Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. august 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121203083
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121203083.5

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: A. D., R.. XX.XX.XXXX, D. T.Á. XX/X, XXX XX C. Š.,
právne zastúpeného JUDr. Ivanou Orosovou, advokátkou so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov,
proti odporcom: 1. K. P., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX/XX, XXX XX C. Š., X. Š. H., R.. XX.XX.XXXX, D. H.
XXX/XX, XXX XX C. Š., U. V.: K. P., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX/XX, XXX XX C. Š., právne zastúpených
advokátskou kanceláriou AK Pitoňáková, s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 7C/19/2021-18 zo dňa 28. apríla 2021 súd uložil

žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť odovzdať žalobcovi kľúče a sprístupniť rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na pozemku registra C J., N. Č. XXX, N. P. J. Č. XXX V. C. XXX metrov
štvorcových, zastavaná plocha a nádvorie a pozemok registra P. J. Č. XXX/X V. C. XXX metrov
štvorcových ako záhrada zapísaných na Q. C. Č. XXXX, evidovaný pre katastrálne územie C. Š., V. C.
Š., V. N. počas celej doby trvania vlastníckeho práva žalobcu a zároveň rozhodol, že žalobca má vo
vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd poukázal na to, že právo

užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom
spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Okrem tejto rámcovej
úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných ustanovení o tom, ako majú spoluvlastníci vec spoločne
užívať. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá
veľkosti jeho podielov. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu preukázal, že

je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Q. C. Č. XXXX, pričom žalovaní mu na
základe výzvy zo dňa 19. marca 2021 bránia užívať predmet spoluvlastníctva, nie sú ochotní sprístupniť
mu uvedenú nehnuteľnosť a vydať kľúče. Súd bol toho názoru, že žalobca ako podielový spoluvlastník
predmetných nehnuteľností musí mať zabezpečený prístup k týmto nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu
súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade sprístupniť žalobcovi nehnuteľnosť.

2. Voči predmetnému rozhodnutiu podali žalovaní v 1. a 2. rade cestou svojho právneho zástupcu
odvolanie, v ktorom uviedli, že rodinný dom, vydania kľúčov od ktorého sa žalobca v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia domáha je rodičovským domom žalovaných v 1. a 2. rade, je ich obydlím, v
ktorom bývajú po celý svoj život. Žalovaný Š. H. je osobou duševne chorou, kvôli čomu bola aj jeho
spôsobilosť na právne úkony obmedzená a bol mu ustanovený za opatrovníka jeho brat žalovaný v
1.rade. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva po pôvodnej

vlastníčke sporných nehnuteľností S. P., ktorá bola sestra žalovaných a ktorá s K. J. uzatvorila zmluvu
o zriadení záložného práva. Žalovaní sú toho názoru, čo aj oznámili žalobcovi, že uzatvorením kúpnejzmluvy došlo k porušeniu ich predkupného práva, nehnuteľnosti sú obydlím žalovaných a Š. H. je
zároveň osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Žalovaní sa zároveň na súde
budú domáhať svojich práv titulom porušenia predkupného práva. Okresný súd tak o neodkladnom

opatrení rozhodol iba na základe nepravdivých tvrdení žalobcu, ktorý zatajil súdu podstatné skutkové
okolnosti.

3. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 5Co/23/2021 - 48 zo dňa 17. júna 2021
bolo uznesenie súdu 1. stupňa v celom rozsahu zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie.

Odvolací súd upriamil pozornosť súdu 1. stupňa na to, že ten mal obligatórnu poučovaciu povinnosť a
mal poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje o možnosti podať
žalobu a o právnych následkoch s tým spojených, a to v záujme zachovania zásady rovnosti sporových
strán. Zároveň odvolací súd v bode 21 svojho odôvodnenia uviedol, že je vecou všetkých podielových
spoluvlastníkov, aby sa na tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Poukázal na § 139 Občianskeho
zákonníka, ktorý umožňuje, aby sa podieloví spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú obrátili na súd.

Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy možnosti: a) rozdelenie užívania veci tak, že
jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločných vecí, b) jeden alebo viacerí
podielovíspoluvlastnícibudúužívaťcelúvecaostatnídostanúnáhradu,c)všetcispoluvlastnícibudúvec
užívať striedavo v určitých časových intervaloch. Tieto spôsoby sa dajú aj kombinovať, pričom z obsahu
spisužiadnadohodaspoluvlastníkovnevyplýva.Rovnakoodvolacísúduviedol,žerozdielnesúajnázory

strán čo do charakteru nehnuteľnosti. Odporcovia tvrdia, že sa jedná o ich obydlie a navrhovateľ, že dom
je neobývaný. Odpoveď na túto otázku je dôležitá aj z dôvodu, či možno alebo nemožno podielovému
spoluvlastníkovi vydať kľúče od obydlia iba preto, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste
vlastníctva.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na naradenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby § 132 uvedie v návrhu opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie nedokladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 3 veta prvá C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

13.Podľa§331ods.1C.s.p.,návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručísúdostatnýmstranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanienavrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

14. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh opatrenie ruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnúť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa § 337 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí premerane.

19. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana
podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedči naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu
nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenia výkonu existujúceho,
prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi stranami
sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomer, vzťahu) medzi
stranami, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery strán, ako aj preukázanie naliehavej
potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže úprava je odôvodnená iba vtedy,

ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore.

21. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu

prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny
zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak
k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného
opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie,

že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. V
každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

22. Cieľom neodkladných opatrení v civilnom procese je dočasná úprava pomerov účastníkov
konania, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením neodkladného opatrenia
nezískava jedna zo strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne
upravuje určitý okruh vzťahov.

23. Súd po opätovnom prejednaní veci zohľadňujúc právne názory, ktoré vyjadril odvolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení 5Co/23/2021- 48 zo dňa 17.06.2021 bol toho názoru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobca síce vo svojom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22. apríla 2021, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaných zo dňa 09. júna 2021 uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že stavba rodinného domu je 2

roky neobývaná, žalovaní v 1. aj 2. rade v dome nebývajú a zdržiavajú sa na inom mieste, tieto svoje
tvrdenia nijakým spôsobom súdu nepreukázal, zostalo tak len v rovine hypotetických tvrdení samotného
žalobcu. Naopak, z tvrdení samotných žalovaných v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktoré bolo doručené cestou jeho právneho zástupcu žalobcovi vyplýva, že právepredmetná nehnuteľnosť je jediným obydlím žalovaného v 1. a 2. rade, pričom žalovaný v 2.rade je
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a jeho opatrovníkom podľa rozhodnutia Okresného súdu
Prešov č.k. 30Ps/28/2015-38 zo dňa 10.02.2016 je žalovaný v 1.rade. O tom, že uvedenú nehnuteľnosť

obývajú žalovaní v 1. a 2. rade svedčí podľa názoru súdu aj adresa ich trvalého pobytu. Ústava
Slovenskej republiky pojem obydlie bližšie nedefinuje. Ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených
pojmov prihliada na znenie ustanovenia 1. odstavca, 12. článku Listiny základných práv a slobôd, ktoré
je pre úpravu tohoto problému kľúčové a ktoré znie „Obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené do neho
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“ Okrem Ústavy Slovenskej republiky sa s definíciou pojmu

obydlie možno stretnúť napríklad v Trestnom poriadku, kde je obydlie spomenuté v prípade možnosti
vykonania domovej prehliadky, kde má charakter bytu alebo iného priestoru slúžiaceho na bývanie alebo
priestoru k nemu patriacemu. Tiež ho možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva
svoju obvyklú profesiu (rozsudok Gillow z 24.11.1986 § 46, rozsudok Niemietz zo 16.12.1992 § 29).

24. Z prirodzeno-právneho poňatia za ľudské obydlie je považované každé jedno miesto, kde človek

býva, či už sa jedná o byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie. V tomto prípade podľa názoru
súdu stoja oproti sebe dve práva, a to vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalobcu ako podielového
spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti a na druhej strane právo žalovaných v 1. a 2. rade na
zachovanie nedotknuteľnosti obydlia a práva na súkromie, keďže podľa ich tvrdení, ktoré žalobca súdu
nijakým spôsobom nevyvrátil, daná nehnuteľnosť predstavuje ich obydlie, pričom sa jedná o rodičovský

dom žalovaných v 1. a 2. rade, v ktorom bývajú po celý svoj život. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť
nadobudol cestou výkonu záložného práva, keďže pôvodná vlastníčka sporných nehnuteľností, sestra
žalovaných S. P. uzatvorila s K. J. Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17. novembra 2019,
ktorou bola zabezpečená pôžička poskytnutá jej veriteľom K. J., pričom zálohom boli práve sporné
nehnuteľnosti. S. P. v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v dome nebývala. Veriteľ K. J. si uplatnil svoje

právo zo záložnej zmluvy a v mene sestry žalovaných S. P. uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol predaj rodinného domu. Žalovaní tvrdia, že predajom tohto rodinného domu došlo k porušeniu ich
predkupného práva, a to v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka a svojho práva sa budú domáhať
cestou súdu. Tak, ako to súd už zdôraznil, žalovaní podľa svojich tvrdení užívajú rodinný dom po
celý svoj život, sú jeho podielovými spoluvlastníkmi, pričom v neposlednom rade je potrebné poukázať

na osobu žalovaného v 2. rade, ktorý je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, je tak osobou,
ktorej podľa názoru súdu má byť poskytnutá zvýšená ochrana. Zásah do práva na nedotknuteľnosť
obydlia a do práva na súkromie takej osoby je pre súd citeľnejší a má mu byť poskytnutá zvýšená
ochrana. Ústava pojem súkromný a rodinný život, ani obydlie bližšie nedefinuje. Keďže základné práva
a slobody podľa Ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv

o ľudských právach a základných slobodách, súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov musí
prihliadať aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým článku 8 ods. 1 Dohovoru. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem obydlie je autonómny pojem, ktorý nezávisí
od klasifikácie vnútroštátneho práva. V danej nehnuteľnosti žijú žalovaní v 1. a 2. rade, majú tam
svoje hnuteľné veci, ako aj veci osobnej potreby, a preto súd je toho názoru, že ich právo na obydlie,

nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie majú v tomto prípade väčšiu váhu ako vlastnícke právo
prináležiace žalobcovi. Tak, ako to správne zdôraznil aj odvolací súd v bode 21 svojho odôvodnenia,
je potrebné zvážiť, či možno alebo nemožno podielovému spoluvlastníkovi vydať kľúče od obydlia iba
preto, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva. Tak skutkové tvrdenia žalobcu,
ako aj samotných žalovaných, že bolo porušené predkupné právo budú predmetom posúdenia v

budúcich súdnych sporoch. Žalobca uvedenú nehnuteľnosť neobýva, rovnako súdu nepreukázal, aby
nehnuteľnosť bola v zlom technickom stave vyžadujúca si akútnu potrebu jej rekonštrukcie a z tohto
dôvodu je súd toho názoru, že, keďže žalovaní žijú v rodinnom dome po celý ich život, žalovaný v 2.rade
je osobou duševne chorou, ktorá vyžaduje zvýšenú opateru, nariadením neodkladného opatrenia by
bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práva na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia žalovaných

v 1. a 2. rade a zároveň by nebol dodržaný princíp proporcionality, keďže neodkladné opatrenie zasiahlo
do práv žalovaných nad nevyhnutný rozsah. Z tohto dôvodu bol súd toho názoru, že návrh na nariedenie
neodkladného opatrenia je nedôvodný, a preto ho súd zamietol. Keďže návrh na nariedenie neodkladné
opatrenia bol zamietnutý, nie je daná poučovacia povinnosť súdu v súlade s § 336 a § 337 Civilného
sporového poriadku.

25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný, nemá nárok
na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd úspešným žalovanýmpriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 C.s.p.).