Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. august 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116204081
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116204081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Q. R. XXXX/XX, zast.: Mgr.

Barbora Nováková, advokátka so sídlom Nitra, Štefánikova 15, proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom F., K. XXXX/XX, o vylúčenie z užívania nehnuteľností, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd úplne vylučuje žalovanéhozužívanianehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXXnachádzajúcej
sa v katastrálnom území F., a to stavby rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele
číslo XXX/X, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a
to parcely registra "C" parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 107m2, a nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C", parcely

č. XXX/X záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1.000 m2.

Súd žalovanému ukladá povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a zakazuje mu vstupovať do predmetných nehnuteľností.

Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2016 domáhala, aby súd vylúčil žalovaného z
užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., a to

stavby rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo XXX/X, nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C" parc.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 107m2, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o
výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1.000 m2 a aby mu uložil povinnosť predmetné
nehnuteľnosti vypratať a zakázal mu vstupovať do predmetných nehnuteľností. Žalobu odôvodnila tým,
že so žalovaným sú manželia, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, od roku

2012 sa žalovaný zmenil, zostal agresívny a výbušný, viackrát ju fyzicky napadol, našiel si priateľku,
často sa hádali, vyhrážal sa jej, nadával, bála sa o svoj život a zdravie, podala trestné oznámenie a proti
žalovanému bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania.

2.Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na podanej žalobe, uviedla, že vo veci je
analogicky možné postupovať s poukazom na ust. § 146 ods. 2 OZ. Žalobkyňa žiada, aby súd
vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností, aby mu uložil ich vypratať, zakázal mu do nehnuteľností

špecifikovaných v petite návrhu vstupovať. V čase podávania žaloby boli manželia, mali v BSM rodinný
dom a v podielovom spoluvlastníctve záhradu. Medzičasom došlo k rozvodu ich manželstva. Majetok
vyporiadaný nebol. Rozvodom BSM zaniklo, avšak nedošlo k vyporiadaniu majetku. Strany sporu spolu
žili v rodinnom dome, k odchodu žalovaného nedošlo dobrovoľne. Žalovaný má stále záujem rodinnýdom obývať. Čo sa týka hrozby násilia poukazovala na trestné konanie a trestný rozkaz. Z týchto
konaní vyplýva aj neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Žalobkyňa si nevie predstaviť spoločné bývanie
v nehnuteľnosti.

3.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že do r. 2012 bolo manželstvo harmonické. Potom sa žalovaný
povahovo zmenil, bol nervózny, agresívny, užíval steroidy, bála sa ho, tri - štyrikrát ju hodil o stenu,
do gauča, vykrúcal ruky. Fyzické násilie sa stupňovalo, nadával jej, používal vulgarizmy. Celé sa to
vystupňovalo v r. 2015, žalovaný si našiel priateľku. Vyzýval ju, aby opustila dom, hádali sa, napadol

ju, udrel ju. Vykrútil ruky, vyhrážal sa, že jej ruky poláme, že ju zakope do role, že ju nikto nenájde,
mala z neho strach. Vyhrážal sa, že podpáli dom ak neodíde, že rozbije auto ktoré má od rodičov, že
keď nebude mať on dom tak ho nebude mať ani ona. Bála sa ísť domov, podala trestné oznámenie,
vyhrážal sa aj telefonicky, že ju zabije. Žalovaný bol zaistený, má zakázaný vstup do domu, potom čo
ho prepustili z väzby, sa pokúšal do domu dostať, je agresívny, je násilný, pod nátlakom, pretože má
z neho strach podpísala dohodu, myslí si, že len to, že žalovaný je v podmienke, mu bráni v tom, aby

jej neublížil. Spolužitie s ním je nepredstaviteľné. Po spísaní dohody znova podala trestné oznámenie
pre vulgarizmy a nadávky. Po prepustení z väzby žalovaný chodil pri bránu, vyhrážal sa, že ho okradla,
používal vulgarizmy, ľahol si pred bránu na cestu, minimálne raz do týždňa takto chodil pred bránu.
Dohodu o spoločnom spolunažívaní pripravila a podpísala lebo sa vyhrážal, že ju odpojí od siete, že
ju zabije, bála sa ho. Spísala to preto, aby sa ukľudnila situácia. Okrem toho ju terorizoval aj psychicky,

aj telefonicky dva- trikrát do týždňa, že je špina, ako môže takto žiť, že ho obrala o dom, používal
vulgarizmy, preto sformulovala text dohody o spoločnom spolunažívaní na základe ústneho dohovoru
so žalovaným. Prišiel, vyžiadal si kľúče, šiel do garáže a ku psom, občas aj do domu. V dome však
neprespal. Po spísaní dohody chodieval do domu asi raz za týždeň. Žalovaný je vulgárny, agresívny,
stále sa o dome dohadujú. Návrh na vyporiadanie BSM podaný nie je, chcela, aby dom predali a peniaze

si rozdelili, žalovaný raz s tým súhlasil, potom sa vyjadril, že on bude v dome bývať s priateľkou, nechce
ju vyplatiť.

4.Žalovaný v priebehu výpovede žalobkyne opustil pojednávaciu miestnosť, súd vo veci pokračoval v
konaní bez jeho prítomnosti s poukazom na ustanovenie § 180 CSP.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s písomnou výpoveďou
žalovaného zo dňa 15.8.2016 a obsahom spisu a to žalobou, výpisom z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX,
potvrdením o podaní trestného oznámenia, uznesením o vznesení obvinenia, príkazom na prijatie do
väzby, trestným rozkazom, obžalobou, potvrdením o prepustení z výkonu väzby, spismi OS Nitra sp.zn.

17C/20/2016, 4T/34/2016 a zistil tento skutkový a právny stav:

6.Žalobkyňaažalovanýbolimanželia,manželstvouzatvorilidňaXX.X.XXXX,zichvzťahunepochádzajú
žiadne deti. Po podaní žaloby došlo k rozvodu ich manželstva a to rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
14C/181/2016-32 zo dňa 13.6.2016, právoplatne dňa 28.7.2016. Spolu so žalovaným sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F.,
a to stavby rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo XXX/X, nehnuteľností
zapísanými na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C"
parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 107m2. Spolu so žalovaným sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F. a

to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere
1.000 m2 a to každý z nich v podiele ?-ica k celku. Vzťahy medzi stranami sporu sú problematické,
nastal rozvrat v manželstve, čo viedlo k rozvodu manželstva. Dochádzalo zo strany žalovaného k
fyzickým útokom na žalobkyňu o čom svedčia predložené dôkazy a to potvrdenie o podaní trestného
oznámenia zo dňa 13.1.2016 vedené na OKP KR PZ v Nitre, uznesenie o začatí trestného stíhania

a vznesenie obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania zo dňa 18.1.2016, z ktorého vyplýva
dostatočne odôvodnený záver, že žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu a to dňa 7.1.2016, buchol ju po
hlave,vykrútilruku,vyhrážalsajej,žejejrozbijehlavu,dolámerokyazakopenaroľu,žejuniktonenájde,
13.1.2016 jej počas viacerých telefonických rozhovorov vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že jej podpáli
veci, rozbije auto, že ju zabije a ja jej rodinu, jeho agresivita a výbušnosť sa stupňuje a je dôvodná

obava u žalobkyne, že svoje vyhrážky žalovaný naplní. V rámci trestného konania bola vypočutá
ako svedkyňa okrem žalobkyne, aj E. B., ktorá uviedla, že žalovaný sa vyhrážal žalobkyni, vulgárne
jej nadával, počula telefonáty medzi stranami sporu, vyhrážky žalovaný stále opakoval, opakovane
telefonoval, vkuse ziapal, žalobkyňa bola telefonátoch vystrašená, triasla sa, bála sa, svedkyňa V. K.potvrdila, že žalovaný hrubo nadáva žalobkyni, žalovaný to robí preto, lebo sa mu nepodarilo dostať
žalobkyňu z domu, čo u neho vyvoláva agresivitu, svedok X. U. potvrdil, že žalovaný telefonicky
kontaktoval žalobkyňu, podľa neho hovor agresívny nebol, svedok T. A. uviedol, že žalobkyňa mu

uviedla, že sa žalovaného bojí, že ju bombarduje SMS správami a telefonátmi. Sám žalovaný priznal,
že so žalobkyňou sa pohádali, riešili otázku rozvodu a deľby majetku, navzájom si vulgárne nadávali,
poprel fyzické napadnutie, okrem toho v rámci trestného konania bolo zistené, že v minulosti bol
žalovaný preverovaný pre jeho agresívne a vulgárne správanie voči susedovi a bolo voči nemu vedené
disciplinárne konanie. žalovaný bol dňa 13.1.2016 vykázaný zo spoločného obydlia a to na dobu 10 dní

s poukazom na ustanovenie § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore. Žalovaný bol vzatý
do väzby dňa 18.1.2016, prepustený na slobodu bol dňa 13.4.2016. Okresná prokuratúra Nitra podala
dňa 1.4.2016 na žalovaného obžalobu pre pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania, kde okrem
iného bolo uvedené, že bol vyšetrený aj duševný stav žalovaného znalcom z odvetvia psychiatrie, zo
znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný netrpí duševnou chorobou alebo poruchou, látkovú závislosť
na anabolikách znalec nezistil, u žalovaného ide o škodlivé nadužívanie anabolických preparátov, ktoré

majú vplyv na jeho správanie sa v tom zmysle, že toto bolo odbrzdené, bol zvýšene irritabilný, jeho
afektivita bola nevyrovnaná. Okresný súd Nitra trestným rozkazom sp.zn. 4T//34/2016 zo dňa 13.4.2016,
uznal žalovaného vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Žalovaný
predložil Dohodu o spoločnom spolunažívaní zo dňa 27.5.2016, ktorú podpísal on aj žalobkyňa, v ktorej

je uvedené, že môžu spoločne užívať rodinný dom a priľahlé pozemky okolo domu, žalobkyňa k tomu
uviedla, že dohodu napísala, lebo žalovaný sa jej vyhrážal, bála sa ho, chcela ukľudniť situáciu. Z
uznesenia OOPZ Mojmírovce zo dňa 12.7.2016 vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 13.6.2016 trestné
oznámenie s tým, že žalovaný jej 12.6.2016 hrubo nadával, bol agresívny, sotil do nej, vyhrážal sa
jej , vec bola odovzdaná Okresnému úradu v Nitra na prejednanie ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu.

7.Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozbytakéhotonásiliavovzťahukmanželovialebokblízkejosobe,ktorábývavspoločnomdomealebo
byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
prípadne z jeho užívania vylúčiť.

8.Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného
správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového

spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy ,ak
vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k
fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky
trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie
vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového

spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v
dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len
hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť
ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku

fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť
kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za
neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob
súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo
k bytu alebo či manžela, páchajúceho fyzické, či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne

vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o
pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a
život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome, či byte. Násilie je možno
vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne
ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za

následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebopoškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci

páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si
obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického asexuálneho nátlaku. Násilie
nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu

moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa
spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise

formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.

9.Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť
krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z ustanovenia čl. 19 ods. 2 ústavy

vyplýva, že každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a
rodinného života.

10.Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovoru) nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z

ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu.

11.Rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzení alebo vylúčení
jedného z manželov alebo rozvedených manželov, ak ich BSM ešte nebolo vyporiadané z dôvodu

fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia musí mať zákonný podklad a nemôže
byť prejavom svojvôle, pre rozhodnutie vo veci samej už len osvedčenie nestačí, existencia fyzického
alebo psychického násilia musí byť v konaní preukázaná. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
strany sporu sú bývalými manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra
č.k. 14C/181/2016-32 zo dňa 13.6.2016, právoplatne dňa 28.7.2016. Medzi stranami sporu v súčasnosti

neprebieha konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého predmetom
by boli aj predmetné nehnuteľnosti, z užívania ktorých chce žalobkyňa žalovaného vylúčiť. Ohľadne
vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľností už Okresný súd Nitra uznesením č.k.17C/20/2016-14 zo
dňa18.1.2016,právoplatnýmdňa3.3.2016rozhodoltak,ženariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmnariadil
žalovanému, aby dočasne nevstupoval do predmetných nehnuteľností. Žalovaný sa stále domáha

prístupu do rodinného domu, z vyšetrovacieho a trestného spisu bolo zistené, že žalovaný sa žalobkyni
vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal a
bol právoplatne odsúdený za pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania. Zo zisteného skutkového
stavu, tak dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu došlo už v roku 2015, 2016 k narušeniu ich
vzájomných vzťahov vážnym spôsobom, čo neskôr vyústilo do rozvodu ich manželstva. Vzhľadom k

tomu, že v tom čase bývali v spoločnej domácnosti, ich napäté vzťahy sa prejavovali v ich každodennom
spolužití,pričompriichvzájomnýchhádkachbolizväčšaprítomnílenoni.Nezhodymedzistranamisporu
pokračovali, stupňovali sa, žalovaný bol uznaný vinným v trestnom konaní. Z uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu v čase ich spolužitia
v rodinnom dome boli manželské nezhody a aj po rozvode ich manželstva dochádzalo medzi nimi

k nezhodám, žalobkyňa v konaní preukázala, že neznesiteľnosť spolužitia so žalovaným v dôsledku
fyzického a psychického násilia má takú intenzitu, že ich spolužitie je možné objektívne považovať za
neznesiteľné, a preto súd žalobe vyhovel a to aj napriek existencii Dohody o spoločnom spolunažívaní
zo dňa 27.5.2016, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie
§ 37 OZ, ktorý žalobkyňa neuzatvorila slobodne a vážne, ale pod vplyvom obáv a strachu zo žalovaného,

aj po uzavretí tejto dohody došlo ku konfliktu 12.6.2016, o čom svedčí uznesenie OO PZ Mojmírovce zo
dňa 12.7.2016. Navyše aj nevhodné správanie sa žalovaného v pojednávacej miestnosti len potvrdilo
skutočnosti uvádzané žalobkyňou, žalovaný nemal žiadny dôvod na to, aby opustil pojednávaciu
miestnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súdrozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a úplne vylúčil žalovaného z užívania
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., a to stavby rodinný
dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo XXX/X, nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C" parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 107m2, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v
katastrálnom území F. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o výmere 893m2, parc. č.
XXX/X záhrady o výmere 1.000 m2 a zároveň mu uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zakázal mu vstupovať do predmetných nehnuteľností s tým,

že naďalej zostáva vlastníkom predmetných nehnuteľností a zrejme v budúcnosti strany sporu čaká
vyporiadanie ich bezpodielového a podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností.

12.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa, keďže

žalobe bola v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.