Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. august 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200663
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2618200663.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov:
JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Ľubica Bundzelová v spore žalobkyne: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XX, D., proti žalovanej: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, M., zastúpená: JUDr. Agata Džačovská,
advokátka, Hviezdoslavova 315, Senica, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 3C/14/2018 - 126 zo dňa 10. júna 2020 v spojení s dopĺňacím

uznesením č. k. 3C/14/2018 - 138 zo dňa 01. októbra 2020, v časti o zastavení konania a o náhrade
trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 3C/14/2018 - 126 v spojení s uznesením č. k. 3C/14/2018 - 138
sa v časti o zastavení konania p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 3C/14/2018 - 126 v spojení s uznesením č. k. 3C/14/2018 - 138

sa v časti o náhrade trov konania r u š í a vec sa v zrušenej časti v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s (dopĺňacím) uznesením súd prvej inštancie výrokom konanie
zastavil, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o
ichvýškebuderozhodnutésamostatnýmuzneseníma návrhžalobkynenaprerušeniekonaniazamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 14.03.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou
sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim obchodnou
spoločnosťou K4x, s.r.o. a kupujúcou - žalovanou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
zapísaných v LV č. XXXX pre k. ú. X., bližšie špecifikovaných v žalobe, je voči žalobkyni právne
neúčinná. Pred otvorením pojednávania dňa 10.06.2020 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu
späť. Právna zástupkyňa žalovanej si uplatnila náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že

žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu, súd konanie podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zastavil. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 256
ods. 1 CSP a žalovanej priznal ich náhradu, nakoľko zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa
späťvzatím žaloby. O zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania prvoinštančný súd rozhodol
podľa § 162 ods. 3 a § 164 CSP, čo odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 24.09.2019 podala
žalobkyňa návrh na prerušenie konania a návrh na zrušenie termínu pojednávania, a to z dôvodu, že

na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 3C/21/2019 a podľa názoru žalobkyne výsledok tohto
konania má význam pre toto konanie. Súd v uznesení zo dňa 10.06.2020 nerozhodol o návrhu žalobkyne
na prerušenie konania a preto súd uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 3C/14/2018 - 126 zo dňa
10.06.2020 v súlade s § 225 CSP doplnil o výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôvodom
zamietnutia návrhu na prerušenie konania je skutočnosť, že konanie vo veci sp. zn. 3C/21/2019 bolo ku
dňu 25.01.2020 právoplatne skončené uznesením sp. zn. 3C/21/2019 - 44 zo dňa 08.01.2020.2. Proti prvoinštančnému uzneseniu v spojení s dopĺňacím uznesením, v časti výroku o zastavení
konania a o náhrade trov konania, podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že chce požiadať o

oslobodenie od súdnych trov, nakoľko žije len z opatrovateľských príspevkov na jej chorého otca a
preto nemá ani na právneho zástupcu. Obhajuje sa sama, čo ovplyvnilo aj rozhodnutie vziať žalobu
späť, nakoľko bol na ňu vyvíjaný nátlak zo strany žalovanej, aby v spore nepokračovala. V doplnení
odvolania žalovaná uviedla, že žalobu vzala späť po tom, ako bol sudkyňou na ňu vykonaný nátlak
k späťvzatiu žaloby so slovami, že žalovaná aj tak nemá žiaden majetok, že žaluje nesprávnu osobu

a že nemá žiadnu šancu na úspech v konaní. K uvedenému nátlaku na jej osobu došlo po tom, ako
sudkyňa vypla záznamové zariadenie, na základe čoho má vážne pochybnosti o nezaujatosti sudkyne.
V danej veci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Podľažalobkynevoveci
rozhodol vylúčený sudca, čím zároveň vzniesla námietku zaujatosti zákonnej sudkyne napomáhajúcej
v predmetnej veci žalovanej. Konanie má teda inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa trvala na pokračovaní v konaní. Nesprávnym poučením zo strany súdu
bola uvedená do omylu, a preto došlo k späťvzatiu žaloby.

3. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania je so zreteľom na odvolacie námietky žalobkyne posúdiť, či súd

prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie zastavil vzhľadom na procesný úkon žalobkyne urobený
na pojednávaní konanom dňa 10.06.2020 a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
konaniavplnomrozsahu.Rozhodnutiesúduprvejinštancievčastivýrokuozamietnutínávrhužalobkyne
na prerušenie konania nebolo žalobkyňou odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, preto nebolo
predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
14.03.2018 domáhala odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim
- obchodnou spoločnosťou K4x, s.r.o. a kupujúcou - žalovanou, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. špecifikovaných v žalobe. Zo
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 10.06.2020 vyplýva, že pred otvorením pojednávania po

vykonanom pohovore za účelom zmierneho vyriešenia sporu žalobkyňa uviedla, že berie žalobu späť,
pričom novou žalobou sa bude domáhať zaplatenia dlžnej sumy od dlžníka U. O.. Uvedené žalobkyňa
potvrdila svojim podpisom v zápisnici. Žalovaná si v nadväznosti na procesný úkon žalobkyne uplatnila
nároknanáhradutrovkonania,trovyprávnehozastúpenia,keďžebolazastúpenáadvokátkou.Následne
súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením. Dopĺňacím uznesením č. k. 3C/14/2018 - 138 zo dňa 01.10.2020 súd doplnil uznesenie č. k.
3C/14/2018 - 126 zo dňa 10.06.2020 o výrok, ktorým návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.

9. Späťvzatie žaloby patrí medzi dispozitívne procesné úkony žalobcu voči súdu. „Žalobca, ktorý podal

žalobu, má právo s ňou disponovať, t. j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti.
Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto
právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda
právo vziať späť žalobu ostáva žalobcovi aj po tom, ako už v spore rozhodol prvoinštančný súd, ale jehorozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím
žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby,
nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno

odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví.“ (HORVÁTH, Edmund a
ANDRÁŠIOVÁ, Andrea. Civilný sporový poriadok - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2015).
PodľaNajvyššiehosúduSR„späťvzatiežalobyjejednostrannýmprocesnýmúkonomúčastníkakonania,
pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade,
ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon

je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom
vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje
procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Sžo 372/2009 zo dňa 20.08.2010).

10. Zo súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 10.06.2020 pred

otvorením pojednávania po vykonanom pohovore za účelom zmierneho vyriešenia sporu vzala žalobu
späť. Uvedenú skutočnosť potvrdila svojim podpisom priamo v zápisnici o pojednávaní. Žalobkyňa tak
jasne prejavila svoju vôľu nepokračovať v konaní voči žalovanej. Nakoľko vzala žalobu späť, musela
byť uzrozumená s tým, že o jej žalobe nebude meritórne rozhodnuté, ale konanie bude zastavené.
Ako už bolo vyššie uvedené, každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska,

teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal,
a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle
procesné právo spája. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom, pričom rozhodujúcim je prejav vôle
žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa
smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu. Ak

žalobkyňa chcela, aby bol jej nárok súdom meritórne prejednaný, nemala na pojednávaní konanom
dňa 10.06.2020 vziať žalobu späť, ale mala sa domáhať prejednania uplatneného nároku, t. j. trvať
na podanej žalobe. Námietka žalobkyne, že nesprávnym poučením súdu bola uvedená do omylu, v
dôsledku čoho došlo k späťvzatiu žaloby, je tak nedôvodná. Rovnako nedôvodnými sú aj odvolacie
námietky žalobkyne týkajúce sa vyvíjania nátlaku na jej osobu za účelom dosiahnutia späťvzatia žaloby.

V tejto súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobkyne, keď v odvolaní
zo dňa 24.06.2020 uvádza, že k nátlaku došlo zo strany žalovanej, pričom v doplnení odvolania zo
dňa 15.03.2021 zase tvrdí, že nátlak za účelom späťvzatia žaloby bol vyvíjaný zo strany zákonnej
sudkyne. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca je stranou sporu s postavením tzv. „dominus litis“ (pána
sporu),ktorýmáprávosvojimiprocesnýmiúkonmi,ktorésúprejavomjehoautonómnejvôle,ovplyvňovať

priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Ak žalobca vezme žalobu späť, súd je povinný konanie
zastaviť, okrem prípadu, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, čo však nie je
prípad prejednávanej veci, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo pojednávanie. Nakoľko
žalobkyňa zobrala podanú žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania, konanie bolo
potrebné podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť. Súd prvej inštancie rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne

postupoval preto procesne správne, keď konanie zastavil.

11. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 3C/14/2018 - 126
v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 3C/14/2018 - 138 v napadnutej časti o zastavení konania ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Žalobkyňa v odvolaní zároveň uviedla, že žiada o oslobodenie od súdnych trov, čo odvodnila svojou
finančnou situáciou. Keďže žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie už požiadala o oslobodenie
od súdnych poplatkov, pričom súd prvej inštancie jej uznesením č. k. 3C/14/2018 - 37 zo dňa 13.11.2018
oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa po podaní

odvolania zaplatila súdny poplatok za odvolanie (č. l. 153 spisu), odvolací súd ustálil, že žalobkyňa
odvolaním napáda uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. Posudzujúc
odvolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je evidentné, že žalobkyňa sa pri rozhodovaní o trovách
konania domáha aplikácie § 257 CSP.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako aj Ústavný súd SR už
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

16. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 ods. 1 CSP znamená, že trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Ak má byť konanie zastavené
v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je
dôvodomspäťvzatiažalobysprávaniežalobcu,potommusíísťvýlučneosprávanietejtostranysporu,nie
o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v prípade, ak je dôvodom

späťvzatia žaloby správanie žalovaného.

17. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať,

či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006). Musí však ísť o
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých

strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

18. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP ani neodôvodňoval z pohľadu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov. Z
obsahu spisu ďalej vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, že by zisťoval a vyhodnotil
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán konania a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu
k uplatneniu práva na súde a jej postoj v konaní. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, či tu sú

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať (§ 257
CSP) najmä z dôvodu že povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 256 ods. 1 CSP sa môže
v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť.

19. Rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo

prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a
právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov
odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou
práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného
princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim rozhodnutím v uvedenej časti

uznesenia súdu prvej inštancie.20. S prihliadnutím k uvedenému odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 3C/14/2018 - 126 v
spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 3C/14/2018 - 138 v napadnutej časti náhrady trov konania podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, v
naznačenom smere posúdiť osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery všetkých strán konania,
okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby a postoj strán v konaní a následne znovu rozhodnúť
o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci

a bolo v naznačenom smere aj riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu predovšetkým s prihliadnutím
k výsledku odvolacieho konania o týchto rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

23. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že o námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorú žalobkyňa

uplatnilavdoplneníodvolaniazodňa15.03.2021,odvolacísúd nerozhodoval,pretožemunebolasúdom
prvej inštancie predložená z dôvodu, že sa na ňu neprihliada, lebo bola uplatnená po 7-dňovej zákonnej
lehote a spočíva v okolnostiach procesného postupu sudcu (č. l. 152).

24. Toto uznesenie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).