Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116204081
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4116204081.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: F. V., predtým B., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Q. ulica XXXX/XX,

zast.: Mgr. Barbora Nováková, advokátka so sídlom Nitra, Štefánikova 15, proti žalovanému: F. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom F., K. XXXX/XX, zast.: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka, so sídlom Nitra, Farská
25, o vylúčenie z užívania nehnuteľností, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2016 domáhala, aby súd vylúčil žalovaného z

užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., a to
stavby rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo XXX/X, nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C" parc.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 107m2, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o
výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1.000 m2 a aby mu uložil povinnosť predmetné
nehnuteľnosti vypratať a zakázal mu vstupovať do predmetných nehnuteľností. Žalobu odôvodnila tým,

že so žalovaným sú manželia, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, od roku
2012 sa žalovaný zmenil, zostal agresívny a výbušný, viackrát ju fyzicky napadol, našiel si priateľku,
často sa hádali, vyhrážal sa jej, nadával, bála sa o svoj život a zdravie, podala trestné oznámenie a proti
žalovanému bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania.

2. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 15.8.2016 rozsudkom č.k. 12C/71/2016-52 tak, že úplne
vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom

území F., a to stavby rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo XXX/X,
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely
registra "C" parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 107m2, a nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X
záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1.000 m2. Súd žalovanému uložil povinnosť
predmetné nehnuteľnosti vypratať do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zakazuje mu vstupovať
do predmetných nehnuteľností.

3. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
7Co/26/2017-170 zo dňa28.11.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konania
a nové rozhodnutie.4. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na podanej žalobe, uviedla, že vo veci je
analogicky možné postupovať s poukazom na ust. § 146 ods. 2 OZ. Žalobkyňa žiada, aby súd

vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností, aby mu uložil ich vypratať, zakázal mu do nehnuteľností
špecifikovaných v petite návrhu vstupovať. V čase podávania žaloby boli manželia, mali v BSM rodinný
dom a v podielovom spoluvlastníctve záhradu. Medzičasom došlo k rozvodu ich manželstva. Majetok
vyporiadaný nebol. Rozvodom BSM zaniklo, avšak nedošlo k vyporiadaniu majetku. Strany sporu spolu
žili v rodinnom dome, k odchodu žalovaného nedošlo dobrovoľne. Žalovaný má stále záujem rodinný

dom obývať. Čo sa týka hrozby násilia poukazovala na trestné konanie a trestný rozkaz. Z týchto
konaní vyplýva aj neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Žalobkyňa si nevie predstaviť spoločné bývanie
v nehnuteľnosti. uviedla, že situácia sa nezmenila, žalobkyňa trvá na podanej žalobe, stále sú splnené
dôvody podľa § 146 ods. 2 OZ. Je možná aplikácia ust. § 146 ods. 2 aj na nehnuteľnosti, ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve a to s poukazom na analógiu, § 853 ods. 1 OZ. Pretože vylúčenie z užívania
podielového spoluvlastníctva nie je v zákone výslovne riešené a preto sa analogicky môže použiť § 146

ods. 2. Z charakteru nehnuteľnosti vyplýva, že je to najbližšie možné použiteľné ustanovenie, pretože
záhrada patrí k domu, záhrada a dom tvoria jednotnú súčasť obydlia a takto ju manželia aj užívali, §
146 ods. 2, je možné aplikovať analógiu s poukazom na 853 ods. 1 OZ, aj na rozvedených manželov.
K súčasnej situácii sa vyjadrí sama žalobkyňa. Poukazovala na listinný dôkaz, čestné vyhlásenie V. K.,
ktorá potvrdzovala, že bola svedkom konania žalovaného voči žalobkyni. K dohode o užívaní sa na

pojednávaní žalobkyňa už vyjadrovala. Aj keby súd považoval dohodu o užívaní za platnú, v súčasnosti
to nemá vplyv na rozhodovanie a podmienky, o ktorých hovorí § 146 ods. 2 OZ. Ak by aj išlo o prejav
ich spoločnej vôle, nasledovali ich písomné vyjadrenia, prejav vôle žalobkyne aj žalovaného sa zmenil,
vyjadrovali sa, že nechcú spoločne užívať nehnuteľnosti. Poukazovala na vyjadrenie žalovaného z
30.11.2016, čo je pol roka po podpísaní dohody o užívaní, keď uviedol, že býva v spoločnej domácnosti

so svojou družkou, ktorá je tehotná, ak by teraz tvrdil, že jeho vôľa je užívať nehnuteľnosti spoločne so
žalobkyňou, nemôže byť považovaný tento jeho prejav za vážny.

5.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že do r. 2012 bolo manželstvo harmonické. Potom sa žalovaný
povahovo zmenil, bol nervózny, agresívny, užíval steroidy, bála sa ho, tri - štyrikrát ju hodil o stenu,

do gauča, vykrúcal ruky. Fyzické násilie sa stupňovalo, nadával jej, používal vulgarizmy. Celé sa to
vystupňovalo v r. 2015, žalovaný si našiel priateľku. Vyzýval ju, aby opustila dom, hádali sa, napadol
ju, udrel ju. Vykrútil ruky, vyhrážal sa, že jej ruky poláme, že ju zakope do role, že ju nikto nenájde,
mala z neho strach. Vyhrážal sa, že podpáli dom ak neodíde, že rozbije auto ktoré má od rodičov, že
keď nebude mať on dom tak ho nebude mať ani ona. Bála sa ísť domov, podala trestné oznámenie,

vyhrážal sa aj telefonicky, že ju zabije. Žalovaný bol zaistený, má zakázaný vstup do domu, potom čo
ho prepustili z väzby, sa pokúšal do domu dostať, je agresívny, je násilný, pod nátlakom, pretože má
z neho strach podpísala dohodu, myslí si, že len to, že žalovaný je v podmienke, mu bráni v tom, aby
jej neublížil. Spolužitie s ním je nepredstaviteľné. Po spísaní dohody znova podala trestné oznámenie
pre vulgarizmy a nadávky. Po prepustení z väzby žalovaný chodil pri bránu, vyhrážal sa, že ho okradla,

používal vulgarizmy, ľahol si pred bránu na cestu, minimálne raz do týždňa takto chodil pred bránu.
Dohodu o spoločnom spolunažívaní pripravila a podpísala lebo sa vyhrážal, že ju odpojí od siete, že
ju zabije, bála sa ho. Spísala to preto, aby sa ukľudnila situácia. Okrem toho ju terorizoval aj psychicky,
aj telefonicky dva- trikrát do týždňa, že je špina, ako môže takto žiť, že ho obrala o dom, používal
vulgarizmy, preto sformulovala text dohody o spoločnom spolunažívaní na základe ústneho dohovoru

so žalovaným. Prišiel, vyžiadal si kľúče, šiel do garáže a ku psom, občas aj do domu. V dome však
neprespal. Po spísaní dohody chodieval do domu asi raz za týždeň. Žalovaný je vulgárny, agresívny,
stále sa o dome dohadujú. Návrh na vyporiadanie BSM podaný nie je, chcela, aby dom predali a peniaze
si rozdelili, žalovaný raz s tým súhlasil, potom sa vyjadril, že on bude v dome bývať s priateľkou, nechce
ju vyplatiť. Zo strany žalovaného hrozba stále trvá. V r. 2017 sa stalo keď išla autom do práce, že ju

dohonil autom, zablokoval jej cestu, potom ju prenasledoval až do práce, vulgárne nadával, vyhrážal sa,
stalo sa to niekoľkokrát, aj v r. 2018 vulgárne jej nadával. Ešte v r. 2017 išli s manželom autom do Nitry,
prenasledoval ich na skútri až do Ivánky, potom to vzdal. V r. 2018 išiel do nej autom, oplzlo nadával,
svedkomtohobolajejmama.Vr.2019dalostnatýdrôtnachodník,hrozbyzjehostranynaďalejsú,nevie
si ani predstaviť ako by s ním mala žiť. Je rozvedená , žalovaný polámal bránku, nedala sa otvoriť, to

nehovoríokľučkáchaosvetlenadgarážou.Nepodávalaoznámenieorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,
mala strach, že by sa žalovaný ešte viac rozzúril. Žije sama, hypotéku, miestne dane platí žalovaný,
chce tu bývať kým sa nevysporiada BSM, nemá kam ísť. O nehnuteľnosti sa riadne stará, kosí, všetko
je na poriadku, nie je tam zelina. V zime je dom vykurovaný. Keď niečo treba tak to opraví.6. Právna zástupkyňa žalovaného poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre. Uviedla, že
na tunajšom súde beží konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva 17C/162/2018, týka sa

záhrady, konanie je tu prerušené, nakoľko bola podaná žaloba o vrátenie daru. Žalobkyňa nepreukázala
odôvodnenosť podanej žaloby. Tento stav je nezákonný a neprípustný. Nie je možné vylúčenie z
užívania nehnuteľnosti bez určenia času. V čase rozhodovania už neboli manželmi, žalobkyňa mení
svoju argumentáciu, najskôr tvrdila, že dohodu o užívaní podpísala pod nátlakom, teraz mení dôvody.
Predložila potvrdenia o podaní trestných oznámení, pretože žalobkyňa ničí majetok, ktorý majú v

podielovom spoluvlastníctve. Manžel žalobkyne bol právoplatne odsúdený za nebezpečné vyhrážanie
sa žalovanému. Je v rozpore so zákonom, s ústavou, aby bol žalovaný vylúčený z užívania vlastnej
nehnuteľnosti po takú dlhú dobu a nemôže sa dostať k užívaniu vlastnej nehnuteľnosti.

7. Žalovaný uviedol, že podá na žalobkyňu trestné oznámenie. V r. 2018 bolo štyrikrát otvorené jeho
auto,bolitamnájdenénejakéveci,ktorúsúzaistené.Jednalosaodrogovúčinnosť,prenasledovanébolo

inými autami, v súčasnosti je nepojazdné. Bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,
bol to V., auto bolo monitorované GPS. Je tam veľa vecí, bývalý manžel žalobkyne mu nadáva, jej matka
ju stále sleduje. Konanie žalobkyne je účelové, aby mohla v nehnuteľnosti bývať. On býva u mamy.
Žalobkyňa neplatí miestne dane, žiadne poplatky.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil
tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa a žalovaný boli manželia, manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX, z ich vzťahu nepochádzajú
žiadne deti. Po podaní žaloby došlo k rozvodu ich manželstva a to rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.

14C/181/2016-32 zo dňa 13.6.2016, právoplatne dňa 28.7.2016. Návrh na rozvod podávala žalobkyňa,
odôvodnila ho agresivitou žalovaného, žalovaný s rozvodom súhlasil, k veci sa nevyjadril.
Spolu so žalovaným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX
nachádzajúcimisavkatastrálnomúzemíF.,obecF.,okresZ.atostavbyrodinnýdomsosúpisnýmčíslom
XXXX, postavenej na parcele číslo XXX/X , nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa

v katastrálnom území F. a to parcely registra "C" parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
107m2.
Spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F., obec F., okres Z. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/
X záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1.000 m2 a to každý z nich v podiele

1/2-ica k celku.
Vzťahy medzi stranami sporu sú problematické, nastal rozvrat v manželstve, čo viedlo k rozvodu
manželstva. Dochádzalo zo strany žalovaného k fyzickým útokom na žalobkyňu o čom svedčia
predložené dôkazy a to potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 13.1.2016 vedené na OKP
KR PZ v Nitre, uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenie pre prečin nebezpečného

vyhrážania zo dňa 18.1.2016, z ktorého vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že žalovaný fyzicky
napadol žalobkyňu a to dňa 7.1.2016, buchol ju po hlave, vykrútil ruku, vyhrážal sa jej, že jej rozbije
hlavu, doláme roky a zakope na roľu, že ju nikto nenájde, 13.1.2016 jej počas viacerých telefonických
rozhovorov vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že jej podpáli veci, rozbije auto, že ju zabije a ja jej
rodinu, jeho agresivita a výbušnosť sa stupňuje a je dôvodná obava u žalobkyne, že svoje vyhrážky

žalovaný naplní. V rámci trestného konania bola vypočutá ako svedkyňa okrem žalobkyne, aj E. B., ktorá
uviedla,žežalovanýsavyhrážalžalobkyni,vulgárnejejnadával,počulatelefonátymedzistranamisporu,
vyhrážky žalovaný stále opakoval, opakovane telefonoval, vkuse ziapal, žalobkyňa bola telefonátoch
vystrašená,triaslasa,bálasa,svedkyňaV.K.potvrdila,žežalovanýhrubonadávažalobkyni,žalovanýto
robí preto, lebo sa mu nepodarilo dostať žalobkyňu z domu, čo u neho vyvoláva agresivitu, svedok X. U.

potvrdil, že žalovaný telefonicky kontaktoval žalobkyňu, podľa neho hovor agresívny nebol, svedok T. A.
uviedol, že žalobkyňa mu uviedla, že sa žalovaného bojí, že ju bombarduje SMS správami a telefonátmi.
Sám žalovaný priznal, že so žalobkyňou sa pohádali, riešili otázku rozvodu a deľby majetku, navzájom
si vulgárne nadávali, poprel fyzické napadnutie, okrem toho v rámci trestného konania bolo zistené,
že v minulosti bol žalovaný preverovaný pre jeho agresívne a vulgárne správanie voči susedovi a bolo

voči nemu vedené disciplinárne konanie. Žalovaný bol dňa 13.1.2016 vykázaný zo spoločného obydlia
a to na dobu 10 dní s poukazom na ustanovenie § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom
zbore. Žalovaný bol vzatý do väzby dňa 18.1.2016, prepustený na slobodu bol dňa 13.4.2016. Okresná
prokuratúra Nitra podala dňa 1.4.2016 na žalovaného obžalobu pre pokračujúci prečin nebezpečnéhovyhrážania, kde okrem iného bolo uvedené, že bol vyšetrený aj duševný stav žalovaného znalcom z
odvetvia psychiatrie, zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný netrpí duševnou chorobou alebo
poruchou, látkovú závislosť na anabolikách znalec nezistil, u žalovaného ide o škodlivé nadužívanie

anabolických preparátov, ktoré majú vplyv na jeho správanie sa v tom zmysle, že toto bolo odbrzdené,
bol zvýšene irritabilný, jeho afektivita bola nevyrovnaná.
Okresný súd Nitra trestným rozkazom sp.zn. 4T//34/2016 zo dňa 13.4.2016, uznal žalovaného vinným
z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.

Žalovaný predložil Dohodu o spoločnom spolunažívaní zo dňa 27.5.2016, ktorú podpísal on aj
žalobkyňa, v ktorej je uvedené, že môžu spoločne užívať rodinný dom a priľahlé pozemky okolo domu,
žalobkyňa k tomu uviedla, že dohodu napísala, lebo žalovaný sa jej vyhrážal, bála sa ho, chcela ukľudniť
situáciu.
Z uznesenia OOPZ Mojmírovce zo dňa 12.7.2016 vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 13.6.2016 trestné
oznámenie s tým, že žalovaný jej 12.6.2016 hrubo nadával, bol agresívny, sotil do nej, vyhrážal sa

jej , vec bola odovzdaná Okresnému úradu v Nitra na prejednanie ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu.
Z uznesenia OOPZ Mojmírovce zo dňa 13.10.2016 vyplýva, že žalobkyňa mala dňa 12.9.2016 slovne
napadnúť Q. V. - priateľku žalovaného, vec bola odovzdaná Okresnému úradu Nitra, odboru Všeobecnej
a vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Žalovaný dňa 25.10.2016, 29.10.2016, 31.10.2016, 3.11.2016, 24.2.2020,28.4.2020 podal na OOPZ
Mojmírovce oznámenie týkajúce sa priestupku na žalobkyňu.
Oznámenia týkajúce sa porušovania občianskeho spolunažívania podávala na OOPZ Mojmírovce aj
matka žalovaného T. B. proti žalobkyni a to dňa 26.9.2016, 26.10.2016. Z lekárskej správy MUDr. P.
F. vyplýva, že T. B. opakovane verbálne napádaná žalobkyňou, odporučené jej bolo psychiatrické

vyšetrenie. Psychiatrom MUDr. A. K. bol konštatovaný chronický depresívny stav situačný. T. B.
podala na Okresnú prokuratúru Nitra podanie vo veci podozrenia z trestného činu nebezpečného
prenasledovania proti žalobkyni.
Z čestného vyhlásenia V. K. - matky žalobkyne zo dňa 18.12.2019 vyplýva, že bola svedkom v lete 2018,
že žalovaný vulgárne nadával žalobkyni, na jeseň 2018 žalovaný na aute išiel do žalobkyne a vytlačil

ju k plotu, potom odišiel.
Z čestného vyhlásenia X. V. - bývalého manžela žalobkyne zo dňa 29.5.2020 vyplýva, že v lete 2017
ich na aute prenasledoval žalovaný na skútri, na jeseň 2017 žalovaný poohýňal bránu, že sa nedala
otvoriť, poškodil malú bránku, na jar 2019 žalovaný natiahol ostnatý drôt na chodník, s manželkou nemali
spoločnú domácnosť, len párkrát u nej prespal, keď mala strach zo žalovaného.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn.12Pc/18/2017 konanie o vyporiadanie BSM. Súd vo veci
rozhodol rozsudkom č.k. 12Pc/18/2017-210 zo dňa 6.3.2019 tak, že prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. úz. F., obec Z., okres Z.,
a to stavba - rodinný dom so súp.č. XXXX postavený na parc.č. XXX/X. S prikázaním nehnuteľnosti
žalovanému súhlasili obe sporové strany. Vec nie je právoplatne skončená, vec sa nachádza na

Krajskom súde v Nitre pre podané odvolanie.
Na Okresnom súde Nitra prebieha pod sp.zn. 17C/162/2018 konanie o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa v katastrálnom území
F., obec F., okres Z. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X
záhrady o výmere 1.000 m2. Žalobu podávala žalobkyňa, v žalobe uviedla, že parc.č. XXX/X predstavuje

bezprostredné okolie rodinného domu a parc.č. XXX/X predstavuje záhradu pri rodinnom dome. Navrhla
parc.č. XXX/X prikázať žalovanému a parc.č. XXX/X prikázať do jej výlučného vlastníctva. Vec nie je
právoplatne skončená.
Na Okresnom súde Nitra prebieha pod sp.zn. 18C/9/2020 konanie o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F., obec F., okres

Z. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o
výmere 1.000 m2. Žalobu podávala žalovaný, v žalobe uviedol, že žalobkyni daroval spoluvlastnícky
podiel 1 k citovaným nehnuteľnostiam, žiadal o vrátenie daru, odôvodnil to, správaním sa útokmi zo
strany žalobkyne. Vec nie je právoplatne skončená.

9. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozbytakéhotonásiliavovzťahukmanželovialebokblízkejosobe,ktorábývavspoločnomdomealebo
byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacieprávo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
prípadne z jeho užívania vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a
účelom im najbližšie.

10.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala úplného vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., a to stavby rodinný dom so
súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo XXX/X, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a to parcely registra "C" parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoriaovýmere107m2,anehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXnachádzajúcichsavkatastrálnom
území F. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o
výmere 1.000 m2 a žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zakázal mu vstupovať do predmetných nehnuteľností a to až
do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12Pc/18/2017, ktoré sa
týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - nehnuteľnosti rodinného domu so súp.č.
XXXX postavenom na parc.č. XXX/X. Takto bolo žalobkyňou časovo obmedzené vylúčenie žalovaného z
nehnuteľností a súd zmenu žaloby v tomto zmysle pripustil do zápisnice na pojednávaní dňa 17.6.2020,

pretože súd o úplnom vylúčení užívacieho práva nemôže rozhodnúť bez časového obmedzenia, inak
by sa jednalo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva s poukazom na čl.20 ods.1 a čl.20 ods. 4
Ústavy SR.

11. Súd aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OZ na prejednávaný spor a strany sporu s poukazom

na to, že ustanovenie § 146 ods. 2 OZ sa síce týka manželov, ale je možné ho aplikovať aj na
rozvedených manželov / manželstvo strán sporu bolo v priebehu konania právoplatne rozvedené a to
dňom XX.X.XXXX/, pretože použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení § 146 ods. 2 OZ aj
po zániku manželstva a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia analógie
s § 853 OZ a so zreteľom na to, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi

ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve / R 17/1967/.

12. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 146 ods. 2 OZ na nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve - zapísanými na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F., obec F.,
okres Z. a to parcely registra "C", parcely č. XXX/X záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o

výmere 1.000 m2 a to každý z nich v podiele 1/2-ica k celku, súd je toho názoru, že použitie ustanovenia
§ 146 ods. 2 OZ nie je možné, pretože toto ustanovenie sa týka obmedzenia užívacieho práva k
domualebobytu,ktorýtvorípredmetbezpodielovéhospoluvlastníctva,niepodielovéhospoluvlastníctva.
Analógiu za použitia ustanovenia § 853 ods. 1 OZ nie je možné použiť, pretože Občiansky zákonník
obsahuje ustanovenie §142 OZ, ktoré sa týka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a

súd tu poukazuje aj na konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 17C/162/2018 týkajúce sa
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - parcely registra "C", parcely č. XXX/X
záhrady o výmere 893m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1.000 m2, pričom parc.č. XXX/X predstavuje
bezprostredné okolie rodinného domu a parc.č. XXX/X predstavuje záhradu pri rodinnom dome, sama
žalobkyňa navrhla rozdeliť záhrady medzi ňu a žalovaného, navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva

parc.č. XXX/X, tak potom nemôže byť pravdivé vyjadrenie, že obe záhrady a dom tvoria jednotnú súčasť
a obe parcely bezprostredne patria k domu. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani cestou aplikácie § 853
Občianskeho zákonníka tzv. analógiou legis, pretože tú je možné využiť len ak ide o takú situáciu,
ktorú zákon nerieši a neupravuje. O takýto prípad ale v prejednávanej veci nešlo, pretože novelou
Občianskeho zákonníka č.526/2002 Z.z. bola súdu ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka

daná možnosť pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním veci prihliadnuť na
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Existujú aj iné inštitúty
občianskeho práva, ktoré žalobkyni poskytujú ochranu pred násilným správaním žalovaného, a to
konkrétne možnosť rozhodovania podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

13. Čo sa týka Dohody o spoločnom spolunažívaní zo dňa 27.5.2016, táto bola podpísaná žalobkyňou
aj žalovaným jej obsahom bolo, že môžu spoločne užívať rodinný dom a priľahlé pozemky okolo domu.
Žalobkyňa sa bránila tým, že Dohodu neuzatvorila slobodne a vážne, ale pod vplyvom obáv a strachuzo žalovaného. Je to len tvrdenie žalobkyne, bez preukázania týchto tvrdení dôkazmi súd nemohol
prijať záver, že Dohoda o spoločnom spolunažívaní zo dňa 27.5.2015je absolútne neplatný právny úkon,
v tom to smere žalobkyňa nenavrhla vykonať žiadne dokazovania súd je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu vysloveným v prejednávanej veci.

14. Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného
správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy ,ak

vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k
fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky
trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie
vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového
spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v
dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len

hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť
ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku
fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť
kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za

neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob
súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo
k bytu alebo či manžela, páchajúceho fyzické, či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne
vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o
pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a

život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome, či byte. Násilie je možno
vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne
ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za
následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek

spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci

páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si
obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického asexuálneho nátlaku. Násilie
nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu

moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa

spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.

15. Súd žalobu zamietol čo sa týka úplného vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľností v podielovom

spoluvlastníctve s poukazom na argumenty uvedené v bode 12.odôvodnenia tohto rozsudku, a s
poukazom na konanie vedené na tunajšom súde o zrušenie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
a čo sa týka úplného vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve
súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov: Pre rozhodnutie vo veci je podstatný zistený skutkový
stav v čase rozhodovania súdu a súd dospel k záveru, že podmienky podľa § 146 ods. 2 OZ v čase

rozhodovania súdu splnené neboli, žalovaný bol prepustený z väzby 13.4.2016, od tej doby strany
sporu nežili a nežijú v spoločnej domácnosti, žalobkyňa obýva nehnuteľnosti sama, aspoň to tvrdí,
žalovaný býva u svojej matky, je pravda, že v minulosti hrozilo psychické alebo fyzické násilie zo strany
žalovaného, nebola však preukázaná takáto hrozba alebo násilie v čase rozhodovania súdu. Žalobkyňav konaní pred súdom prvej inštancie preukazovala násilné správanie sa žalovaného trestným konaním
z ktorého je zrejmé, že ide o skutky zo dňa 7.1.,13.1. a 16.1. 2016, za ktoré bol žalovaný dňa 18.1.2016
vzatý do väzby a prepustený 13.4.2016, kedy bol aj vydaný trestný rozkaz sp. zn. 4T/34/2016, ktorým

boli uvedené skutky posúdené ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1,2 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody na 10 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Medzi stranami sporu došlo už v roku 2015, 2016 k narušeniu ich
vzájomných vzťahov vážnym spôsobom, čo neskôr vyústilo do rozvodu ich manželstva. Vzhľadom k
tomu, že v tom čase bývali v spoločnej domácnosti, ich napäté vzťahy sa prejavovali v ich každodennom

spolužití, pričom pri ich vzájomných hádkach boli zväčša prítomní len oni. Nezhody medzi stranami
sporu pokračovali, stupňovali sa, žalovaný bol uznaný vinným v trestnom konaní. To však hovoríme
o období rokov 2015, 2016, súd prvej inštancie vo veci rozhodoval druhýkrát dňa 17. júna 2020, zo
strany žalobkyne však neboli produkované také dôkazy, ktoré by svedčali o násilí alebo hrozbe násilia
zo strany žalovaného v aktuálnom období, čestné vyhlásenie V. K. sa týka incidentu z leta 2018 a
jesene 2018, čestné vyhlásenie X. V. hovorí o incidente z leta 2017, z jesene 2017, z jari 2019.

Takéto dôkazy však súdu nepostačovali na vyhovenie žalobe, pretože k úplnému vylúčeniu žalovaného
z užívania nehnuteľností je potrebné, aby násilie odôvodňujúce takéto rozhodnutie malo povahu dlhšie
trvajúceho a so stupňujúcou sa tendenciou, čo v prejednávanom spore nie je možné konštatovať,
dokazovaním nebola preukázaná stupňujúca sa intenzita násilného správania sa žalovaného, v konaní
bolo preukázané, že od apríla 2016 strany sporu nežijú v spoločnej domácnosti, nie je medzi nimi žiaden

kontakt, súd si dovolí poznamenať, že žalobkyni zrejme vyhovuje situácia, že môže užívať nehnuteľnosti
v BSM, hoci o ne nemá záujem a v rámci vyporiadania BSM súhlasila s tým, aby boli prikázané
žalovanému, sama žalobkyňa sa vyjadrila, že nemá kam ísť, ale to nie je dôvod na to, aby bol žalovaný
vylúčený z užívania nehnuteľností. Čo sa týka správania sa žalobkyne, aj žalovaného súd konštatuje,
že si vzájomne nemajú čo vyčítať, svedčia o tom početné oznámenia na OOPZ Mojmírovce popísané

v zistenom skutkovom stave. Do pozornosti však súd dáva ustanovenie § 325 ods. 2 písmeno e/ CSP,
ak by sa v budúcnosti žalovaný dopustil vo vzťahu k žalobkyni násilia, môže byť opätovne vykázaný z
obydlia do 24 hodín. Čestné vyhlásenia V. K. a X. V. súd nepresvedčili o tom, aby súd žalobe vyhovel,
pretože nehovoria o aktuálnom násilí zo strany žalovaného a nehovoria o takom intenzívnom násilí zo
strany žalovaného, ktoré by odôvodňovalo úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností. Okrem

toho existuje Dohoda s o spoločnom užívaní, ktorú súd vyhodnotil ako platný právny úkon, pretože
žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia ohľadne neplatnosti tejto dohody. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.

16.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov

konania priznal v plnej výške a týka sa to aj trov odvolacieho konania, nakoľko vo veci mal plný úspech,
v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo
je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov
konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného
zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.