Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809206215
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5809206215.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky
Liptákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci
oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti
povinnému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XXX, S., o vymoženie pohľadávky vo výške 66,38
eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k.

6Er/1005/2009-28 zo dňa 06.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti výroku II. o d m i e t a .

Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieexekúciuzastavil(výrokI.)azároveňexekútorovináhradu
trov exekúcie nepriznal (výrok II.).

2. V jeho odôvodnení uviedol, že oprávnený podaním zo dňa 07.03.2018 súdu oznámil, že existuje
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu, nakoľko počas exekúcie došlo k

uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je
vedené exekučné konanie. Exekučný súd primárne konštatoval, že ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 z hľadiska právnej istoty,
zákazuretroaktivity,princípovprávnehoštátuarešpektovanianadobudnutýchprávjepotrebnéaplikovať
aj na rozhodnutia vydané za jeho účinnosti. Cit. zákonné ustanovenie upravovala prekluzívnu lehotu
na výkon rozhodnutia o uložení sankcie (v jej priebehu malo byť exekučné konanie nielen začaté ale

aj skončené), na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti. V danom prípade začala trojročná
prekluzívna lehota plynúť od 01.10.2007 uplynula dňom 02.10.2010. Po jej uplynutí stráca exekučný
titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu a stalo sa
neúčinným. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
Súdprirozhodovaníonáhradetrovexekúciesúdnehoexekútoraaplikoval§243jasúdnemuexekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože v tomto konaní sa vyskytujú dôvody osobitného zreteľa, pre

ktoré exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor 8 rokov prehliadal skutočnosť,
že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Podľa názoru
súdu si tak exekútor nesplnil svoju povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keď mal už v
roku 2010, po nadobudnutí účinnosti novely priestupkového zákona bezodkladne predložiť súdu vec a
oznámiť súdu dôvody na zastavenie exekúcie.

3.Protivýrokuotrováchexekúciepredmetnéhouzneseniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie
súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že podľa jeho právneho názoru nie sú naplnené zákonodarcomstanovené podmienky pre zastavenie predmetného exekučného konania v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) EP tak, ako to deklaruje vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený a následne
súd v odôvodnení uznesenia. V prípade, ak v konaní nenastal dôvod na zastavenie exekúcie v súlade

s ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) EP, na návrh oprávneného súd exekúciu zastaví v súlade s
ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) EP a súdny exekútor má v takom prípade nárok na náhradu trov
exekúcie, ktoré v konaní preukázateľne vznikli. Súdny exekútor v celom rozsahu trvá na uplatnených
trovách exekúcie prostredníctvom podania označeného ako „Vyjadrenie k Vášmu podaniu označenému
ako Výzva“ zo dňa 05.09.2018, a síce súdny exekútor si uplatňuje trovy exekúcie v súlade s ustanovením

§ 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení neskorších predpisov v rozsahu sumy 39,83 Eur. Napadnutý výrok navrhuje zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po zistení, že odvolanie
smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

6. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i
až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Z obsahu odvolania súdneho exekútora vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách exekúcie, preto výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť a nie
je týmto rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie
predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie
majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku),

vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov
jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob
ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani
nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný
spôsobrozhodovaniavprípadoch,keďsaonichrozhoduje(nerozhodujesaosobitneonárokuaosobitne

o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej
zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než nepripustenie odvolania vo
vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani

„primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

11. Pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam
súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti,
a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného

poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov
exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam
súdov prvej inštancie.12. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení
s § 255 ods.1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Súdny exekútor -
odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom v súvislosti s odvolacím konaním

žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.