Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918202587
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7918202587.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanej: X.C. J., E.. XX.X.XXXX, I. J.. M.. A. XXXX/X, J., o zaplatenie 2.166,35
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Určuje, že čl. III. zmluvy č. 6151177 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 17.7.2013 v časti
tykajúcej sa celkovej čiastky, ktorú má žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť, je neplatný.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu vo výške 172,40 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.268,18 Eur spolu s úrokom
z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. uzavrel so žalovanou dňa 17.7.2013 Zmluvu o pôžičke č. 6151177, v

zmysle ktorej požičal žalovanej sumu 4.000 Eur, ktoré sa mu zaviazala žalovaná splatiť v 60 mesačných
splátkach po 128,37 Eur a to až do celkovej sumy vo výške 7.702,20 Eur. Žalovaná ku dňu podania
žaloby zaplatila žalobcovi sumu 3.999,20 Eur. Nakoľko žalovaná nesplácala riadne a včas, žalobca
dňa 19.8.2015 úver zosplatnil o čom bola žalovaná informovaná listom dňa 26.8.2015. Celkový dlh
žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2.268,18 Eur. Žalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu
vo výške 355,80 Eur. Žalovaná suma vo výške 2.268,18 Eur pozostávala z istiny 6.165,55 Eur, nákladov
na vymáhanie pohľadávky 101,83 Eur, od ktorých boli odpočítané prijaté úhrady vo výške 3.999,20 Eur.

K žalobe priložil kópiu notárskej zápisnice o projekte rozdelenia zlúčením s prílohou; osvedčenie o
registrácii pre DPH právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu; splnomocnenie na zastupovanie;
prehľad splátok a úhrad žalovanej; oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru; Zmluvu o
poskytnutí pôžičky; predžalobnú upomienku s doručenkou.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná riadne a včas odpor, v ktorom
uviedla, že žaloba je podľa jej názoru nedôvodná, nakoľko Zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou,

ktorá zároveň obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a porušenia zo strany žalobcu ako dodávateľa,
ktoré má za následok, že poskytnutá pôžička/úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná namietala,
že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), k), l), zákona č. 129/2010
Z.z. v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Podľa jej názoru jezmluva neplatná, lebo sa prieči dobrým mravom, je nezrozumiteľná a neurčitá, ide podľa nej o typovú,
predtlačenú, formulárovú zmluvu. Zároveň považuje konanie žalobcu sa nekalú obchodnú praktiku. Je
toho názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver má byť v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a

bezpoplatkovresp.zmluvamábyťneplatná.Dodala,žekudňupodaniaodporuzaplatilažalobcovisumu
vo výške 4.172,40 Eur. V odpore poukázala na viacero súdnych rozhodnutí z oblasti spotrebiteľských
sporov.
K odporu priložila potvrdenie z internetbankingu o vykonaní transakcie.

3. Z dôvodu podaného odporu súd uznesením zrušil platobný rozkaz.

4. Následne uznesením vyhovel návrhu žalobcu, aby namiesto pôvodného žalobcu VÚB, a.s. do konania
vstúpil Intrum Slovakia, s.r.o..

5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 22.3.2019, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca

podaním doručeným súdu dňa 20.3.2019 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žalobu v časti
101,83 Eur vzal späť a žiadal súd, aby konanie v tej časti zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby žiadal súd, aby zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.166,35 Eur spolu s 5,05 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.166,35 Eur od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

6. Pojednávania sa zúčastnila žalovaná, ktorá súdu predložila svoje písomne vyjadrenie, v ktorom
uviedla rovnaké dôvody ako v odpore. Uviedla, že sa zároveň pridržiava svojich predchádzajúcich
vyjadrení a navrhuje súdu, aby určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalobcu
zaplatiť jej sumu 172,40 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a zaviazal žalobcu na náhradu trov
konania.

7. Súd následne rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 101,83 Eur zastavil, žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.166,35 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 1.9.2015
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 90%.

8. Proti II. a III. výroku rozsudku podala žalovaná odvolanie, v ktorom uviedla rovnaké dôvody a
argumenty ako v odpore a doplnila ho o dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v
zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ.

9. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 31.7.2019,
sp.zn.: 11Co/190/2019 tak, že rozhodnutie tunajšieho súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. Podľa daného uznesenia je povinnosťou súdu prvej inštancie napraviť
odvolacím súdom vytýkané pochybenie a vyporiadať sa s argumentáciou žalovanej, vrátane jej námietok
uplatnených v odvolaní s náležitým odôvodnením. Povinnosťou súdu prvej inštancie je dôsledne

a presvedčivo sa vyporiadať so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v
konaní a argumentmi sporových strán, aby odôvodnenie rozhodnutia materiálne zodpovedalo kritériám
spravodlivého odôvodnenia.

10. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia.

11. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

12. Podľa § 157 ods. 2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka
postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že nemá námietky.

13.Ustanovenie§157ods.2CSPfunkčneasystematickydopĺňaustanovenieosudcovskejkoncentrácii
(§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania. K určitým otázkam výlučne
procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasustrany konania s procesným postupom súdu. Ako príklad možno uviesť možnosť súdu vyzvať strany,
aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 1
písm. b) CSP s tým, že pripojí doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,

že nemá námietky. Ak sa strana konania nevyjadrí, súd v takomto prípade rozhodne bez nariadenia
pojednávania a strane sa nepriznáva možnosť podať odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods.1 písm. b) CSP).

14. Súd vyzval strany sporu (žalobca č.l. 116, žalovaná č.l. 106), aby sa vyjadrili, či súhlasia s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, či navrhujú vykonať ďalšie dôkazy a v prípade, že
navrhujú vykonanie ďalších dôkazov, aby ich označili resp. predložili súdu. Strany boli v zmysle § 157
ods. 2 CSP poučené, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, bude súd predpokladať, že nemajú
námietky a nenavrhujú vykonať ďalšie dôkazy. Žalovaná súhlasila s daným postupom a žalobca sa v
stanovenej lehote nevyjadril, preto súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol vo veci

bez nariadenia pojednávania.

15. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

16. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, v zmysle ktorej

požičal žalovanej sumu 4.000 Eur, ktoré sa mu zaviazala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach
s poistením po 128,37 Eur a to až do celkovej sumy vo výške 7.485 Eur, pri celkových nákladoch
spotrebiteľa vo výške 3.485 Eur so sadzbou poistenia 2,9%, pri priemernej hodnote RPMN 20,44%
so splátkou vo výške 124,75 Eur, s termínom konečnej splatnosti 7/2018, RPMN vo výške 32%, fixnej
ročnej úrokovej sadzbe 32%. Žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila žalobcovi sumu 3.999,20 Eur.

Nakoľko žalovaná nesplácala riadne a včas, žalobca dňa 19.8.2015 úver zosplatnil o čom bola žalovaná
informovaná listom dňa 26.8.2015. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu
2.268,18 Eur. Žalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu vo výške 355,80 Eur. Žalovaná suma vo výške
2.268,18 Eur pozostávala z istiny 6.165,55 Eur, nákladov na vymáhanie pohľadávky 101,83 Eur, od
ktorých boli odpočítané prijaté úhrady vo výške 3.999,20 Eur.

Celková čiastka, ktorú má žalovaná podľa Zmluvy zaplatiť je 7.485 Eur, pričom podľa prepočtu počtu
splátok 60 vo výške 128,37 Eur vychádza celková čiastka, ktorú ma žalovaná zaplatiť vo výške 7.702,20
Eur.
Žalobca časť žaloby vo výške 101,83 Eur pred pojednávaním vzal späť v dôsledku čoho súd konanie
v tejto časti zastavil.

Z výpisu z internetbankingu (č.l. 44) vyplýva, že žalovaná od 15.5.2018 do 16.8.2018 vykonala v
prospech právneho predchodcu žalobcu úhrady 4x po 43,30 Eur, čo spolu predstavuje sumu 173,20 Eur.

17. Za sporné súd považuje žalovanou namietanú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a
porušeniazostranyžalobcuakododávateľapriposkytovaníúveru,čohodôsledkommábyťbezúročnosť

a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a následne vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanej.
Žalovaná teda namietala, že Zmluva obsahuje nesprávne uvedenú výšku RPMN, neobsahuje uvedenie
druhu spotrebiteľského úveru, presnú dobu trvania Zmluvy.

18. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná

žaloba nie je dôvodná.

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2,3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v

prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

26. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

28. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19.

29. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

30. Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných
poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie

služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie
účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na
účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek

inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

31. Podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského
úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje
ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu

čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na
strane druhej, je:

m m'suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

32. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom

dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzatvára
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, „profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

33. Zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a
povinnostiach, ale v neprospech spotrebiteľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola
neplatná. Čo treba rozumieť „značnou nerovnováhou“, možno vydedukovať z úpravy neprijateľných
podmienok upravených v § 53 ods. 4 OZ. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne
postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými

sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov
vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia
od zmluvy.

34. Zvýšenú ochranu spotrebiteľa zákonodarca uzákonil aj v osobitných právnych predpisoch, ktoré

majú k OZ špeciálny vzťah, lebo konkretizujú a dopĺňajú ochranu spotrebiteľa pri rôznych záväzkoch,
v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako zmluvná strana. Jedným z takýchto právnych predpisov je aj
ZoSÚ, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Okrem vyššie
spomenutých upravuje aj formy porušenia povinnosti dodávateľom s dôsledkom bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru (§11 ZoSÚ).

35. Ako už vyššie súd ustálil, vzťah strán sporu je vzťahom spotrebiteľským, a teda uvedená zmluva
spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a nasl. OZ
a tiež v zmysle ZoSÚ, platného a účinného
v čase dojednania predmetnej zmluvy. Daný vzťah založený zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú
právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, je neprípustná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv
ako dodávateľ.

36. Súd preskúmal žalovanou namietané nedostatky zmluvy a zistil, že predmetná Zmluva obsahuje

nesprávne uvedenú celkovú čiastku, ktorú mala žalovaná zaplatiť. Zmluva jasne stanovuje sumu 7.485
Eur, pričom pri prepočte 60 splátok vo výške 128,37 Eur ako žalovaná platila vychádza suma 7.702,20
Eur. V prípade, že by žalovaná plnila svoj záväzok tak, ako to koncipoval žalobca v zmluve, žalovaná
by nakoniec zaplatila o 217,20 Eur viac ako by mala v zmysle Zmluvy zaplatiť. Takáto zmätočná časť
zmluvyjasnezavádzaspotrebiteľanakoľkovediespotrebiteľaktomu,abyzaplatilviac,akobolozmluvne

dohodnuté, čo by mohlo mať pre spotrebiteľa zásadný význam pri rozhodovaní sa uzavrieť takú zmluvu
o úvere.

37. K tomu je potrebné dodať, že článok III. Zmluvy v časti výšky splátok je zmätočný, nakoľko určuje
výšku splátky s poistením vo výške 128,37 Eur a tiež výšku splátky bez poistenia vo výške 124,75 Eur, čo

môže vyvolávať u spotrebiteľa pochybnosti o tom akú splátku má vlastne platiť. Zmluva ma teda podľa
názoru súdu obsahovať len jednu výšku splátok v závislosti od toho, či spotrebiteľ zvolí poistenie úveru
alebo nie. Uvedenie oboch splátok je neurčité a pôsobí na spotrebiteľa zmätočne a zavadzajúco.38. V zmysle vyššie uvedeného považuje súd daný nedostatok za porušenie povinnosti podľa § 11 ods. 1
písm.b)ZoSÚvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,nazákladečohosaposkytnutýspotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

39. Zároveň súd vyhodnotil dané porušenie aj ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm. t) OZ, lebo žalobca zjavne požadoval od žalovanej plnenie za službu - poistenie, s ktorým žalovaná
neprejavila súhlas a na základe ktorej by žalovaná zaplatila viac ako bolo zmluvne dohodnuté. Z toho
možno usudzovať, že takto požadované plnenie nesledovalo jej záujmy ako spotrebiteľa.

40. V súvislosti s nesprávne uvedenou hodnotou RPMN súd poukazuje na to, že presný výpočet hodnoty
RPMNzaručujepoužitievzorcastanovenéhoprevýpočettejtohodnoty,ktorýtvoríprílohuZoSÚ.Použitie
internetovej kalkulačky pre výpočet hodnoty RPMN je orientačného charakteru, nakoľko vyššie uvedený
vzorec obsahuje širší rozsah parametrov potrebných pre výpočet RPMN. Podľa výpočtu RPMN v zmysle
zákonného vzorca, údajov uvedených v zmluve, prehľadu platieb a žalobcom požadovanej sumy súd

konštatuje, že RPMN tiež nebola uvedená správne, lebo celkové náklady uvedené v danej zmluve (ktoré
súesenciálnousúčasťouvýpočtuRPMN)neobsahujúpoistenie,oktoréokreminéhožalovanáevidentne
neprejavila záujem. V dôsledku absencie poistenia pri určení celkových nákladov spotrebiteľa možno
logický dedukovať, že aj RPMN je vyššia ako tá, ktorá je uvedená v Zmluve.

41. Pokiaľ ide o ďalšie žalovanou namietané nedostatky zmluvy - absencia uvedenia druhu
spotrebiteľského úveru, termínu konečnej splatnosti, presnej doby trvania úveru, k tým súd v krátkosti
uvádza, že nejde o nedostatky, ktoré by mali zásadným spôsobom porušovať práva spotrebiteľa.
Nemožno sa stotožniť s prísne formálnym ponímaním a výkladom týchto podmienok, lebo dané
ustanoveniazmluvysúdostatočnezrozumiteľné,zktorýchmôžebežnýspotrebiteľpomerneľahkozískať

informácie, ktoré mu mali byť danými ustanoveniami určené.

42. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

43. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

44. Nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a žalovaná ako spotrebiteľ požaduje skrz

neprijateľné zmluvné podmienky vydať čiastku 172,40 Eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie zo
strany žalobcu, keďže v zmysle vyššie uvedeného mala zaplatiť žalobcovi len výšku poskytnutého úveru
v sume 4.000 Eur a žalovaná preukázala, že doposiaľ zaplatila žalobcovi 4.172,40 Eur, súd v zmysle
vyššie citovaných ustanovení zákona vo výroku rozsudku určil zmluvnú podmienku za neplatnú a uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 172,40 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

48. V súlade so zásadou úspechu, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania,

by súd mal žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaná bola
v konaní plne úspešná, avšak úspešnej žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, preto
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.