Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201242
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1519201242.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej

vecižalobcu:T.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:J.XX,B.,zastúpený:Legiums.r.o.,sosídlom:Bukurešťská
3, Bratislava, proti žalovanému: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom: B. XXXX/XX, B., zastúpený advokátom
Mgr. Petrom Reom, Dvojkrížna 2, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že právny úkon - dedičská dohoda o vyporiadaní dedičstva predmetom, ktorého je byt
č. XX v dome súp. č. XXXX na B. XX, B., zapísaný na LV č. XXXX pre okres B. V, katastrálne územie
X., je voči žalobcovi v rozsahu 1/8 k celku právne neúčinný.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2019 domáhal podľa § 42b ods.2 Občianskeho
zákonníka určenia, že právny úkon - dedičská dohoda o vyporiadaní dedičstva predmetom, ktorého
je byt č. XX v dome súp. č. XXXX na B. XX, B., zapísaný na LV č. XXXX pre okres B. V, katastrálne
územie X., je voči žalobcovi v rozsahu 1/8 k celku právne neúčinný. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že
rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaVvkonanísp.zn.49C460/2015ozaplatenie13500,-Eurspolus
úrokom z omeškania boli ako žalovaní E. U. a V. P., dcéra žalovaného, zaviazaní spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu 13 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 1
350,- Eura trovy konania vo výške 2 014,37 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2017.
V. P., nar. X.X.XXXX ako žalobcov dlžník urobila dňa XX.X.XXXX právny úkon, ktorým ukrátila žalobcu
pri uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Dlžníčka V. P. bola účastníkom dedičského konania po
poručiteľovi F. P., ktoré sa skončilo schválenou dedičskou dohodou všetkých dedičov, teda aj dlžníčky.
Predmetom dedenia bol podiel 1 k celku na nehnuteľnosti - byte č. XX v dome súp. č. XXXX na B. XX,
B., zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie X.. na B. XX, B., zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne

územie X.. Dedičmi po poručiteľke boli okrem dlžníčky aj jej otec F. P., nar. XX.X.XXXX, jej sestra
L. P., nar. XX.X.XXXX a ďalšia sestra F.. E. X., X.., nar. XX.X.XXXX. Z listu vlastníctva vyplýva, že
titulom dedenia nadobudli dlžníčkine sestry podiel k predmetu dedenia o veľkosti 1/8 k celku a dlžníčkin
otec nadobudol titulom dedenia podiel o veľkosti 2/8 k celku. Dlžníčka V. P. samotná nenadobudla nič.
Dôvodnosť žaloby žalobca právne odôvodnil § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) a nakoľko
žalovaný je otcom dlžníčky, žalobca má za to, že tento pri náležitej starostlivosti musel poznať úmysel
svojej V. P. a vedel o jej dlžobe voči žalobcovi.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 14.5.2019 (č.l. 18-24) žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že V. P. v zmysle poučenia notárskeho úradu na Predvolaní
ho splnomocnila na zastupovanie v jej mene. V plnej moci ho splnomocnila na všetky úkony spojené sdedičským konaním po zosnulej. Na základe ústnej dohody súhlasila aj s možnosťou, že sa rozhodne,
že jej podiel z dedičstva pripadne jemu a nie jej, ako jej prináleží ako zákonnej dedičke. Žalovaný
uviedol, že k takémuto rozhodnutiu dlžníčka dospela na základe svojej zlej ekonomickej situácie. Vo

svojom vyjadrení popísal ekonomickú situáciu svojej dcéry ako i to, že vedel o jej dlhoch, ktoré mala
v dobe, keď žila spolu s otcom svojho maloletého dieťaťa, že ich splácala ako mohla z rodičovského
príspevku a aj z výplaty (až do osobného bankrotu a konkurzu), že im nájomné neplatila a on vtedy ešte
s manželkou jej i vnučke nakupovali všetko potrebné. Uviedol tiež, že od začiatku pohľadávky, ako aj
počas súdneho konania, na ktorom súd rozsudkom povinnosť jeho dcére V. zaplatiť dlžníkovi spoločne

a nerozdielne sumu 13 500,- Eur s príslušenstvom, Zmluvnú pokutu vo výške 1 350,- Eur a náhradu
trov konania uložil, táto navrhla žalobcovi, že by mu dlh splácala v splátkach, čo žalobca neakceptoval.
Vzhľadom na uvedené skutočností o ekonomickej situácii svojej dcéry V. a na skutočnosť, že bez neho
a a jeho finančnej pomoci by nemali ani kde bývať, z čoho žiť a už vôbec nie zabezpečiť prostredie pre
normálny vývoj jeho maloletej vnučky, ako dôvodu minulých a budúcich výdavkov uvedených vyššie na
ich život, žalovaný uviedol, že sa jeho dcéra V. rozhodla, aby zvážil, ponechanie si jej dedičského podielu

po jeho zosnulej manželke. Poukázal na to, že žalobca prihlásil pohľadávku potvrdenú rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 49C/460/2015 zo dňa 5.5.2017, v ktorom súd uložil povinnosť
mojej dcére zaplatiť dlžníkovi 13 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ďalej zmluvnú pokutu vo výške
1 350,- Eur trovy konania vo výške 2 014,37 Eur do konkurzného konania úpadcu V. P.. Vzhľadom
na skutočnosť, že byt z dôvodu § 166c ods. 1 písm. c) ZKR by zdedený podiel na byte bol ž dôvodu

záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti, ktorým sú zabezpečené jeho dva úvery, bol kvalifikovaný
ako zabezpečená pohľadávka v rozsahu v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva
a tak úvery patria medzi nedotknuteľné pohľadávky. Žalovaný je toho názoru, že neexistoval právny
dôvod zaradiť prípadne zdedený majetok do konkurznej podstaty.

3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi predovšetkým,
zmluvou o zriadení záložného práva k bytu na B. XX, B. uzatvorenej medzi VÚB a.s. a žalovaným
a jeho manželkou, zo dňa X.XX.XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva k bytu na B. XX, B. zo
dňa XX.X.XXXX, Rozhodnutiami o zavkladovaní záložného práva, oboznámil sa s obsahom spisu

tunajšieho súdu sp. zn. 2D 47/2018 najmä uznesením o schválení dohody dedičov zo dňa XX.X.XXXX,
Plnomocenstvom udeleným V. P., sp.zn. 49C/460/2015, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 49C/460/2015-139 zo dňa 5.5.2017 o
zaplatenie 13 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania, boli žalovaní E. U. a V. P., dcéra žalovaného,

zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania,
ďalej zmluvnú pokutu vo výške 1 350,- Eur trovy konania vo výške 2 014,37 Eur. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2017. Dňa XX.XX.XXXX zomrela matka dlžníčky V. P., teda manželka
žalovaného.

5. Žalovaný v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2D 47/2018 ako
dedič po poručiteľke F. P., svojej manželke, uzatvoril v mene svojom i ako splnomocnený zástupca v
dedičskom konaní za svoju dcéru V. P. dedičskú dohodu. Predmetom dedenia bol podiel 1 k celku na
nehnuteľnosti-byteč.XXvdomesúp.č.XXXXnaB.XX,B.,zapísanýnaLVč.XXXX,katastrálneúzemie
X., na B. XX, B., zapísaný na LV č.XXXX, katastrálne územie X.. Dedičmi po poručiteľke boli okrem

žalovaného, jeho dcéra L. P., nar. XX.X.XXXX, F.. E. X., X.., nar. XX.X.XXXX, V. P., nar. XX.X.XXXX. Z
listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že titulom dedenia nadobudli L. P., a F.. E. X., X.. podiel k predmetu
dedenia o veľkosti 1/8 k celku a žalovaný nadobudol titulom dedenia podiel o veľkosti 2/8 k celku. V.
P. samotná nenadobudla žiaden podiel. V. P. dňa XX.X.XXXX udelila žalovanému plnomocenstvo,
podľa ktorého splnomocnila žalovaného, aby ju zastupoval pri vyššie uvedenom prejednaní dedičstva,

najmä aby toto dedičstvo odmietol alebo neodmietol, zúčastnil sa na všetkých úkonoch v tejto veci, robil
návrhy, vyhlásenia a vyjadrenia, na ktoré má právo ako účastník konania. Žalovaný ako zástupca bol
splnomocnený uzatvárať dohodu o vyporiadaní dedičstva v jej (ich) mene a to aj v prípade, keby ona
(oni) podľa nej nedostala (i) z dedičstva nijaký podiel. Podľa plnomocenstva V. P. vopred prejednala
so zástupcom spôsob hájenia jej záujmov v konaní a že ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore.

Predmetný byt a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom bol prejednávaný
vo všeobecnej hodnote 126 889,78 Eur. Žalovanému ako pozostalému manželovi patrí z majetku v BSM
1. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej manžel zdedí 1-inu a dcéry por. L. P. a
F.. E. X., X.. zdedia po 1-ine dedičstva. V dedičskej dohode sa teda prejednávala všeobecná hodnota 1podielu k bytu v sume 63 444,89 Eur. V prípade, ak by dostala dedičský podiel na nehnuteľnosti aj V. P.,
hodnota jej podielu by predstavovala sumu 15 861,22 Eur. (63 444,89 Eur: 4 dedičia = 15 861,22 Eur).
Dlh V. P. priznaný súdom predstavuje sumu 13 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ďalej zmluvnú

pokutu vo výške 1 350,- Eur trovy konania vo výške 2 014,37 Eur.

6. Žalovaný tak vo svojom vyjadrení k žalobe ako i vo výpovedi potvrdil, že vedel o dlhoch svojej
dcéry V. P. ako i o jej povinnosti voči žalobcovi vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava V
v konaní sp. zn. 49C/460/2015. Sám ako listinný dôkaz predložil do spisu zápisnicu z pojednávania

vo veci 49C/460/2015 zo dňa 5.5.2017. Žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že on spolu za života jeho
manželky,zabezpečovalipotrebysvojejdcéryV.P.ajejmaloletéhodieťaťa,poskytliimbývanie,finančne
jej vypomáhali, pričom ona sama mala záujem splácať dlh voči žalobcovi v mesačných splátkach po
20,- Eur.

7. Podľa § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) - (1) Veriteľ sa môže

domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117) ...... alebo ktorý dlžník

urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak
druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa.

8.Podľa§42bods.1,2,4Občianskehozákonníka-(1)Právoodporovaťprávnymúkonommôžeuplatniť

veriteľžalobou.(2)Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

9. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 c/ CSP, preto žalobca nemusí preukazovať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny
úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinným až tým, že ho súd za
neúčinný vyhlási. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t.j.

táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu.

10. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní, teda žalovateľná na súde. Text zákona „vymáhateľný“ nie
je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou

priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku.

11. Predmetom tohto súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený
alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech.

12. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako zástupca v dedičskom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 2D 47/2018 bol splnomocnený dcérou V. P. uzatvoriť dohodu o vyporiadaní
dedičstva v jej mene a to aj v prípade, keby ona podľa nej nedostala z dedičstva nijaký podiel. Žalovaný
napriek vedomosti o jej dlhu v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V v konaní

sp. zn. 49C/460/2015 v dedičskom konaní uzavrel v jej mene dedičskú dohodu, na základe ktorej táto
nezískala podiel na prejednávanom predmete dedenia a naopak, jej podiel pripadol jemu. V prípade,
ak by dostala dedičský podiel na nehnuteľnosti aj V. P., hodnota jej podielu by predstavovala sumu
15 861,22 Eur. Žalovaný je teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka, ktorýudelil žalovanému plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní, prospech. Na tejto skutočnosti
nemení nič ani to, že Uznesením sp. zn. 8OdK 26/2018 zo dňa 29.1.2018 Okresného súdu Bratislava I.
bol na majetok dlžníka V. P. vyhlásený konkurz. Žalobca si priznanú pohľadávku, ktorá predstavuje sumu

13 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 1 350,- Eur trovy konania
vo výške 2 014,37 Eur do konkurzného konania uplatnil. Žalobca preukázal existenciu vymáhateľnej
pohľadávky a žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Žalovaný svoju obranu v konaní založil na tom,
že úmysel o ukrátenie dlžníka nebol daný, keďže dlžníčka dlžnú pohľadávku priznala aj v konkurznom
konaní a na pojednávaní v konaní sp. zn. 49C/460/2015 mala záujem splácať dlh voči žalobcovi v

mesačných splátkach po 20,- Eur.

13. Dôkazné bremeno teda zaťažuje blízku osobu, v prospech ktorej bol urobený právny úkon ukracujúci
veriteľa, aby preukázala, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri náležitej starostlivosti nemohla poznať

14. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je objektívne preukázané, že žalovaný ako

blízka osoba dlžníčky žalobcu (dcéry V. P.), za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel úmysel
dlžníčkypoznať, pretožeofinančnejsituáciidlžníčkyvedelauzavretímdedičskejdohodyvzmyslektorej
táto dedičský podiel nezískala, získal prospech on a ukrátil týmto úkonom veriteľa dlžníčky, žalobcu.
Žalovaný takýto úkon uzavrel v mene dlžníčky na základe jej plnomocenstva s odôvodnením, že
sa vyjadrila, nech sa on rozhodne sám, či si ponechá jej dedičský podiel alebo nie. Súd posúdením

zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, dospel k
záveru, že žaloba bola dôvodne podaná, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Podľa názoru súdu
nezbaviložalovaného(osobablízkapodľa§116OZ)povinnostináležitejstarostlivostianisplnomocnenie
dlžníčky v tak širokom rozsahu ako je uvedené v písomnom plnomocenstve zo dňa XX.X.XXXX. Zákon
po dlžníkovi blízkej osobe totiž požaduje, aby sa pri právnych úkonoch (udelenie plnomocenstva, ktoré

dlžníčka uzavrela so žalovaným ako blízkou osobou), týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon
neukracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu, aby neurobila právne úkony na ujmu práv veriteľa dlžníka.
V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Po
blízkej osobe zákon i v takejto situácii (dedičské konanie a udelenie plnomocenstva na zastupovanie

dediča) vyžaduje, aby vynaložila náležitú starostlivosť a týmto spôsobom sa presvedčila, že dedičská
dohoda, ktorú uzatvoril a na základe, ktorej V. P. samotná nenadobudla žiaden podiel, neukracuje
veriteľa dlžníka.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18.Súdpriznalžalobcovi,ktorýmalúspechvsporevcelomrozsahu,nároknaplnúnáhradutrovkonania,
o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.