Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221818
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4212221818.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XXXX/X, o vymoženie pohľadávky vo výške 677,17 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1550/2012-45 zo dňa 25.
januára 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil

citáciou § 44 ods. 2, § 243b zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.10.2013. V odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd
poukázal na to, že oprávnený ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok s poukazom na
skutočnosť, že súd je oprávnený preskúmať, či strany uzatvorili platnú rozhodcovskú zmluvu. Uviedol,
že keďže nedisponoval predmetnou rozhodcovskou zmluvou resp. doložkou, považoval za potrebné

oprávneného vyzvať na predloženie rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej konal a rozhodol Stály
rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 06330/11 zo dňa
21.07.2011 s tým, že oprávnený na predmetnú výzvu nereagoval a listinu preukazujúcu právomoc
rozhodcovského súdu konať v danej veci nepreukázal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že z listín ktoré oprávnený doposiaľ v konaní predložil, nemal za preukázané,
že oprávnený a povinný uzatvorili platnú rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorou by došlo k založeniu

právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v prípade sporov vyplývajúcich z účastníkmi
uzatvorenej zmluvy. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok nie je možné považovať za spôsobilý exekučný
titul pre absenciu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, preto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a
nemôže byť ani exekučným titulom pre jeho nespôsobilosť byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Záverom uviedol, že keďže predložené rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, exekúcia je neprípustná a z uvedeného dôvodu rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. h) a f) CSP, navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
preskúmavanej činnosti podľa Exekučného poriadku, a to s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd prvej

inštancie na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Podčiarkol, že je
toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučnýsúd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí
obmedziť len na preskúmavanie výroku exekučného titulu. Uviedol, že v prípade ak súd prvej inštancie
na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2, ukrátil tým strany exekučného konania. Mal za to,

že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci,
keď namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva
resp. rozhodcovská doložka. V uvedenej súvislosti poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným
uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine s tým, že v niektorých prípadoch je

rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné s tým, že konajúci súd uvedené skutočnosti nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nesprávne zisteného skutkového stavu.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
vzákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 27.08 2012, kedy

bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karlovské rameno,
IČO: 35 922 761, zo dňa 21.07.2011 sp. zn. SR 06330/11, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 30.08.2011 a vykonateľnosť dňa 02.09.2011. Súdny exekútor doručil dňa 15.10.2012 súdu prvej

inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým, že v predmetnom návrhu bolo
uvedené, že prílohy tvoria, návrh na vykonanie exekúcie, originál exekučného titulu - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06330/11, plnomocenstvo právneho zástupcu.
5. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Er/1550/2012-45 zo dňa 25.01.2021 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (voči ktorému sa oprávnený odvolal), pretože

mal za to, že sa v predmetnej úverovej zmluve ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
nenachádzala rozhodcovská zmluvy resp. doložka, s tým, že súd prvej inštancie vyzval oprávneného
na doloženie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky aby mohol následne posúdiť, či je dojednanie
rozhodcovskej zmluvy možné považovať za platné v danom spotrebiteľskom právnom vzťahu a či nie
je dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia. Súd prvej inštancie dňa 15.10.2013 doručil

právnemu zástupcovi oprávneného výzvu zo dňa 02.10.2013, ktorou súd oprávneného vyzval, aby v
lehote 15 dní od doručenia predložil v predmetnom exekučnom konaní rozhodcovskú zmluvu, resp.
doložku k zmluve o úvere č. VS 408400083 zo dňa 20.10.2010, na základe ktorej rozhodcovský súd
založil svoju právomoc. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o zamietnutí
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený napriek predmetnej výzve súdu prvej inštancie v

určenej lehote nepredložil rozhodcovskú zmluvu resp. doložku, s tým že v odpovedi na výzvu uviedol, že
súd by mal požadovať predloženie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky od jeho právneho predchodcu,
pretože mu predmetnými dokumentmi on nedisponuje.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených oprávneným v odvolaní dospel

k záveru, že ak súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, jeho
rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na
tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 zaujal
stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej
praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade
so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
14. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam toho oprávnenia tkvie v tom, že

ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a
na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu
spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej
zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy

medzi zmluvnými stranami a to, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda
právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd
mápovinnosťvzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku,okreminého,zisťovaťrozporexekučnéhotitulu
so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami

vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp. zn. 4Co 31/2013).
15. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,
je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.
16. Nemožno preto konštatovať, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol
plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva bola
uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskejzmluvy súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
17. V súvislosti s prieskumom rozhodcovskej doložky odvolací súd opakuje, že pokiaľ oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, má zaoberať tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie. V tomto smere odvolací súd uvádza, že oprávnený predložil ako exekučný titul predmetný
rozhodcovský rozsudok, v ktorom je uvedené (ods. 3), že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o
úvere, vrátane ... budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a. s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde“. Tiež sa v ňom uvádza
(ods. 7), že rozhodcovský súd mal vykonať dokazovanie listinných dôkazných prostriedkov, medzi

ktorými mala byť aj rozhodcovská doložka. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že z odôvodnenia
predmetnéhorozhodcovskéhorozsudkuniejemožnéidentifikovať,atýmpádomaniverifikovaťskutkové
okolnosti odôvodňujúce existenciu resp. platnosť rozhodcovskej doložky, pretože rozhodcovský súd sa
v rámci odôvodnenia svojho rozsudku obmedzil len na lakonické preskúmanie a opísanie podmienok
existencie resp. platnosti rozhodcovskej doložky, od ktorej sa mala odvíjať jeho právomoc vo veci

konaťarozhodnúť.Vsamotnomodôvodnenírozhodcovskéhorozsudkuabsentovalitakéfundamentálne
skutočnosti (napr. dátum uzavretia rozhodcovskej doložky a pod.), ktoré by poskytovali nesporný záver
o existencii, resp. platnosti tejto rozhodcovskej doložky. V aspekte oprávnenia a zároveň povinnosti
exekučného súdu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), potom prvoinštančný súd oprávnene, vyplývajúc z
lakonického odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, pristúpil k preskúmavaniu rozhodcovskej doložky,

v zmysle čoho bol oprávnený vyzvať oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky,
aby tak prvoinštančný súd mohol riadne splniť povinnosť vyplývajúcu preň z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v príslušnom znení.
18. V závere odvolací súd konštatuje, že námietky oprávneného uvádzané v odvolaní nie súd spôsobilé
privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd vzhľadom na

uvedené záverom dodáva, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného

titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
20. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas

aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakomzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).