Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. jún 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 44C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220204670
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7220204670.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobkyne: L.. L. B., D.. XX.X.XXXX,

N. G. XX, XXX XX G., zastúpenej: JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom Magurská 3, 040
01 Košice, proti žalovaným: 1.) Z. A., D.. XX.X.XXXX, N. Y. X, XXX XX G., 2.) Ľ. A., D.. XX.X.XXXX, N.
Y. X, XXX XX G., obaja zastúpení: JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou so sídlom Rooseveltova 6,
040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu, o

výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2020 domáhala určenia právnej neúčinnosti
darovacej zmluvy zo dňa 29.4.2019 uzatvorenej medzi žalovanými v 1. rade a v 2. rade, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. Geča, obec Geča, okres Košice- okolie, a to
pozemkuparcelyregistra„C“parc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere687m2,rodinnýdom
súp. č. XXX postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere
687 m2 voči žalobkyni. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že sa žalobou na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.
zn. 14C/180/2018 domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým bol v čase podania
žaloby v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaný v 2. rade, síce len formálne. Žalobkyňa a
jej bývalý manžel mali v úmysle kúpiť spoločne rodinný dom v Geči zapísaný na LV č. XXX kat. územie
Geča, zložili realitnej kancelárii Róbert Vasilev REAL PLUS zálohu dňa 9.6.2006 na dom. K podpisu
kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť nedošlo, pretože bývalý manžel žalobkyne sa dohodol priamo s
predávajúcimi, chcel ušetriť províziu, ktorú mal zaplatiť realitnej kancelári. Z tohto dôvodu navrhol, aby

dom kúpil žalovaný v 2. rade (je to švagor bývalého manžela žalobkyne t.j. muž jeho sestry - žalovaná v
1. rade) na svoje meno s tým, že po skončení súdneho sporu prevedie sporný rodinný dom na žalobkyňu
a bývalého manžela L.. M. B..

3. Následne tento dom kúpil švagor bývalého manžela žalobkyne - žalovaný v 2. rade do svojho
výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyňa a jej bývalý manžel sa do rodinného domu nasťahovali,
prerábali dom a správali sa tam ako keby bol ich. Kúpnu cenu žalobkyňa spolu s bývalým manželom

vyplatiličasťvhotovosti,časťprevodomzospoločnéhoúčtuvedenéhovoVÚBbankenaúčetkupujúcich
W. V. W., a to z VÚB dňa 18.8.2006 každému po 500.000,- Sk, odvtedy nehnuteľnosti pokojne a
dobromyseľne ako svoju užívali.4. Na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 5T/64/25012 bolo vedené konanie proti bývalému
manželovi za prečin ublíženia na zdraví § 156 ods.1,2 pís. a TZ, ktorého sa dopustil na žalobkyni. Bývalý
manžel žalobkyne rodinný dom užíva do dnes, aj po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou, ktorú

odviezla sanitka potom, čo ju žalobca dobil a viac sa do domu nemohla vrátiť pre obavu o svoj život.
Bývalý manžel žalobkyne sa vedome dopredu účelovo pripravil na situáciu, aby zjavne účelovo obišiel
zákon s vopred uváženou pohnútkou pripraviť žalobkyňu k predmetnej nehnuteľnosti vyporiadanie BSM,
čo už vo svojej výpovedi potvrdil aj žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade na podnet švagra t.j. manžela
žalobkyne svoje premyslené kroky realizoval v čase kedy už vedel o úmysle manžela žalobkyne sa s

ňou rozviesť. Naviac by bolo z pohľadu žalobkyne absolútne nelogické, aby sa len tak a dobrovoľne
vzdala najhodnotnejšej časti spoločného majetku, na ktorého zveľaďovaní sa podieľala aj ona sama, a
to finančne, naturálne aj svojou prácou. Žalovaný uviedol ako svedok v konaní pred OR PZ KE pod sp.
zn. ČVS: ORP-512/OEK-KS-2011, že prišiel za ním bývalý manžel žalobkyne L.. M. B., jeho švagor, že
chce kúpiť rodinný dom. Po kúpe domu sa dohodol s bývalým manželom žalobkyne, že dom bude užívať
L.. B. s rodinou. Dom si L.. B. spolu s manželkou t.j. žalobkyňou rekonštruovali spoločne a užívali ako

vlastný. Bývalý manžel žalobkyne žalovanému ako dôvod uviedol, že chce, aby ten dom bol napísaný
na neho, aby nemal problémy s manželkou.

5. Túto výpoveď žalovaný v 2. rade potvrdil na pojednávaní dňa 27.2.2020 na Okresnom súde Košice
- okolie pod sp. zn. 14C/180/2018. Bývalý manžel žalobkyne svojim postupom, keď prostredníctvom

tretej osoby - žalovaného v 2. rade značne zúžil rozsah majetku patriaceho do BSM, a tým pripravil
žalobkyňu o najpodstatnejšiu časť tohto majetku, bez akýchkoľvek pochybností obišiel zákon a dosiahol
tak protiprávny stav, keď do svojho výlučného vlastníctva nadobudol značnú časť majetku pôvodne
patriaceho do BSM žalobkyne. Žalovaný darovaním sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
kat. územie Geča svojej manželke žalovanej v 1. rade len pokračuje vo vedomom obchádzaní zákona s

úmyslom poškodiť veriteľa - žalobkyňu. Po pojednávaní na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn.
14C/180/2018 podaním žalovaného v 2. rade v danej veci zo dňa 29.4.2020 s označením „vyjadrenie
žalovaného vo veci samej“ sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný v 2. rade darovacou zmluvou zo dňa
29.4.2019 daroval sporné nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade t.j. svojej manželke a súčasne sestre jej
bývalého manžela. Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom

možnosť dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok, a to predovšetkým tým, že sa zbavuje svojho majetku,
nie je v súlade so zákonom. Právne úkony dlžníka, ktoré dlžník robí s uvedeným zámerom sú podľa
okolností konkrétneho prípadu buď absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
s účelom zákona alebo pre obchádzanie zákona, alebo síce platné sú, ale ak sú urobené s úmyslom
poškodiť veriteľa (in fraudem creditoris) sú odporovateľné.

6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy voči
žalobkyni, pričom poukazuje na to, že v danom prípade išlo o prevod na blízku osobu, kedy nie
je potrebné preukazovať úmysel dlžníka. V takom prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
predpokladá. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.2.2020 vedenom na Okresnom súde Košice- okolie pod

sp. zn. 14C/180/2018 navrhol vypočuť žalovanú v 1. rade na pôvod peňazí, z ktorých mal byť uhradený
rodinný dom, čo svedčí o tom, že žalovaná v 1. rade o úmysle žalovaného v 2. rade ukrátiť žalobkyňu
vedela. Odporovaný právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Darovanie nehnuteľnosti
žalovanej v 1. rade za trvania BSM bolo urobené s úmyslom poškodiť žalobkyňu.

7. K podanej žalobe sa vyjadrili žalovaní v 1.-2. rade podaním zo dňa 12.10.2020, v ktorom navrhli
súdu, aby žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania. V prvom rade namietli nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Vo všeobecnosti žaloba o neúčinnosti právneho úkonu sa
podáva voči nadobúdateľovi nehnuteľnosti a nie voči prevodcovi. Ďalej k žalobe uviedli, že je v celom
rozsahu neopodstatnená, nakoľko nie sú splnené predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu a

to existencia vymáhateľnej pohľadávky, ktorú ani žalobkyňa netvrdí. Neexistenciou pohľadávky nie je
splnený predpoklad ukrátenia pohľadávky veriteľa, a tiež úmysel žalovaného v 2. rade ukrátiť žalobkyňu.
Poukázali na to, že odporovať je možno len platnému právnemu úkonu, nie je preto zrejmá argumentácia
žalobkyne smerujúca k neplatnosti právneho úkonu. Darovacou zmluvou, ktorá je napadnutá previedol
žalovaný v 2. rade nehnuteľnosti na manželku z dôvodu, že sa mu rapídne zhoršil zdravotný stav, ktorý je

nezvratný a preto si chcel usporiadať svoje majetkové záležitosti. Ako výlučný vlastník mal na to právo.

8. Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa nikdy nedohodli so žalobkyňou, že rodinný dom prevedie na
žalobkyňu a L.. B.. Ak mal byť rodinný dom prevedený po skončení súdneho konaní ohľadom vráteniazaplatenej zálohy realitnej kancelárii, toto konanie prebehlo po kúpe nehnuteľnosti v roku 2006.
Žalobkyňa do roku 2018 nikdy žalovaného na takýto prevod nevyzvala. Akceptovala daný právny stav
po dobu 12 rokov, čo je dôkazom toho, že s daným stavom bola stotožnená, keďže ho nerozporovala

počas dlhej doby. K tvrdeniu, že žalobkyňa s manželom pokojne užívali nehnuteľnosť, akoby bola ich,
uviedli, že úpravy na dome realizoval fyzicky žalovaný v 2. rade a kúpa nehnuteľnosti ako aj opravy
boli realizované zo zdedených finančných prostriedkov. Poukázali na Osvedčenie o dedičstve sp. zn.
14D/509/2005 zo dňa 6.3.2006, kedy L.. M. B. a žalovaná v 1. rade zdedili majetok po ich zomrelej matke
Z. B., F.. G.. Hodnota nadobudnutého dedičstva, ktorý zdedil L.. M. B. bola vo výške 1.318 619,55 Sk a

žalovaná v 1. rade zdedila majetok v hodnote 1.019 327,45 Sk, t.j. spolu v hodnote 2.337 947,- Sk, čo
presahuje kúpnu cenu za nehnuteľnosť (2.000 000 ,- Sk). Záverom namietli premlčanie.

9. V podanej replike žalobkyňa uviedla, že nakoľko konanie na Okresnom súde Košice- okolie pod sp.
zn. 14C/180/208 prebieha, ani žalovaní dopredu nevedia aké bude rozhodnutie súdu, preto považuje
tvrdenia žalovaných, že žiadna pohľadávka neexistuje za účelové. Žaloba vo veci sp. zn. 14C/180/2018

bola na súde podaná v roku 2018, darovanie nehnuteľnosti žalovaným v 2. rade žalovanej v 1. rade
prebehlo v roku 2019 a pojednávanie v danej veci bolo v roku 2020, pričom darovanie nehnuteľnosti
žalovaným v 2. rade svojej manželke zamlčal v priebehu konania. Žalovaný v 2. rade a žalovaná v 1.
rade sú manželmi a preto sporné nehnuteľnosti nadobudli do BSM a prevod majetku medzi manželmi
formou darovania však nie je možný vo vzťahu k majetku, ktorý je v BSM.

10. K námietke premlčania uviedla, že trojročná lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu
dlžníka, ktoré účinky vo vzťahu k nehnuteľnosti vznikli vkladom do katastra nehnuteľností začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (§ 28
zákona č. 162/1995 Z.z.), preto nie je vec premlčaná. Navrhla vypočuť sporové strany a pripojiť spis

Okresného súdu Košice- okolie sp. zn. 14C/180/2018.

11. V duplike žalovaní zotrvali na svojich tvrdeniach ohľadom nesplnenia predpokladov úspešnej
odporovateľnosti právneho úkonu, vzhľadom na neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky. Žalobkyňa
nedisponuje právoplatne priznanou pohľadávkou voči žalovanému v 2. rade, ktorá by bola vymáhateľná

v exekučnom konaní a už táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ďalšie dokazovanie je
preto nehospodárne a zbytočné.

12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 4.3.2021, ktoré však bolo zrušené z dôvodu
zhoršujúcej sa pandemickej situácie v súvislosti s ochorením COVID- 19. Pojednávanie sa uskutočnilo

dňa 7.6.2021, na ktorom sa zúčastnili sporové strany a ich právni zástupcovia. Právna zástupkyňa
žalobkyne zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Právna zástupkyňa žalovaných zároveň poukázala
na nové skutočnosti a predložila súdu výpis z listu vlastníctva č. XXX, ktorý sa týka rodinného domu
v katastrálnom území Geča, kde došlo k zmene vlastníka. Preto poukázala na nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie oboch žalovaných. Poukázala na zlý zdravotný stav žalovaného v 2. rade. Za tým

účelom doručila do spisu lekársku správu zo dňa 28.2.2020, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 2. rade
trpí Parkinsonovou chorobou s miernym až stredne ťažkým obmedzením bez motorickej fluktuácie,
encefalopatiou, diabetickou polyneuropatiou a mozgovou aterosklerózou a to z dôvodu, že žalobkyňa
navrhovala výsluch žalovaného v 2. rade. Novšia správa sa nepodarila zabezpečiť z dôvodu situácie
spojenej s Corona krízou.

13. Právna zástupkyňa žalobkyne v reakcii poukázala na účelovosť konania protistrany, kedy počas
konania bola prevedená nehnuteľnosť a to teda vedome. Darovanie medzi manželmi je absolútne
neplatným právnym úkonom. Aj napriek tomu bola uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 24.11.2020, kedy
sa vlastníkom rodinného domu stal S. Š.. K zdravotnému stavu žalovaného v 2. rade, poukázala na

účelovosť predloženého dokladu, teda lekárskej správy. Dňa 27.2.2020 bolo konané pojednávanie na
Okresnom súde Košice - okolie a následne 2. deň dňa 28.2.2020 bola vypracovaná táto lekárska
správa, pričom od tohto vyšetrenia uplynul viac ako rok. Uviedla, že výpoveď žalovaného v 2. rade je
konzistentná aj s trestným konaním. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie uviedla, že bývalý manžel
žalobkyne sa dohodol so žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, čo považuje za zastretý právny

úkon, nakoľko to bolo vopred dohodnuté, že ju pripraví jej bývalý manžel o celý svoj majetok.

14. Z pripojeného spisu sp. zn. 14C/180/2018 súd oboznámil kópiu 2 pokladničných dokladov o úhrade
kúpnej ceny vo výške 181.107,50 Sk obe vyhotovené dňa 7.8.2006, kúpnu zmluvu zo dňa 7.8.2006uzatvorenú medzi predávajúcimi manželmi W.Ý. a žalovaným v 2. rade, Osvedčenie o dedičstve sp. zn.
14D/509/2005, Dnot/106/2005 po nebohej Z. B. zo dňa 16.3.2006, kde sú dedičmi M. B. a žalovaná
v 1. rade a kúpnu zmluvu zo dňa 11.8.2006 uzatvorenú medzi M. B. V. U.W. F. o predaji zdedenej

nehnuteľnosti po matke. Súd zistil a oboznámil aj strany, že v konaní bolo vytýčené pojednávanie na
termín 6.5.2021, ktoré bolo zrušené a nový termín pojednávania nebol vytýčený.

15. Na pojednávaní súd uviedol, že predmetom konania je predovšetkým právne posúdenie veci, preto
nepovažovalďalšiedokazovaniezahospodárne.Nakoľkovšakžalobkyňatrvalananávrhunavykonanie

dokazovania výsluchom strán, súd vypočul žalobkyňu a žalovanú v 1. rade. Žalobkyňa na výsluhu
žalovaného v 2. rade vzhľadom na jeho zdravotný stav netrvala. Súd v plnom rozsahu odkazuje na
zápisnicu zo dňa 7.6.2021.

16. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne aj napriek právnemu názoru súdu, trvala na
podanej žalobe a navrhla, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 29.4.2019 uzatvorená medzi Ľ. A.

V. Z. A. je voči žalobkyni právne neúčinná.

17. Právna zástupkyňa žalovaných zotrvala na svojom stanovisku a navrhla súdu, aby žalobu zamietol
a aby zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom strán sporu,
oboznámením sa so spisom Okresného súdu Košice- okolie sp. zn. 14C/180/2018 v potrebnom rozsahu
a zistil tento skutkový stav veci:

19. Kúpnou zmluvou zo dňa 7.8.2006 nadobudol žalovaný v 2. rade ako kupujúci od predávajúcich

W. W., bytom M. X5 a N. W., bytom B. XXX nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. B., Obec:
B.Č., okres: Košice- okolie, pozemok parcela registra „C“, parcela č. XXX/X o výmere 687 m2,
zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom sa nachádza stavba- rodinný dom súp. č. XXX, ktorá kúpna
zmluva bola zavkladovaná Správou katastra Košice- okolie rozhodnutím č. V- XXXX/XX dňa 4.9.2006.
Pôvodne mali túto nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva žalobkyňa a jej bývalý manžel L.. M. B.

prostredníctvom realitnej kancelárie VRK REAL PLUS- REALITY, s.r.o., ktorej zložili peňažnú zálohu. K
prevodu nehnuteľnosti však nedošlo.

20. Darovacou zmluvou zo dňa 29.4.2019 žalovaný v 2. rade ako darca žalovanej v 1. rade ako
obdarovanej, svojej manželke daroval predmetné nehnuteľnosti. Vklad darovacej zmluvy bol povolený

rozhodnutím katastra č. S.- XXXX/XX. V priebehu konania predmetné nehnuteľnosti previedla žalovaná
v 2. rade na S. Š. a W. Š. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2020 rozhodnutím o vklade č. S. XXXX/
XXXX. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi
manželmi žalovanými v 1.-2. rade. Od roku 2018 prebieha na Okresnom súde Košice- okolie konanie vo
veci žalobkyne voči žalovanému v 2. rade o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Konanie toho času nie je právoplatne skončené.

21. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky
zákonník“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až
5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo

má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bol uspokojený.

22. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

23. Podľa § 42b ods. a Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.24. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

25.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Na základe vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že podaná
žaloba je nedôvodná.

27. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Domáhať sa odporovateľnosti
právnych úkonov je možné, ak v období posledných troch rokov bol napadnutý právny úkon vykonaný.
Darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 29.4.2019, pričom premlčacia doba začína plynúť až deň
nasledujúci po vykonaní vkladu do katastra nehnuteľností, kedy nastávajú účinky nadobudnutia
vlastníckeho práva a žaloba bola podaná dňa 20.5.2020, teda je tu splnená podmienka obdobia

posledných troch rokov a preto žaloba bola podaná včas.

28. Ďalej súd pristúpil k námietke pasívnej vecnej legitimácie, pôvodne vznesenej len voči žalovanému
v 2. rade, po zmene vlastníckeho práva prezentovanej na pojednávaní aj voči žalovanej v 1. rade. V
zmysle ust. 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti

tomu, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Z uvedeného je zrejmé, že v čase
podania žaloby z odporovateľného právneho úkonu darovacej zmluvy prospech svedčil len žalovanej
v 1. rade ako nadobúdateľovi nehnuteľnosti, nie žalovanému v 2. rade, ktorému od začiatku tohto
konania nesvedčila pasívna vecná legitimácia. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade sa zmenila situácia v
priebehu konania, keď došlo ďalej k prevodu nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na manželov Š.. Žalovaná

v 1. rade prevodom nehnuteľností stratila pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko toho času už nie je
vlastníčkou nehnuteľnosti. Za potrebné však považuje súd zdôrazniť skutočnosť, že prevod na žalovanú
v 2. rade, t.j. darovacia zmluva zo dňa 29.4.2019 bola absolútne neplatným právnym úkonom. Už v
čase, keď nadobudol nehnuteľnosť žalovaný v 2. rade, ku ktorému došlo počas manželstva, v zmysle
ust. § 143 Občianskeho zákonníka nadobudli túto nehnuteľnosť obaja manželia do BSM (nejde ani

o jednu z obligatórnych výnimiek stanovených v tomto ustanovení). Darovanie medzi manželmi zo
spoločného majetku nie je možné, preto darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom,
čo medzi stranami nebolo ani sporné. Už len týmto konštatovaním preto nie je možné domáhať sa
odporovateľnosti právneho úkonu, nakoľko odporovať je možné len platnému právnemu úkonu.

29. Súd však zistil, že nie sú splnené ani ďalšie predpoklady úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu
a to je existencia vymáhateľnej pohľadávky. Pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods.
1 Občianskeho zákonníka treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby
je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že

dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej
žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu,
vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne
neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v
prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim

k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo
iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne
vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného
právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou
pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie taká pohľadávka,

ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba
- ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo
by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným
titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. Uvedený právny záver

vyplývazrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/253/2012zodňa17.12.2013,
na ktoré súd v plnom rozsahu poukazuje.30. Absenciou existencie vymáhateľnej pohľadávky, potom nie sú splnené ani ďalšie predpoklady a
preto nemohlo dôjsť konaním dlžníka k ukráteniu žalobkyne ako veriteľa, nakoľko jej chýba samotné
postavenie veriteľa. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne.

31. Všetky ostatné námietky, ktoré boli prezentované v konaní pred súdom, ako aj listiny z
pripojeného spisu, ktoré sa v spise nachádzajú budú predmetom dokazovania v konaní pred Okresným
súdom Košice- okolie sp. zn. 14C/180/2018, ktoré súdu neprináležalo hodnotiť vzhľadom k aktuálne
prebiehajúcemu konaniu pred Okresným súdom Košice- okolie. Súd sa zaoberal posudzovaním právnej

neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobkyni, pre ktoré určenie neboli splnené základné hmotnoprávne
predpoklady úspešného domáhania sa odporovateľnosti právneho úkonu.

32. Na základe všetkých právnych úvah, opierajúc sa o zákonné ustanovenia, vzhľadom na chýbajúcu
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1.- 2. rade, chýbajúce predpoklady úspešnej odporovateľnosti
darovacej zmluvy, predovšetkým pre jej absolútnu neplatnosť a neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky,

súd vo výroku I žalobu zamietol.
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
vo výroku II tak, že úspešní žalovaní v 1.-2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej
žalobkyni v plnom rozsahu. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).