Nickl. Z
uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že žalobca má na adrese Auf det Matte 28, L., Rakúsko prenajatý
byt od 1.4.2014.

102. Podľa potvrdenia zamestnávateľa - spoločnosti Hagn Leone Leuchten je žalobca zamestnaný v
pracovnom pomere od 13.6.2012 a jeho pracovný pomer nebol vypovedaný.

103. Žalobca predložil výplatné pásky za obdobie apríl 2014, jún 2014 a júl 2014, podľa ktorých čerpal
dovolenku v mesiaci apríl 2014 v dňoch 3.4. - 4.4.2014, v mesiaci jún 2014 v dňoch 5.6. - 6.6.2014 a

v mesiaci júl 2014 dňa 4.7.2014, kedy v uvedené dni čerpal dovolenku za účelom cesty na Slovensko
a realizácie stretnutí s maloletou.

104. Uvedenými listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že cestoval z miesta svojho trvalého pobytu v
meste L. v K..

105. Žalobca cestoval vlastným motorovým vozidlom, o ktorom predložil osvedčenie o evidencii vozidla,
podľa ktorého je držiteľom motorového vozidla OPEL Vectra Station Wagon, druh pohonu diesel, ktorého
spotreba je 7l/100 km.

106. Žalovaná v konaní netvrdila a teda ani nepreukázala, že žalobca cestoval iným dopravným
prostriedkom alebo z iného miesta.

107. Použitie vlastného motorového vozidla považoval súd za rozumné vzhľadom na vzdialenosť medzi
L. v K. a obcou M., komplikovanosť spojenia autobusom alebo vlakom s prestupovaniami, časovú

náročnosť cca 20 hodín, ďalšie čerpanie dovolenky žalobcom a pod. Tieto skutočnosti žalobca v konaní
preukázal listinnými dôkazmi, naviac komplikovanosť spojení z K. až do obce M. je všeobecne známou
skutočnosťou. Aj s ohľadom na dôvod cesty žalobcu, a to stretnutie s maloletou počas troch dní,
prepravu medzi Chotčou a Haburou a plnohodnotné strávenie času s maloletou, považoval súd za
vhodnú žalobcom zvolenú prepravu.

108. Vzdialenosť medzi L. v K. a obcou M. 1156 km je všeobecne známou skutočnosťou podľa § 186
ods. 1 CSP, preto ju nie je potrebné dokazovať.

109. Žalobca uplatnil cestovné výdavky podľa zákona o cestovných náhradách, čo je v súlade so

zaužívanou súdnou praxou, kedy sa tento právny predpis používa pri výpočte cestovných výdavkoch pri
použití motorového vozidla v rôznych súvislostiach.

110. Žalobca nepredložil doklady o kúpe pohonnej látky a postupoval podľa priemernej ceny, ktoré platili
v čase cesty zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky zistené zo stránky sme.sk.

111. Žalovaná namietala ceny pohonných hmôt, ktoré nezodpovedajú oficiálnym priemerným cenám
vedené Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Priemerná cena za jeden liter motorovej nafty v 14.
týždni (31.3.2014 - 6.4.2014) bola nie 1,XX8 Eur ale správne len 1,XX6 Eur. V 23. týždni (2.6.2014
- 8.6.2014) je priemerná cena za jeden liter motorovej nafty na stránke Štatistického úradu uvedená

vo výške 1,350 Eur, pričom žalobca nesprávne uviedol 1,359 Eur. V 27. týždni (30.6.2014 - 6.7.2014)
Štatistický úrad uviedol cenu 1,365 Eur a žalobca nesprávne uviedol 1,371 Eur.112. Námietku žalovanej k výške ceny pohonným hmôt nepovažoval za takú, ktorá by spochybňovala
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom, čo do výšky. Žalovaná poukázala na rozdiely v cenách
pohonných hmôt v tisícinách eurocentoch, resp. v mesiaci júl 2014 v stotine eurocentu, čo považoval

súd za bagateľné.

113. Výpočet výšky náhrady škody podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.:

Apríl 2014

- základná náhrada za použitie motorového vozidla 1156 km x 0,183 = 211,548 eura
- priemerná spotreba nafty podľa technického preukazu je 7l/100 km, čo pri cene nafty 1,XX8 eura
predstavuje 1156 x 7 x 1,XX8 : 100 = 108,27 eura

spolu cestovné náhrady za jednu cestu 211,548 + 108,27 = 319,82 eura

spolu cestovné náhrady za dve cesty 319,82 x 2 = 639,64 eura

Jún 2014

- základná náhrada za použitie motorového vozidla 1156 km x 0,183 = 211,548 eura

- priemerná spotreba nafty podľa technického preukazu je 7l/100 km, čo pri cene nafty 1,359 eura
predstavuje 1156 x 7 x 1,359 : 100 = 109,97 eura

spolu cestovné náhrady za jednu cestu 211,548 + 109,97 = 321,52 eura
spolu cestovné náhrady za dve cesty 321,52 x 2 = 643,04 eura

Júl 2014

- základná náhrada za použitie motorového vozidla 1156 km x 0,183 = 211,548 eura
- priemerná spotreba nafty podľa technického preukazu je 7l/100 km, čo pri cene nafty 1,371 eura

predstavuje 1156 x 7 x 1,371 : 100 = 110,94 eura

spolu cestovné náhrady za jednu cestu 211,548 + 110,94 = 322,488 eura
spolu cestovné náhrady za dve cesty 322,488 x 2 = 644,98 eura

Spolu cestovné náhrady 639,64 + 643,04 + 644,98 = 1 927,66 eura.

114. Príčinná súvislosť.

115. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah

príčiny a následku a tento musí byť bezpečne preukázaný. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Z vykonaného dokazovania súd nepochybne
zistil, že medzi protiprávnym úkonom žalovanej a vzniknutou škodou žalobcovi je vzťah bezprostrednej
príčinnej súvislosti. Všetky vecné, logické, časové a miestne súvislosti, ktoré vyšli najavo počas konania
preukazujú, že otec cestoval do bydliska maloletej z miesta svojho pobytu v K. za účelom realizácie styku

s maloletou v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu. Skutočnosť, že žalobca trvalo žije a pracuje v
K. bolo v tomto konaní preukázané listinnými dôkazmi a naviac pre žalovanú ide o notoricky známu
skutočnosť vyplývajúcu zo súvisiacich konaní, ktorých účastníkmi sú obe strany. Bez právneho významu
pre účely tohto konania je skutočnosť, že žalobca má aj na R. vedený trvalý pobyt. Trvalý pobyt má
evidenčný (administratívny) charakter a nevypovedá o tom, kde sa fyzická osoba aj skutočne zdržiava.

Žalovaná v konaní nepreukázala, že žalobca sa trvalo zdržiava na R. na adrese Habura č.XX. Žalovaná
v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu argumentovala tým, že žalobca navštívil aj svojich
rodičov a uskutočnil výsluchy na polícii. Tieto skutočnosti považoval súd za irelevantné pre účely tohto
konania a naviac žalovaná o nich nepredložila žiaden dôkaz, takže zostali len v rovine skutkových
tvrdení.

116. Žalovaná navrhla zabezpečiť dôkaz od OO PZ v R.e, a to vyšetrovacie spisy ohľadne podaných
trestných oznámení žalobcom v mesiaci apríl a jún 2014 na posúdenie protiprávnosti konania žalovanej,
ktorému súd nevyhovel pre jeho nadbytočnosť pre toto konanie.117. Predmetom konania bola občianskoprávna zodpovednosť žalovanej za spôsobenú škodu, kde
sa prezumuje zavinenie v podobe nevedomej nedbanlivosti a pre naplnenie tejto zodpovednosti

nie je nevyhnutné spáchať trestný čin. Ani prípadné odmietnutie trestného oznámenia nevylučuje
občianskoprávnu zodpovednosť žalovanej.

118. Za nadbytočný považoval súd aj návrh žalovanej na dopyt na Centrálny register obyvateľstva SR o
pobyte žalobcu v rozhodnom období. Registrovaný pobyt žalobcu v SR a súčasne aj v K. je nepochybný

z predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Už len zo záhlavia samotných rozhodnutí
súdov (doručované žalovanej ako matke) vo veci maloletej je zrejmé, že otec má trvalý pobyt v P. č.XX
a na uvádzanej adrese v K.. Pre žalovanú, vzhľadom na celý rad úradných konaní vedených za účasti
oboch,nemôže byťskutočnosť,žežalobcapracujeatrvalosazdržiavavK.spornouotázkou,ktorútreba
dokazovať. Uvedený návrh považoval súd za nadbytočný a teda nehospodárny, preto mu nevyhovel.

119. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd považoval žalobu za dôvodnú, pričom žalobca v konaní
preukázal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu a tieto v konaní precíznym
spôsobom preukázal listinnými dôkazmi.

120. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok
na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).