Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210503
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119210503.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne T. U., B.. X.X.XXXX, X. P. W., I.
B. X, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6, proti
žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 15Csp/179/2019-77 zo dňa 16. januára 2020,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví

zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou
PRO CIVITAS s.r.o., dňa 8.3.2017 a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 20.5.2009 uzavrela
s právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou a.s., Zmluvu o úvere č. 4281196209, na základe

ktorej jej Poštová banka a.s. poskytla úver vo výške 2.000 € a ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v
50 mesačných splátkach po 70,27 €, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň
20.7.2013. Poštová banka a.s., postúpila pohľadávku voči žalobkyni na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorá následne postúpila pohľadávku
spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o.. S účinnosťou od 9.8.201 sa spoločnosť BENCONT COLLECTION
stala právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o.. Žalovaný listom zo dňa 24.1.2019 požiadal

zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie svojej pohľadávky voči
žalobkyni vo výške 3.368,93 €. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola v čl. 3 bod 5 už súčasťou Zmluvy o
úvere. Dňa 8.3.2017 doručil žalovaný žalobkyni Dohodu o uznaní dlhu, ktorej súčasťou bol aj splátkový
kalendár a Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré boli vopred pripravené a inštruoval žalobkyňu, aby
obidva dokumenty podpísala a zaslala späť žalovanému a žalobkyňa tak urobila. V čase podpisu týchto
dokumentov bol už nárok žalovaného premlčaný, o čom žalobkyňa nevedela a v súlade s novým

dohodnutým splátkovým kalendárom pokračovala v platení úveru. Žalobkyňa nemala vôľu uznávať
premlčaný dlh. Mala za to, že žalovaný v dôsledku poskytnutia mylných informácií dosiahol uznanie dlhu
zo strany žalobkyne, čo považovala za v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
mala zabezpečiť uznaný dlh, nebola individuálne dojednaná a spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko si žalovaný ako veriteľ môže žiadať výkon zrážok zo mzdy na
uspokojenie svojej pohľadávky na základe vlastného vyčíslenia bez akejkoľvek súdnej kontroly a preto

zo strany veriteľa môže dôjsť k zrážkam nad rámec toho, na čo má reálne nárok. Ide preto o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje ani konkrétnu výšku pohľadávky anioznačenie zmluvy o úvere, na základe ktorej mala vzniknúť, čo veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie
výšky dlhu a postihnutie majetku žalobkyne. Namietala, že tak ako Dohoda o uznaní dlhu, tak aj Dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorá slúžila ako zabezpečovací inštitút pre uznaný dlh sú neplatnými právnymi

úkonmi. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a mal za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalej tvrdil, že v prípade tejto Dohody
nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený na základe
zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jasná, zrozumiteľná a určitá a žalobkyňa nebola nútená túto
Dohodu, ani splátkový kalendár, ani Dohodu o uznaní dlhu, podpísať. Žalobkyňa nepreukázala v čom

by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Žiadal preto, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 137 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 37 ods. 1, § 39, § 51, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 551 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,ZoS“) a v prvom rade skúmal preukázanie naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy pričom dospel k záveru, že ak sa podľa § 11
ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,ZoSÚ“) môže spotrebiteľ domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, môže
sa domáhať aj určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a preukazovanie naliehavého právneho

záujmu nie je potrebné (pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/40/2018
zo dňa 28.2.2019). Ďalej posudzoval platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Skonštatoval, že žalobkyňa
Dohodu o uznaní dlhu podpísala, pričom prehlásila, že dlh čo do dôvodu vzniku i do výšky (3.903,93
€) v celom rozsahu uznáva. Podpisom Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.3.2017 uzatvorenej podľa
§ 551 OZ žalobkyňa taktiež potvrdila, že bola poučená a je si plne vedomá právnych následkov jej

uzatvorenia a v prípade, že dlh podľa Dohody o uznaní dlhu nebude riadne a včas splácať, veriteľ je
oprávnený predložiť Dohodu o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľovi. Ďalej potvrdila, že pri podpise
konala slobodne, vážne a dohodu nepodpísala v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok a
bola si vedomá možnosti ju odmietnuť. Súd dospel k záveru, že výkon práva z Dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorenej dňa 8.3.2017 sám o sebe nebol spôsobilý materiálne zaťažiť žalobkyňu o nič viac,

než jej povinnosť platiť dohodnuté splátky, ktoré na seba prevzala v Dohode o uznaní dlhu a v nej
špecifikovanom splátkovom kalendári, ako aj v úverovej zmluve zo dňa 20.5.2009. Žalobkyňa neplatnosť
Zmluvy o úvere zo dňa 20.5.2009 nenapadla, a bolo evidentné, že pohnútkou žalobkyne, pre ktorú
podala návrh na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, je to, že časťou svojej mzdy by musela
uspokojovať pohľadávku z úveru, pričom by bola uspokojovaná aj tá časť úverového záväzku, ktorá

zodpovedá úrokom a poplatkom, a to i napriek jej predstave o bezúročnosti a premlčaní úveru. Iba v
prípade,žebyžalobkyňanapadlabezúročnosťabezpoplatkovosťúveru,moholbysažalovanývýkonom
práva z Dohody o zrážkach zo mzdy bezdôvodne obohacovať. Mal za to, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy obsahovala všetky zákonné náležitosti podľa § 551 OZ ako aj § 5a ods. 1 písm. a/ ZoS, a to
označenie veriteľa, dlžníka, označenie pohľadávky a platiteľa mzdy, bola uzavretá vo forme osobitnej

listiny a žalobkyňa bola poučená o následkoch jej uzavretia a mohla ju kedykoľvek odmietnuť, preto
ju vyhodnotil ako platnú. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. f/ a h/. Namietala, že uznanie dlhu je absolútne neplatné, nakoľko v čase uznania dlhu
bol nárok žalovaného premlčaný a žalobkyňa v tom čase o premlčaní nevedela (poukázala na § 558
OZ). Nemala vôľu uznávať premlčaný dlh ani uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá slúžila na
zabezpečenie premlčaného dlhu. Ďalej argumentovala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť určitá a
zrozumiteľná, čo znamená, že musí obsahovať označenie konkrétnej pohľadávky, o zabezpečenie ktorej

ide, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto
inštitútu. V prípade neurčitého a nezrozumiteľného označenia pohľadávky by mohlo dôjsť k situácii, že
veriteľ bez akejkoľvek možnosti dlžníka na obranu, uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri
náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené,
aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú

charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu
nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo
vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o
zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenejpohľadávky sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnenia, o ktorých spotrebiteľ nebol
vopred informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnením, s ktorým sa dlžník
nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, čo sa podľa § 53 ods. 4 OZ považuje za neprijateľné

zmluvné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje
konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, dokonca pohľadávka nie je ani označená
konkrétne napr. uvedením čísla úverovej zmluvy, dátumom uzavretia úverovej zmluvy, v čl. I. bod 1
Dohody je iba odkaz na čl. II. inej dohody uzavretej v ten istý deň (Dohody o uznaní dlhu), a tak vznikla
hrubá nerovnováha keďže veriteľovi takáto dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie

majetku spotrebiteľa. Pri kontraktácii Dohody o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom
a právnym predchodcom žalovaného nebola dodržaná poučovacia povinnosť dodávateľa. Ak totiž
dodávateľ uvedenie v písomnom vyhotovení dohody o zrážkach zo mzdy poučenie pre spotrebiteľa, že
dohodu môže odmietnuť alebo podpísať a zaslať ju poštou, a teda sám mu nič z jej obsahu nevysvetľuje,
neplní si riadne svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Dôsledkom takého konania dodávateľa je neplatnosť uzatvorenej Dohody o zrážkach zo

mzdy pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Mala za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná
podľa § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, nakoľko je neurčitá a v rozpore so zákonom. Žiadala, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. zo dňa 8.3.2017 je
neplatná, zaviazal žalovaného na úhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil. Mal za to, že neplatnosť uznania dlhu, na ktoré žalobkyňa poukázala
nemá vplyv na posúdenie tejto veci. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a bez ohľadu na určenie
neplatnosti jej záväzok voči žalovanému nezaniká. Zároveň, podľa názoru žalovaného, žalobkyňa
nepreukázala žiadne okolnosti, za ktorých by bolo možné považovať Dohodu o zrážkach zo mzdy za
neplatnú, keďže táto spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas,
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

7. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne hovyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolateľkou uplatnené
odvolacie dôvody boli v plnej miere naplnené, preto rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s § 389 ods.
1 písm. c/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa 20.5.2009 Zmluvu o úvere, na základe

ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.000 €. Termín konečnej splatnosti tohto úveru bol
stanovený na 20.7.2013. Dňa 8.3.2017 žalovaný doručil žalobkyni Dohodu o splátkovom kalendári a
Dohodu o uznaní dlhu a zároveň Dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie uznaného dlhu, ktoré
žalobkyňapodpísalaazaslalaspäťžalovanému.Vtomčasebolapohľadávkažalovanéhoužpremlčaná,
o čom, ako žalobkyňa sama tvrdila, vedomosť nemala. Toto tvrdenie žalovaný nerozporoval. O jej
nevedomosti ohľadom premlčania svedčí aj to, že uznaný dlh ďalej plnila podľa splátkového kalendára

v Dohode o splátkovom kalendári a Dohode o uznaní dlhu, pričom ak by o premlčaní vedela, ďalšie
splátky by neuhrádzala.

12. Pre posúdenie platnosti resp. neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.3.2017 odvolací súd
ako predbežnú otázku posudzoval platnosť Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu zo

dňa 8.3.2017, ktorý Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.3.2017 zabezpečovala. Podľa § 558 OZ ak
niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného je zrejmé, že uznanie dlhu nemohlo mať zákonom predpokladané
právne účinky, nakoľko žalobkyňa v čase podpisu Dohody o uznaní dlhu o premlčaní nevedela. Súd prvej

inštancie sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, pričom odvolací súd sa takýmto postupom nemôže
stotožniť.

13. Predmetné uznanie dlhu nie je platným právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že ide o právny
úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pretože vychádza z nekalej obchodnej

praktiky žalovaného. Je nepochybné, že účelom, ktorý predložením dohody na podpis žalobkyni veriteľ
sledoval, bolo prelomenie účinku premlčania predĺžením premlčacej doby na 10 rokov (§ 110 ods. 1
OZ). Jednoznačne možno uzavrieť, že nebola to žalobkyňa, ktorá mala záujem na uznaní záväzku
a predĺžení premlčacej doby. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo jej postavenie ako spotrebiteľa,
pretože v dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalovaného

z úverovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z obsahu Dohody
o splátkovom kalendári a Dohody uznaní dlhu zo dňa 8.3.2017 odvolací súd konštatuje, že žalovaný
pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobry´mi mravmi s poukazom na ust. § 4

ods. 8 ZoS, keď pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil od žalobkyne
uznanie premlčaného dlhu, o premlčaní ktorého a následkoch premlčania vedomosť nemala, čím zhoršil
jej postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby, lebo v dôsledku uznania premlčaného dlhu
sa tento znova stal vymožiteľny´m. Pohľadávka žalovaného bola pritom v čase uzavretia dohody už
premlčaná (splatnosť úveru nastala dňom 20.5.20013, teda premlčacia lehota uplynula dňom 20.7.2016,

pričom dohoda bola uzavretá až dňa 8.3.2017). Vzhľadom na nepreukázanú vedomosť žalobkyne o
premlčaní dlhu a jeho následkoch v čase uznania (§ 558 OZ) nedošlo dňa 8.3.2017 k účinnému uznaniu
dlhu. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalovaný postupoval v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené Dohoda o uznaní dlhu ako nekalá
obchodná praktika je neplatná (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/71/2014 zo dňa

23.9.2014, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/296/2013 zo dňa 26.3.2014).

14. V Dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.3.2017 bola v čl. 1 bod 1 ako zabezpečená označená
pohľadávka podľa čl. II bod 2 Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu zo dňa 8.3.2017.
NeplatnosťDohodyosplátkovomkalendáriaDohodyouznanídlhupotomzakladáajneplatnosťDohody

o zrážkach zo mzdy, ktorá túto pohľadávku zabezpečovala.15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť platnosť resp. neplatnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy v intenciách názoru prezentovaného odvolacím súdom v tomto odôvodnení
a rozhodnúť o trovách konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).