Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211220940
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211220940.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Máčaj & Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská
18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. d. XX, o vymoženie
sumy 740,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 23.01.2012, č. k. 9Er/1517/2011-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 40

ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoRK“), § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 25 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, §
4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a smernicou Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 05.04.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, konkrétne článkom 3 ods. 1, 2, bodom 1 písm.
e), q) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993.

Súd uviedol, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ. Dodal, že táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Mal za preukázané, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami
a preto mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj
rozhodcovskémukonaniu.Doložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľa,alenazačiatku
zmluvného vzťahu. Konštatoval teda, že táto doložka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán je v zmysle prísl. ust. OZ neplatná. V závere preto uviedol, že exekučný

titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenejlehote odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný
súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Uviedol, že Zákon o bankách č. 483/2001 Z. z. v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1
zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskejzmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom. Dodal, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti bánk a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Uviedol ďalej, že nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor
plnenia s dobrými mravmi. Žiadal preto, aby súd napadnuté uznesenie zrušil alebo aby napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 27.10.2011 požiadal súdneho exekútora
JUDr. Miroslav Šupa, so sídlom Exekútorského úradu Kmeťkova 30, Nitra, o vykonanie exekúcie voči

povinnému na vymoženie sumy 740,96 eura. Za exekučný titul označil Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn. IIB0410214 zo
dňa 17.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2011 a vykonateľnosť dňa 17.06.2011. Vyššie
označený súdny exekútor doručil dňa 16.11.2011 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok,

tvoriaci exekučný titul a zmluvu o revolvingovom úvere. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným
uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorej fotokópia je
súčasťou exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá bola podpísaná povinnou dňa

09.10.2007 v Bodzi. Schválená výška úveru predstavovala 995,82 eura (30.000,--Sk), pričom mesačná
splátka predstavovala 35,92 eura. Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré sú priamo spojené
so zmluvou. Vo Všeobecných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere sa v čl. 11, bod
2 nachádza predmetná rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa povinná zaviazala, že akékoľvek
spory, ktoré v zmluvnom vzťahu vzniknú sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom zriadenom pri

Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s..

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne

posúdilpredmetnývzťahakospotrebiteľský,tedasprávnepostupoval,keďpreskúmalvzmyslesmernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku,
pretože práve smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si
stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.Odvolací súd však zdôrazňuje, že podľa bodu q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993
nekalou podmienkou je aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovaného práva,
hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej

doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to,
že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom

súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné
na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako
neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský

súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul,
t.j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie
exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.