Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Sláviková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8604115201
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8604115201.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov
JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v exekučnej veci oprávneného Slovenská
konsolidačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 605, proti povinnému I. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom vo I., J. XXX/X, o vymoženie sumy 81,92 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 3Er/473/2004 - 19 zo dňa 09.07.2019 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie v III. výroku, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Druhým výrokom vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. Tretím výrokom priznal súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného
uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.07.2017 sp. zn. 2OdK/53/2017 exekučný súd s odkazom
na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Výrok
o nároku na náhradu trov súdneho exekútora odôvodnil exekučný súd § 9a ods. 1, § 203 ods. 3

Exekučného poriadku s odkazom na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného.

2. Proti tomuto uzneseniu, v jeho III. výroku, o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie, podal oprávnený odvolanie. Poukázal na zákon č. 348/2011 Z.z., ktorým bolo do
Exekučného poriadku doplnené, s účinnosťou od 01.01.2012, ustanovenie § 203 ods. 3, pričom z

prechodnýchustanovenínijakonevyplýva,abysatotoustanovenievzťahovaloajnakonaniazačatépred
účinnosťou tejto novely. Oprávnený zdôraznil, že vyhlásením konkurzu vzniklo súdnemu exekútorovi
právo na prihlásenie si pohľadávky voči povinnému do konkurzu, čo vyplýva tiež z rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. US 432/2008. S odkazom na rozhodnutie III. ÚS 568/2016
uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má
materiálnu povahu. Niet preto zákonného dôvodu (oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie

exekúcie a exekúcia nebol zastavená ani z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/, s odkazom na § 203 ods.
2 Exekučného poriadku) na uloženie tejto povinnosti oprávnenému. Navrhol uznesenie v napadnutej
časti zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi náhrada trov nebude priznaná.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2

CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a §
380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle § 243h ods.1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

4. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.10.2004 podal súdny exekútor Ing. Bc. D. H.,
Exekútorský úrad J., žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného
súdu Svidník zo dňa 29.05.2003 č.k. 4C/393/02 - 45, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
08.08.2003. Poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa 29.11.2004 poveril Okresný súd Svidník súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na základe predmetného exekučného titulu.

5. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd mal v prvom rade skúmať, či je v konaní daná zákonná
možnosť na zaviazanie oprávneného povinnosťou hradiť trovy exekúcie a na otázku, aký právny predpis,
vo vzťahu k jeho účinnosti, na vec aplikovať.

6. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 01.01.2012, ak dôjde k zastaveniu

exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy

exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

8. Exekučné konanie začalo 12.11.2004, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy znáša oprávnený, bolo

do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 348/2011 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2012. Tento
zákon však neupravoval prechodné ustanovenia vo vzťahu k otázke jeho aplikácie, t.j. je nevyhnutné
na základe všeobecných právnych zásad ustáliť, ktorá právna úprava sa na vzniknutú situáciu použije.
Aj keď ide o rozhodovanie podľa procesnoprávneho predpisu, ide o rozhodovanie o práve, ktoré má
materiálnu povahu (obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 568/2016

zo dňa 13.09.2016, na ktoré poukázal tiež oprávnený v podanom odvolaní). Charakter tohto práva
znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy
použijú aj na konania, ktoré začali pred účinnosťou novelizovaného znenia právneho predpisu, keďže
túto zásadu možno aplikovať len vtedy, ak nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj
v procesnom práve. Podstata tohto princípu spočíva v tom, že nová právna úprava nesmie zhoršiť

postavenie subjektu práva/ účastníka konania, t.j. len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných
pri začatí konania, bude po materiálnej stránke znášať neúspešnosť v konaní a tieto jeho práva nebudú
menené.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo potrebné pri rozhodovaní

o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie postupovať podľa právnych predpisov účinných
v čase začatia exekúcie, teda účinných ku dňu 02.11.2004, kde Exekučný poriadok ustanovoval
všeobecnú povinnosť povinného znášať trovy exekúcie a iba v prípade, ak bola naplnená niektorá z
podmienok výslovne upravených v § 203 ods. 1 a 2, má súd možnosť na náhradu trov exekúcie zaviazať
oprávneného. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného však takou skutočnosťou upravenou v § 203

Exekučného poriadku nie je. V konaní tak neboli splnené podmienky na uloženie povinnosti platiť trovy
súdneho exekútora oprávnenému.

10.Odvolacísúdnepopiera,ževpredmetnomkonanímaltrovyexekúcieprimárneznášaťpovinnýateda
dňom vyhlásenia konkurzu mal súdny exekútor možnosť si predmetnú pohľadávku uplatniť v konkurze

podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní.

11. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
súčasťouzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj

nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za realizované úkony, nemusí to bezpodmienečne
znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/2008). Odvolací súd tak s
konštatuje, že môže nastať pri výkone exekúcie stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútoravo vzťahu k trovám, pričom to nemusí nevyhnutne viesť k protiústavným dôsledkom. Odvolací súd v
tomtokontexteodkazujenaprávnynázorEurópskehosúdupreľudsképrávavyjadrenývjehorozhodnutí
vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70, podľa ktorého

riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je
na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (obdobne tiež IV. ÚS 27/2008).

12. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
202/2008, kde tento súd o.i. konštatoval, že legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu

trov exekučného konania vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného
súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V prípade súdneho exekútora nemohlo
dôjsť k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR tiež z dôvodu, že
ani samotným nepriznaním trov exekúcie v požadovanej sume nebolo na súdneho exekútora kladené
neprimerané bremeno, a to s ohľadom na jeho postavenie vyplývajúce z Exekučného poriadku. Podľa
článku 4 ods. 2 Dohovoru, od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že o nútenú alebo povinnú prácu
ide vtedy, ak sa vykonáva bez súhlasu dotknutej osoby, má nespravodlivý, či vynútený charakter a
výkon tejto práce je neodvratný. Z uvedeného je zrejmé, že nútenou prácou je iba taká práca, ktorá
je vykonávaná osobou proti jej vôli. Nútenou alebo povinnou prácou je nepochybne najmä taká práca,
ktorá je požadovaná od jednotlivca pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na vykonanie ktorej jednotlivec

nedal súhlas z vlastnej vôle. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva ďalej i to, že tam,
kde povinnosť vykonávať určitú prácu vyplýva zo zákona a všeobecne súvisí s určitou profesiou, sa
predpokladá, že osoba, ktorá si zvolila túto profesiu, tým implicitne akceptuje aj povinnosti spojené s
výkonom danej profesie. Pri posudzovaní oprávnenosti požiadavky však treba vziať do úvahy aj platovú
úroveň služby, alebo iné faktory kompenzácie, teda aj to, ako je daná profesia honorovaná v porovnaní

s inými profesiami. Súdny exekútor funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba
prevzal dobrovoľne. Už len z uvedeného dôvodu nemožno uvažovať o tom, že vykonávanie exekúcie
súdnym exekútorom bolo výkonom nútenej práce v zmysle článku 4 ods. 2 Dohovoru, pretože táto práca
nebola vykonávaná proti vôli súdneho exekútora. Nemožno sa stotožniť s tvrdením súdneho exekútora,
že výkon exekučnej činnosti by bol v obdobných prípadoch nútenou prácou len z dôvodu, že mu za

ňu nebola priznaná odmena, so zohľadnením celkovej platobnej úrovne služieb poskytovaných súdnym
exekútorom, ako aj s ohľadom na to, ako je profesia súdneho exekútora honorovaná v porovnaní s inými
profesiami. Činnosti, ktoré vykonal súdny exekútor, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho
exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (obdobne tiež II. ÚS 423/2008).

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Odvolací súd preto, vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, uznesenie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. v jeho III. výroku zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol zmysle § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Oprávnený, úspešný v odvolacom konaní, si trovy konania neuplatnil, právne zastúpený nebol,
súdny exekútor úspešný nebol, povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.