Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215383
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213215383.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávnenej: PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, mene ktorej koná
ako advokátka konateľka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnej: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., W.

XXX, o vymoženie 3.214,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno z 3. septembra 2015 č. k. 10Er/1140/2013-39 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, exekúciu vedenú pod. sp. zn.
10Er/1140/2013 u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., Exekútorský úrad Nové Mesto

nad Váhom, Lipová 7, pod. č. EX 355/2013 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V dôvodoch
svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr.
Erikom Končokom dňa 22. 02. 2013 č. k. RK-PC-380/13-EK vydaný na základe porušenia Zmluvy o
revolvingovomúvere.Vzťah medzioprávnenouapovinnouposúdilakospotrebiteľský,aplikujúcnaňust.
§ 39, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že dňa 11. 10. 2013 vydal poverenie č. 5401 098386, v konaní vedenom pod č. 10Er/1140/2013 pre

súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., (EX 355/2013). Dňa 22. 12. 2014 doručila povinná
podpísanému súdu žiadosť o zastavenie exekúcie, ktorú odôvodnila tým, že rozhodcovský rozsudok
znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. c) z. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže v úverovej
zmluve zo dňa 28. 03. 2011, ktorú uzatvorila s oprávnenou, bola dohodnutá ročná úroková sadzba
vo výške 70,01 % p. a., čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ďalej žiadala vyňatie

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. A. pac. reg. C spod exekúcie v zmysle § 63 ods. 2
a 3 Exekučného poriadku z dôvodu, že istina úveru s príslušenstvom neprevyšuje sumu 2.000 eur a
na tejto nehnuteľnosti má doživotné právo jej otec. Vzhľadom na to, že exekučným titulom v danej veci
je rozsudok rozhodcovského súdu, skúmal, či bola daná jeho právomoc konať a rozhodovať platnou
rozhodcovskou zmluvou uzavretou medzi zmluvnými stranami. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy
č. 8500003203 zo dňa 28. 03. 2011 zistil, že okrem iného je v bode 5 uvedené: "Akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: "
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, Bratislava " Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.,

IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. " Výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.Argumentoval, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľky tým, že jej znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho

výlučne na vôli dodávateľky, t.j. oprávnenej. Ďalej uviedol, že uvedená rozhodcovská zmluva nebola
spotrebiteľkou osobitne vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo
spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred), a fakticky ju núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
preto je neprijateľná. Dodal, že spotrebiteľka nemala skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu
a znenie rozhodcovskej zmluvy, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským

súdom jej bola de facto vnútená. Tvrdil teda, že rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľke výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľky, prieči sa dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na
súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., ako aj

právo na spravodlivý súdny proces je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. V intenciách ust. § 57 ods.

1 písm. g) a ods. 2, § 58 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Na záver uviedol, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti napadnutého uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že postup exekučného
súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku. Vyzdvihla, že pojem spotrebiteľ je chápaný
ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná a nie subjekt zbavený
čo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilý a neschopný chápať význam a dôsledky
vlastného konania. Argumentovala, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie

je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Zo samotnej rozhodcovskej
zmluvy z bodu 2 vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej doložky a taktiež dlžníčke bolo
umožnené odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva,
že povinná mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, preto má charakter individuálneho

dojednania. Uviedla, že dlžníčke by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, ak by odmietla
uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. V tejto súvislosti poukázala na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka a na podporu svojich tvrdení poukázala na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v
obdobných veciach.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila vyhovieť, nakoľko sa stotožnila so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené
v napadnutom uznesení.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej aj ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.
01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.Exekúciusúdmôžezastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovenítohtoaleboosobitnéhozákona.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd zastaví na návrh

alebo aj bez návrhu.

16. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.

januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

18. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
16. 05. 2013 sa oprávnená domáhala voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3.214,80 eura s
príslušenstvom.Knávrhupriložilaexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu
Victoria rozhodcovský súd v Žiline vedený pod sp. zn. RK-PC-380/13-EK zo dňa 22. 02. 2013 vydaný
rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, kópiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500003203 zo dňa 28.

03. 2011 a kópiu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28. 03. 2011. Dňa 11. 10. 2013 súd prvej inštancie vydal
poverenie č. 5401 098386, v konaní vedenom pod č. 10Er/1140/2013, pre súdneho exekútora Mgr. Ing.
Ivana Šteinera, PhD., (EX 355/2013). Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

20. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné

bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.

258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený
vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním
napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd

preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací
súd poukazuje, a s ktorým sa stotožňuje.

21. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej z
odvolateľom namietaných okolností. Súd prvej inštancie správne považoval danú zmluvu uzatvorenú

medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení OZ, pretože medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo
forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj
poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a ako veriteľka zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Rozhodcovskú doložku

obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve zo dňa 28. 03. 2011 v čl. 5, v znení citovanom vyššie, súd prvej
inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 OZ a tým absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Podstatnou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so

spotrebiteľkouindividuálnedojednanávzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami
v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.
Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľa, t. j.
oprávnenej. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie

platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľka, ktorá fakticky určuje, ktorý
rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľka nemá možnosť
tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je na mieste obava, do
akej miere je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovskú doložku koncipovanú vtakom znení, ako vyplýva z rozhodcovskej zmluvy uzavretej spolu so zmluvou o revolvingovom úvere
súd správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ tým absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľky.
Následkom tejto neplatnosti je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
22. Odvolací súd k námietkam oprávnenej uvedeným v odvolaní, že povinná mala možnosť do 14

dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ak s ňou aj nesúhlasila, dodáva, že táto možnosť odstúpenia
je upravená čisto formálne a iluzórne, pretože zmluva o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovská
zmluva, boli podpísané v jeden deň, teda v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a
spotrebiteľka sa zameriavala na získanie finančných prostriedkov, pričom na jej získanie jej bolo
predložených na podpis niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva. Z uvedeného vyplýva,
že spotrebiteľka v dobe deklarovanej oprávnenou nemala vôbec dôvod zamýšľať sa nad dôsledkami

podpisu rozhodcovskej zmluvy a možnosťou odstúpenia od nej, keď medzi nimi neexistoval žiaden spor.
Ďalej rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie veriteľky, že pred jej uzavretím osobitne poučila
povinnú o dôsledkoch jej uzavretia, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná
o predtlačené formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré dlžník (povinná) zrejme nemohol
odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva o úvere boli uzatvorené v jeden deň. Len veľmi ťažko

pritom možno predpokladať, že si dlžníčka bola vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej zmluvy nesie.
23. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).