Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Kondllová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Er/1527/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107200448
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2107200448.3
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. N., E..F.. I. XXXX/X, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Hlohovec, Námestie Sv. Michala 5, pod sp.
zn. EX 387/06 pre vymoženie 2.383,32 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrhu oprávneného zo dňa 06.12.2007 na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana
Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, na súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, n e v y h o v u j e .
II. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5Er/1527/2008, u súdneho
exekútora vedenú pod č. EX 387/06 z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 22.12.2006 sa na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo
exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie -
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom sp. zn. SR 4150/06 zo dňa 19.09.2006
(ďalej len „exekučný titul“).
2. Dňa 08.01.2007 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Poverením č. 5207*049568 zo dňa 26.01.2007 vydaným Okresným súdom Trnava bol
poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 2.383,32
eur s príl. a trovy exekúcie.
3. V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva s účinnosťou od 01.01.2008, bola daná vec odovzdaná z
Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany, ktorý sa stal miestne príslušným.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Oprávnený podaním zo dňa 06.12.2007, doručeným Okresnému súdu Trna2va dňa 14.12.2007
navrhol, aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora a zároveň navrhol poveriť vykonaním predmetnej
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava.6.Podľa§44ods.8Exekučnéhoporiadku,oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
7. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
8.Podľa§193Civilnéhosporovéhoporiadku,súdjeviazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
9. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia Civilného sporového poriadku, súd posúdil návrh
oprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraadospelkzáveru,žezmenesúdnehoexekútorazJUDr.Ing.
Romana Liščáka na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. nemožno vyhovieť, a to v zmysle
Nálezu ÚS SR sp. zn. III.ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 - „Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť
činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného
poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych
a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými
slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže
oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného
konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora
ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného
konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa §
30ods.1Exekučnéhoporiadku,ktorújevzmysle§30ods.3Exekučnéhoporiadkupovinnýbezodkladne
oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor,
ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného
poriadku). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku
musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a
oprávnených záujmov účastníkov (Základné princípy CSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom
jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.“
11. Vzhľadom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho
exekútora nevyhovel, nakoľko oprávnený navrhuje, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny
exekútor, u ktorého sú pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti.
12. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví,
ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
14. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. (R 58/1997).15. Súd zo svojej úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 EP) zaoberal tým, či tu nie je dôvod, pre ktorý by
vedenie exekúcie bolo neprípustné, a túto by bolo potrebné zastaviť.
16. Ako súd z rozhodcovského rozsudku zistil, povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
2.383,32 eura (71.800,- Sk) spolu s úrokom z omeškania denne vo výške 0,25 % zo sumy 2.373,37
eura (71.500,- Sk) a trovy rozhodcovského konania v sume 460,47 eura (13.872,-Sk), a to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Z odôvodenia predmetného rozhodcovského
rozsudku, a tiež z predmetnej zmluvy vyplýva, že právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa
08.03.2006 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v celkovej výške
2.373,37 eura (71.500,-Sk). Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach.
Povinný úver nesplácal v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, preto došlo k zosplatneniu celej
istiny pôžičky.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, sa
na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa
služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti
a b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
20. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. účinného od
01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu v ust. § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve úžívať budove
alebo jej časť v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto
zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
21. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané
do súladu s ust. § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
22. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka neprijateľne
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho,
aby sa účastník právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon o
rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
25. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok
je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
26. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a. z dôvodov uvedených v osobitnom predpise;b. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo;
c. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
27. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
28. Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, a nielen podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú
právomoc súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak,
akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je
teda povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe
možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by jeho vykonaniu bránili.
V zmysle uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného
titulu.
29. Osobitne preskúmal rozhodcovskú doložku dojednanú v rámci zmluvy o úvere, ktorá bola súčasťou
zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v bode 17 s tým, akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s
porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v
jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovskáým súdom zriadeným pri
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, s.r.o. Ďalej sa uvádza, že zmluvné strany sa rozhodnutiu tohto
súdu podrobia a jeho rozhodnutia budú pre zmluvné strany konečné a záväzné.
30. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
31. Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal pohľadávku, ktorá vznikla zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného
rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky,
ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak
ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
32. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje
demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa
článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto
podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
33. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, zmluvné ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy nesmú obsahovať
neprijateľné podmienky. Predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy,
ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúvrovnakého druhu a neurčitého počtu. Je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko,
že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s
rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd.
Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa
nenapĺňa. Takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvných
dojednaní zmluvy o pôžičke a povinný nemá možnosť výberu. Ak by s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasil, znamenalo by to odmientnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku. V zmysle vyššie
citovaného§879fods.4Občianskehozákonníka,ustanoveniepredmetnejspotrebiteľskejzmluvyvčasti
rozhodcovskej doložky bolo potrebné zosúladiť s § 53 Občianskeho zakonníka najneskôr do 01.07.2004,
v opačnom prípade sa táto zmluvná podmienka stáva absolútne neplatnou.
34. Nakoľko rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky,
nemohol predmetnú vec prejednať a ani vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol exekučným titulom,
ako to už obdobne judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13. októbra 2011,
sp.zn.: 3Cdo 146/2011 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Z právnej vety vyplýva, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
35. Z uvedených dôvodov má súd za to, že exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorý
neexistuje nie je prípustná a je potrebné ju zastaviť.
36. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne
samostatným uznesením súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. nie prípustné odvolanie.
Do výroku II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany.
Podáva sa dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.