Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203760
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119203760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

ačlenovsenátu,sudcov:JUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVargu,vprávnejvecižalobkyne-D.H.nar.
XX.X.XXXX,bytomE.XXX,vzastúpeníprávne-JUDr.WieslawFirl,advokátsosídlomP.XXXX,C.,proti
žalovanému - P. X., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, N., v zastúpení právne - Burian & partners s.r.o.,
so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o zaplatenie 2.944,52 eur, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/29/2019-99 zo dňa 3.2.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku:
- o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 377,48 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku,

- o nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 77,08%.

N e d o t k n u t ý m o s t á v a výrok rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie zamietol žalobu
vo zvyšku.

Odvolací súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe čiastočne a

priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na peňažné plnenie v sume 377,48 eur s uložením povinnosti
žalovanému túto sumu žalobkyni zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti čo do
sumy 2.567,04 eur žalobu zamietol z dôvodu účinne a opodstatnene vznesenej námietky premlčania
žalovaným.

2. Žalobou sa domáhala žalobkyňa voči žalovanému náhrady : bolestného vo výške 1.716
eur, liečebných nákladov v celkovej výške 118,02 eur, straty na zárobku za obdobie trvania

práceneschopnosti vo výške 733,02 eur, všetko titulom poškodenia svojho zdravia úmyselným konaním
žalovaného dňa 21.5.2016, ktorý ju napadol a spôsobil jej zranenia. Žalobkyňa si uplatnila aj sumu
377,48 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia právnym zástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom
v trestnom konaní vedenom u okresného súdu pod sp. zn. 22T/61/2018.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný sa dňa 21.5.2016 dopustil
prečinu ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol rozsudkom OS Žilina sp.

zn.22T/61/2018-306zodňa19.3.2019uznanýpodľa§364ods.1písm.a/vinnýmaodsúdený,rozsudok
nadobudol právoplatnosť 19.3.2019. Predmetným rozsudkom ohľadne spáchania skutku žalovaným
sa cítil byť okresný súd v zmysle ustanovenia § 193 CSP viazaný, zároveň konštatoval, že skutokžalovaného za ktorý bol uznaný vinným, napĺňa znaky jeho občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
v zmysle § 420 ods. 1 OZ.

4. Pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal aj z ustanovení § 442 ods. 1, §
444, § 445 až § 449 Občianskeho zákonníka, pri hodnotení vznesenej námietky zaujatosti žalovaným
postupoval podľa § 100 ods.1, § 106 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Považoval za preukázané,
že žalovaný svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil žalobkyni škodu na zdraví a majetkovú
škodu. Protiprávny úkon žalovaného spočíval v tom, že inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil

sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného. Súd vyhodnotil
za nesporné, že v trestnom konaní vedenom proti žalovanému bola žalobkyňa ako poškodená
pri vyšetrovacích úkonoch, aj v konaní pred súdom právne zastúpená advokátom Mgr. Dr. Antonom
Kušnírom, ktorý si vyúčtoval za úkony právnej pomoci žalobkyni celkovú sumu 377,48 eur, výšku ktorej
súd nepovažoval za spornú. Osobitne zdôraznil, že strany sporu poučil o sudcovskej koncentrácii
konania, žalovaný ale ani vo vyjadrení k žalobe a ani v duplike k replike žalobkyne výslovne

nepoprel výšku vyúčtovanej sumy a voči nej nevzniesol žiadne námietky. Pokiaľ právny zástupca
žalovaného až na pojednávaní dňa 3.2.2020 poukázal na nesprávne vyčíslenú náhradu trov právneho
zastúpenia, okresný súd postupujúc podľa § 153 ods.1 CSP na túto námietku neprihliadol, dôvodil, že ju
žalovaný neuplatnil včas a neuviedol ani žiadne relevantné dôvody, ktoré mu v tom bránili. Okresný súd
neakceptovalaniargumentáciužalovaného,žežalobkyňaprávananáhraduškodyvzdala.Podľanázoru

súdu z vyjadrenia žalobkyne pri svojom výsluchu dňa 12.1.2018 keď uviedla, že si neuplatňuje právo na
náhradu škody a súčasne nenavrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť
nahradiť jej spôsobenú škodu, nakoľko jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického
charakteru,- nemožno vyvodiť, že sa vzdala práva na náhradu škody. Neosvojil si ani ďalší názor
žalovaného, že pokiaľ si žalobkyňa neuplatnila náhradu škody v trestnom konaní, nevznikol jej nárok

ani na náhradu trov trestného konania. V predmetnej otázke pre súd bolo významné, že žalobkyňa
v trestnom konaní ako poškodená na ochranu svojich práv a záujmov využila právo dať sa právne
zastúpiť, v súvislosti s týmto zastúpením jej vznikli náklady vo výške 377,48 eur a nebyť protiprávneho
konania žalovaného, by jej tieto nevznikli. Zároveň o uvedené náklady sa majetok žalobkyne zmenšil,
vznikla jej majetková ujma v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré

bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený. Z týchto dôvodov žalobe v časti o zaplatenie sumy 377,48
eur ako skutkovo a právne opodstatnenej vyhovel.

5. Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie náhrady bolestného vo výške 1716 eur, náhrady nákladov
v súvislosti s liečením v celkovej výške 118,02 eur, straty na zárobku vo výške 733,02 eur okresný

súd zamietol, mal za to, že žalovaný vzniesol voči tejto časti žaloby/peňažného nároku kvalifikovanú
námietku premlčania. Stotožnil sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa
sa o škode na zdraví dozvedela ihneď ako jej bola spôsobená, teda dňa 21.5.2016. Vzhľadom na
jednoznačnosť zranení bolo možné ihneď zistiť aj výšku bolestného, taktiež výšku nákladov, ktoré
jej vznikli s liečením (ošetrenia v dňoch 21.5.2016, 22.5.2016 vo FNP Žilina a 23.5.2016, 27.5.2016,

10.6.2016, 24.6.2019 v Univerzitnej nemocnici Martin), nákup liekov dňa 24.5.2016 zistila ihneď v
uvedených dňoch keď ich vynaložila, výšku straty na zárobku mohla objektívne vyčísliť po skončení PN,
ktorá trvala od 23.5.2016 do 31.5.2019. Žalobkyňa najneskôr dňom 8.12.2016, kedy ako poškodená
požiadala o nazretie do vyšetrovacieho spisu ( v rámci toho jej bol poskytnutý dostatočný priestor na
jeho preštudovanie a boli jej vydané kópie z vyšetrovacích úkonov ) získala nespochybniteľnú vedomosť

o mene osoby páchateľa, čo vyplýva aj z jej výpovede pred vyšetrovateľom dňa 16.2.2017, aj o výške
bolestného, ktoré si uplatnila práve na základe odborného vyjadrenia znalca MUDr. Trgiňu, pre účely
trestného konania, teda najneskôr ku dňu 8.12.2016 disponovala všetkými potrebnými informáciami
pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku poškodenia zdravia. Subjektívna
dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví žalobkyni

začala plynúť najneskôr dňom 8.12.2016, žaloba bola podaná na súd dňa 29.3.2019, t.j. už po uplynulí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby - táto uplynula dňom 8.12.2018. Okresný súd poznamenal, že
v prípade nároku na náhradu škody na zdraví v trestnom konaní nedošlo k spočívaniu subjektívnej
premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa totiž v trestnom konaní si tento
svoj nárok kvalifikovane neuplatnila, súd v odsudzujúcom rozsudku ani o náhrade škody nerozhodoval.

6.Žalobkyňasiuplatňovalanároknasumu2.944,52eur,bolajejpriznanásuma377,48eurakodôvodná,
v spore tak bola úspešná iba v rozsahu 11,46 %, úspech žalovaného bol 88,54 %, jeho čistý úspech77,08 % a zodpovedajúco tomuto čistému úspechu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni, dodal zároveň, že o výške náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti rozsudku, do jeho výrokov I. a III. sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Namietal nárok
žalobkyne na sumu 377,78 eur priznaný jej súdom titulom náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní. Vtejtootázkeodvolateľargumentovalnajmätým,žežalobkyňavosvojomvýsluchuakosvedka-
poškodenéhozodňa12.1.2018savyjadrila,žesineuplatňujeprávonanáhraduškodyvtrestnomkonaní
a súčasne nenavrhuje, aby súd uložil v odsudzujúcom rozsudku páchateľovi povinnosť nahradiť jej

spôsobenú škodu. Tiež uviedla, že jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického charakteru.
Keďže si žalobkyňa v trestnom konaní neuplatnila právo na náhradu škody do skončenia vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania podľa § 46 ods. 3 Trestného zákona a dokonca sa vyslovene tohto práva
pri výsluchu vzdala, nárok na náhradu škody jej priznaný nebol. Keďže jej nebol priznaný nárok na
náhradu škody ani sčasti, následne jej nevznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie
nároku v trestnom konaní. Odvolateľ je názoru, že žalobkyni nárok na trovy právneho zastúpenia v

trestnom konaní by vznikol iba v prípade riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody v rámci trestného
konania, pričom on/žalovaný nenesie zodpovednosť za skutočnosť, že si žalobkyňa prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu, advokáta, nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila.

8. Napokon náhrada trov právneho zastúpenia žalobkyne v trestnom konaní ňou uplatňovaná bola podľa

názoru odvolateľa vyčíslená v nesprávnej výške, nakoľko sa analogicky použije ustanovenie § 553 ods.
4 Trestného poriadku. Navyše, predmetný nárok ňou nebol dostatočne preukázaný, predložila iba listiny
- výkaz úkonov a zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a nepreukázala, že jednotlivé úkony boli aj
skutočne zaplatené. Listinné dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou v rovine práva predstavujú len
výzvu na zaplatenie, kedy z ich obsahu nevyplýva reálna úhrada ňou. Z obsahu žaloby a z predložených

dôkazov nemožno prijať spoľahlivý záver, či náhrada trov právneho zastúpenia v sume uvedenej v
predmetnom vyúčtovaní úkonov naozaj žalobkyni vznikla ako škoda (teda či došlo k úhrade), pritom túto
časť žalovanej pohľadávky musí preukázať žalobkyňa. Odvolateľ žiada, aby odvolací súd v odvolaním
napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil, prípadne vec inak právne posúdil.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku v odvolaním napadnutých
výrokoch. S odvolacou argumentáciou/argumentáciami žalovaného nesúhlasí, považuje ich za účelovo
vytrhnuté z celého kontextu vykonaných dôkazov v konaní na súde prvej inštancie. Zdôrazňuje, že ona
bola v trestnom konaní zastúpená advokátom, na výsluchu dňa 16.2.2017 si uplatnila právo na náhradu
škody a súčasne navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť jej

spôsobenú škodu. Výsluchu svedka - poškodeného dňa 12.1.2018 v trestnom konaní sa zúčastnila
sama bez svojho advokáta, na predmetnom výsluchu podpísala všetky strany zápisnice, nevediac čo
podpísala. Uvedené skutočnosti súdu prvej inštancie na prvom pojednávaní mala vysvetliť, avšak po
uplatnení sudcovskej koncentrácii konania k jej výsluchu pristúpené nebolo. Podľa jej názoru okresný
súd logicky, jasne a zrozumiteľne sa vyjadril v dôvodoch rozhodnutia, prečo jej priznal nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia v trestnom konaní (ako majetkovú škodu), s týmito závermi okresného súdu sa
ona v celom rozsahu stotožňuje. V konkrétnostiach odkazuje na bod 32 odôvodnenia rozsudku, v ňom
súd poukázal na skutok za ktorý bol žalovaný uznaný vinným, čo napĺňa znaky jeho občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V bodoch 35, 36 sa okresný
súd konkrétne zaoberal aj výškou priznanej sumy, v bode 37 odôvodnenia súd konštatoval jej právo

dať sa v trestnom konaní zastúpiť advokátom, napokon s týmto zastúpením jej vznikli náklady vo výške
377,48 eur, o túto sumu sa jej zmenšil majetok a nebyť protiprávneho konania žalovaného, tieto náklady
by jej nevznikli. Osobitne zvýrazňuje, že suma vo výške 377,48 eur jej súdom priznaná z titulu právnej
pomoci v trestnom konaní nebola v konaní na súde prvej inštancie sporná, preto považuje za irelevantné
odvolacie tvrdenie žalovaného o nesprávnej výške trov právneho zastúpenia.

10.Žalobkyňazdôrazňuje,žežalovanýažvodvolanípoužívaspôsobprocesnejobrany,vktorejnamieta,
ženároknanáhradutrovprávnehozastúpeniadostatočnenepreukázalaaspochybňujeajtúskutočnosť,
či za jednotlivé úkony právnej služby skutočne zaplatila. Uvedenú odvolaciu argumentáciu preto hodnotí
za neopodstatnenú, pretože ju žalovaný mohol uplatniť už v rámci konania na súde prvej inštancie, ak

by konal starostlivo vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaná poukazuje ďalej na to, že
okresný súd konštatoval v bode 35 odôvodnenia tú skutočnosť, že žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe
a v duplike k replike žalobkyne nevzniesol žiadne námietky voči vyúčtovanej sume, preto ak právny
zástupca na pojednávaní dňa 3.2.2020 namietal nesprávne vyčíslenú výšku trov právneho zastúpenia,na uvedenú námietku s poukazom na § 153 ods. 1 CSP súd neprihliadal, nakoľko ju žalovaný neuplatnil
včas a neuviedol súdu ani žiadne relevantné dôvody, ktoré mu v tom bránili.

11. V ďalšom štádiu odvolacieho konania strany sporu ostali nečinné.

12.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejiba„CSP“),pozistení
že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti rozhodnutiu
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku (I.) a v súvisiacom výroku (III.) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
pre vecnú správnosť. Odvolaním nenapadnutého výroku II. sa odvolací súd nedotýkal.

13. V celom rozsahu sa stotožnil s písomným odôvodnením rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods.
2 CSP) a iba v záujme zvýraznenia jeho vecnej správnosti sa vyjadruje k zásadným odvolacím

argumentáciám.

14. Nebolo sporné, že v súdenej veci sa domáhala žalobkyňa náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaného. Občiansko-právnou žalobou uplatnila voči žalovanému
nároknanáhraduškodynielentitulompoškodeniasvojhozdravia(vtejtočastijejžalobabolazamietnutá

v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania žalovaným ) ale uplatnila nárok na náhradu tzv.
majetkovej/ materiálnej škody, ktorá jej vznikla titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní
vedenom voči žalovanému. V trestnom konaní žalobkyňa vystupovala ako strana konania v procesnom
postavení poškodenej, bola zastúpená splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, na takéto
zastúpenie jej vznikol právny nárok. Skutočnosť, že sa vzdala práva na náhradu škody voči žalovanému

v trestnom konaní, inak povedané, že netrvala na tom, aby okresný súd rozhodoval v trestnom rozsudku
o povinnosti žalovaného uhradiť jej náhradu škody na zdraví ešte nevylučuje jej nárok/ ako poškodenej
nanáhradutrovprávneho zastúpeniaadvokátomvtrestnomkonaní/akomajetkovejškody. Zaskutočnú
škodu na majetku poškodeného treba považovať aj náklady vzniknuté žalobcovi ( poškodenému ) pri
uplatnení nároku v trestnom konaní ( R 71/1971). Odvolací súd pri konštatovaní právneho základu

tohto nároku považuje v súdenej veci za určujúce, že žalobkyňa ako strana /poškodená v trestnom
konaní udelila plnomocenstvo na zastupovanie splnomocnenému zástupcovi - advokátovi, v procesnom
postavení poškodenej realizovala/ vykonávala procesné práva - priznané jej Trestným poriadkom, trvala
natrestnomstíhanížalovaného,najehoodsúdenízaprotiprávnyčin-zaskutokčohosavočinejdopustil,
- čo sa napokon podľa právoplatného trestného rozsudku aj preukázalo. Správne uzavrel okresný

súd, že nebyť protiprávneho konania žalovaného, jeho skutku voči žalobkyni, by ani trovy trestného
konania ( titulom trov právneho zastúpenia ) jej nevznikli, predmetný nárok - má charakter nedobrovoľnej
majetkovej ujmy zároveň charakter skutočnej škody o ktorú sa znížila majetková sféra žalobkyne.

15. Odvolaciu námietku podľa ktorej sa usiluje žalovaný/ odvolateľ spochybniť žalobou uplatnenú výšku

náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní odvolací súd odvolaciemu prieskumu už nemohol
podrobiť. Dôkazná situácia pred súdom prvej inštancie preukazuje, že žalovaný ani v písomnom
vyjadrení k žalobe, ani v duplike k replike žalobkyne nevzniesol žiadne konkrétne námietky voči výške
náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní/ ako škody majetkovej, preto okresný súd v
predmetnej otázke správne aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 Civilného

sporového poriadku. Strana sporu má totiž procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v
tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.

16. Pokiaľ odvolateľ spochybňuje v odvolaní či a vôbec vynaložila/zaplatila žalobkyňa náklady na trovy
právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške v žalobe uplatnenej, namietajúc, že v tomto smere
neuniesla dôkaznú povinnosť, - činí tak odvolateľ až v odvolacom konaní, v tejto časti odvolania ide o
nový prostriedok procesného útoku, o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací

súd prihliadnuť už nemohol.

17. V súhrnne všetkých uvádzaných súvislostí krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o
povinnostižalovanéhozaplatiťžalobkynisumu377,48eurpotvrdil.Obdobnezdôvoduvecnejsprávnostipotvrdil rozsudok v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, okresný
súd správne vychádzal zo zásady pomerovania úspechu/neúspechu strán v spore a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu zodpovedajúcom jeho čistému úspechu v spore.

18. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, úspešná bola v celom rozsahu žalobkyňa, z tohto
dôvodu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. Dodáva, že aj o výške náhrady
trov tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP .

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.