Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213200086
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4213200086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom
Kossúthovo nám. 12, 945 01 Komárno, IČO: 36 521 876, v konaní zastúpeného Mgr. Cyntiou Takács
Szalai, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, proti žalovanej: G. C., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/XX, XXX XX L., o zaplatenie 576,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5C/71/2013-374 zo dňa 26. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 478,30 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 150,17 eura od 24.06.2012

do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .
V časti výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 328,13
eura od 11.07.2013 do zaplatenia m e n í takto:

Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovi5,5%ročnýúrokzomeškaniazosumy328,13euraod11.07.2013
do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66%.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 478,30 eur s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 150,17 eur od 24.06.2012 do zaplatenia a s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 328,13 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku, návrh žalobcu v ostatnej časti zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v podiele 66
%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 8a ods. 1,3,4, § 8b ods. 1,2 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 01.08.2006, § 8 ods. 1,

§ 32c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k
01.07.2007, § 32d zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
od 01.04.2010, § 8a ods. 1, § 14 ods. 1,2,3,6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom k 01.12.2007, § 8b ods. 1,2 písm. e), ods. 2, § 8a ods.2 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení, článkom VI. a článkom II. bod 2
písm. b), d) a e) Zmluvy o výkone správy z 01.01.2005, ustanovením § 488, § 489, § 879j, § 52 ods.
1,2,3,4, § 54 ods. 1,2, § 53 ods. 1,5, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku a na základe zisteného skutkového stavu
dospel k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na podanú žalobu zo dňa 04.01.2013, ktorou
sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 576,42 eur s príslušenstvom,
ako i náhradu trov konania, a to z dôvodu, že žalovaná ako vlastníčka bytu č. XX na 7. poschodí,

vchod č. X obytného domu so súp. č. XXX na H. ul.X v L. má nedoplatok na mesačných zálohových
platbách a poplatkoch za mesiace september 2011 až júl 2012, september 2012 a október 2012 spolu
vo výške 576,42 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodne rozsudkom č.k. 5C/71/2013-278 zo
dňa 01.10.2015 žalobe v plnom rozsahu vyhovel, avšak na základe odvolania žalovanej odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie poukázal na

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že danú vec je potrebné posúdiť z hľadiska existencie
zmluvy o výkone správy, upravujúcej vzájomné práva a povinnosti účastníkov tohto konania, pričom
podľa čl. III zmluvy k povinnostiam vlastníkov bytu patrilo najmä poukazovať na účet domu preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a spoločných zariadení domu,
príslušenstva, prípadne pozemku, poukazovať preddavky mesačne vopred na úhradu nákladov za
poskytnuté plnenia a ďalšie služby vo výške určenej správcom a platiť mesačne vopred správcovi

poplatok za výkon správy, ktoré povinnosti zaťažovali i žalovanú ako vlastníčku bytu. Odvolací súd
vyjadril právny názor, že ak ide o mesačné preddavky na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia, tieto
môže správca vymáhať od vlastníkov bytov len do doby, pokiaľ nebolo vykonané ich celkové ročné
vyúčtovanie. V opačnom prípade si môže uplatňovať len prípadný vyúčtovaním zistený nedoplatok,
ktorý má vlastník bytu povinnosť zaplatiť do 30 dní odo dňa doručenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozsudku ďalej uviedol, že sa riadil týmto právnym názorom odvolacieho súdu a na základe
doplneného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Pokiaľ ide o
uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie vzniknutého nedoplatku, súd tento nárok posudzoval na základe
Zmluvy o výkone správy uzavretej medzi ním a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súp. č. XXX na adrese Z. dňa 01.01.2005, nakoľko nemal preukázané, že by došlo k platnému

uzavretiu zmluvy o výkone správy z 01.12.2007, pričom poukázal na to, že túto skutočnosť potvrdil i
odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Zmluva o výkone správy v čase jej uzavretia
spĺňala všetky zákonné náležitosti (v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. účinného k 01.01.2005), vynímajúc
tie časti zmluvy, ktoré sa po účinnosti noviel zákona č. 182/1993 Z.z. k 01.07.2007 a 01.04.2010
dostali do rozporu s novelizovaným znením zákona. Napriek zmene právneho predpisu, táto sa nijako

nedotkla platnosti Zmluvy o výkone správy z 01.01.2005 v časti čl. II bod b) a e), ktoré sa týkajú práve
oprávnenia správcu na vymáhanie nedoplatkov zistených vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním
bytu a povinnosti vlastníka bytu uhradiť zistený nedoplatok v stanovenej lehote. Sama žalovaná v
priebehu konania uviedla, že sa rozhodla platiť príspevok do fondu generálnych opráv iba v pôvodnej
výške, t.j. 13,40 eur, z dôvodu nesúhlasu s obchodnou politikou žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej

uviedol, že napriek záveru odvolacieho súdu ohľadne žalobcom uplatneného nároku na mesačné
preddavky na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia, ktoré si môže vymáhať od vlastníkov bytov len
do doby, pokiaľ nebolo vykonané ich celkové ročné vyúčtovanie, inak už len prípadný vyúčtovaním
zistený nedoplatok, žalobca i naďalej zotrval na žalobe a uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 576,42
eur, ktorá predstavuje nezaplatené preddavky vrátane zákonných úrokov z omeškania od splatnosti

jednotlivých mesačných preddavkov až do zaplatenia. Nakoľko súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
žalobcom uplatneného nároku, ale iba petitom, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 576,42 eur s prísl.,
posúdil tento nárok žalobcu v súlade so závermi odvolacieho súdu za nedoplatok zistený vyúčtovaním,
ktorý má vlastník bytu povinnosť zaplatiť do 30 dní odo dňa doručenia ročného vyúčtovania nákladov.
Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2011 do 31.12.2011 je zrejmé,

že skutočné náklady predstavovali celkovo sumu 594,06 eur, z čoho žalovaná zaplatila 443,89 eur.
Nedoplatok podľa vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2011 je (594,06 - 443,89) 150,17 eur, s
ktorou istinou je v omeškaní od 24.06.2012, nakoľko vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu
žalobca žalovanej za rok 2011 doručil dňa 23.05.2012. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
bytu za obdobie 01.01.2012 do 31.12.2012 je zrejmé, že skutočné náklady predstavili celkovo sumu

775,24 eur, z čoho žalovaná zaplatila 447,11 eur. Nedoplatok podľa vyúčtovania skutočných nákladov
za 2012 (775,24 - 447,11) je 328,13 eur, s ktorou istinou je v omeškaní od 11.07.2013, nakoľko
vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu žalobca žalovanej za rok 2012 doručil dňa 10.6.2013.
Nedoplatok tak prestavuje sumu 478,30 eur (150,17 + 328,13), ktorú žalobcovi priznal a v ostatnej časti
nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Okrem priznanej istiny súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

i zákonné úroky z omeškania a to vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §
262 ods.2 a § 255 ods.2 CSP tak, že prihliadol na pomer úspechu a neúspechu žalobcu. Žalobca siuplatňoval nárok na zaplatenie sumy 576,42 eur z čoho bol úspešný v sume 478,30 eur, čo predstavuje
úspech v 83% a neúspech v 17%, teda úspešnosť žalobcu bola ustálená na 66% ( 83%-17%).

3. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc nesprávny
procesný postup, ktorý znemožnil druhej strane spotrebiteľovi spravodlivý proces a nevykonanie
navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa nekvalitnej
správcovskej činnosti firmy Alternatíva s.r.o. Uviedla, že požiadavka žalobcu je neplatná a
žaloba nedôvodná. Poukazovala na nekvalitnú správcovskú činnosť, neplatné a fingované zmluvy,

manipuláciu, nezákonné požiadavky apod. Uviedla, že žalobca vykonával správcovskú činnosť
nezákonne, správcu dodnes nepoznajú, žiadne dokumenty nie sú ním podpísané, nedodržiava nový
zákon - 03/10/2015 a hrozí jeho vyčiarknutie. Od roku 2002 predložila súdu množstvo reklamácií,
nespravodlivostí, ale toto musí prestať. Žiada o zastavenie presadzovania nezákonných postupov tzv.
„správcu“. Je toho názoru, že súd má riešiť tieto nezákonnosti a až potom vyhlasovať svoje rozhodnutia
a má poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany pred nekalými praktikami dodávateľa. Žiada

súd o prejednanie zmluvných kritérií dodávateľských firiem, brať na zodpovednosť nezodpovedných
dodávateľov bez zmluvy s vlastníkom-spotrebiteľom. Zmluvu ako celok je možné považovať podľa § 39
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Ak zmluva nie je osobitne obojstranne podpísaná je neplatná.
Ak sa zmluva nedoručí oficiálne každému vlastníkovi po schôdzi vlastníkov je to nekvalitná správcovská
činnosť. K odvolaniu pripojila kópie vyjadrenia zo dňa 25.01.2019 a zo dňa 26.01.2015, ktoré podania

boli súdu už v priebehu konania predložené.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázal na odvolanie žalovanej, v ktorom namieta nesprávny

procesný postup, ktorý mal za následok znemožnenie práva spotrebiteľa na spravodlivý súdny proces a
v ktorom uviedla aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b) a e) CSP, bližšie však neuviedla v čom
vidí naplnenie uvedených odvolacích dôvodov. Žalovaná len vo všeobecnosti poukázala na porušenie
Ústavy SR a právnych predpisov EÚ, tiež bez uvedenia konkrétnych tvrdení. Kritizovala žalobcu
ako správcu domu, avšak tieto tvrdenia sú právne irelevantné z hľadiska posúdenia prejednávanej

veci. Žalovaná namietala, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom na pojednávaní dňa 29.01.2019 bola výslovne poučená podľa § 154 CSP a uviedla,
že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca je toho názoru, že odvolacie dôvody,
ktoré žalovaná v podanom odvolaní uvádza, nie sú splnené a dáva na úvahu súdu, či odvolanie spĺňa
obsahové náležitosti, ktoré CSP vyžaduje a či nie je daný dôvod na jeho odmietnutie.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380
CSP), z obsahu ktorého odvolací súd vyvodil, že žalovaná namieta vyhovujúci výrok rozsudku, a to z
dôvodu, že zmluvu o výkone správy považuje za neplatnú a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec
prejednal a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne

potvrdiť, s výnimkou nesprávne uvedenej výšky úroku z omeškania z dlžnej sumy zo sumy 328,13 eur
od 11.07.2013 do zaplatenia, v ktorej časti odvolací súd rozhodnutie zmenil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 576,42 eur s príslušenstvom, a to titulom jeho nároku ako správcu

bytového domu, voči žalovanej ako vlastníčke bytu v tomto bytovom dome, na nedoplatok, vzniknutý
neuhradením mesačných zálohových platieb a poplatkov na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia a
ďalšie služby spojené s užívaním bytu, na ktorý má nárok na základe uzatvorenej zmluvy o výkone
správy. V konaní nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. č. XX. na 7. poschodí, vchod
č.6, obytného domu súp.č. XXX, parc.č. XXXX na H. ulici v L.. Na základe zmluvy o výkone správy

zo dňa 01.01.2005 vykonáva správu tohto bytového domu žalobca, ktorý eviduje zo strany žalovanej
nedoplatok na mesačných zálohových platbách a poplatkoch za mesiace september 2011 až júl 2012,
september 2012 a október 2012. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 bolo
žalobcom vyhotovené a žalovanej odovzdané dňa 23.05.2012 a vyúčtovanie nákladov spojených sužívaním bytu za rok 2012 bolo žalobcom vyhotovené a žalovanej odoslané dňa 10.06.2013. Z obsahu
spisu zároveň vyplýva, že pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v celom
rozsahu vyhovené, bolo na základe odvolania žalovanej odvolacím súdom preskúmané a uznesením

č.k. 7C/120/2016-325 zo dňa 28.02.2018 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

8. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že je potrebné vec posúdiť
z hľadiska existencie zmluvy o výkone správy, upravujúcej vzájomné práva a povinnosti účastníkov

tohto konania, ktorou poverili žalobcu, ako správcu zabezpečovaním správy, prevádzky, údržby a opráv
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku prislúchajúceho k
domu,zabezpečovanímplneníspojenýchsužívanímbytovaďalšíchslužiebzapodmienokdojednaných
touto zmluvou. Článok II. tejto zmluvy upravoval práva a povinnosti správcu pri zabezpečovaní správy
a prevádzky domu, pričom medzi iným sa správca zaviazal zabezpečovať poskytovanie služieb
spojených s užívaním bytu a bytového domu, zabezpečiť výpočet výšky a zmeny výšky mesačných

zálohových platieb na tieto plnenia a vyúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia po skončení
kalendárneho roka na jednotlivé byty a nebytové priestory vlastníkov v bytovom dome najneskôr do
31.05. nasledujúceho roka. Naproti tomu podľa čl. III zmluvy k povinnostiam vlastníkov bytu patrilo
najmä poukazovať na účet domu preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv
spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva, príp. pozemku, poukazovať preddavky

mesačne vopred na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia a ďalšie služby vo výške určenej správcom
a platiť mesačne vopred správcovi poplatok za výkon správy, pričom termín na úhradu týchto platieb
bol vždy do 25. dňa v mesiaci predchádzajúcom mesiacu, za ktorý sa úhrada platí (článok III, bod 2,
písm. a), b), c). Bezpochyby tieto povinnosti zaťažovali i žalovanú, ako vlastníčku bytu. Pokiaľ však
ide o mesačné preddavky na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia, tieto môže správca vymáhať od

vlastníkov bytov len do doby, pokiaľ nebolo vykonané ich celkové ročné vyúčtovanie. V opačnom prípade
si môže uplatňovať len prípadný vyúčtovaním zistený nedoplatok, ktorý má vlastník bytu povinnosť
zaplatiť do 30 dní odo dňa doručenia tak, ako to vyplýva zo zmluvy o výkone správy. Odvolací súd sa
vyjadril aj k žalovanou namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vyhodnotil
ako nedôvodnú a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej

vyplýva, že správca aj po právnej úprave zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vykonanej zákonom číslo 268/2007 Z.z., účinnej od 01.07.2007, je oprávnený pri výkone
správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov, na účet vlastníkov vymáhať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2009

sp.zn. 3Cdo 180/2008, zo dňa 06.06.2016 sp.zn. 3 Cdo 193/2014). Vzhľadom k tomu odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa tejto otázky odvolací súd považoval za správne. Ďalšie
námietky žalovanej odvolací súd nepovažoval za právne významné pre posúdenie žalovaného nároku.
Odvolací súd preto nariadil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadne zistenia výšky nároku
žalobcu a to špecifikáciou uplatnenej pohľadávky žalobcu s ohľadom na jednotlivé preddavky podľa

zmluvyovýkonesprávy,oboznámenímsaskonečným vyúčtovanímskutočnýchnákladovzaposkytnuté
plnenia žalovanej a na základe toho opätovne rozhodnúť.
9. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po

vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
10. Podľa § 8a ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so

správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
11. S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru je spojená aj zákonná povinnosť vlastníka uhrádzať
náklady za služby a plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti (bytu, nebytového priestoru). Tieto
náklady sa uhrádzajú mesačne na základe zálohového predpisu na účet bytového domu. Zálohový

predpis predstavuje sumár všetkých nevyhnutných a očakávaných nákladov spojených s užívaním
bytu v bytovom dome a jeho pravidelné mesačné uhrádzanie je nevyhnutné na to, aby správca mohol
zabezpečiť plynulú prevádzku bytového domu. Spoločnosť, ktorá spravuje bytový dom má zákonnú
povinnosť zaslať každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru vyúčtovanie každý rok najneskôrdo 31.mája. Podstata vyúčtovania spočíva v porovnaní zaplatených zálohových platieb, ktoré vlastník
bytu v zúčtovacom období mesačne uhrádzal na základe zálohového predpisu a skutočných (reálnych)
nákladov v zúčtovacom období na prevádzku bytu a bytového domu ako celku.

12. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa po zrušení predchádzajúceho
rozsudku riadil právnym názorom vysloveným v rozhodnutí nadriadeného súdu ohľadne posúdenia
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj posúdenia platnosti zmluvy o výkone správy a v ďalšom
konaní sa zaoberal už iba výškou nároku žalobcu, prihliadajúc na ročné vyúčtovania nákladov na
prevádzku bytu v rozhodnom období. Na základe doplnenia dokazovania v intenciách rozhodnutia

odvolaciehosúduanímzistenýskutkovýstavjenepochybné,že nedoplatok,naktorýmážalobcanárok,
vyplýva z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2011 a 2012 a nie zo súčtu nezaplatených mesačných
preddavkov na úhradu nákladov za poskytnuté plnenia, pričom práve takto chybne priznaný nárok v
predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie, napriek tomu, že v čase rozhodovania už bolo
vykonané celkové ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2011 a 2012, bolo jediným dôvodom, pre ktorý
bolo inak správne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že sa stotožnil s určením
výšky nároku tak, ako ju ustálil súd prvej inštancie, ktorý vychádzal zo skutočných nákladov na
prevádzku bytu za rok 2011 a 2012, vyplývajúcich z vyúčtovania za rok 2011 a 2012. Skutočné náklady
súd porovnal so žalovanou preukázanými platbami za toto obdobie, ktoré zaplatila žalobcovi, o čom
predložilalistinnédokladyasama potvrdila,žedofonduGOneuhrádzalananovostanovenúsumu44,67

eur, ale iba pôvodnú vo výške 13,40 eur. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených dokladov, ako aj
z vyjadrenia žalovanej i žalobcu, ktorý súhlasil s tým, aby boli zohľadnené žalovanou preukázané platby,
ktoré uhradila za rok 2011 a 2012. Na základe uvedeného bol vyčíslený nedoplatok ako rozdiel medzi
skutočnými nákladmi na prevádzku bytu a bytového domu a zálohovými platbami žalovanej vo výške
150,17 eur za rok 2011, keď skutočné náklady predstavovali 594,06 eur a platby žalovanej 443,89 eur a

328,13 eur za rok 2012, keď skutočné náklady predstavovali 775,24 eur a platby žalovanej 447,11 eur.
Žalobca súdom takto vyčíslený nedoplatok akceptoval, odvolanie voči rozsudku nepodal a vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
14. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu tak ako bol zistený súdom prvej inštancie ( § 383
CSP), považoval za preukázané, že nedoplatok žalovanej na nákladoch súvisiacich s prevádzkou

bytu predstavuje 478,30 eur (150,17 + 328,13), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi túto sumu, považuje za vecne správny. Odvolací súd pre úplnosť
považuje za potrebné doplniť, že v odôvodnení rozhodnutia (v bode 4.) súd prvej inštancie omylom
uviedol, že žalovaná zaplatila v roku 2012 aj dve platby do fondu GO po 44,67 eur za mesiac január
a február 2012, hoci platby do fondu GO v tejto výške žalovaná neuhradila, čo aj sama potvrdila.

Napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku sú tieto platby uvedené medzi uhradenými, zjavne ide iba o
pisársku chybu, pretože túto sumu súd v skutočnosti nezapočítal a preto toto pochybenie neovplyvnilo
inak správny matematický výpočet. Súd prvej inštancie správne ustálil aj okamih omeškania žalovanej a
to v súlade s čl. II. bod 2 písm. e) zmluvy o výkone správy, keď bolo preukázané, že vyučovanie nákladov
za rok 2011 bolo žalovanej doručené dňa 23.05.2012 a vyúčtovanie za rok 2012 dňa 10.06.2013, čo

výslovne potvrdila žalovaná na pojednávaní dňa 29.01.2019, pričom nedoplatok neuhradila do 30 dní,
čím sa nasledujúcim dňom po uplynutí 30 dňovej lehoty dostala do omeškania s úhradou nedoplatku.
15. K námietkam žalovanej v odvolaní odvolací súd udáva, že žalovaná svoju nespokojnosť s
rozsudkomsúduprvejinštancieopieralavpodstateorovnakénámietkyakovosvojompredchádzajúcom
odvolaní a teda už boli predmetom preskúmania zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa vo svojom

rozhodnutí č.k. 7Co/120/2016- 325 zo dňa 28.02.2018 k nim aj vyjadril. K samotnej výške nedoplatku, na
ktorý bola súdom prvej inštancie zaviazaná, sa v odvolaní nevyjadrovala a neuviedla žiadne konkrétne
okolnosti, ktoré by priznanú sumu spochybňovali. Jej námietka týkajúca sa nevykonania navrhnutých
dôkazov sa nezakladá na pravde, pretože na pojednávaní dňa 29.01.2019 po poučení o možnosti
predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uviedla, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania.
16. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
17. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Odvolací súd považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podstatnej časti za vecne
správny, riadne a presvedčivo odôvodnený, preto ho s poukazom na ustanovenie § 387 ods.1 CSP v
tejto časti potvrdil. V súlade s ustanovením § 388 CSP však bolo potrebné zmeniť rozhodnutie v časti
výšky úroku z omeškania, priznaného žalobcovi zo sumy 328,13 eur od 11.07.2013 do zaplatenia. Spoukazom na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení
úrokyzomeškania,pričomvýškuúrokovzomeškaniaustanovujevykonávacípredpisatýmjenariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky, platnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie podľa tohto ustanovenia nepostupoval a
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 %, hoci ku dňu omeškania žalovanej t.j. k 11.07.2013
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50 % a úrok z omeškania zvýšený o 5 percentuálnych

bodov predstavoval 5,5%. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby
priznanávýškaúrokuzomeškaniabolavsúladesozákonomavprevyšujúcejčastihozamietol.Odvolací
súd s poukazom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol čo do základu správny, potvrdil ako správne
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom bolo rozhodnuté podľa
§ 255 ods.1 CSP s prihliadnutím na pomer úspechu strán konania. Žalobcom uplatnený nárok vo výške
576,42 eur bol priznaný vo výške 478,30 eur, čo predstavuje 83 % úspech a 17 % neúspech. Správne

tak súd prvej inštancie stanovil pomer úspechu žalobcu v rozsahu 66% ( 83% - 17% = 66%).
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanej v plnom rozsahu.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).