Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206152
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8716206152.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15,
058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: F. W. H. so sídlom D. X/C, XXX XX T., O.: XX XXX
XXX, právne zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s. r. o., so sídlom Zochova 6/8, 811 03 Bratislava,

IČO: 36 854 972, v konaní o plnenie zmluvného poistenia vo výške 10 974,36 Eur, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18C/88/2016 -300 zo dňa 29.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančeného konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v konaní o plnenie
zmluvného poistenia vo výške 10.974,36 Eur rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku(ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že na prvoinštančnom súde sa viedlo konanie o zaplatenie 10.974,36 Eur s prísl. pod
č. k. 18C/88/2016 -213 zo dňa 09.04.2019, ktorým žalobu zamietol a nepriznal stranám náhradu trov
konania. Voči II. výroku rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Prešove ako súd odvolací

uznesením č. k. 5Co/133/2019 -277 zo dňa 08.12.2020 zrušil rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku II o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podaním zo dňa 15.03.2021 právny zástupca žalobcu oznámil súdu prvej inštancie, že u žalobcu
došlo zo strany J. H. k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % od 27.04.2020
a vzhľadom na zdravotný stav menovaného, ktorý bol posúdený nezávislým posudkovým lekárom, sú

dôvody na použitie ustanovenia § 257 CSP. Nárok si žalobca uplatňoval v dobrej viere, že ochorenie
a následná operácia je krytá poistnou zmluvou. Zdravotný stav žalobcu sa nezlepšil a práve naopak
bol uznaný za čiastočne invalidného. Priznanie trov konania by znamenalo neprimeranú tvrdosť a
odporovalo by to dobrým mravom.

5. Písomným vyjadrením zo dňa 06.04.2021 právny zástupca žalovaného poukázal na to, že samotná

skutočnosť, že u žalobcu v roku 2020 došlo k posudzovaniu jeho zdravotného stavu a schopností
vykonávať zárobkovú činnosť J. bez ďalšieho nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorým bysúdu poskytol priestor na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, ktoré nemožno uplatňovať kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách. V prejednávanej veci nebola preukázaná
existencia akejkoľvek výnimočnej okolnosti ako ani existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali vybočenie zo všeobecného pravidla o povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej
strane sporu neúspešnou stranou. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu jeho sociálna situácia
neumožňovala nahradiť protistrane trovy konania. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok, ktorý mu od
počiatku neprináležal z dôvodu absencie právneho titulu a žiadal, aby mu bol priznaný v rozsahu 100 %.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebol dôvod na aplikáciu § 257 CSP,
nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný a žalobca ako neúspešný nepreukázal výnimočnosť okolností
a existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ako ani to, že by mu jeho sociálna situácia
neumožňovala nahradiť trovy konania protistrane, a preto priznal žalobcovi ako úspešnému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP Namietal, že povinnosťou súdu je dostatočným a
presvedčivým spôsobom odôvodniť skúmanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa §
257 CSP, ktoré podľa žalobcu od počiatku existujú a ich základ možno oprieť o preukázaný zdravotný
stav žalobcu, ktoré s poukazom na preukázaný pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 50%,

ktorá sa preukázateľne prejavila o niečo neskôr a priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %,
bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nevzal do
úvahy uplatnenie legitímneho práva žalobcu, spojené s nepriaznivým zdravotným stavom. Poukázal
na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorého čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné - IV. ÚS 14/07, III.
ÚS 107/07, I. ÚS 243/07a iné. Navrhol nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania vrátane toho
odvolacieho.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že to bol žalobca, kto tento súdny spor

inicioval, žalovaný sa v ňom iba účinne bránil, hoci od počiatku vedel, že mu nesvedčí právny nárok
na požadované poistné plnenie, v dôsledku čoho bola jeho žaloba v celom rozsahu zamietnutá, je
jeho povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že aplikovanie
postupu podľa ustanovenia § 257 CSP slúži na zmiernenie tvrdosti zákona voči neúspešnej strane
sporu v preukázateľných a ojedinelých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých je výnimočnosť

situácie náležite skutkovo preukázaná, a tento postup neslúži na svojvoľné rozhodovanie o vybočení z
pravidla zodpovednosti za výsledok konania v prípadoch, keď sa to dotknutej (t.j. neúspešnej) strane
sporu javí ako správne z hľadiska dobrých mravov. Žalobca nepreukázal, že by v dôsledku svojho
zdravotného stavu a s tým spojeného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50
%, nebol schopný uhradiť trovy konania, ktoré vznikli v dôsledku ním iniciovaného súdneho konania,

v ktorom však nebol úspešný. Samotný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % nie
je sám o sebe zvláštnou okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, na ktorú je potrebné pri stanovení
povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že sú
u neho dané dôvody hodné osobitné zreteľa, tieto náležite neozrejmil, nepreukázal, že nie je (bez
svojej viny) schopný uhradiť (resp. uhradiť s pomerne veľkými ťažkosťami) trovy konania, ktoré vznikli v

dôsledkujehoprocesnejaktivityvspore(t.j.podaniežaloby,ktorábolasúdomprvejinštancieprávoplatne
zamietnutá ako nedôvodná), a to s ohľadom na jeho celkové majetkové pomery. Pokiaľ by súd prvej
inštancie chcel na danú vec aplikovať uvedené ustanovenie, je jeho povinnosťou „vytvoriť procesný
priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.
Z postupu súdu prvej inštancie nie je žalovanému zrejmé, či sa rozhodol vo vzťahu k otázke náhrady

trov konania aplikovať zmienenú výnimku zo zásad pre priznávanie náhrady trov konania alebo nie. Súd
prvej inštancie vec mohol posúdiť len na základe tých dôkazov, ktoré mu žalobca predložil. Z dôkazov,
ktoré boli žalobcom predložené nevyplýva, že ten by nebol schopný uhradiť žalovanému trovy konania
v celom rozsahu. Teda súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca je schopný žalovanému
trovy v celom rozsahu uhradiť. Preto navrhol v zmysle ust. § 387 CSP uznesenie ako vecne správne

potvrdiť. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.

9. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že nemožno súhlasiť
s tvrdením žalovaného, že priznanie 100% náhrady trov konania voči žalobcovi, ktorý preukázateľnestratil schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu najmenej 50% sa javí ako správne z hľadiska
dobrých mravov. Žalobca poukazuje na to, že tento pokles zárobkovej činnosti nastal až v roku 2020.
Pokles zárobkovej činnosti nastal postupne a to v dôsledku choroby, ktorá mala od počiatku a má aj

prograduálny charakter, naďalej existuje dôvodný predpoklad, že príčiny choroby majú ,,hlbšie korene“
a jej zárodky treba hľadať dávno pred podaním žaloby, čo má dôležitý význam k správnemu posúdeniu
veci, vrátane rozhodovania o náhrade trov konania. Správna aplikácia § 257 CSP má rozhodujúci
význam, aby nebol porušený princíp spravodlivosti a boli zachované dobré mravy. Žalobca má za
to, že žalovaný sa pokúša presvedčiť súd, aby neprihliadol na žiadne súvisiace okolnosti a v celom

rozsahu neprimerane uplatnil tvrdosť zákona voči žalobcovi z dôvodu, že si žalobca pred časom dovolil
podať na žalovaného žalobu. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd uplatnil princíp daný § 257 CSP.
Rozhodnutie o výške náhrady trov primerane zmenil, nakoľko za dôvody hodné osobitného zreteľa je
možné považovať najmä predpokladaný závažný zásah do práv žalobcu. Pokiaľ by mal žalobca naďalej
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom v porovnaní s právnym
postavením žalovaného ako jedného zo svetových lídrov na finančnom trhu v oblasti poisťovníctva

nepriznanie náhrady trov konania by žalovanému nespôsobilo žiadnu vážnu ujmu.

10. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

12. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

13. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256
ods. 1 CSP).

14. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).

15. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

16. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k

inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov

konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.

ÚS/563/2011).

17. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy vprípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

18. Judikatúra už konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,

či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Zároveň sa

zaoberal aj osobnými, majetkovými a sociálnymi aspektmi na jeho strane. Ide najmä o jeho nepriaznivý
zdravotný stav. Zdravie žalobcu je podlomené a s ním súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je v rozsahu 50%. Čo sa týka žalovaného, jedná sa skutočne o svetového lídra na finančnom
trhu v oblasti poisťovníctva, s ktorým mal žalobca uzavretú poistnú zmluvu. Túto otázku vníma odvolací
súd citlivejšie ako súd prvej inštancie. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť aj na odstránenie neprimeranej

tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho
výsledok. Preto odvolací súd na základe podaného odvolania zohľadnil tak pomery na strane žalobcu
ako aj pomery na strane žalovaného.

20. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že priznal

žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 50% s
tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní bol tak žalobca ako aj žalovaný úspešný v rozsahu 50%, preto

bolo na mieste vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešov v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).