Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/274/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218211703.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. Š. X, K.,
právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným,
so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 5.298,92 € s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 15C/82/2008-67
z 26.3.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že konanie zastavil a

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,38 %. Žalobca sa domáhal žalobou,
doručenou súdu dňa 30.11.2018, zaplatenia sumy 5.298,92 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody
za vyplatené dôchodkové dávky J.. X. Š. za obdobie od 6.1.2015 do 5.1.2018. Podaním, doručeným
súdu dňa 23.1.2019, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že žalovaná uhradila
Sociálnej poisťovni sumu vo výške 3.692,92 € a o trovách žiadal rozhodnúť tak, že žalobcovi súd prizná
70%náhradutrovkonania vzhľadomktomu,žežalovanáuhradilasvojzáväzokažpozačatíkonaniaas

poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku je zrejmé, že by bol žalobca v konaní úspešný.

2. V podanom odvolaní žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie nárok žalobcu na náhradu trov
konania odôvodnil podľa ust. § 256 ods. 1 CSP skonštatovaním, že zastavenie konania procesne
zavinila žalovaná, nakoľko k úhrade záväzku vo výške 3.692,92 EUR došlo až po začatí konania a
táto skutočnosť bola dôvodom na späťvzatie žaloby. Rozsah náhrady trov konania potom súd prvej

inštancie určil s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu strán sporu, zrejme vychádzajúc z toho,
že žalobca žiadal uhradiť plnenie vo výške 5.298,92 EUR, avšak žalovaná plnila iba vo výške 3.692,92
EUR, pričom žalobca zobral späť žalobu v celom rozsahu. Žalovaná zastáva názor, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom poukazuje na
nasledovné: Podľa § 256 ods. 1 CSP: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradutrovkonaniaprotistrane."Vtejtosúvislostižalovanácitujezkomentáraautorov,ktorísapodieľali

na tvorbe CSP: „Ako už bolo uvedené (bez ohľadu na to, že do CSP nebola výslovne prebratá druhá veta
§146ods.2OSP),naďalejplatí,žeaksapresprávaniežalovanéhovzalaspäťžaloba,ktorábolapodaná
dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.
Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a
SSR IV, str. 736: „Pri použití ustanovenia § 146 ods. 2prvá veta OSP (teraz § 256 ods. 1 CSP - pozn.
autora) treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa

procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania (napr. podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP (teraz §
145 CSP - pozn. autora) v prípade, keď navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), zásadnežiadny z účastníkov [§ 146 ods. 1 písm. c) OSP - teraz § 256 ods. 1 CSP - pozn. autora] nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov [§ 146 ods.
2 OSP (teraz § 256 ods. 1 CSP - pozn. autora)] uložiť povinnosť zaplatiť druhému z účastníkov trovy

zastavenéhokonania,atopodľaprvejvetytohtoustanoveniatomuzúčastníkov,ktorýzavinil,žekonanie
muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie
bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne." Z vyššie uvedeného je celkom zrejmé, že napriek tomu,
ževCSPužniejevýslovneuvedenéznenieust.§146ods.2OSP,súdmánaďalejpovinnosťvyhodnotiť,
či žaloba, ktorú žalobca zobral späť, bola podaná dôvodne. Z rozhodovacej praxe súdov pritom vyplýva,

že dôvodnosť podanej žaloby súdy riadne skúmajú aj podľa CSP (napr. uznesenie Okresného súdu
Humenné sp. zn. 18C/245/2016 zo dňa 1.3.2018, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/321/2016 zo dňa 28.4.2017 - v obidvoch prípadoch súdy dospeli k záveru, že žaloba bola podaná
predčasne, a pod.).V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na nález Ústavného súdu ČR zo 17.1.2017.
sp. zn. III. ÚS 2741/16, z ktorého citoval aj Okresný súd Humenné v odôvodnení svojho rozhodnutia
sp. zn. 18C/245/2016. V zmysle uvedeného nálezu ÚS ČR, predpokladom uloženia povinnosti nahradiť

žalobcovi náklady konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety OSP je späťvzatie žaloby
žalobcom, chovanie žalobcu, chovanie žalovaného a zároveň dôvodnosť žaloby. ÚS ČR uviedol, že
ak všeobecné súdy dôvodnosť žaloby odvodzovali len z tej skutočnosti, že sťažovateľ po jej podaní
žalovanú sumu zaplatil, a to bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberali tvrdením sťažovateľa,
že žaloba bola podaná pred splatnosťou pohľadávky vedľajšieho účastníka, ide o formalistický postup,

ktorý zakladá porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd. ÚS ČR vo vyššie uvedenom rozhodnutí konštatoval: „ Trvání na záveru, že ustanovení §146 ods.
2 o.s.ř. je nutno posuzovat výlučné z procesního hlediska, by pak mohlo svádét k šikanóznímu podávání
žalôb ješté pred splatností, ieiichž následkem by v každé situaci bylo uložení povinnosti žalovanému
nahradit žalobe i náklady řízení. Obdobný závěr učinil Ústavní soud již dříve, kdy zejména uvedl, že

princíp procesního výsledku nelze chápat formálne, neboť nejen petit, ale i žalobní tvrzení tedy duvodu
žaloby, vvjádřují, proč se žalobce žalovaného plnení domáhá [srov. nález ze dne 8.3.2011 ve veci sp.
zn. I. ÚS 2899/10 (N 38/60 SbNU 455)]." Žalovanej nebola žaloba žalobcu doručená, preto jej nie sú
známe tvrdenia, uvádzané žalobcom. Žalovaná však zastáva názor, že žaloba žalobcu bola podaná
predčasne, preto v žiadnom prípade nie je možné dospieť k záveru, že bola podaná dôvodne. Žalovaná k

tomu poukazuje na nasledovné: Dňa 23.11.2018 bola žalovanej doručená Výzva Sociálnej poisťovne č.
018/2018-SK na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu vo výške 5.298,92 EUR, ktorá
vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok J.. X. Š. za obdobie od 6.1.2015 do 5.1.2018.
Uvedené plnenie si Sociálna poisťovňa uplatňovala od žalovanej na základe zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. o PZP"), a to z dôvodu, že pri dopravnej nehode
zo dňa 4.8.2005, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom W. K. (žalobcu v tomto konaní), povinne
zmluvne poisteného u žalovanej, utrpel ublíženie na zdraví s následkom smrti manžel J.. Š., ktorej z
toho dôvodu vznikol nárok na výplatu dôchodkových dávok od Sociálnej poisťovne. Žalovaná na základe
uplatneného nároku Sociálnej poisťovne začala šetrenie, pričom zistila, že časť nároku, uplatneného

Sociálnou poisťovňou, už bola premlčaná. Z toho dôvodu dňa 9.1.2019 ukončila šetrenie, potrebné na
zistenie jej rozsahu plniť a Sociálnej poisťovni vyplatila sumu vo výške 3.692,92 EUR. Podľa § 11 ods.
6 písm. a) zák. o PZP: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti

poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. " Podľa § 11 ods. 7
zák. o PZP: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva

iná lehota na poskytnutie poistného plnenia." Podľa § 10 ods. 3 písm. a) zák. o PZP: „ Poistený je
povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že bol proti nemu uplatnený nárok
na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške. " Sociálna poisťovňa si u žalovanej
uplatnila nárok dňa 23.11.2018, pričom žalovaná jej plnenie poskytla už dňa 9.1.2019, t. j. ešte pred
uplynutím zákonom stanovenej lehoty (3 mesiace + 15 dní), preto sa v žiadnom prípade nemohla dostať

do omeškania, pretože splatnosť nároku tu ešte ani len nenastala. Žalovaná plnila Sociálnej poisťovni
výlučne na základe ňou uplatneného nároku. Žalovaná nemala žiadnu vedomosť o podanej žalobe,
žalobca ako jej poistený jej dokonca Sociálnou poisťovňou uplatnený nárok ani neoznámil, napriek
tomu, že mu táto povinnosť jasne vyplýva z ust. § 10 ods. 3 písm. a) zák. o PZP. Vzhľadom na vyššieuvedené žalovaná považuje žalobu žalobcu za účelovú a predčasne podanú, a teda podanú nedôvodné.
Z takto podanej žaloby, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj súdne rozhodnutia,
nemôže žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu trov súdneho konania, ktorého začatie žalovaná žiadnym

spôsobom nezavinila. Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil, resp. zmenil a sám rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaná si zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

3. V podanom vyjadrení žalobca uviedol, že v označenej veci žalobca k odvolaniu žalovaného z 9. apríla

2019 proti výroku o náhrade trov konania uznesenia č. k. 15 C 82/2018-67 z 26. marca 2019 predkladá
súdu vyjadrenie : Žalobca navrhuje uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne a uplatňuje právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, okresný súd priznal žalobcovi právo
na náhradu trov konania v rozsahu 39,38 % po tom, čo žalobca vzal späť celú žalobu o zaplatenie
5.298,92 € v dôsledku úhrady 3.692,92 € žalovaným po podaní žaloby. Právne rozhodnutie odôvodnil

§ 256 ods. 1 CSP, keď zistil, že zastavenie konania v časti 3.692,92 € zavinil žalovaný, nakoľko
táto skutočnosť bola dôvodom späťvzatia žaloby, pričom uplatnil zásadu pomeru úspechu. Žalovaná v
podanom odvolaní tvrdí, že žaloba údajne nebola podaná dôvodne, resp. bola podaná predčasne, keď
žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti až 9. januára 2019, pričom šetrenie bola povinná vykonať
do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poistné plnenie poskytnúť

do 15 dní od skončenia prešetrovania. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca upozornil žalovanú na
jej povinnosť plniť aj za ďalšie obdobia výzvou doručenou žalovanej ešte 9. októbra 2018. Výzva
Sociálnej poisťovne na plnenie za obdobie január 2015 - január 2018 zo 14. novembra 2018 bola
doručená žalovanej 23. novembra 2018. Žaloba bola podaná 28. novembra 2018. K poistnej udalosti
došlo 4. augusta 2005, v roku 2005 prebehlo aj šetrenie poistnej udalosti. Plnenia výplat dôchodkových

dávok vdovského dôchodku vykonané pozostalej Sociálnou poisťovňou žalovaná realizovala Sociálnej
poisťovni dobrovoľne do 5. januára 2014, resp. za ďalší rok na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia. Ako vyplýva z výzvy Sociálnej poisťovne zo 14. novembra 2018, táto žiadala plnenie od
žalobcu, za ktorého mala plniť žalovaná, do 15 dní od doručenia výzvy pod hrozbou podania žaloby. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca podal žalobu až potom, čo žalovaná už disponovala výzvou Sociálnej

poisťovne a až po tom, čo sám žalobca žalovanú na plnenie vyzval. Pokiaľ je žalovaná povinná plniť
Sociálnej poisťovni za žalobcu, logicky tak má urobiť bez toho, aby žalobca musel čeliť najprv žalobe
Sociálnej poisťovne proti nemu. V tom je zmysel povinnosti žalovanej, ktorá je povinná plniť v dôsledku
poistnej udalosti za žalobcu. Niet pritom žiadneho dôvodu, aby sa žalovaná v týchto súvislostiach
odvolávala na lehoty na prešetrenie poistnej udalosti plynúce od poistnej udalosti. Túto prešetrila v roku

2005 s výsledkom poskytnutia poistného plnenia, ktoré poskytovala až do roku 2014, keď svojvoľne plniť
prestala. Keďže všetko plnenie sa viaže na jedinú poistnú udalosť, neobstojí ani názor žalovanej, podľa
ktorého by ju mala zrejme prešetrovať každý rok pred plnením Sociálnej poisťovni a mať tak k dispozícii
tri mesiace na rozhodnutie o poskytnutí plnenia, hoci žalobcovi, za ktorého má plniť, hrozí po 15 dňoch
od doručenia výzvy Sociálnej poisťovne podanie žaloby proti nemu. Ostatne o tom, že žaloba bola v časti

o zaplatenie 3.692,92 € podaná dôvodne svedčí už len to, že žalovaná v tejto časti po podaní žaloby
plnila túto sumu za žalobcu Sociálnej poisťovni v januári 2019. Úvaha žalovanej o predčasnosti podanej
žaloby je nelogická, pretože významné je to, či by sa žaloba ukázala dôvodnou v čase rozhodnutia súdu.
Pokiaľ k meritónemu rozhodnutiu súdu nedošlo, stalo sa tak iba v dôsledku plnenia žalovanej.

4. Odvolací súd postupom podľa § 385 ods. 1 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania)
preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené a pre vecnú správnosť
uznesenie o zastavení konania, ako aj o priznaní náhrady trov konania potvrdil ako vecne správne so
zreteľom na § 387 CSP (zostal nenapadnutý výrok o zastavení konania).

5. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný uplatnil tiež odvolací dôvod

podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci).Právnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnuprávnu
normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú
účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omylpri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho
správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na

základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu a žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov žalovaného nie je daný. Z § 387

ods. 2 CSP vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody. Je
treba pripomenúť odvolateľovi, že ak žalobca zavinil zastavenie konania po dlhšej dobe prebiehajúceho
konania o náhradu škody sprevádzaného názormi strán sporu, pričom zodpovednosť za to, že neplnil

podľa zákona žalovaný, nezavinil potom žalobca zastavenie konania, ale len žalovaný. Keďže žalobca
zobral žalobu späť, zavinenie môže existovať aj na strane žalovaného, na strane žalobcu existuje
procesné zavinenie vtedy, ak by podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo, ak bez
dôvoduvzalžalobuspäť,aleboajvtedy,akvzalžalobuspäťpredôvodnévznesenienámietkypremlčania
žalovaným a podobne. Špecifická procesná situácia nastane aj vtedy, ak žalobca podá žalobu voči

niekomu, kto ne procesnú subjektivitu. Z hľadiska zákonnosti a spravodlivosti treba súhlasiť so súdom
prvej inštancie, že žalobca nezavinil zastavenie konania a ku kroku späťvzatia žaloby pristúpil až vtedy,
ak žalobca podá žalobu voči niekomu, kto nemá procesnú subjektivitu.

6. Odvolací súd pripomína, že procesne zastavila konanie žalovaná, plnila až po podaní žaloby, tomuto

vzniklo právo na náhradu trov konania (mal úspech v rozsahu 3.692,92 €) a s prihliadnutím na pomery
jeho úspechu a neúspechu potom správne súd prvej inštancie priznal podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu
trov konania v rozsahu 39,38 % miera úspechu je 39,38 % vyjadrená v spore a v súlade s § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti uznesenia vo výške trov rozhodne samostatným uznesením súd prostredníctvom
súdneho úradníka.

7. Odvolací súd zaoberajúc sa aplikáciou § 257 CSP pripomína, že toto ustanovenie prichádza do úvahy
aplikovať v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov celkom alebo v
časti nepriznal, musí ale ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý by mal v rozhodnutí odôvodnený (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 5/2006 Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 248/2010).
Zo slovného znenia zákonného ustanovenia § 257 CSP plynie, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré
má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal prihliadnuť nielen k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov, ale má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, výnimočný prípad
nebolzistenývtomtosporeaodvolacísúdpoukazujeajnapredchádzajúcujudikatúruohľadnezavinenia

zastavenia konania a prípadnej náhrady trov konania (teraz aplikácia § 257 CSP a vtedy § 150 ods.
1 O.s.p. ), lebo k dôvodom hodným osobitného zreteľa mohlo dôjsť aj vo vzťahu k určitým druhom
konaniaalebokurčitejprocesnejsituácii,majetkovásféražalovanejvžiadnomprípadenebolapriznaním
náhrady trov konania a prisvedčiť jednoznačne vyjadreniu žalobcu zo dňa 29. júla 2019 č.l. 89, 90, že
žalobca podal obsahu spisu žalobu až potom, čo žalovaná už disponovala výzvou Sociálnej poisťovne a

až potom, čo sám žalobca žalovanú na plnenie vyzval, žalovaná následne plnila Sociálnej poisťovni za
žalobcu, logicky tak mala urobiť bez toho, aby žalobca mal čeliť najprv žalobe, Sociálnej poisťovni proti
nemu,vtomtojekrédoapodstatapovinnostižalovanej,ktorájepovinnáplniťvdôsledkupoistnejudalosti
sa žalobcu a nemôže sa skrývať za svoje zákonné povinnosti. Plnenia výplat dôchodkových vdovského
dôchodku vykonané pozostalej Sociálnou poisťovňou žalovaná následne realizovala Sociálnej poisťovni

dobrovoľne do 15.1.2014, za ďalší rok na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, čo vyplýva z
výzvy sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2018 (táto žiadala plnenie od žalobcu, za ktorého mala plniť
žalovaná do 15 dní od doručenia výzvy pod hrozbou podania žaloby).8. Ako vyplýva z uvedeného žalovaná v tejto súvislosti sa nemôže vyviniť ani odvolávať na lehoty na
prešetrenie poistnej udalosti plynúce od poistnej udalosti (prešetrovala to v roku 2005 s výsledkom
poskytnutia poistného plnenia, ktoré plnila do roku 2014), nevedno z akého dôvodu svojvoľne prestala

plniť toto poistné, všetko plnenie sa viaže na jedinú poistnú udalosť, a preto je názor odvolateľa
nesprávny a nepodstatný.

9. Odvolací súd hodnotí odvolanie, v ktorom sa vytýka nesprávnosť právneho posúdenia sporu len pri
priznaní náhrady trov konania ako neopodstatnený.

10. Súd použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav aj správne aplikoval,
to zn. z podradenia skutkového stavu ohľadne trov konania pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu, a preto ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol daný.

11. Podľa § 396 CSP v spojení s § 261 a § 262 CSP odvolací súd priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania žalobcovi v plnom rozsahu ako úspešnému.

12. Výsledok hlasovania 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).