Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208171
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320208171.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: B. Z., I.. XX.XX.XXXX,
Z. B. M. Y. XX, Z., zastúpený Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom A. H. Škultétyho 5, Veľký
Krtíš, proti povinnej: II.. W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XA, Z., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, o návrhu na výkon rozhodnutia o

úprave styku otca s maloletými deťmi Z.: W., I.. XX.XX.XXXX F. B. V., I.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a
rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava III
č. k. 40Em/2/2020-49 zo dňa 07.12.2020, pomerom hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 40Em/2/2020-49 zo dňa 07.12.2020 mení

tak, že nariaďuje výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/118/2019-143
zo dňa 29.01.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/111/2020-254 zo
dňa 19.05.2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd výkonu rozhodnutia“ alebo „vykonávací
súd“) zamietol návrh oprávneného, otca maloletých detí, na nariadenie výkonu rozhodnutia. V dôvodoch

uznesenia uviedol, že dňa 03.09.2020 bol súdu doručený návrh otca maloletých detí, ktorým sa
domáhal výkonu uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/118/2019-143 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2020, č.k. 11CoP/111/2020-254 zo dňa 19.05.2020, ktorým
súd nariadil neodkladné opatrenie a upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15,00 hod. do nedele do
18,00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v čase od stredy od 15,00 hod. do štvrtka do 15,00

hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že povinná opakovane a úmyselne porušuje uloženú povinnosť uloženú
exekučným titulom a bráni mu v styku s maloletými deťmi.
1.2. Vykonávací súd sa dôkladne oboznámil s celým obsahom spisového materiálu, vyhodnotil
správanie sa oprávneného, povinnej, ako aj názor a správanie sa maloletých detí a dospel k záveru,
že pre nariadenie výkonu rozhodnutia nie sú splnené zákonné podmienky. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že správanie matky maloletých detí, ktorej povinnosť je v danom prípade deti na styk

pripraviť a odovzdať ich otcovi (oprávnenému rodičovi), neposúdil ako úmyselné konanie, pre ktoré v
rozhodnom období nedošlo k realizácii styku otca s maloletými deťmi. Mal za nepochybné, že realizáciu
styku otca s maloletými deťmi sprevádzajú značné problémy, ktoré vidí súd prvej inštancie najmä v
prístupe otca ako oprávneného rodiča k spôsobu tráveniu času otca s mal. deťmi, tento netrávi s nimi
čas aktívne, čo sa negatívne malo podpísať aj na správaní u mal. B., vzhľadom na jeho zdravotný
stav, ktorého diagnóza vyžaduje odlišný prístup ako vo vzdelávacom, tak aj samotnom výchovnom

procese.Svojerozhodnutiesúdoprelajoaktuálnyznaleckýposudoksúdnehoznalcazodvetviaklinickej
psychológie detí a dospelých, v ktorom súdny znalec skonštatoval, že obaja rodičia by mali zmeniť svojprístup k výkonu rodičovských práv a povinností a uvedomiť si negatívne dopady svojho aktuálneho
správania k maloletým deťom. Súdny znalec vylúčil manipuláciu detí matkou v negatívnom nastavení
vo vzťahu k otcovi, tak ako ich počas celého konania prezentuje otec maloletých detí. Súdny znalec

poukázal taktiež na vzťah maloletej W. k otcovi, ktorý je problémový a je potrebné prihliadnuť, vzhľadom
na jej vek takmer 14 rokov, na názor maloletej k jej vôli stýkať sa s otcom, pričom jej názor je v tomto
smere zásadný a je potrebné ho rešpektovať.
2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol prostredníctvom právneho zástupcu odvolaním oprávnený,
namietajúc, že vykonávací súd dôkladne neprešetril stav veci, vydal nesprávne rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení predložených dôkazov, a vec nesprávne právne posúdil. Uznesenie
považoval za rozporné so záujmom maloletých detí, pričom zastával názor, že v predmetnom konaní
došlo k neprimeranému uprednostneniu rodičovských práv matky pred najlepším záujmom maloletých
detí. K záverom vykonávacieho súdu k znaleckému posudku znalca z odvetvia klinickej psychológie
detí a dospelých uviedol, že ho neobdržal a nemohol sa tak s ním oboznámiť. V odvolacej argumentácii
poukázal na správanie matky maloletých detí, ktorá podľa jeho názoru svojim prístupom a výchovou

vedie mal. deti k odporu k otcovi, čo je vnímateľné aj z priloženého DVD nosiča, ktorého obsahom je
13 nahrávok záznamu z odovzdávania mal. detí otcovi, ktoré otec predložil v tomto konaní ako dôkaz.
Za neprípustné považoval najmä správanie sa mal. W., ktorej správanie označil za povýšenecké a
opovrhujúce, a je následkom zlej výchovy matkou. Taktiež k otázke stanovenia diagnózy u maloletej,
ktorá má Aspergerov syndróm uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo začala matka riešiť psychický a

zdravotný stav u maloletých až v čase po nariadení neodkladného opatrenia. Podľa oprávneného sú deti
vystavované v tomto smere neprimeranému psychickému tlaku a bez jeho súhlasu navštevujú rôznych
psychológov a psychiatrov. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nedostatočne zaoberal konaním matky,
ktorá dňa 7.3.2020 ráno o 4.50 hod. privolala policajnú hliadku k otcovi z dôvodu, že mala obavu, že otec
maloletej W. ublížil. Takéto konanie matky je v absolútnom rozpore so záujmom maloletej, v ktorej matka

neustále vyvoláva strach z otca, ktorý sa neskôr u maloletej manifestuje. Zdôraznil, že matka manipuluje
obe deti, vysmieva sa mu a opovrhuje ním, čo prenáša aj na mal. deti. Túto skutočnosť oprávnený
vyvodil aj zo správania sa mal. B., ktorý mu porozprával skutky, ktorým vzhľadom na jeho nízky vek
nemá možnosť porozumieť. Žiadal, aby sa odvolací súd, riadne oboznámil s priloženými nahrávkami,
ktorých obsah považoval za dôležitý pre posúdenie veci. Záverom uviedol, že odo dňa 27.8.2020 sa

styk s maloletými skoro vôbec nerealizoval, so synom iba 1x a s dcérou sa styk eliminoval úplne, čo
je neúnosné a v rozpore s najlepším záujmom mal. detí a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi výkon rozhodnutia v predmetnej veci, resp. zruší
napadnuté uznesenie a vráti ho súdu prvej inštancie.
3. Povinná prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla napadnuté

uznesenieakovecnesprávnepotvrdiť.Kvecisamejuviedla,žesanestotožňujesnázoromoprávneného
o jej zvýhodňovaní a uprednostňovaní jej rodičovských práv pred záujmami mal. detí. Súd prvej inštancie
správne prihliadol na závery psychologického znaleckého posudku. Taktiež poukázala na zhoršenie
psychického stavu mal. W. v období počas realizácie styku s otcom, ktorý posúdila pri návšteve maloletej
psychologičkazNDÚCHvBratislave.Povynechanístykusotcompriopätovnejnávštevepsychologičky,

táto vyhodnotila zlepšenie stavu maloletej, čo je možné dať do súvisu s nerealizáciou styku s otcom.
Uviedla, že od obdobia odkedy sa styk maloletej s otcom nerealizuje, došlo aj k zlepšeniu študijných
výsledkov maloletej. Ku skutočnosti, že otcovi nebol doručený znalecký posudok uviedla, že tento jej
bol doručený prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 24.11.2020 a preto je pravdepodobné, že
niekedy v tomto období bol doručený aj oprávnenému, resp. jeho právnemu zástupcovi. Domnievala

sa, že oprávnený úmyselne zavádza o tejto skutočnosti súd, nakoľko sa so závermi psychologického
posudku nevie stotožniť. Tvrdenie oprávneného, že sa jeho styk odo dňa 27.8.2020 s maloletými deťmi
skoro vôbec nerealizoval vyvrátila a uviedla, že oprávnený si prebral mal. B. V. aj nasledovné dni, a
to: 18.9.2020, 02.10.2020,07.10.2020,16.10.2020,30.10.2020, 04.11.2020, 13.11.2020 a naposledy v
dňoch 20.01.- 21.01.2021. K realizácii styku ďalej uviedla, že sa snaží deti riadne pripraviť na styk s

otcom aj po psychickej stránke, rozpráva sa s nimi, že je potrebné aby k oprávnenému išli. Avšak mal. W.
styk s otcom absolútne odmieta, odôvodňuje to negatívnou skúsenosťou z minulosti, kedy oprávnený
na ňu kričal, či dokonca ju neraz aj fyzicky trestal, keď nekonala podľa jeho predstáv. Maloletá sa
nestotožňuje s výchovnými postupmi oprávneného, tieto považuje za direktívne, bez možnosti pristúpiť
na akýkoľvek kompromis zo strany oprávneného. Rovnaký názor vyslovil v posudku aj súdny znalec,

ktorý postoj maloletej vyvodil zo zlej osobnej skúsenosti maloletej s otcom a nie je možné uvedené
považovať za výsledok údajnej manipulácie matkou. Taktiež poukázala na nevhodné správanie otca pri
preberaní mal. B. V. na styk, kedy ho napr. dňa 13.11.2020 násilím vytiahol zo vstupných dverí bytového
domu, na čo syn začal plakať a vzpierať sa, ako aj prístup otca pri učení sa s maloletým, ktorý sa prinávrate domov od otca matke sťažoval, že ho otec pri učení bil po chrbte tak, že až plakal. Povinná
takéto správanie otca pripisuje jeho nedostatočnej trpezlivosti pri učení sa so synom. Ďalej poukázala
aj na tú skutočnosť, že mal. B. V. po návrate od otca mal opakované záchvaty zúrivosti, kriku, bol

agresívny voči povinnej aj sestre maloletého, keď nebola uskutočnená jeho predstava o rozsahu hrania
počítačových hier. Povinná je presvedčená, že ak oprávnený nezmení svoj prístup k mal. deťom, a bude
v ich prítomnosti naďalej presadzovať iba svoje záujmy, bude reagovať na ich požiadavky agresívne a
deti trestať za niečo, za čo vzhľadom na ich psychické diagnózy nemôžu, situácia sa nezlepší a maloleté
deti, najmä W. budú oprávneného odmietať. Za rozporné konanie oprávneného s najlepším záujmom

maloletých detí považovala povinná neustále nahrávanie detí na kameru počas realizácie styku, čo je
maloletým nepríjemné a nemajú pocit žiadneho súkromia u oprávneného. Vyššie uvedené skutočnosti
podľa názoru povinnej možno považovať za ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa styk oprávneného s
maloletými deťmi nerealizuje. Je presvedčená, že za týchto okolností svojim konaním nenapĺňa zákonné
kritériá pre nariadenie výkonu rozhodnutia v predmetnej veci.
4. V odvolacej replike oprávnený uviedol, že od podania návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia

naďalej dochádza zo strany povinnej k bráneniu styku otca s maloletými deťmi, stalo sa tak už 37
krát. Z výpovede maloletého B. oprávnený vyvodil, že povinná maloletého sankcionuje, keď sa chce
maloletý s otcom stretnúť. Zároveň vyslovil, že po oboznámení sa so znaleckým posudkom, má k nemu
vážne výhrady, považuje ho za neobjektívny, ktorý nezachytáva skutočnú situáciu a je v diametrálnom
rozpore so skutočnosťou. K stanovenej diagnóze u mal. W. uviedol, že v prípade ak táto fakticky trpí

Aspergerovým syndrómom, potom jej neprimerané reakcie a zmenu nálad a cítenia nemožno pripisovať
na vrub oprávneného a jeho sankcionovať tým, že sa okliešti jeho styk s maloletou, nakoľko sa jedná
o psychické ochorenie. Práve naopak, v prípade psychického ochorenia u maloletej je veľmi dôležité,
aby vyrastala v čo najväčšej harmónii so svojimi blízkymi. K správaniu povinnej pri odovzdávaní detí
na styk uviedol, že povinná dáva nahrávacie zariadenie pred tváre mal. detí a očakáva od nich svoju

odpoveď, čo pôsobí deštruktívne na ich psychiku, z oprávneného vytvára objekt násilia, čo je v rozpore
s najlepším záujmom maloletých detí. Rovnako z predložených nahrávok má oprávnený za zrejmé, že
zo strany povinnej ide iba o hru, kedy mal. deti vedia, že v skutočnosti na styk nepôjdu, pričom povinná
syna drží za zápästie, aby od povinnej neodišiel. Povinná žiadnym spôsobom nepripravuje deti na styk,
práve naopak neverbálnym aj verbálnym spôsobom v ňom bráni. Na základe uvedeného mal za to, že

v danej veci neexistujú žiadne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné podaný návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia zamietnuť.
5. V odvolacej duplike povinná poprela akékoľvek telesné tresty na mal. deťoch, z ktorých ju obviňuje
oprávnený. Sama si želá, aby sa vzťah oprávneného s mal. deťmi dal do poriadku a aby sa pravidelne
stretávali. K výhradám oprávneného k natáčaniu detí pri odovzdávaní na styk uviedla, že toto robí

výlučne pre to, aby zachytila postoj detí k otcovi pre potreby vyžiadania súdu. Taktiež nie je pravdou,
že by sa provokatívne vyjadrovala na adresu oprávneného, že mal. B. bude hrať u otca hry, avšak
bohužiaľ je to faktom, že u maloletého je najvyššou formou odmeny umožnenie hrania hier a funguje
to u neho ako najvyššia motivácia k učeniu. Ona nikdy nepoprela, že maloletý u nej nehráva hry na
mobile, či počítači, avšak podstatným rozdielom medzi ňou a oprávneným je ten, že ona maloletému pri

hraní stanoví striktné hranice. Opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že mal. B. je po návrate od otca
ako „agresívna neriadená strela“. K správaniu mal. W. uviedla, že táto sa otca stráni, sama sa drží od
oprávneného bokom a uteká pri odovzdávaní na styk späť do bytového domu. Taktiež sa nestotožňuje
s argumentáciou oprávneného, že negatívne správanie mal. W. súvisí s jej diagnózou, práve naopak jej
negatívne psychické prežívanie je spojené s osobou oprávneného a s jej negatívnymi zážitkami s ním

z minulosti, ktoré sa začali prejavovať po fyzickom napadnutí oprávneným krátko pred odchodom zo
spoločnej domácnosti v decembri 2018. Odmietla aj názor otca, že odovzdávanie na styk je z jej strany
iba hra, ona sa snaží deti presviedčať na styk s otcom, mal. B. mnohokrát povie, že chce ísť k otcovi,
avšak nakoniec si to pri preberaní rozmyslí a odmietne k otcovi ísť. Príčiny odmietania detí otca vidí
povinná napr. v povahových vlastnostiach otca, ktorý je podľa nej k deťom málo empatický, chýba mu

vrelosť a schopnosť porozumieť ich potrebám a názorom, má zníženú schopnosť s deťmi komunikovať.
Oprávnený je pravdepodobne frustrovaný a zranený z toho, že ho mal. deti odmietajú. Povinná k
otázkam styku rodiča s odmietajúcim postojom dieťaťa poukázala aj na judikatúru ESĽP, podľa ktorej
bol ustálený názor, že ak dieťa styk s niektorým rodičom odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie
dieťaťa zapríčinené správaním toho rodiča) je použitie donucovacích prostriedkov kontraproduktívne

najmä z toho dôvodu, že to môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým
rodičom (napr. Kapr proti i Českej republike, rozhodnutie zo dňa 28.marca 2006). Takisto je v judikatúre
ESĽP ustálený názor, že hoci štátne orgány majú povinnosť prijať také opatrenia, aby bol umožnený
kontakt rodiča s dieťaťom, avšak táto nemôže byť absolútna a dôležitým faktorom je tiež porozumeniea spolupráca všetkých zúčastnených osôb. „Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci
napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať
ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho

práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej
povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (napr. Voleský proti Českej republike, rozsudok z
29. júna 2004, ods. 118, Pedovič proti Českej republike rozsudok z 18. júla 2006 ,ods. 109). Povinná
záverom zdôraznila, že plnenie povinností vyplývajúcej z vykonateľného rozhodnutia- upravujúceho styk
oprávneného s mal. deťmi, sa vymyká sfére jej vplyvu, nakoľko ona styku oprávneného s mal. deťmi

aktívne nebráni, co už niekoľkokrát vyjadrila v rámci tohto konania, avšak maloletá W. vyslovene styk
odmieta a maloletý B. vo väčšine prípadov tiež. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho
stavu veci mala povinná za to, že svojím konaním nenapĺňa zákonné kritériá pre nariadenie výkonu
rozhodnutia a žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo 04.01.2021 doručené nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v

§ 65 CMP), bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP (použiteľného cez § 2
ods. 1 CMP), oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v
odvolaní odvolateľky a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len:

„CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento
zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

10. Podľa § 376 ods. 1, 2 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

11. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

12. Podľa § 377 ods. 2, 3 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie má odvolací súd preukázané, že exekučným

titulom v prejednávanej veci je neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Bratislava
III č.k. 37P/118/2019-143 zo dňa 29.01.2020, potvrdené uznesením odvolacieho súdu č.k.
11CoP/111/2020-254 zo dňa 19.05.2020.

14. Vykonávaciemu súdu je známe, že zákonná koncepcia výkonu rozhodnutia nastolená Civilným

mimosporovým poriadkom kontinuálne nadväzuje na účel sledovaný neodkladným opatrením, ktorým
sa zabezpečuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Úprava Civilného mimosporového poriadku nedáva v prípade exekučných titulov, ktorým je
neodkladné opatrenie vykonávaciemu súdu možnosť pred nariadením výkonu tohto typu rozhodnutia

preskúmavať jeho vecný obsah ani správnosť, či iné dôvody pre nenariadenie jeho výkonu. Prieskumná
činnosť vykonávacieho súdu sa v zmysle § 376 ods. 1 CMP, obmedzuje len na zistenie, či je exekučný
titul vykonateľný a či povinný dobrovoľne neplní, čo mu vykonateľný exekučný titul ukladá. Prieskum
vykonávacieho súdu sa v tomto štádiu, ktorým začína výkon rozhodnutia, obmedzuje len na formálny
prieskum podmienok vykonateľnosti exekučného titulu.

16. Procesný postup súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonnej úprave § 376 ods. 3 CMP.
Navyše z pohľadu odvolacieho súdu sa javí konanie vykonávacieho súdu nekonzistentné a vzájomne
si odporujúce, keď na jednej strane nariadi neodkladné opatrenie a na druhej strane zisťuje
ospravedlňujúce dôvody pre nenariadenie jeho výkonu. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné

opatrenie ako osobitný (svojou povahou výnimočný inštitút) nemá byť vydávané neuvážene a nemá
nahradzovať konania o úprave práv a povinností, ale jeho vydanie má byť výsledkom dôslednej a
dôkladnej prieskumnej činnosti súdu, preukazujúcej dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov rodičov
ohľadne styku s mal. deťmi.17. Nariadením výkonu rozhodnutia však priamo a bezprostredne nedochádza k realizácii - t.j.
k uskutočneniu, výkonu rozhodnutia. Vydaním rozhodnutia vykonávací súd deklaruje len formálne

(procedurálne) začatie konania o výkon rozhodnutia.

18. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia následne podlieha ďalším procedurálnym postupom nasledujúcim
po nariadení výkonu, počas ktorých existuje priestor na skúmanie správania sa povinnej osoby,
vhodnosti prijatia iných opatrení (ich podmienkou je ich účelnosť), ako aj skúmanie súlad výkonu

rozhodnutia so záujmom maloletého dieťaťa, vrátane skúmania okolností pre odklad výkonu
rozhodnutia podľa § 389 CMP. Okolnosti skúmané a hodnotené vykonávacím súdom v napadnutom
rozhodnutí sú dôvodom len pre prípadný odklad výkonu a nie je pre nenariadenie výkonu neodkladného
opatrenia.

19. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20.Odvolacísúdpretospoukazomnasvojuvyššieuvedenúprávnuargumentáciunapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie, zmenil tak, že nariadil výkon rozhodnutia pre exekučný titul, ktorým je neodkladné
opatrenie.

21. Odvolací súd však s poukazom na svoju argumentáciu v ods. 17, 18 dopĺňa, že aj keď úlohou
súdu v konaní o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nesporne je zabezpečiť splnenie povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, súd výkonu rozhodnutia nemôže opomenúť tú podstatnú skutočnosť,
že subjektom výroku rozhodnutia je maloleté dieťa, ktoré výkon rozhodnutia nemôže pociťovať pre seba

nepriaznivo ani s obavou. Tak ako v základnom konaní aj v konaní o výkon rozhodnutia má záujem
maloletého dieťaťa prvoradý význam, ktorý je súd povinný vždy skúmať.

22. Maloleté dieťa má postavenie chránenej osoby. Štát mu poskytuje zvýšenú ochranu, nakoľko samo
nie je schopné čeliť prípadným negatívnym útokom na jeho osobu, či už v rovine psychickej alebo

fyzickej.

23. Dieťa, ktoré je výkonom rozhodnutia priamo dotknuté ako účastník konania musí v odôvodnených
prípadoch dostať priestor vyjadriť svoj názor a súd mu musí poskytnúť nevyhnutnú ochranu v prípade
zistenia alebo existencie skutočností spochybňujúcich, že nariadený výkon je v záujme maloletého

dieťaťa. Obe maloleté deti sú vo veku, kedy vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť sú už dostatočne
schopné formulovať svoje vnútorné prežívanie a vnútorný vzťah a postoj k obom rodičom.
24. Pokiaľ súd prvej inštancie, ktorý je tak titulovým ako aj vykonávacím súdom zistí, že úprava styku
otca s deťmi nie je v záujme maloletých detí, ktorý súd sleduje vždy prednostne, a ktorý má prioritu pred
právom rodiča na styk s dieťaťom, potom je jeho povinnosťou zmeniť existujúcu úpravu styku (exekučný

titul) tak, aby styk nepreferenčného rodiča s deťmi bol v najlepšom záujme maloletých detí. Na takéto
konanie je súd prvej inštancie povolaný vždy, aj bez návrhu zo strany niektorého z rodičov.

25. Odvolací súd po preštudovaní celého spisového materiálu konštatuje, že konanie rodičov, ktorí si
priebehodovzdávaniadetí,nahrávajúopakovaneavprítomnostidetí namobilnételefónyhodnotíkrajne

negatívne a neakceptovateľné konanie dospelých osôb, ktoré má nepriaznivé účinky na emočný vývoj a
osobnostnú stabilitu detí. Za takýchto okolností, ktoré musia deti pravidelne podstupovať, niet divu, že
výkon rozhodnutia je pre nich traumatizujúci do takej závažnej miery, ktorá sa prejavuje na ich emočnom
a psychickom vývoji. Tolerovanie takéhoto konania dospelých osôb - rodičov z pohľadu odvolacieho
súdu neprípustné. Nie je možné tolerovať ani prístup a konanie otca, ktorý deti podrobuje obrazovému

záznamu z priebehu stretnutí, pokiaľ s takýmto konaním deti nie sú uzrozumené.

26. Úlohou súdu výkonu rozhodnutia a úlohou kolízneho opatrovníka, v zornom uhle uvedených kritérií
preto v ďalšom konaní bude zistiť, či výkon rozhodnutia deti vo svojom vnútornom emočnom prežívaní
prijímajú bez vyvolania pocitov strachu o stratu vnútorného a vonkajšieho bezpečného prostredia, t.j. či

výkon rozhodnutia subjektívne nepociťujú vo svoj neprospech.

27. Odvolací súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane uviedol, že záujem dieťaťa na bezpečnom
a harmonickom priebehu stretávania sa s rodičom, ktorému nebolo zverené, má vždy prednosť predzáujmom tohto rodiča. Právo rodiča na stretávanie sa s dieťaťom znamená súčasne jeho povinnosť
správať sa k dieťaťu tak, aby čas strávený s týmto rodičom pociťovalo ako čas strávený s človekom
jemu najbližším, u ktorého sa cíti bezpečne, a nebolo konfrontované s jeho negatívnymi postojmi voči

druhému rodičovi.
28. V prejednávanej veci mal súd výkonu rozhodnutia preukázané, že podľa záverov znaleckého
dokazovania deti nie sú ovplyvňované matkou v negatívnom nastavení vo vzťahu k otcovi, ako
to prezentuje otec detí. Súdny znalec poukázal na to, že vzťah k otcovi, najmä u maloletej W., je
problémový. Odvolací súd preto vníma potrebu, aby aj otec prehodnotil svoje správanie, vnímal pocity

detí a nezaťažoval ich prenášaním nezhôd s matkou do pocitovej sféry detí.

29. Emočné prežívane dieťaťa a jeho vnútorné pocity, ktoré sú neraz konštatované i v záveroch
znaleckých dokazovaní, nie je možné nijako bagatelizovať alebo účelovo posúvať do roviny tvrdení
„dieťa si vymýšľa, je manipulované“. Odvolací súd má zo svojej rozhodovacej činnosti a výsledkov
mnohých znaleckých dokazovaní, dostatok vedomostí na záver, že dieťa je vo vyjadrovaní svojich

emočných prežívaní pravdivé. Naopak v mnohých prípadoch sa pocity dieťaťa snaží označiť za
nepravdivé, hrané alebo zmanipulované práve rodič v snahe presadiť si svoj vlastný postoj, názor a
vlastnú predstavu o tom, čo je pre dieťa správne, čo a ako dieťa vníma, alebo správne vnímať má, čo
zvládne a ako má spracovať správanie rodiča.

30. V tejto rovine je daná i úloha kolízneho opatrovníka, aby sledoval priebeh stretnutí z pohľadu, ako ich
vnímajú deti, či zo strany oprávneného rodiča dochádza k plneniu jeho rodičovských práv a povinnosti
v prospech dieťaťa.

31. Pokiaľ by súd výkonu rozhodnutia alebo kolízny opatrovník dospel v ďalšom štádiu konania o výkon

rozhodnutia k záveru, že správanie sa oprávnenej osoby nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa,
ktorý je treba vždy a prednostne chrániť, potom je súd oprávnený a povinný poskytnúť dieťaťu ochranu
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení CMP § 389, § 390 CMP (odklad, zastavenie výkonu rozhodnutia).
V ďalšom konaní je vykonávací súd povinný vyhodnotiť a vziať do úvahy názor maloletých detí.

32. Súd realizujúci výkon rozhodnutia je súčasne poručenským. Pokiaľ by preto v konaní o výkon
rozhodnutiadospelkzáveru,žeexekučnýtitul -neodkladnéopatrenie,vzhľadomnakonanieoprávnenej
osoby pri realizácii stretnutí neplní svoj účel a nie je v najlepšom záujme maloletých detí, majú byť
jeho opodstatnené zistenia z vykonávacieho konania podnetom na zrušenie neodkladného opatrenia
alebo inú úpravu styku (napr. asistovaný styk za prítomnosti nestrannej osoby, podrobenie sa rodičov

psychologickému poradenstvu a to aj opakovanie), ktorá zodpovedá najlepšiemu záujmu detí.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 52 CMP, kedy ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie avšak v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá žiaden

z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a ustanovenie § 391
CMP predpokladá, že o náhrade trov konania rozhoduje súd až v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje, čo nie je tento prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).