Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/118/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119317940
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6119317940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu P. G., O.. XX.X.XXXX, M.,
V. X, zast. Advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., Košice, Košice, Kmeťova
26, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova
4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 229,74 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku 19C/25/2019-82 z 22.1.2020 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 229,74 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.5.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a II. žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, došlej mu 21.6.2019, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia

sumy 229,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.5.2019 do zaplatenia, titulom
náhrady škody v súvislosti so škodovou udalosťou, na tom skutkovom a právnom základe, že 18.8.2018
došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motocykli SUZUKI INTRUDER, EČV:
M., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol žalobca. Škoda spočívala v poškodení predného
blatníka na motocykli poškodeného po tom, ako došlo k stretu s vozidlom FIAT DUCATO, EČV: F.,
ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkovou
motorového vozidla u žalovanej. Predmetná škodová udalosť bola žalovanej riadne ohlásená, tá ju

zaregistrovala pod č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si dal svoj poškodený motocykel
napraviť v servise KAR - LAK J&P, spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, pričom náklady na nápravu
tohto motocykla boli vo výške 87,74 eur s DPH a náhradné diely vo výške 142 eur s DPH, teda
celkové náklady na nápravu poškodeného motocykla sú vo výške 229,74 eur s DPH, ktorá suma
bola u žalovanej uplatnená následne faktúrou č. XXXXXXXXX a faktúrou č.XXXXXX. Žalobca si u
žalovanej riadne uplatnil nárok na náhradu škody, avšak do dnešného dňa mu nebolo poskytnuté poistné
plnenie. Z listinného dokladu - Záznam o dopravnej nehode mu vyplynulo, že predmetný záznam bol

vyplnený vodičmi vozidla A: Fiat Ducato, ŠPZ:F. držiteľa: Š. E., L. a vodič: E. Y., L. XXX a vozidlo B
držiteľa: P. G., M., súčasne identický ako vodič, vozidlo: Suzuki Intruder, EČV:M., miesto Ázijská trieda,
Košice, s vyplneným plánikom nehody pod bodom 13, s vyplnením bodu 11 (viditeľné poškodenia)
pri vozidle A: bez poškodenia a za vozidlo B: predný blatník, s vyplnením bodu 15 (nehodu zavinil:vodič vozidla A áno, vodič vozidla B nie) s tým, že predmetný zápis bol podpísaný vodičom vozidla
A a vodičom vozidla B, teda osobami zúčastnenými na predmetnej dopravnej nehode z 18.8.2018.
Z listinného dokladu - faktúra č. 190137 vyplynulo, že spoločnosť M.U.Z. servis, s.r.o. ako dodávateľ

vystavila predmetnú faktúru žalobcovi ako odberateľovi dňa 20.3.2019 na sumu 142 eur so splatnosťou
dňa 27.3.2019 ako fakturáciu tovaru podľa objednávky. Z listinného dokladu - faktúra č. XXXXXXXXX
vyplynulo, že spoločnosť KAR-LAK J&P, spol. s r.o. ako dodávateľ vystavila predmetnú faktúru žalobcovi
ako odberateľovi dňa 10.6.2019 na sumu 87,74 eur so splatnosťou dňa 15.6.2019 ako fakturáciu za
lakovanie blatníka Suzuki Intruder M. podľa priloženého rozpisu. Z listinného dokladu - list žalovanej

z 24.4.2019 adresovaného žalobcovi vyplynulo, že v škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z 18.8.2018
poisťovňa prešetrila predmetnú škodu so záverom, že nakoľko likvidácia predmetnej škodovej udalosti
je vykonávaná na základe obhliadky vykonanej zodpovednými pracovníkmi zo Slovexperty, nie je
možné jednoznačne preukázať súvislosť s nehodou alebo či poškodenie vzniklo v iných súvislostiach,
resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel, nakoľko na základe
zdokumentovaných poškodení na oboch zúčastnených vozidlách a ich komparácie nie je tieto z

technického hľadiska možné vzájomne k sebe priradiť rozsahom ani charakterom tak, aby boli v súlade
s deklarovaným nehodovým dejom a z toho dôvodu nemôže byť poškodenie predmetom plnenia z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z
listinného dokladu - list žalovanej z 3.6.2019 adresovaného žalobcovi vyplynulo, že predmetným listom
poisťovňa v predmetnej škodovej udalosti oznámila, reagujúc na preverenie postupu likvidátora, že

stanovisko poisťovne ostáva nemenné. Z listinného dokladu - Posúdenie možnosti vzniku poškodenia
v ŠU XXXXXXXXXX vyplýva, že predmetný dokument vypracoval dňa 23.4.2019 C.. I. V. - kontrolór
špecialista, ktorý obsahuje písomný text a prefotené 4 fotografie, ktorého obsahom je prezentovaný
názor o tom, že „Poškodenie nemohlo byť spôsobené MV škodcu nakoľko stopy po kontakte a
rozsah poškodenia nezodpovedá uvedenému spôsobu ich vzniku. Vozidlo škodcu malo podľa popisu

poškodeného spôsobiť poškodenie zadným nárazníkom pri pohybe vzad. Nárazník je vo výške 36 až
43 cm vysunutý z obrysu vozidla. V prípade kontaktu s predným kolesom by tento narazil na behúň
plášťa kolesa nad osou kolesa, no v žiadnom prípade sa nemohol dostať do kontaktu s blatníkom
predného kolesa vozidla (motocykla) poškodeného, rovnako aj s brzdovým strmeňom, ktorý nenesie
známky poškodenia. Poškodený pri obhliadke deklaroval vytekajúcu kvapalinu viditeľnú na plášti kolesa,

stopy na behúni po kontakte s nárazníkom a páskou polepený blatník na obidvoch stranách nad jeho
uchytením. Kvapalina s určitosťou pochádza z opotrebovaného tlmiča pérovania. Stopy na plášti kolesa
pochádzajú od prudkého brzdenia na ceste s prítomnosťou skaliek.“ Súd, vychádzajúc z § 427 ods.
1, § 428, § 442 ods. 1, § 563, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, § 3 Nariadenia vlády SR
č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
urobil záver, že predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady škody podľa ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, pričom medzi stranami
sporu neboli sporné skutkové okolnosti, a to že dňa 18.8.2018 došlo na ulici Á. Z. X. M. k dopravnej

nehode, pri ktorej došlo ku stretu vozidla Fiat Ducato v čase, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u
žalovaného s motocyklom Suzuki Intruder, ktorého vodičom a súčasne držiteľom v jednej osobe bol
žalobca, pri ktorej malo dôjsť k tvrdenému poškodeniu motocykla žalobcu, ohľadne ktorej dopravnej
nehody boli obomi jeho účastníkmi vyplnené údaje do záznamu o dopravnej nehode pre žalovanú
ako poisťovňu, že žalobca si dal opraviť tvrdený rozsah poškodenia, pričom náklady na nápravu tohto

poškodenia predstavovali spolu čiastku 229,74 eur, ktoré súčasne boli žalobcom tiež zaplatené a že
žalovaná žalobcovi uplatnenú náhradu škody neposkytla z dôvodu jej neuznania, čo súčasne žalobcovi
oznámila v listoch z 24.4.2019 a z 3.6.2019. Právne uzavrel, že ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla počíta s tým, že
poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody voči zodpovednostnému poisťovateľovi

(action direct). Táto úprava vychádza zo štrasburského dohovoru z roku 1959. Ochrana poškodeného
si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu
takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia
zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Priamy nárok poškodeného znamená,
že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu

škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obom naraz. V praxi
sa takýto nárok uplatní najmä voči poisťovateľovi, ktorý garantuje včasnosť výplaty náhrady škody. V
každom prípade platí, že žalobca pri uplatnení tohto nároku, o.i. musí preukázať vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi tvrdenou nehodou a tvrdenou škodou. Žalovaná sa od začiatku v konaní bránila tým,že uplatnený nárok je nepreukázaný a nedôvodný, keď žalobca žiadnym spôsobom neuviedol opis
priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo
práve zavineným konaním poistníka žalovanej a súčasne nepredložil dôkaz na preukázanie svojich

tvrdení, hoci tak bol povinný urobiť v zmysle § 132 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., čím neuniesol svoje dôkazné
bremeno. Súčasne poukázala na listinný dôkaz - Posúdenie možnosti vzniku poškodenia, ktoré bolo
podkladom pre jeho odôvodnenie odmietnutia priznať uplatnený nárok zo strany žalobcu, tak v liste
z 24.4.2019, ako v liste z 3.6.2019. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami sporu zostala sporným
súvislosť medzi nehodou a poškodením na motocykle žalobcu, teda tvrdenou škodou. Aj keď niet

pochýb, že uplatnením predmetného nároku žalobcovi vzniká dôkazná povinnosť ohľadne preukázania
základných predpokladov pre priznanie takéhoto nároku (protiprávne konanie škodcu, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nimi), to, či žalobca svoju dôkaznú povinnosť uniesol, je potrebné posúdiť
v kontexte celého vykonaného dokazovania a teda aj v kontexte s vyhodnotením toho, či a v akom
rozsahu použil žalovaný prostriedky procesnej obrany. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že hoci
žalovaná od začiatku spochybňuje kauzálny nexus medzi tvrdenou dopravnou nehodou a tvrdeným

poškodením vozidla (motocykla) žalobcu, nespochybnil samotný záznam o dopravnej nehode - údaje z
neho vyplývajúce, ktoré boli vyplnené zúčastnenými osobami na dopravnej nehode, súčasne ktorý bol
podpísaný obomi zúčastnenými osobami dopravnej nehody, na základe čoho súd dôvodne predpokladá,
že obe zúčastnené osoby, pokiaľ sa podpísali pod predmetný záznam o dopravnej nehode, svojim
podpisom odsúhlasili údaje v ňom uvedené. Predmetný záznam o dopravnej nehode deklaruje osobu

vinníka dopravnej nehody, základný popis nehody (znázornením) a tiež základný rozsah poškodenia pri
dopravnej nehode zúčastnených vozidiel. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaná vyčíta žalobcovi, že
si absenciou opisu priebehu škodovej udalosti a skutočností, z ktorých vyvodil záver, že ku škodovej
udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovanej, nesplnil povinnosť podľa § 132 ods. 1 a §
132 ods. 2 C.s.p., a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. K namietanému nedodržaniu § 132 ods. 1 a

ods. 2 C.s.p. a v tej súvislosti k tvrdenému neuneseniu dôkazného bremena, súd upriamil pozornosť na
to, že civilný sporový poriadok požaduje, aby žalobca v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
pravdivoaúplneopísalrozhodujúceskutočnosti,zktorýchsiuplatňujepredmetnýnárok,pričomsúčasne
v žiadnom svojom zákonnom ustanovení nepodáva definíciu rozhodujúcich skutočností, na základe
čoho posúdenie, či žaloba rozhodujúce skutočnosti uviedol v žalobe alebo nie, je vždy na posúdení

a vyhodnotení súdu v každom jednotlivom prípade. Aj keď možno dať za pravdu žalovanej v tom, že
žalobca v žalobe neuviedol konkrétny opis škodovej udalosti, vzhľadom na doklady, ktorými žalobca ku
dňu podania žaloby disponoval, možno usúdiť, že samotný opis dopravnej nehody nebol rozhodujúcou
skutočnosťou podľa § 132 C.s.p., pretože ani z dovtedy žalobcovi známeho stanoviska žalovanej nebolo
zrejmé, že by žalovaná vyslovene popierala pravdivosť údajov uvedených v zázname o dopravnej

nehode, keď žalovaná síce na strane jednej zaujala zamietavé stanovisko k uznaniu uplatneného
nároku zo strany žalobcu, na strane druhej ho neoprela o žiadne konkrétne okolnosti, prípadne dôkazy.
Odhliadnuc od uvedeného bolo potrebné sa zaoberať obranou žalovanej, ktorá túto založila na tvrdení
o tom, že komparáciou vozidla poisteného žalovanej a vozidla (motocykla) žalobcu bolo zistené, že na
vozidle žalobcu sa nachádzajú poškodenia, ktoré sa nedajú priradiť k vozidlu poisteného a teda z tohto

pohľadu je technicky neprijateľná možnosť vzniku škody na vozidle žalobcu vozidlom poisteného, čím
nie je ani preukázaný kauzálny nexus medzi škodou a jej vznikom, ktorý žalovaná doložila listinným
dôkazom - Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX. Súd poukázal na to, že
uvedenú procesnú obranu žalovanej podporenú príslušným listinným dôkazom však nemožno hodnotiť
izolovane, a sama osebe nestačí ešte na to, aby v konečnom dôsledku nárok žalobcu nepovažoval za

odôvodnený, pretože nemožno neprihliadnuť na následnú argumentáciu žalobcu, ktorú uplatnil riadne a
včas v rámci súdom uloženej výzvy vyjadriť sa k podanému odporu. Žalobca v tejto svojej argumentácii
spochybnil žalovanou predložený listinný dôkaz a závery z neho vyplývajúce a to spôsobom a v rozsahu,
v akom sa s nimi stotožňuje súd. Uviedol, že k predmetnému listinnému dokladu možno mať pochybnosti
o tom, či závery šetrenia vychádzali z tých podmienok, aké boli pri vzniku škodovej udalosti. Poukázal

na to, že z predmetného listinného dokladu nie je zrejmé, čo presne bolo podkladom pre vytvorenie
jednak prefotených fotografií, ale aj pre vypracovanie samotného textu dokumentu a s prípadne s akým
obsahom, pričom zo samotného listinného dokladu je zrejmé, že či už autor tohto dokladu alebo nejaký
zamestnanecpoisťovnerealizovaliobhliadkuobochzúčastnenýchvozidielpridopravnejnehode,vrámci
ktorej sa mali určitým spôsobom zrejme vyjadriť tiež zúčastnené osoby, nie je však z tohto dokladu

zrejmé, s akým presným obsahom, pretože predmetný listinný doklad je už iba akousi interpretáciou
realizovanej obhliadky a interpretáciou zrejme toho, čo pri tejto obhliadke zúčastnené osoby presne
uviedli. Bez pôvodných podkladov, ktoré následne boli výsledkom určitého záveru v predmetnom
dokumente, nie je možné posúdiť, či fotodokumentácia a v dokumente uvedené závery jeho autorazodpovedajú nehodovému deju. Aj podľa názoru súdu sú relevantnými otázky a to, či v čase dopravnej
nehody motorové vozidlo - dodávka slúžiaca na prepravu tovaru v čase dopravnej nehody bola naložená
tovarom alebo nie, zodpovedanie na ktorú otázku by malo vplyv na ustálenie výšky zadnej časti tohto

motorového vozidla, ktorú autor dokumentu vyjadril a taktiež vo vzťahu k motocyklu nie je zrejmé, či v
čase dopravnej nehody motocykel bol v pohybe alebo parkoval, a ak áno, akým spôsobom (napríklad
stočením predného kolesa do niektorej strany), ktorá okolnosť by následne pri posúdení kauzálneho
nexusu musela logicky vyznievať odlišným spôsobom, ako v prípade, z ktorého zrejme vychádzal autor
dokumentu,keďžepodľafotografie,ktorájevčastiprefotenáajesúčasťoutohtodokumentujezrejmé,že

motocykel je umiestnený na vozovke s nasmerovaným predným kolesom bez jeho vytočenia. Súdu ďalej
uviedol, že v predmetnom dokumente chýba akákoľvek konkrétna fotodokumentáciu blatníka predného
kolesa motocykla poškodeného, ktorý podľa záznamu o dopravnej nehode mal byť pri dopravnej nehode
poškodený, pričom napriek tomu autor tohto dokumentu uvádza, že blatník predného kolesa vozidla
poškodeného a rovnako aj brzdový strmeň nenesú známky poškodenia. Ďalej z tohto dokumentu nemal
za zrejmé, pokiaľ mal poškodený pri obhliadke deklarovať vytekajúcu kvapalinu viditeľnú na plášti

kolesa, pričom autor dokumentu súčasne uvádza, že kvapalina s určitosťou pochádza z opotrebovaného
tlmiča pérovania, teda nie je zrejmé, či táto kvapalina autorom dokumentu bola alebo nebola zistená, a
ak áno, prečo vo vzťahu k tomu nebola urobená fotodokumentácia , resp. jej realizácia nebola súčasťou
tohto dokumentu a aký majú s predmetnou dopravnou nehodou súvis konštatované stopy na plášti
kolesa a k tomu prislúchajúca určitá fotodokumentácia. Navyše z predmetného dokumentu a ani z

podaného odporu žalovanej nie je zrejmé, či autor tohto dokumentu je odborne znalou osobou pre jeho
vypracovanie, pričom údajnú odbornosť C.. V. spochybňuje vo svojom vyjadrení aj samotný žalobca
s poukazom na konkrétne súdne konania, v ktorých znalci popreli posúdenia a tvrdenia tejto osoby
v týchto iných súdnych konaniach. Napriek tej skutočnosti, že žalobcom zamietavé stanovisko k tejto
argumentácii žalovanej a jeho spochybnenie celého listinného dôkazu bolo žalovanej dané do dispozície

minimálne na oboznámenie, žalovaná sa k týmto protiargumentom a k tomuto spochybneniu listinného
dôkazu žiadnym spôsobom nevyjadrila a ani nezaujala stanovisko. Z uvedeného súd vyvodil, že všetky
námietky žalobcu, tak ako boli vyjadrené v jeho písomnom podaní zo 16.8.2019, žalovaná uznala.
Na základe uvedeného konštatoval a právne uzavrel, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť
ohľadne preukázania odôvodnenosti ním uplatneného nároku uvedením relevantných skutočností

v podanej žalobe doložených príslušnými listinnými dokladmi, ktoré tvrdenia v kontexte s listinnými
dokladmi predloženými zo strany žalobcu žalovaná nedokázala relevantným spôsobom vyvrátiť, resp.
predložiť sama dôkazy nevyhnutné na to, aby spochybnila, či už existenciu predmetnej dopravnej
nehody, zhodnotenie vinníka tejto dopravnej nehody, vznik škody na strane žalobcu ako poškodeného a
preukázanie príčinnej súvislosti medzi tvrdeným vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu. V tejto

súvislosti žalovaná nenavrhla vykonať žiaden dôkaz; vykonanie dôkazu aj bez návrhu zo strany súdu
v prejednávanom prípade je pritom vylúčené podľa § 185 C.s.p., na základe čoho súd o predmetnej
žalobe rozhodol v kontexte s § 215 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., teda na základe procesným postupom
zisteného skutkového stavu tak, že nárok žalobcu posúdil ako odôvodnený v celom rozsahu. Urobil
záver, že žalovaná so zaplatením požadovanej čiastky 229,74 eur je stále v omeškaní a preto popri

tejto dlžnej istine je povinná žalobcovi zaplatiť tiež uplatnený úrok z omeškania v jeho zákonnej výške
5 % ročne od 10.5.2019 do zaplatenia; dátum, od ktorého sa žalovaná dostala do omeškania súd
posúdil v zmysle § 563 Obč. zák., majúc za to, že pokiaľ poisťovňa listom z 24.4.2019 oznámila v
súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou žalobcovi zamietavé stanovisko, ktorému logicky zo strany
žalobcu predchádzala výzva na peňažné plnenie, žalovaná sa s úhradou požadovanej čiastky dostala

do omeškania nepochybne od požadovaného dátumu 10.5.2019. Výrok o náhrade trov konania oprel o
§ 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech,
súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom
vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 C.s.p.).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní namietala ústavnú nekonformnosť rozsudku vzhľadom na jeho odôvodnenie. Dôvodom
nestrannosti a nezákonnosti rozsudku videla v tom, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a
nesprávnym spôsobom vysporiadal s jej argumentáciou poukazujúcou na skutočnosť, že žalobca
dôvodnosť uplatneného nároku vo vedenom spore relevantne nepreukázal, pričom práve na žalobcovispočívalo dôkazné bremeno. Žalobca vo vedenom spore poukázal na skutočnosť, že dňa 18.08.2018
došlo ku škodovej udalosti na motocykli žalobcu SUZUKI INTRUDER, EČV: M. (ďalej len „MV"), a
to k poškodeniu predného blatníka, pričom predmetnú škodovú udalosť mal spôsobiť vodič iného

motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase škodovej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Predmetná poistná
udalosť bola žalovanej ohlásená a ona ju zaregistrovala pod č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Poistná
udalosť“). Vzhľadom na poškodenie MV v dôsledku poistnej udalosti si žalobca dal svoje MV opraviť
v servise KAR-LAK J & P, ktorý za vykonanú opravu vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX vo

výške 229,74 eur (ďalej len „Faktúra"), ktorá bola uplatnená u žalovanej. Prostredníctvom Oznámenia
o riešení škodovej udalosti zo dňa 24.04.2019 (ďalej len „oznámenie") žalovaná oznámila žalobcovi,
že ním uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, s odôvodnením,
že nebolo jednoznačne preukázané, že k vzniku škody došlo práve prevádzkou motorového vozidla
poistníka žalovanej. Vo vzťahu k odôvodnenosti neposkytnutia náhrady škody z jej strany poukázala
v prvom rade na oznámenie, z ktorého citovala. Zároveň citovala aj z jej listu žalovaného zo dňa

03.06.2019. Z uvedenej jej vyplynulo, že pri šetrení poistnej udalosti bolo komparáciou vozidla
poisteného a MV žalobcu zistené, že na MV žalobcu sa nachádzajú poškodenia, ktoré sa nedajú
priradiť k vozidlu poisteného. Z jej pohľadu je technicky neprijateľná možnosť vzniku škody na MV
žalobcu vozidlom poisteného. Zároveň v spore predložila dokument - Posúdenie možnosti vzniku
poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX zo dňa 23.4.2019, ktorý uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdzuje.

Citujúc znenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala
za to, že žalobca disponoval informáciou o dôvodoch nevyplatenie poistného plnenia, spočívajúcich
v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a samotnou škodou. Žalobca aj napriek
uvedenej skutočnosti o potrebe preukázania kauzálneho nexu medzi škodou a. jej vznikom, si v

predmetnom spore uplatňoval nárok, ktorý je potrebné považovať za nepreukázaný a nedôvodný.
Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností sa obmedzil na poukazovanie na prehlásenie
poisteného, ktorým má byť preukázaný spôsob vzniku poistnej udalosti, pričom vzhľadom na samotné
poškodenia motorového vozidla vinníka a MV žalobcu, bolo zo strany technika Slovexperty, s.r.o.
jednoznačne zaujaté stanovisko, že pri uvedenom poškodení nie je daná príčinná súvislosť s nehodou

alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte,
t. j. poistnej udalosti. Poukázala na skutočnosť, že súd rozsudkom priznal žalobcovi aj úroky z o
meškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázala na závery uvedené
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa
ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z

omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaná by
sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným
rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí
uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je
viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP,

účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,
aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
Navrhla rozhodnutie zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. namietal, že žalovaná v odvolaní neuvádza, v čom spočíva

naplneniejednotlivýchodvolacíchdôvodovaženepostačujelennapoukázanienaexistenciuzákonných
odvolacích dôvodov. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť v súlade s § 386
písm. d) C.s.p. Ďalej poukázal na to, že žalovaná nepreukázala ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Zdôraznil, že ani na uskutočnenom pojednávaní vo veci 22.1.2020
žalovaná na svoju procesnú obranu neuviedla žiadne skutočnosti a dôkazy, ktorými by vyvrátila ním

uplatňovaný nárok. Poukázal na procesnú pasivitu žalovanej, neunesenie dôkazného bremena, ňou
tvrdených skutočností, čím je daný jej neúspech v spore , citujúc z judikatúry (uznesenie Ústavného
súdu SR II.ÚS 38/2015 z 21.1.2015). K preukazovaniu príčinnej súvislosti, poukázal na odôvodnenie
rozsudku - bod 21. a zdôraznil, že dôkazné bremeno prechádza práve na žalovanú a to z dôvodu, že
odmietnutím poskytnutia poistného plnenia má žalovaná priaznivé právne následky a podporne k jeho

argumentácii odkázal na uznesenie Ústavného súdu II.ÚS 38/2015 z 21.1.2015, z odôvodnenia ktorého
sčasti citoval. Napokon uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil žalovanou uvádzanú argumentáciu
a dôkazy v napadanom rozhodnutí, že v bode 23. tohto rozhodnutia jasne uviedol, že žalovaná
nijako nevyvrátila námietky žalobcu ohľadom predložených dôkazov žalovanej (stanovisko pracovníkaSlovexperty), a teda všetky námietky žalobcu uznala a taktiež v bode 24. napádaného rozhodnutia
súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť splnil ohľadom odôvodnenosti ním
uplatneného nároku. Napokon poukázal na to, že v bodoch 19. - 25. žalovanou napádané rozhodnutia

súd podrobne odôvodnil, na základe akých skutočností a najmä ním predložených dôkazov vyhodnotil
žalobcom uplatnený nárok za dôvodný , s odôvodnením ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhol
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci správne
ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa
s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody aj v celom rozsahu odkazuje, lebo
sú správne a presvedčivé.

7. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., ) t.j., že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (arbitrárne rozhodnutie), že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces nebol zistený.

10. Žalovaná bezdôvodne vytýka súdu nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, v
dôsledku ktorého postupu jej mal znemožniť realizáciu práv strany sporu, ktorá dosiahla takú intenzitu,

ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

11. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Rozhodnutie a odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky predpoklady vyžadované v § 220 ods. 2 C.s.p.,
jeho odôvodnenie je presvedčivé, nie je možné mu vytknúť nepreskúmateľnosť, tak ako to tvrdí žalovaná
v odvolaní.

13. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav,t.zn.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajústranysporupodľapríslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.

17. Žalovaná predovšetkým namieta v odvolaní, že na motorovom vozidle žalobcu sa nachádzajú
poškodenia, ktoré sa nedajú priradiť k vozidlu poistného a že z jej pohľadu je technický neprijateľná
možnosť vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu vozidlom poisteného u žalovanej a to vychádzajúc

s ňou predloženého dokumentu - posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX z
23.4.2019, ktorý podľa nej uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdzuje.

18. Odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa s
uvedenými výhradami riadne a presvedčivo vysporiadal a to predovšetkým v bode 21. odôvodnenia

rozsudku, v ktorom o.i., poukázal na to, že žalovaná nespochybnila samotný záznam o dopravnej
nehode a údaje z neho vyplývajúce, ktoré boli vyplnené zúčastnenými osobami na dopravnej nehode
a ktorý záznam bol súčasne podpísaný oboma zúčastnenými osobami dopravnej nehody, na základe
čoho súd dôvodne predpokladal, že obe zúčastnené osoby, pokiaľ sa podpísali pod predmetný záznam
o dopravnej nehode, svojím podpisom odsúhlasili údaje v ňom uvedené, že predmetný záznam o

dopravne nehode deklaruje osobu vinníka dopravnej nehody, základný popis nehody (znázorneným)
a tiež základný rozsah poškodenia pri dopravnej nehody zúčastnených vozidiel. Rovnako odvolací
súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku - bod 22. k namietanému nedodržaniu § 132 ods. 1 a 2
C.s.p. v súvislosti s tvrdením žalovanej o neunesení dôkazného bremena, pričom súd vychádzal z tej
skutočnosti, že vzhľadom na doklady, ktorými žalobca k podaniu žaloby disponoval, možno usúdiť, že

samotný opis dopravnej nehody nebol rozhodujúcou skutočnosťou podľa § 132 C.s.p., pretože ani z
dovtedy žalobcovi známeho stanoviska žalovanej nebolo zrejmé, že by žalovaná výslovne popierala
pravdivosť údajov uvedených v zázname o dopravnej nehode, keď žalovaná síce na strane jednej
zaujala zamietavé stanovisko k uznaniu uplatneného nároku zo strany žalobcu, ale na druhej strane ho
neoprela o žiadne konkrétne okolnosti, prípadne dôkazy. V bode 23 odôvodnenia rozsudku sa súd aj

dostatočne zaoberal obranou žalovanej, ktorú založila na tvrdení, že komparáciou vozidla poisteného
a vozidla žalobcu bolo zistené, že na vozidle žalobcu sa nachádzajú poškodenia, ktoré sa nedajú
priradiť k vozidlu poisteného a že z toho pohľadu je technicky neprijateľná možnosť vzniku škody na
vozidle žalobcu vozidlom poisteného, čím podľa žalovanej nemal byť preukázaný kauzálny nexis medzi
škodou a jej vznikom, ktorú mala žalovaná doložiť listinným dôkazom - posúdením možnosti vzniku

poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX. Odvolací súd odkazuje na správne dôvody uvádzané súdom prvej
inštancie, že uvedenú procesnú obranu žalovanej podporenú príslušným listinným dôkazom nemožno
hodnotiť izolovane a že sama osebe nestačí ešte na to, aby súd v konečnom dôsledku nárok žalobcu
nepovažoval za odôvodnený, keďže žalobca svojou argumentáciou spochybnil predmetný žalovanou
predložený listinný dôkaz a závery z neho vyplývajúce a to spôsobom a v rozsahu, v akom sa s nimi

stotožnil aj súd, pretože ohľadom predmetného listinného dokladu bolo možné mať pochybnosti o tom, či
záveryšetreniavychádzaliztýchpodmienok,akéboliprivznikuškodovejudalosti,keďžezpredmetného
listinného dôkazu nebolo zrejmé, čo presne bolo podkladom pre vytvorenie jednak prefotených fotografií,
ale aj pre vypracovanie samotného textu dokumentu, prípadne s akým obsahom, pričom zo samotnéholistinného dokladu bolo zrejmé, že či už autor tohto dokladu alebo nejaký zamestnanec poisťovne
realizoval obhliadku oboch zúčastnených vozidiel pri dopravnej nehode, v rámci ktorej sa mali určitým
spôsobom zrejme vyjadriť zúčastnené osoby, avšak z tohto dokladu nebolo zrejmé, s akým presným

obsahom, pretože predmetný listinný doklad bol iba už akousi interpretáciou realizovanej obhliadky a
zrejme toho, čo pri tejto obhliadke zúčastnené osoby presne uviedli.

19. Odvolací súd odkazuje aj na správne závery uvedené súdom v odôvodnení rozsudku v bode 24,
ktoré sa týkali priznania úroku z omeškania žalobcovi ako dôvodného, na závery ktoré v celom rozsahu

odkazuje. Súd správne konštatoval, že žalovaná sa so zaplatením požadovanej čiastky dostala do
omeškania od 10.5.2019 do zaplatenia s tým, že dátum omeškania posúdil v zmysle § 517 ods. 1
a 2, § 563 Obč. zák., majúc za to, že pokiaľ poisťovňa listom z 24.4.2019 oznámila v súvislosti s
predmetnou škodovou udalosťou žalobcovi zamietavé stanovisko, že žalovaný sa úhradou požadovanej
čiastky dostal do omeškania nepochybne od 10.5.2019. Žalovaná v odvolaní namieta, že s omeškaním
plnenia sa mohla dostať až následne po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady

škody a až následného prípadného nesplnenia si tejto povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným
rozhodnutím. K uvedenému odvolací súd poukazuje aj na obdobnú súdnu prax, ktorá bola vo vzťahu k
omeškaniu plnenia s poistným plnením posudzovaná napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach
a to rozsudku sp. zn. 3Co/335/2017 z 22.11.2018 a 4Cob/31/2018 z 28.07.2018 a Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3C/193/2015 z 27.04.2017. V uvedených rozhodnutiach bol vyslovený aj právny

záver, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúce z § 517 ods. 2 Obč.
zák. vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa § 11
ods. 7 zákona a to bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z § 11 ods. 6
zákona o povinnom zmluvnom poistení. Rovnako zo súdnej praxe vyplynulo, že z § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní

po skončení šetrenia škodovej udalosti, že uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania
plniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o meškanie s splnením peňažného dlhu, má poškodený
právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Odvolací súd
v týchto prípadoch zastáva názor, že ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. má povahu sankcie
za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 cit. zák. poisťovateľov a má pôsobiť aj preventívne

na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a
rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude
plniť, prípadne, že plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného
v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť
škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti,

nesplnil. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas t.j., neposkytne poistné plnenie v lehote
splatnosti určenej zákonom (otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z.), dostáva sa do omeškania, čo znamená popri poistnom plnení požadovať aj úroky z
omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák. Je potrebné poukázať na to, že povinnosť
platiť úroky z omeškania, ktorá je upravená v § 11 ods. 8 cit.zák. je síce na mieste, ale toto ustanovenie

zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinností podľa ods. 6 tohto zák. ust. (nepeňažné
plnenie), t.j., sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a to i v
prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila včas t.j., skončila prešetrenie
poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia.

Odvolací súd zastáva názor, že práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej
povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalovaná ako poisťovňa má nielen nepeňažnú povinnosť posúdiť
nárok poškodeného (vykonať riadne šetrenie) v trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti a
v tejto lehote aj skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti, ktorej nesplnenie je
sankcionované úrokmi z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ale má aj (peňažnú)

povinnosť na plnenie poškodenému. Pri výklade ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení novely
vykonanej zákonom č. 430/2003 Z.z. účinným od 1.11.2003 nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že
novelizácia zákona č. 381/2001 Z.z. vychádza primárne z právnych predpisov Európskej únie a zákon
priamo odkazuje (bod 5 prílohy zákona) na Smernicu 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo
16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239/
EHS a 88/357/EHS (tzv. štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel). Podľa úpravy v bode 19
Preambuly citovanej smernice „okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z
výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalov zmienenej predpísanej lehote; ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú
požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy“.
Vnútroštátne právne predpisy je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel noriem úniového práva

prenesený do vnútroštátneho práva, preto súd aj pri interpretácii dotknutých zákonných ustanovení vo
vzťahu k úrokom z omeškania v režime zákona č. 381/2001 Z.z., sa má usilovať v najvyššej možnej
miere o taký výklad, ktorý je v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným citovanou smernicou.
Podľa názoru odvolacieho súdu pri reštriktívnom výklade zákona č. 381/2001 Z.z., ak zákon by mal
sankcionovať úrokmi z omeškania výlučne nesplnenie peňažnej povinnosti poisťovateľa, účel smernice

a požiadavka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, nie sú naplnené. Je teda potrebné
zvoliť taký výklad, ktorý umožní sankcionovať poisťovateľa úrokmi z omeškania nielen pre nesplnenie
povinností uložených mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm.
a), b) zákona č. 381/2001 Z.z., ale i pre nesplnenie nadväzujúcej (peňažnej) povinnosti poisťovateľa
po skončení vyšetrovania poistnej udalosti plniť poistné plnenie v zákonnej lehote (ustanovenej v ust.
§ 11 ods. 7 zákona) v prípade opodstatnených a riadne preukázaných nárokov na náhradu škody.

Toto vnútroštátne právo umožňuje. Ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. totiž odkazuje okrem
iného aj na použitie Občianskeho zákonníka, pokiaľ to samotný zákon č. 381/2001 Z.z. nevylučuje.
Nie je teda žiadna prekážka (zákon č. 381/2001 Z.z. to nevylučuje) aplikovať v prípade omeškania
poisťovateľa s peňažným plnením ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ust. § 11 ods. 8
zákona č. 381/2011Z. z. sa ako lex specialis uplatní len v prípade osobitného typu omeškania, a to

omeškania so splnením povinností upravených v ust. § 11 ods. 6 tohto zákona. Takýto výklad je plne v
súlade s účelom citovanej smernice. Nesprávnym výkladom by totiž bolo možné dospieť k absurdným
záverom, že poisťovateľ by uvedením akéhokoľvek dôvodu (nejasného, neurčitého aj absurdného či
protiprávneho) a jeho oznámením poškodenému podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z. mohol týmto spôsobom odmietnuť a zdržiavať plnenie v prípade riadne preukázaných nárokov na

náhradu škody poškodeným, ako je tomu aj v posudzovanom prípade, a vyhýbať sa tak plneniu svojej
základnej povinnosti (koncipovanej v § ust. 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.) poskytnúť poškodenému
plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov a sankcionovateľnosti tohto konania.
Odvolacísúdpovažujezadôležitévtejtosúvislostipripomenúť,žezákladnýmúčelomazmyslomzákona
č. 381/2001 Z.z. je okrem iného včasné poskytnutie spravodlivej náhrady škody spôsobenej osobám

poškodeným prevádzkou motorových vozidiel a posilnenie zodpovednosti poisťovateľa za poskytnutie
plnenia v prípade riadne preukázaného nároku na náhradu škody.

20. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).