Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204343
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8517204343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej vo veci žalobcu: 1) B. Y., nar. XX.XX.XXXX, B.
XXX, XXX XX B. 2) Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: JUDr.
Stanislav Lampart, advokát, Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Y. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima,
s.r.o., Okružná 107, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o ochranu vlastníckeho práva a o vzájomnom
návrhu žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn.
4C/66/2017-136 zo dňa 24.03.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100
%, o výške ktorých rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd ukladá žalovanému odstrániť časť plota pozostávajúceho z betónových tvárnic na betónovom
základe, postaveného medzi parcelami KN-C XXX/X, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie
a KN-C XXX/X o výmere 105 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX

pre kat. úz. Jakubany a parcelami KN - C XXX/X o výmere 395 m2, zastavaná plocha a nádvorie, XXX/
X o výmere 203 m2, záhrada, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Jakubany v kat. úz.
Obce Jakubany, a to v časti, v ktorej zasahuje do parciel žalobcov X., 2. KN-C XXX/X a KN-C XXX/X.
II. Vzájomný návrh žalovaného na zriadenie vecného bremena zamieta.
III. Žalobcom 1. a 2. priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä tým, že predmetom konania je žaloba žalobcov
1.,2.,ktorousadomáhajú, abysúduložilžalovanémupovinnosťodstrániť neoprávnenýstavebnýzásah
do ich pozemkov a vzájomný návrh žalovaného, ktorý v tomto rozsahu žiada obmedziť žalobcov 1., 2.
v ich vlastníckom práve zriadením vecného bremena v ich prospech.
Zo zamerania skutočného stavu vyhotoveného geodetom M. W. zo dňa 18.12.2015, predloženého
žalobcami 1., 2., ako aj z geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného T.. U. M. dňa 19.6.2019.
predloženého žalovaným, bolo preukázané, že žalovaný postavil plot sčasti aj na parcelách KN C č.

XXX/X a XXX/X, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1., 2, a to v bode 1. v rozsahu 9 cm,
v bode 2. v rozsahu 34 cm, v bode 3. v rozsahu 51 cm a v bode 4. v rozsahu 38 cm. Jedná sa síce o
malý záber do pozemku žalobcov, ktorého veľkosť geodeti vypočítali na 9 m2, no napriek tomu stavbou
plota na pozemku žalobcov 1., 2. bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva.Nemožno, podľa názoru súdu, brať do úvahy povolené maximálne odchýlky meraní v zmysle Vyhlášky
č. 461/2009 Z.z. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ako to žiada žalovaný, a to z dôvodu, že
priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov 1., 2. a žalovaného už bol predmetom súdneho

konania a rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 2C/1/2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/19/2013 hranica medzi spornými pozemkami bola týmito
súdnymi rozhodnutiami presne určená. Povolené odchýlky v meraní v zmysle vyhlášky č. 461/2009 Z.z.
by mali význam pri posudzovaní oprávnenosti stavby plota len v prípade, pokiaľ by stavebníkovi nebolo
celkom jasné, kadiaľ v teréne vedie hranica medzi pozemkami sporových strán zakreslená v katastrálnej

mape. V danom prípade však hranica medzi spornými pozemkami bola presne určená vyššie uvedenými
súdnymi rozhodnutiami, ktorú skutočnosť žalovaný v konaní nenamietal.
Keďže žalovaný nadobudol nehnuteľnosť od svojich rodičov, zrejme mal vedomosť o tom, že o priebehu
hranice sa viedol medzi žalobcami 1. a 2. a jeho právnymi predchodcami súdny spor. V takejto
situácii, bolo potrebné, aby žalovaný z hľadiska primeranej opatrnosti, ale aj v záujme predídenia
ďalších prípadných sporov, pred začatím prác konzultoval so žalobcami 1., 2. výstavbu nového plota.

Žalovaný tak neučinil, začal s výstavbou plota a v tomto konaní pokračoval aj po upozornení žalobcov
1., 2., že výstavbou plota zasahuje do ich pozemkov. Uvedená skutočnosť vyplynula z výpovedí
žalobcov 1., 2, z výpovede svedka M., ako aj z výzvy žalobcov 1., 2. zo dňa 21.12.2015 adresovanej
žalovanému. Žalovaný síce tvrdil, že zo strany žalobcov po dobu realizácie plota nebol žiadnym
spôsobom upozornený alebo vyzvaný na zasahovanie do ich vlastníckeho práva, avšak toto tvrdenie

žiadnym spôsobom nepreukázal.
S poukazom na uvedené skutočnosti musel súd konanie žalovaného vyhodnotiť ako konanie
protiprávne, keďže žalovaný postavil plot aj na pozemkoch žalobcov 1., 2., napriek tomu, že ich
súhlas so stavbou plotu na ich pozemku nemal. Je potom nutné konštatovať, že v prípade realizácie
predmetného plota ide o neoprávnenú stavbu. V zmysle konštantnej judikatúry pre posúdenie stavby ako

neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie. Je preto bez významu,
že príslušným stavebným úradom bol vydaný súhlas s k ohláseniu drobnej stavby. Žalovanému chýba
občianskoprávny dôvod (titul), z ktorého by mu vyplývalo právo mať na cudzom pozemku stavbu plotu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby
bola zriadená celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6. 1. 2004, sp. zn. 22Cdo/268/2003).
V danom prípade teda nebolo sporné, že k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1., 2. zo
strany žalovaného došlo, nebolo pochybnosti o tom, že ide o neoprávnený zásah a ani o rozsahu
neoprávneného zásahu.
Vzhľadom na situáciu, keď stavba plota bola zriadená na cudzom pozemku, v § 135c Občianskeho

zákonníka sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom
pozemku. Vlastník pozemku sa môže na súde domáhať, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo/432/2002, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003 zo dňa 19.06.2003,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/178/2005 zo dňa 11.07.2005) účelnosť odstránenia

neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu
každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať aj na to, či by odstránenie
stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty,
ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, na čo
slúži, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku, k tomu,

za akých okolností bola stavba zriadená, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či
naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník pozemku proti stavbe zakročil. Súd
musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby, so
záujmom na ďalšom využití stavby. Súd po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod,
pre ktorý by nebolo odstránenie betónového plotu účelné. Odstránenie plota by sa mohlo na prvý pohľad

zdať ako nehospodárne a bez praktického významu, avšak v danom prípade je nutné vziať zreteľ na v
konaní preukázanú podstatnú skutočnosť, a síce, že žalovaný realizoval stavbu plota sčasti na cudzom
pozemku, napriek tomu, že mu v tom čase bolo, resp. malo byť známe, že právoplatnými súdnymi
rozhodnutiami bola určená vlastnícka hranica medzi pozemkami žalobcov 1., a 2. a jeho pozemkami a
od svojho konania neupustil ani po výzve žalobcov.

S poukazom na uvedené dôvody súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej
veci je spravodlivé, v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcov 1. 2., uložiť žalovanému povinnosť
odstrániť betónový plot z pozemku žalobcov, v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.V ďalšej časti, pri posudzovaní oprávnenosti vzájomného návrhu žalovaného na zriadenie vecného
bremena a priznanie práva užívania pozemku na parcelách CKN č. XXX/X a XXX/X, súd vychádzal
zo zásady, že zriadiť na pozemku vecné bremeno v prospech vlastníka, t.j. usporiadať pomery medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby iným spôsobom, než aký je uvedený v §
135c ods. 1 a 2 OZ, je možné len vo výnimočných prípadoch. V prejednávanej veci žalovaný zrejme
mal vedomosť o tom, že medzi žalobcami 1., 2. a jeho právnymi predchodcami (rodičmi) v minulosti
prebiehal (a už aj bol právoplatne skončený) súdny spor o určenie hranice medzi spornými pozemkami.
Žalovaný teda realizoval stavbu plota už za situácie, keď mu bola, resp. mala byť známa hranica

medzi pozemkami žalobcov 1., 2. a jeho pozemkom. V prípade pochybností mohol dotazom na susedov
zisťovať, či súhlasia s realizáciou plota tak, ako ho uskutočňuje. Napriek uvedeným skutočnostiam
žalovaný pred realizáciou výstavby plota nekonzultoval priebeh hranice medzi uvedenými pozemkami
so žalobcami 1., 2., aby tak predišiel možnému neoprávnenému zásahu do ich pozemkov a navyše
po tom, čo bol nimi upozornený, že zasahuje do ich vlastníckeho práva, od svojho konania neupustil
a v stavbe plota ďalej pokračoval. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že pri stavbe plota

konal v dobrej viere, že ho stavia na svojom pozemku. Bolo totiž jeho povinnosťou byť pri tomto konaní
primerane obozretný a plot stavať tak, aby nezasiahol do vlastníckeho práva žalobcov. Pri posudzovaní
prípadu neoprávnenej stavby, ku zriadeniu ktorej došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka,
musí byť prioritne braný zreteľ na ochranu vlastníckych práv majiteľa pozemku.
Súd v predmetnej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili odstráneniu stavby

a svedčili by v prospech zriadenia vecného tak, ako to navrhoval žalovaný, pričom mal za to, že
hospodársky dopad na žalovaného, ktorý daný nezákonný stav svojim správaním vyvolal, nemôže byť
jediným dôvodom pre ktorý by nemalo dôjsť k odstráneniu neoprávnenej stavby. Zriadenie vecného
bremena, ktorého sa žalovaný domáha podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje
dispozíciu, ktorá sa použije vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani

na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov, čo sa však v danom prípade nebolo preukázané (keďže boli
splnené zákonné podmienky na uloženie povinnosti odstrániť stavbu).
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh žalovaného na
zriadenie vecného bremena zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie,
prípadne aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného a

zriadil vecné bremeno v zmysle podanej vzájomnej žaloby. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný sa k uvedenej žalobe viackrát písomne vyjadril, kde okrem iného uviedol, že skôr ako pristúpil
k realizácii oplotenia, a teda k vykopaniu základu na betónový plot, nechal si geodetom Z. W. zamerať
presnú hranicu susedných pozemkov, ktorá bola následne v teréne ohraničená drevenými kolíkmi. Táto
hranica korešpondovala s pôvodným dreveným plotom, ktorý sa tam nachádzal desiatky rokov (viď

fotodokumentácia priložená v spise). Žalovaný zároveň na Obecnom úrade Jakubany dňa 03.08.2015
ohlásil drobnú stavbu opravu - výmenu oplotenia dvora pri rodinnom dome XXX a následne v priebehu
mesiacov september - november 2015 vybudoval medzi susednými pozemkami plný betónový plot z
tvárnic širokých 20 cm o výške od cca 150 do 200 cm, nakoľko pozemok je smerovaný dole kopcom.
Žalobcovia 1. a 2. si dňa 18.12.2015 nechali geodetom M. W. zamerať hranice medzi pozemkami p. č.

XXX/X a XXX/X, XXX/X z ktorého vyplynulo, že v bode 1) zamerania je zásah 0,09 m, v bode 2) je zásah
0,34 m, v bode 3) je zásah 0,51 m a v bode 4) je zásah 0,38 m do vlastníckeho práva žalobcov 1. a 2. Z
tohto dôvodu dňa 21.12.2015 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu zaslali žalovanému výzvu
na jeho zásah do vlastníckeho práva parcely KN-C XXX/X. V tomto čase sporný úsek medzi bodmi 3 a
4 v zameraní geodeta M. W. bol vo výlučnom vlastníctve obce Jakubany.

Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2017 žalobcovia odkúpili od obce Jakubany sporný úsek medzi
bodmi 3 a 4, zapísaný ako parcela KN-C XXX/X o výmere 105 m2, čo znamená, že už v čase kúpi vedeli,
že na tomto pozemku je postavený betónový plot, ktorého odstránenie je predmetom tohto konania.
Žalovaný v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu či už písomne alebo ústne právnemu zástupcovi
žalobcov ponúkal alternatívnu dohodu vo forme odkúpenia časti pozemku za cenu 40 - 50 € za 1 m2

pozemku, príp. zámennú zmluvu a v poslednom rade zriadenie vecného bremena za odplatu. Nakoľko
žalobcovia všetky ponuky odmietli, nechal si žalovaný u T.. U. M. - geodetky, vyhotoviť geometrický plán
pod č. XX/XXXX zo dňa 19.06.2019, na zriadenie vecného bremena na pozemkoch parc. č. XXX/X a
XXX/X, a z tohto dôvodu podal aj vzájomnú žalobu na zriadenie vecného bremena za odplatu. Tútoodôvodnil ust. § 135c ods. 3) Občianskeho zákonníka, nakoľko so zreteľom na okolnosti prípadu bude
spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby vlastníctvo stavby zostalo nedotknuté, zriadi sa na výkon
vlastníckeho práva k stavbe vecné bremeno a súčasne sa rozhodne o náhrade patriacej vlastníkovi

pozemku. Pri rozhodovaní o konkrétnom spôsobe usporiadania podľa § 135c OZ súd nie je viazaný
žalobným petitom, preto aplikácia navrhovaného postupu riešenia vzťahu medzi vlastníkom pozemku a
neoprávneným stavebníkom závisí od jeho úvahy. (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.4.2006,
sp. zn. 3 Co 441/05).
Žalovaný zároveň prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na znenie vyhlášky Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z. zo dňa 28.10.2009, ktorá v § 56 ods. 5 a 6
zohľadňuje toleranciu posudzovania súradnicových rozdielov v meraní do 0,24 m. Súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nezohľadnil túto skutočnosť tolerancie odchýlky v meraní, napriek tomu, že to nie
je otázka právna ale technická, a každý geodet pripúšťa takúto toleranciu v meraní. Súd sa s touto
námietkou vysporiadal v bode 32. napadnutého rozsudku, kde uviedol „ nemožno, podľa názoru súdu,
brať do úvahy povolené maximálne odchýlky meraní v zmysle vyhlášky č. 461/2001 Z. z. UGKaK SR,

ako to žiada žalovaný, a to z dôvodu, že priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov L,
2. a žalovaného už bol predmetom súdneho konania a rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni
sp. zn. 2C/1/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/19/2013 hranica
medzi spornými pozemkami bola týmito súdnymi rozhodnutiami presne určená. Povolené odchýlky
v meraní v zmysle vyhlášky č. 461/2009 Z.z. by mali význam pri posudzovaní oprávnenosti stavby

plota len v prípade, pokiaľ by stavebníkovi nebolo celkom jasné, kadiaľ v teréne vedie hranica medzi
pozemkami sporových strán zakreslená v katastrálnej mape. V danom prípade však hranica medzi
spornými pozemkami bola presne určená vyššie uvedenými súdnymi rozhodnutiami, ktorú skutočnosť
žalovaný v konaní nenamietal. “
S takýmito závermi spochybnenia vyhlášky č. 461/2009 Z.z. zo strany súdu prvej inštancie žalovaný v

celom rozsahu nesúhlasí, pretože v rámci procesného útoku ako aj procesnej obrany neboli žiadnym z
účastníkov konania predložené citované rozhodnutia, nebol pripojený súdny spis OS SL 2C/1/2012, o
ktoré sa v napadnutom rozsudku opiera súd.
Žalovaný v rámci odvolania odvolaciemu súdu prekladá citované rozhodnutia, z ktorých je zrejmé, že
na Okresnom súde Stará Ľubovňa v konaní pod sp. zn. 2C/2/2012 o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam boli ako žalobcovia 1/ a 2/ rodičia žalovaného a na strane žalovaných v rade 49/ a 74/
boližalobcovia1.a2.Užvtomtokonaníbolinamietanéhranicemedzisusednýmipozemkami,kdenastr.
9 rozsudku OS SL 2C/1/2012 sa súd vysporiadal s námietkou žalovaných v rade 35/ 49Z a 74/ týkajúcej
sa hranice medzi ich pozemkami a pozemkami, ktoré sú predmetom súdneho sporu, súd tieto námietky
nepovažuje za relevantné, pretože z predložených geometrických plánov je zrejmé, že geometrický

plán vyhotovený na základe objednávky žalobcov vychádzal z hranice medzi pozemkami určenou
geometrickým plánom z roku 1993, ktorý pre účely usporiadania vlastníckych vzťahov dal vyhotoviť
otec uvedených žalovaných, teda akceptuje hranicu vymedzenú právnym predchodcom uvedených
žalovaných. Aj z ohliadky na mieste samom vyplýva, že hranica medzi pozemkami je oddelená starým
plotom,ktorýtakistopreukazujeužívacístavnehnuteľnosti.Vočitomutorozsudkubolopodanéodvolanie

zo strany žalovaného v rade 49 B. Y. a následne rozsudkom KS Prešov sp. zn. 16Co 19/2013 zo dňa
30.09.2013 bol potvrdený rozsudok OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/1/2012.
Z uvedeného je zrejmé, že spory ohľadom vlastníckeho práva a určenia hranice medzi susednými
pozemkami pretrvávajú dlhodobo a rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti odstránenia
časti betónového plotu z pozemku žalobcov tento spor iba prehlbujú.

Žalovaný zároveň namieta nevykonateľnosť časti plota z betónových tvárnic a to v časti, ktorej zasahuje
do parciel žalobcov 1, 2, KN-C XXX/X a KN XXX/X.
Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé v akej časti betónový plot zasahuje do vlastníckeho práva
susedného pozemku, z čoho vyplývajú ďalšie nezodpovedané otázky:
- túto časť plota si má určiť žalovaný ?

- má zohľadniť povolenú toleranciu stanovenú vyhláškou č. 461/2009 Z.z.?
- ak pozdĺž rodinného domu na pozemku KN-C XXX/X zasahuje do susedného pozemku 9 cm a šírka
betónového plotu je 20 cm to znamená, že 9 cm má odstrániť a 11 cm plotu zostane zachovaná ?
S poukazom na pretrvávajúce susedské spory medzi účastníkmi konania považujeme rozhodnutie
súdu prvej inštancie za necitlivé, nehospodárne a prehlbujúce konfliktné spolužitie susedov. Z hľadiska

nákladov na odstránenie stavby a straty užívania časti pozemku v rozsahu 9 m2 (y ktorej je vymeraný
zásah do vlastníckeho práva žalobcov) je to obrovský nepomer. Účelnosť odstránenia stavby treba
hodnotiť vždy objektívne a s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu.
V rámci voľnej úvahy musí súd prihliadnuť najmä na povahu a rozsah zásahu hospodárskej straty, ktoráby vznikla odstránením stavby, na to , na aký účel bola stavba zriadená, aký jej charakter, aký je rozsah
zastavaného pozemku, príp. pozemku nevyhnutného na riadne užívanie neoprávnenej stavby, za akých
okolností bola stavba zriadená. (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 13.01.2016, sp. zn. I. ÚS 12/2016).

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok ako zákonný a hlavne spravodlivý v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa ich názoru v právnom štáte nemôže nikto protizákonne
zasahovať do vlastníctva druhej osoby, pričom je preukázané, že žalovaný po celý čas stavby plota

vedel a bol si vedomý toho, že stavia na cudzom pozemku. Základným predpokladom, aby sa vôbec
mohlo uvažovať o legalizácii plota je skutočnosť, že zo strany žalovaného by došlo k neúmyselnému
omylu, avšak za daných okolností nešlo o žiaden omyl, ale o cieľavedomé protiprávne konanie. Ak by aj
započítali prípadnú odchýlku, tak sporný plot je tak či tak v ich pozemku. To z čoho je postavený plot a kto
má určiť časť plota, ktorú je potrebné odstrániť nie je vecou právnou ale technickou a je na žalovanom,
ktorý konal protiprávne ako to vykoná. Operovať hospodárnosťou je podľa žalobcov absurdné.

4.Kvyjadreniužalobcovsavyjadrilžalovaný,ktorýzotrvalnasvojichargumentochuvedenýchvodvolaní
a požadovať vyhovenie odvolania v celom rozsahu.

5. Strany sporu v ďalších svojich vyjadreniach zotrvali na argumentoch uvedených v odvolaní ako aj

svojich vyjadreniach.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

7. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci samej
aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie vo výroku vo veci samej.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej

zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

11. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedliúčastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.

12. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 OSP (§ 191

ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 OSP (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

13. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná

logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie v celom
rozsahu vo vzťahu k odôvodneniu vo veci samej podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a na zdôraznenie správnosti
uvádza.

15. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.
Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a

právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi

stranami sporu je vyhovenie žalobe žalobcu.

16. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech žalovaného nemá automaticky za
následok, že je nesprávne.

17. Súdne konanie je pojmovo späté s dokazovaním minulých udalostí a dejov. Dokazovať pritom
zároveň „znamená presviedčať a dokázať znamená presvedčiť“. Dokazovanie má okrem noetickej
podstaty pre právne rozhodovanie aj funkciu ďalšiu, funkciu presviedčania: „V pragmatickom pohľade
nejde o to, aby argumenty boli objektívne platné, ale hlavne o to, aby účastníci rozhovoru nadobudli
presvedčenie o váhe argumentov.“

Dokazovanie má teda viacero stránok. Má svoju stránku noetickú a stránku argumentačnú (a s ňou úzko
späté stránky eristickú i rétorickú).
Z pohľadu noetického je základnou otázkou vzťahu dokazovania a pravdivosti poznateľnosť (miera
poznateľnosti)minulýchdejovaudalostí,inýmislovami:otázka,čivôbecsmealeboniesmeschopnítieto
deje a udalosti spoznávať v tej ich úplnosti, ktorá by oprávňovala pravdivostné hodnotenie výsledkov

tohto poznania.
Hoci sú v uvedenej právnej vete atribúty hodnotenia dôkazov vymenované vedľa seba, v skutočnosti
svojím zmyslom smerujú k jedinému cieľu. Týmto cieľom je overenie pravdivosti určitej tézy.
Vierohodnosť (napr. svedka, listiny) je faktorom zvyšujúcim mieru pravdepodobnosti overovanej tézyinduktívnym úsudkom (ak ide o vierohodnú osobu, možno predpokladať, že aj jej svedectvo v danej veci
je pravdivé, rovnako ako keď ide o verejnú listinu, spojenú nielen s verejnou autoritou, ale aj s určitou
mierou overovania osvedčovaných skutočností, možno obdobne predpokladať, že jej obsah je pravdivý).

Závažnosť potom znamená objasnenie skutočnosti, či dôkaz bezprostredne vypovedá o dokazovanej
téze alebo či z neho možno na túto tézu iba sprostredkovane usudzovať (z tohto pohľadu triedime
dôkazy na priame a nepriame, pričom priamym priraďujeme vyšší vypovedajúci potenciál pravdivosti).
Zákonnosť vykonania dôkazov má byť garantom pravdivosti dokazovanej tézy. Povedané inými slovami,
férovým spôsobom vedené dôkazné konanie (v trestnom práve spojené s aplikáciou najmä zásad

rovnosti zbraní, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, in dubio pro reo) sleduje jednak nachádzanie
pravdy v konflikte proti sebe stojacich strán, jednak snahu o minimalizáciu chýb dokazovania, justičných
omylov a tým aj minimalizáciu prijímania nespravodlivých rozhodnutí (prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc
Dokazovanie, prednáška, 13.12.2016).
V prejednávanej veci bolo nadovšetky pochybnosti preukázané, že žalovaný vzhľadom na všetky
okolnosti (predchádzajúci spor a upozornenia žalobcov) mal a mohol vedieť, že pri výstavbe plota

vykonával výstavbu nie v súlade s hranicou. Bez rozumného dôvodu sa žalovaný však spoliehal, že
neoprávnený stav ním zavinený bude súdmi vykladaný v jeho prospech.
Evidentná absencia dobromyseľnosti žalovaného mala za následok vyhovenie žalobe a jednoducho
povedané žalovaný je povinný dať plot do stavu, ktorý zodpovedá hranici medzi pozemkami (čo napokon
sám uznal výsledok zamerania p. W. pozri č.l. 38 spisu). Namietanie neproporcionalitou vzhľadom na

vedomosť žalovaného, že nestavia plot v súlade s hranicou je neopodstatnené.
Ak žalovaný bol upozorňovaný na nesprávny postup pri výstavbe plota a tieto upozornenia
nezohľadňoval, potom námietka o prehlbovaní sporov a neproporcionalite je neopodstatnená.

18. Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a

právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi

stranami sporu je, vyhovenie žalobe.

19. Pokiaľ vlastník priľahlého pozemku sa odhodlá zhotoviť plot a je upozorňovaný vlastníkmi
susediaceho pozemku o nesprávnom postupe pri jeho výstavbe (zasahujúcom do ich vlastníctva) a bez
ďalšieho nezohľadňuje ich námietky, potom po zistení zásahu do ich vlastníctva je povinný bez zreteľa

na výšku nákladov súvisiacich s reštitúciou stavu tento nezákonný stav na vlastné náklady odstrániť.

20. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej
inštanciezrozumiteľnýmspôsobomuviedoldôvody,prektoréžalobevyhovel;jehorozhodnutienemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, porušujúce fair trial proces.

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Pre neunesenie
dôkazného bremena odvolací súd rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP so stotožnením sa s
dôvodmi prvoinštančného rozsudku a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne výroky o trovách konania.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolaciehokonania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).