Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320204819
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4320204819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľky: X. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. XX, C. B., t. č. V. S. XX, T. nad Y., zastúpená advokátom JUDr. Imrichom Hraškom, so sídlom
Mlynská 2, Levice, proti manželovi: I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, C. B., zastúpený advokátkou
JUDr. Miroslavou Zacharovou, so sídlom Zd. Nejedlého 26, Levice, o rozvod manželstva, na odvolanie
manžela proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach zo dňa 5. mája 2021, č. k. 6Pc/38/2020-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd manželstvo X. D., rod. P., nar. XX. XX. XXXX a I. D., nar. XX. XX.
XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., vo zväzku
Z.., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci
uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX v G., z ktorého pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté a
nebývajú v ich domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že prvýkrát o rozvode rozmýšľala už pred 17 rokmi,
ale vždy sa snažila manželstvo udržať. Znovu vážne nad tým rozmýšľala pred rokom, kedy chcela zo

spoločnej domácnosti odísť, nakoniec to urobila v septembri 2020. Od toho obdobia s manželom spolu
nehospodária, intímne spolužitie prerušili asi mesiac pred jej odchodom. Navrhovateľka býva sama v
podnájme a presvedčila sa o tom, že život má oveľa kľudnejší. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 1, § 18 a § 23 Zákona o rodine. V konaní vyplynulo, že manželstvo účastníkov si
dlhodobo neplní svoj účel, takmer 10 mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti a ani spolu nekomunikujú,
aj keď sa o to manžel snažil, každý z nich si zabezpečuje svoje potreby sám. Preto je možné konštatovať,
že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Manžel zastáva názor, že manželstvo musí

zachrániť za každú cenu, avšak z výpovedí manželov je zrejmé, že medzi manželmi už dlhodobo
neexistuje žiadne citové puto. Manželka k manželovi po rokoch výčitiek a hádok necíti nič. Sám manžel
jej len poďakoval za výchovu detí a doznal, že ako manželia už dávno nežili, len vychovávali deti. Medzi
manželmi dlhé roky absentovala aj dôvera, ktorá je nepochybne základom dobre fungujúceho vzťahu.
Manžel neuviedol žiadne reálne objektívne, či subjektívne dôvody, pre ktoré by manželstvo rozvedené
byť nemalo. Za stavu, keď navrhovateľka jednoznačne nechce v manželstve zotrvať, odmieta akúkoľvek
komunikáciu a stretnutie s manželom, súd zastal názor, že ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť, aby

v takomto manželstve zotrvala. Príčiny rozvratu nemožno jednoznačne pričítať jednému, či druhému z
manželov. Práve nedostatočné spoznanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou prispelo k vzájomnému
odcudzeniu a manželstvo po dlhé roky nenapĺňalo ani jedného z nich. Vzhľadom na uvedené súd návrhu
vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním manžel a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,

že pred súdom prvej inštancie vyhlásil jednoznačne a niekoľkokrát zopakoval, že s návrhom na rozvod
nesúhlasí a rád by sa pokúsil o záchranu a obnovu manželského zväzku. Vzhľadom na skutočnosť,
že ide o prvé manželstvo oboch účastníkov konania trvajúce viac ako 30 rokov, je pochopiteľné a
bežné, že počas manželstva vzniknú medzi manželmi nezhody. Je presvedčený, že existujú spôsoby a
možnosti na to, aby k sebe opäť našli cestu. Ďalej uviedol, že za vadu konania považuje najmä to, že súd

prvej inštancie rozviedol manželstvo na prvom pojednávaní, nebral do úvahy aj trvanie manželstva viac
ako 30 rokov a ignoroval zákonnú povinnosť pokúsiť sa manželom umožniť odstrániť príčiny rozvratu.
Navrhovateľka sa s odporcom nepokúsila hľadať spoločné riešenie na zachovanie manželstva formou
komunikácie, prípadne návštevou manželskej poradne. On bol postavený pred hotovú vec, bez možnosti
prejaviť svoj názor. Je presvedčený, že vzťahy nie sú natoľko rozvrátené, ako je uvedené v rozsudku a
ich obnova podľa neho prichádza do úvahy.

3. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby súd odvolanie manžela ako nedôvodné
zamietol. Vo svojom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva
považuje za právne správne, toto si dlhodobo neplní svoj účel. Konštatovala, že od počiatku
manželského spolužitia vznikali medzi nimi rôzne nezhody, skoro na ničom sa nevedeli zhodnúť. Manžel

bol neustále žiarlivý a podozrievavý, aj keď na to nemal žiaden dôvod. Vždy mal výbušnú povahu a bol
arogantný. Manžel sám na pojednávaní uviedol, že ich život sa upriamil na deti a nežili ako manželia a
ich city ochladli. S týmto jeho vyjadrením súhlasí, preto nechápe, prečo sa bráni rozvodu manželstva.
Posledné roky spolužitia považovala za neznesiteľné a je vďačná za každý deň odlúčenia. Zotrvaniu
v manželstve ju nemôže nikto nútiť a neplatí ani, že sa manželstvo musí zachraňovať za každú cenu.

Nejde u nej o žiadne skratové konanie a s rozvodom manželstva je uzrozumená, ak k zmene už nemôže
prísť ani po návšteve akejkoľvek manželskej poradne.

4. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril manžel, ktorý opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nepopiera,

že počas trvania manželstva neurobili rôzne prešľapy, ale je názoru, že ak dokázali spoločne fungovať
takú dobu, je tam priestor na oboch stranách, aby sa so spoločnej minulosti poučili a skúsili opätovne
obnoviť fungovanie manželstva. Rád by obnovil manželské spolužitie s navrhovateľkou a dokázal jej,
že aj v ich veku je možné prejsť zmenami a v rámci spoločnej snahy a ochoty znovu objaviť stratenú
úctu, rešpekt, dôveru a najmä lásku.

5. K vyjadreniu manžela sa navrhovateľka nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
manžela nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medze manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Pri posudzovaní týchto podmienok súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a
doterajšiespolužitie,jehodĺžkuatiežtrebaskúmaťajmieruvzájomnejodkázanostiamožnostiposkytnúť

si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či
manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov
narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva, lebo v každom prípade treba
skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na
obnovenie manželského spolužitia. Teda základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia

rozvratu vzťahu medzi manželmi (vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi).
Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia (prípadne
sa nemôžu riadiť) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ust. § 18 - § 20 Zákona o
rodine. Zrušenie manželstva však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvratmedzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu vzťahu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ak
neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Kvalifikácia tohto rozvratu
sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva.

9. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo a z
manželstva pochádzajú dve dcéry B., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX, ktoré sú toho
času už plnoleté. Navrhovateľka tvrdila, že vážnejšie problémy začali už asi dva, tri roky po narodení
druhej dcéry a prvýkrát o rozvode premýšľala už pred 17 rokmi, ale vždy sa snažila manželstvo udržať

a nakoniec od septembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel potvrdil, že ich život sa upriamil
na deti, nežili ako manželia, ale starali sa o deti a keď tieto odišli z domácnosti, ich city akoby ešte viac
ochladli. I napriek tomu si myslí, že by mali o seba zabojovať a nájsť si k sebe cestu.

10. Odvolací súd z obsahu spisu môže jednoznačne konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, správane zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne skutkové zistenia a vec

správne posúdil i po právnej stránke a svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, s týmito sa stotožňuje a preto ich s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nebude
opakovať.

11. Odvolací súd iba dodáva, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov je
jednoznačne narušené. Sám manžel potvrdil, že k nezhodám začalo dochádzať dva, tri roky po narodení
druhej dcéry. Obidvaja v priebehu manželstva uvažovali o rozvode manželstva, avšak snažili sa o jeho
zachovanie, hlavne kvôli maloletým deťom. Deti sú toho času už plnoleté a odkedy odišli zo spoločnej
domácnosti rodičov, ich city ešte viacej ochladli. Účastníci od septembra 2020 nežijú v spoločnej

domácnosti, intímne sa nestýkajú a prestali spolu i hospodáriť. Uvedené skutočnosti bezpochyby
dosvedčujú, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá
stratila voči manželovi akýkoľvek citový vzťah, nie je možné nútiť ju zotrvať v manželstve. Manžel
namietal vadu konania v tom, že súd prvej inštancie rozhodol na prvom pojednávaní. K tomuto odvolací
súd dodáva, že nič nebráni súdu prvej inštancie rozhodnúť i na prvom pojednávaní, ak je dostatočne

zistený skutkový stav. Navrhovateľka jednoznačne potvrdila, že sa nechce zúčastniť pohovoru na RPPS,
pretože chce začať nový život a tento pohovor by podľa jej názoru bol len stratou času a nič by na
jej rozhodnutí nezmenil. Aj keď manžel v priebehu konania namietal, že manželstvo treba zachovať,
odvolací súd len dodáva, že počas priebehu celého dlhoročného manželstva mal dostatok času a
priestoru, aby svojim postupom a prístupom k navrhovateľke nedopustil také ochladenie vzťahov, ako u

nej nastalo. Podľa názoru odvolacieho súdu, u navrhovateľky nejde o skratové konanie, ako sa snažil
prezentovať manžel, ale ide o vážne rozhodnutie, na ktoré sa počas manželstva viackrát rozhodovala.
Za takejto situácie nemožno navrhovateľku nútiť, aby zotrvala v takto nefunkčnom manželstve a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd

výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).