Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119276770
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119276770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: PETRÁN A PARTNERI,
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti
žalovanej Bc. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 1.813,50 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32C/31/2019-89 zo
dňa 11.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 813,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 29.12.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská

Bystrica domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.813,50 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
z tejto sumy od 29.12.2018 do zaplatenia.
Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako právnická osoba poskytujúca právne služby
zastupovala žalovanú v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, v konaní o náhradu mzdy
a v exekučných konaniach. Nebolo sporné ani to, že predmetný právny vzťah je vzťahom vyplývajúcim
zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalobkyňa mala postavenie dodávateľa, lebo činnosť vykonávala ako
podnikateľ a žalovaná vystupovala v postavení spotrebiteľa. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na

zaplatenie tarifnej odmeny tak ako bola žalobkyňou vyúčtovaná dňa 18.12.2018. Išlo o vyúčtovanie
úkonov právnej služby v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13Cpr/6/2012 (úkony
za roky 2016 -2017) a v exekučných konaniach vedených pred súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom
Kovaľompodsp.zn.EX570/2015(úkonyzaroky2015až2017)asp.zn.EX1/2017(úkonyzaroky2017
-2018). Žalovaná v konaní nerozporovala, že žalobkyňa predmetné úkony právnej služby v jej prospech
vykonala. Namietala však, že žalobkyni odmenu uhradila, lebo bola súčasťou podielovej odmeny v
zmysle bodu 2 písm. c) zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorá bola dohodnutá na 10 % zo sumy

priznanej súdom právoplatným rozhodnutím.
Pokiaľ ide o tvrdenú duplicitu, teda nárok žalobkyne na podielovú odmenu a tiež tarifnú odmenu,
poukázal na ust. § 2 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorá upravuje tzv. kombinovaný spôsob určenia
zmluvnej odmeny. Vyhláška ani iný právny predpis neustanovujú, že v prípade, ak je klientom právnejslužby spotrebiteľ, takýto kombinovaný spôsob určenia zmluvnej odmeny je vylúčený. Podľa jeho názoru
takéto dojednanie nepredstavuje ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo dohoda o spôsobe odmeny
za úkony právnej služby spočíva na vôli zmluvných strán.

Poukázal na to, že zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb vyplýva, že bola dohodnutá tarifná odmena
v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a v konaní o náhradu mzdy tiež
ako špeciálne ustanovenie podielová odmena podľa § 2 ods. 2 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako 10 %
zo sumy priznanej súdom právoplatným rozhodnutím. Žalovaná bola pritom jednoznačne informovaná
aj o výške podielovej odmeny (1/13 v roku 2012 predstavovala 58,69 eura, režijný paušál za rok 2012

sumu 7,63 eura).
Zároveň poukázal aj na to, že predmetom vyúčtovania v bode II. a III. boli úkony právnej služby v rámci
exekučného konania. V zmysle Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Z uvedeného vyplýva, že
podkladom pre exekučné konania boli právoplatné rozhodnutia súdu, kde konanie o zaplatenie náhrady
mzdy už bolo ukončené. Argument, že podielová odmena viazaná na konanie o náhradu mzdy (už

právoplatne skončené konanie) bola uhradená, a teda žalobkyňa nemá nárok na odmenu za úkony vo
vykonávacom (exekučnom) konaní, nemá opodstatnenie. Ide o samostatné konanie, kde za vykonanie
úkonov právnej služby patrí advokátovi odmena. Nič nemení na situácii ani to, že trovy boli už v
rámci exekučného konania vymožené, keďže súčasťou zmluvy bola dohoda o zmluvnej odmene, na
základe ktorej súdom priznané trovy právneho zastúpenia sú príjmom advokáta a nemožno ich klientom

požadovaťspäťztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Tiežzuvedenéhodôvodusaargumentáciažalovanej
v tom smere, že odmenu advokátovi už uhradila, nejaví byť správna.
Nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej v tom smere, že odmena za úkony právnej služby je
vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, lebo predstavovala v súlade s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
za jednotlivé úkony 1/13 výpočtového základu. Odmena bola teda dohodnutá zákonným spôsobom.

Pokiaľ ide o jednotlivé úkony právnej služby uviedol, že žalovaná namietala, že úkon - prvá porada
s klientom bola samostatne vyúčtovaná, hoci bola súčasťou úkonu prevzatie a príprava zastúpenia.
Uvedená skutočnosť však z vyúčtovania zo dňa 18.12.2018 nevyplýva. Vo vyúčtovaní boli účtované
porady s klientom dňa 04.04.2016 a 20.04.2017 (konanie pod sp. zn. 13Cpr/6/2012) a 31.03.2016 a
15.08.2016 (exekučné konanie sp. zn. EX 570/2015). Žalovaná však netvrdila, že porady advokáta s

klientom tak ako boli vyúčtované, by neboli aj realizované, preto súd nebol oprávnený len na základe
všeobecnej námietky, že porada mala byť súčasťou už prvého úkonu, ďalej preskúmavať tieto úkony.
Poznamenal, že v prípade, ak vyhláška neupravuje konkrétne úkony právnej služby, za ktoré odmena
patrí, v zmysle § 13a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí odmena za úkony, ktoré sú im svojou povahou
a účelom najbližšie. Preto advokátovi nepatrí odmena len za tam taxatívne vymenované úkony právnej

služby, ale aj za tie, ktoré boli účelne v prospech klienta vykonané a svojou povahou a účelom sú im
najbližšie. Žalovaná však nenamietala, aby niektorý z vykonaných úkonov bol neúčelný, nehospodárny,
alebo dokonca v jej neprospech.
Dospelkzáveru,žeboloprávnedôvodnéžalobevyhovieť,lebobolopreukázané,žežalovanáneuhradila
žalobkyňou uskutočnené a vyfakturované úkony právnej služby vrátane režijného paušálu tak ako sú

špecifikované v bode 20. a 21. odôvodnenia.
S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995,
ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníkapriznalžalobkyniúrokyzomeškania
v zákonnej výške 5 % ročne z nesplatenej istiny, a to od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. od
29.12.2018 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom okrem
iného uviedla, že konateľ žalobkyne na pojednávaní uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola
uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb, kde bolo jednoznačne dohodnuté, že za všetky

právne úkony patrí žalobcovi odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Žalovaná ako spotrebiteľ bola
poučená o výške tarifnej odmeny. Toto tvrdenie konateľa žalobkyne považovala za nepravdivé, pretože
zo zmluvy vyplýva len to, že v konaní vo veci o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vyplývala
táto odmena vo výške 1/13 výpočtového základu, a teda vo veci náhrady mzdy táto odmena dohodnutá
nebola. Zároveň uviedla, že žalobkyňa fakturovala na jednej strane tarifnú odmenu ale aj odmenu vo

výške 10% výpočtového základu, čo je v rozpore s dohodnutými podmienkami v Zmluve o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 30.04.2012. Žiadna dohoda o kombinovanej odmene neexistuje.
Ďalej uviedla, že žalobkyňa ju zastupovala v dvoch konaniach, a to v konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11 C 79/2010 a v konaní o náhradumzdy vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13Cpr 6/2012 proti Komunálnej poisťovni, a.s..Za
všetky úkony právnej pomoci, ktoré žalobkyňa v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
vykonala riadne zaplatila (hoc boli v priebehu zastupovania účtovane odlišne - niekedy ako paušálna

odmena a pod.), a to dokonca nad sumu takto zmluvne dohodnutú.
Poukázala na skutočnosť, že došlo k podpísaniu formulárového plnomocenstva, kde bola dojednaná
tarifná odmena, čo považovala za rozporné s dobrými mravmi a rozporné so Zmluvou o poskytovaní
právnych služieb. Mala za to, že v tomto prípade ide o neprijateľné podmienky, pretože odmena takto
dojednaná by bola duplicitná a pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu nezrozumiteľná.

Vyúčtovanie za poskytnuté právne služby považovala za právne neopodstatnené. Namietala tú
skutočnosť, že faktúra zo dňa 18.12.2018 nebola vystavená v súlade s ustanovením § 73 z. č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože nebola vystavená do 15 dní, a teda bola vystavená v rozpore s
ustanovením § 73 z.č. 222/2004 Z.z.
Zároveň namietala premlčanie niektorých nárokov, a to tých, ktoré boli vykonané 3 roky a viac pred
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. pred 29.04.2016. Podľa jej názoru mal súd prvej

inštancie prihliadať na premlčanie týchto nárokov ex offo v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., a teda
mala za to, že súd prvej inštancie týmto vec nesprávne právne posúdil.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodovanie a zároveň jej priznal náhradu trov konaní vrátane trov právneho zastúpenia v
plnom rozsahu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že s poukazom na znenie čl. 2 zmluvy v spojení
s § 2 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. považuje námietku žalovanej ohľadom kombinovanej odmeny
za nedôvodnú. Ďalej uviedla, že predmetom zmluvy bolo zastupovanie žalovanej žalobcom vo veci
neplatného skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, a teda aj v súvisiacom konaní o náhradu

mzdy. V čl. 2 zmluvy je jednoznačne uvedené, že za poskytovanie právnych služieb patrí advokátskej
kancelárii odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Taktiež v udelenom splnomocnení bola žalovaná
poučená, že žalobcovi patrí za poskytovanie právnych služieb dohodnutá tarifná odmena. Podľa ust. §
24 zákona o advokácii platí, že advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za
ne primeraný preddavok. S poukazom na znenie zmluvy, udelené splnomocnenie a ust. § 24 zákona o

advokácii žalobkyňa považovala aj túto námietku žalovanej za neopodstatnenú.
Zároveň uviedla, že žalovaná v odvolaní nesprávne uvádza, že žalobkyňa ju zastupovala celkovo v
dvoch konaniach, a to v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedenom na Okresnom
súde Prešov pod 11C/79/2010 a v konaní o náhradu mzdy vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 13Cpr/6/012, nakoľko žalovanú zastupovala v ďalších dvoch exekučných konaniach, keďže

protistrana žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group neplnila dobrovoľne na
základe právoplatného rozhodnutia súdu, a toto rozhodnutie dvakrát úspešne napadla dovolaním.
Uvedené opomenutie týchto exekučných konaní žalovanou, len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná
si dostatočne neuvedomuje v akom zložitom spore, proti akej silnej protistrane ju žalobkyňa úspešne
zastupovala.

Poukázala tiež na to že voči žalovanej postupovala vždy čestne, korektne a žalovanej vyúčtovala iba
takú tarifnú odmenu na ktorej sa so žalovanou dohodli. Poznamenala, že vo vzťahu so žalovanou nikdy
nepostupovala ziskuchtivo, pričom jeho prioritným cieľom bolo poskytnúť žalovanej odbornú právnu
pomoc. Uvedené dosvedčuje aj tá skutočnosť, že žalovanej počas právneho zastupovanie žalobcom
bolo vyplatená náhrada mzdy v celkovej výške 48.435,87 eura.

Pokiaľ sa týka námietky premlčania uviedla, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol na
základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.04.2012 a zastupovala žalovanú v súdnom
konaní až do jeho právoplatného skončenia. V danom prípade k zániku zmluvy došlo na základe
výpovede žalovanej, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 20.06.2018 a teda tento deň možno v zmysle
judikatúry považovať za počiatok plynutia premlčacej doby.

Uzavrela, že keďže sa domáhala svojho práva voči žalovanej podaním žaloby, ktorá bola súdu doručená
dňa 29.04.2019, jej právo na zaplatenie odmeny nemožno považovať za premlčané.
Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatňuje.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení, že neexistuje
a ani neexistovala žiadna dohoda o kombinovanej odmene za poskytnutie právnych služieb. Mala za to,
že tvrdenie žalobcu by bolo právne relevantné v tom prípade, ak by žalobca vystavil faktúry pri skončení
sporu, resp. pri skončení zastupovania, ale vzhľadom na to, že vystavoval faktúry priebežne, tak v tomtoprípade plynula premlčacia doba dátumom vystavenia jednotlivých faktúr. Navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň jej priznať
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalejlen„CSP“),beznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanejniejedôvodné.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP.

7. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že predmetom
konania je nárok žalobkyne na zaplatenie tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby žalovanej v

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13Cpr/6/2012 (úkony za roky 2016 - 2017) a
v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 62Er/1142/2015 (úkony
za roky 2015 až 2017) a pod sp. zn. 61Er/3/2017 (úkony za roky 2017 - 2018).

9. Odvolací súd uvádza, že zákon o advokácii neupravuje formálnu stránku právnych úkonov medzi

advokátom a klientom, vôbec neukladá povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ani
výslovne neustanovuje, že uzatvorením tejto zmluvy vzniká právny vzťah medzi klientom a advokátom.
Právna veda aj judikatúra zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, považuje za zmluvu príkaznú (§ 724 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“).
Odmena advokáta, ktorý poskytuje právne služby za odmenu sa spravuje zmluvou, ktorú uzavrel s

klientom, v prípade že absentuje dohoda o odmene platia ustanovenia o advokátskej tarife. (§ 24 Zákona
o advokácii). Právo na odmenu ako majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe (§101
OZ).

10. Právna otázka, ktorú je v danej veci v prvom rade potrebné vyriešiť, je od kedy plynie doba, uplynutím

ktorej sa premlčí právo advokáta na zaplatenie odmeny.

11. Z povahy činností, ktoré sú charakterizované ako výkon advokácie, vyplýva, že okamih, v ktorom sa
dovršuječinnosť,zaktorúmábyťposkytovanýekvivalentzostranyklientaakoprijímateľaprávnejslužby,
je spravidla rôzny v závislosti od druhu poskytovaných právnych služieb. Takto môže ísť o hľadisko

uplynutia určitého času, počas ktorého je služba poskytovaná, dosiahnutím dojednaného výsledku, ku
ktorému činnosť advokáta smeruje a pod.

12. Odvolací súd je toho názoru, že premlčacia doba pre odmenu advokáta začne plynúť deň nasledujúci
po tom, ako právo na odmenu vzniklo, pretože týmto dňom mohol advokát-veriteľ svoje právo vykonať,

uplatniť žalobou na súde.

13. Ak činnosť advokáta spočíva v poskytovaní právnych služieb pri uplatňovaní nároku klienta a príkaz
klienta nie je obmedzený len na určité právne úkony, pričom medzi advokátom a klientom nebolo
dohodnuté inak, nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne za každý jednotlivý úkon

právnej služby, ale vykonaním celej činnosti, spočívajúcej v právnych službách, ku ktorým sa advokát
zaviazal.

14. V danom prípade predmetom príkaznej zmluvy zo dňa 30.04.2012 uzavretej medzi stranami sporu
bolo poskytovanie právnej pomoci vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom

vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 11C/79/2011. Zároveň žalobkyňa zastupovala
žalovanú v súvisiacich konaniach, a to: pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13Cpr/6/2012
o náhradu mzdy s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
I. pod sp. zn. 62Er/1142/2015 o vymoženie uloženej povinnosti a v exekučnom konaní vedenomna Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 61Er/3/2017 o zaplatenie 33.023,52 eura s prísl. na
základe plnomocenstiev zo dňa 15.02.2012 a 12.04.2017. Žalovaná listom zo dňa 18.06.2018 v celom
rozsahu vypovedala zmluvu o poskytovaní právnych služieb a odvolala udelené plnomocenstvo, čo bolo

žalobkyni doručené dňa 20.6.2018.

15. Žalovaná až v odvolaní namietala premlčanie niektorých nárokov, a to tých, ktoré boli vykonané 3
roky a viac pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. pred 29.04.2016, konkrétne úkony
právnej pomoci v konaní o náhradu mzdy pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13Cpr/6/2012,

a to úkony zo dňa 04.03.2016 - spracovanie a doručenie vyjadrenia k odvolaniu žalovanej proti
uzneseniu o trovách konania; zo dňa - 4.4.2016 porada s klientom v sídle advokátskej kancelárie; zo dňa
05.04.2016 vyjadrenie žalobkyne k dovolaniu žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6CoPr/2015-174 zo dňa 26.05.2015. Zároveň úkony právnej pomoci v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 62Er/1142/2015, a to úkony zo dňa 21.9.2015 spracovanie
vyjadrenia oprávnenej k námietkam povinného, zo dňa 07.01.2016- vyjadrenie k návrhu na zastavenie

exekúcie, zo dňa 31.03.2016 -spracovanie a doručenie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie,
zo dňa 31.03.2016 porada s klientom v sídle advokátskej kancelárie, zo dňa 04.04.2016 - vyjadrenie
oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a k návrhu povinného na odklad exekúcie.

16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 13Cpr/6/2012 bolo právoplatne skončené dňa 17.08.2018. Dňa 18.08.2018 začala žalobkyni plynúť
trojročná premlčacia doba, teda deň nasledujúci po dni, ktorým bolo právoplatne skončené uvedené
konanie. Keďže žaloba bola podaná dňa 29.04.2019, bola podaná včas.
Konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 62Er/1142/2015 bolo právoplatne
skončené dňa 02.06.2018. Dňa 03.06.2018 začala žalobkyni plynúť trojročná premlčacia doba, teda deň

nasledujúci po dni, ktorým bolo právoplatne skončené uvedené konanie. Keďže žaloba bola podaná dňa
29.04.2019, bola podaná včas.

17. Právo na odmenu žalobkyni vzniklo právoplatným ukončením jednotlivých konaní, keďže predmetom
príkazu nebolo vykonanie konkrétnych úkonov právnej služby ani postupné plnenie príkazu, ale záväzok

poskytovať právnu pomoc v súdnom konaní do jeho právoplatného skončenia. Odvolacia námietka
žalovanej, že každý jednotlivý úkon právnej pomoci sa premlčuje samostatne, nebola dôvodná.

18. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že žiadna dohoda o kombinovanej odmene
za poskytnutie právnych služieb žalobkyňou neexistuje.

19. Odvolací súd uvádza, že z článku 2 písm. a) a c) predmetnej príkaznej zmluvy, za poskytovanie
právnych služieb patrí advokátskej kancelárii v prípade úspechu vo veci (právoplatné rozhodnutie v
prospech klienta) odmena za 1 úkon právnej pomoci predstavuje sumu vo výške 1/13 výpočtového
základu v súlade s ust. § 11 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, režijný paušál vo výške 1/100

výpočtového základu v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (za rok 2012
1/13 predstavuje sumu vo výške 58,69 eura, režijný paušál vo výške 1/100 predstavuje sumu 7,63
eura) a DHP. Za poskytovanie právnych služieb patrí advokátskej kancelárii v časti náhrady mzdy,
bude dohodnutá odmena medzi klientom a advokátom percentuálnou odmenou na základe dodatočnej
dohody minimálne však 10 % zo sumy priznanej súdom právoplatným rozhodnutím.

20. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) a d) vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhlášky“), zmluvná odmena sa určuje podielom na hodnote
veci; tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky, spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa ods. 2 môžu byť kombinované.

Podľa § 8 vyhlášky, advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s
ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

21. Odvolací súd s poukazom na článok 2 písm. a) a c) príkaznej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
dňa 30.04.2012 a § 2 ods. 3 vyhlášky považoval aj túto námietku žalovanej za nedôvodnú. Zároveň
odvolací súd v predmetnom prípade nevzhliadol porušenie spotrebiteľského práva.22. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovanej, že faktúra zo dňa 18.12.2018 jej nebola vystavená
včas, odvolací súd uvádza, že advokát, ktorý po skončení zastupovania klienta na základe odstúpenia

klienta od zmluvy o právnej pomoci, vec s klientom bezodkladne písomne finančne nevysporiada
a vyúčtovanie klientovi zašle po viac ako 3 mesiacoch od skončenia zastupovania, dopúšťa sa
disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii, pretože takýmto
konaním porušuje povinnosti mu uložené podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, § 13 Advokátskeho
poriadku Slovenskej advokátskej komory. (pozri rozhodnutie I. odvolacieho senátu SAK z 15.01.2019

sp. zn. I.ODS-1/17:1953/2015; rozhodnutie VIII disciplinárneho senátu SAK z 08.12.2016 sp. zn. DS
VIII.-18/16:1953/2015.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade by mohlo ísť skôr o disciplinárne previnenie, ktorým však
nárok na odmenu advokát za zastupovanie klienta nestráca.

23. Odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady

neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v
podanom opravnom prostriedku.

24. Vo vzťahu ku komplexu odvolacích námietok žalovanej odvolací súd uvádza, že princíp
kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy (resp. zásada prejednacia), obsiahnuté v článkoch 8 a 9

základných princípov Civilného sporového poriadku, spočívajú v tom, že každá zo strán sporu je povinná
niesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých existencia
predurčuje jej výhru v súdnom spore; súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno nenesie a pri
rozhodovaní vychádza len z toho, čo tvrdili a preukázali strany sporu.

25. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech žalovanej nemá automaticky za
následok, že je nesprávne. K námietkam žalovanej uvedeným v odvolaní, odvolací súd dodáva,
že žalovaná okrem popierania tvrdení žalobkyne v priebehu konania nepredložila žiaden dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení, pričom samotné odlišné tvrdenie na preukázanie opaku nestačí.

26. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá však náhradu trov odvolacieho konania
nežiadala, preto jej táto náhrada nebola priznaná. Žalovaná ako procesne neúspešná strana nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nemá.

29. V čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene obchodného mena žalobcu z
pôvodného mena Eva Petránová advokátska kancelária s.r.o. na PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o. bez zmeny ďalších údajov identifikujúcich žalobcu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.