Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. september 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010497
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2119010497.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného Mgr. P. O., pre prečin
neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák., o
odvolaní okresného prokurátora a poškodeného P. C. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
30.07.2020 pod sp. zn. 6T/13/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

II/
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodeného P. C., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Mgr. P. O. uznaný vinným z prečinu
neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti ProCar Detail, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Rudohorská 33, zaoberajúcej
sa okrem iných predmetov činností aj prenájmom motorových vozidiel po tom, čo na prevádzke svojej

spoločnosti v Hlohovci, na Tehelnej 2 zapožičal osobné motorové vozidlo P. C. z F. dňa 05.02.2018,
a to na základe zmluvy o podnájme motorového vozidla, kde si pri tejto príležitosti vyhotovil fotokópiu
občianskeho preukazu P. C., pričom takto získané osobné údaje po tom, čo nastal medzi ním a P. C. spor
ohľadom uhradenia škody za poškodenie prenajatého vozidla, dňa 01.04.2018 bez vedomia a súhlasu
P. C. v jeho vtedajšom bydlisku, a to v obci O. XXX zverejnil na internetovej sociálnej sieti Facebook, na
profile spoločnosti ProCar Detail, s.r.o., fotokópiu občianskeho preukazu osoby P. C. s jeho fotografiou,

dátumom narodenia, štátnym občianstvom, pohlavím a miestom vydania tohto občianskeho preukazu
s komentárom v znení, cit:: „Pozor, autopozicovne na P. I.. S oblubou si požičiava značkové auta (v
našom prípade úplne nove BMW 330xD) kvôli podnikatelskemu imidzu. Pritom to je asi jediná vec, ktora
tohto tazko zadlzeneho (verejne dostupne informácie z netu) pana spaja s podnikanim. Auto znehodnotil
a sposobil na nom nemale škody (cca. 1300 e). Jeho prististup: arogancia, ignorancia, výhovorky a
natahovanie casu. Preto nemáme inej možnosti (aj ked bol pan I. upozorneny na to a bol mu ponuknuty

splatkovy kalendar) ako podelit sa tu s vami o nasu skúsenost s dotycnym pánom. Pozor“, čím konal v
rozpore s ustanoveniami § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane
osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 24.05.2018.

Za túto trestnú činnosť okresný súd podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona u obžalovaného upustil
od potrestania.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., O. D. X, ,
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 272-273 spisu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor i poškodený
P. C..

Okresný prokurátor svoje odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o treste v neprospech obžalovaného
písomne zdôvodnil tým, že takýto výrok o treste považuje za nesprávny, keďže je uložený v rozpore so
zásadami ukladania trestov a tiež neboli splnené zákonné podmienky pre jeho ukladanie s poukazom na
absenciu úprimného oľutovania predmetného trestného činu (poukazoval pritom na judikatúru NS SR
pod č. R 15/2015), dobrovoľné ukončenie prečinu, odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov
a pod. Nie je tiež pravdou, že by sa obžalovaný od začiatku priznával, o čom svedčia aj jeho obhajobné

tvrdenia o udelenie súhlasu so spracovaním osobných údajov zo strany poškodeného, pričom aj
samotný obsah predmetného statusu na Facebooku nestiahol obžalovaný, ale tento bol odstránený
administrátorom. Taktiež vyslovil názor, že nakoľko sa obžalovaný počas konania vyjadroval : ... „ mojim
úmyslombolovdobromupozorniťiných...vžiadnomprípadetoneboltextsmerovanýprotipoškodeného,
v tej dobe som si myslel, že údaje z OP nespadajú pod pojem osobné údaje ... a že skutok ľutujem

a opakujem, že myslel to v dobrom ...“ nemožno považovať za podmienku priznania sa k všetkým
skutkovým okolnostiam v zmysle § 40 ods.1 písm. a) Tr. zák. Z emailovej komunikácie tiež vyplýva,
že obvinený poskytol poškodenému možnosť buď uhradí dlh, alebo zverejní jeho skúsenosť s ním na
Facebooku, že je problémový a neplatič, miesto toho, aby svoje pohľadávky riešil formou civilného
konania. V ďalšom poukazoval na osobnostný profil obžalovaného, z ktorého vyplýva, že doposiaľ bol

13 krát priestupkovo riešený a to 2x aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, kedy sa formou
sms vyhrážal tretím osobám, v súčasnosti je tresne stíhaný za závažnú majetkovú trestnú činnosť a aj
keď si je vedomý toho, že v zmysle zásady prezumpcie neviny nemožno na tieto skutočnosti prihliadať,
má za to, že za účelom posúdenia osoby páchateľa, resp. jeho doterajšieho vedenia života, možno tieto
skutočnosti vziať do úvahy.

Na záver navrhol, aby bol po zrušení napadnutého rozsudku krajským súdom uložený obžalovanému
za predmetný skutok alternatívny trest vo forme peňažného trestu hoc i v symbolickej výške ( aj
vzhľadom na to, že za predmetný skutok bol v administratívnom konaní sankcionovaný 20 eur pokutou
Okresným úradom Trnava, no toto rozhodnutie bolo protestom prokurátora zrušené), za súčasného

zohľadnenia osoby obžalovaného, okolností spáchaného skutku a jeho závažnosti a v súlade s prvkami
tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poškodený P. C. prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom zdôvodnení odvolania
uviedol, že absolútne nesúhlasí s výrokom o treste napadnutého rozsudku s poukazom na to, že

obžalovaný svojim konaním ohrozil život, zdravie a práva poškodeného a to tak majetkové, ako i
nemajetkové, pričom okresný súd pri svojom rozhodované neprihliadol na závažnosť skutku, spôsob
a okolnosti jeho spáchania a tiež pohnútku obžalovaného. Trest uložený obžalovanému považuje za
nedostatočný a preto navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a rozhodnúť o uložení
nepodmienečného trestu, príp. vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie.

Obžalovaný sa po vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva na podanie odvolania, k odvolaniam
prokurátora a poškodeného sa aj napriek výzve okresného súdu do termínu verejného zasadnutia
odvolacieho súdu bližšie písomne nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obhajkyne obžalovaného, prokurátora KP
Trnava a v neprítomnosti obžalovaného (ktorý dal súhlas s vykonaním verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti), poškodeného a jeho splnomocneného zástupcu, ktorí boli na verejné zasadnutie riadne

a včas upovedomení.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odporučil podanému
odvolaniu vyhovieť z dôvodov popísaných v písomnom odôvodnení okresného prokurátora. Na závernavrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o upustení od potrestania a uložil
obžalovanému primeraný peňažný trest.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, v prípade opačného
názoru krajského súdu navrhla uloženie peňažného trestu.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a
zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Pri oboznámení sa s podaným odvolaním
poškodeného odvolací súd zistil, že toto podala osoba, ktorá na to oprávnená nie je.
Pri preskúmaní napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že tento výrok je správny a zákonný,
nakoľko okresný súd pri ukladaní resp. neuložení trestu na hlavnom pojednávaní postupoval dôsledne
podľa druhého dielu prvej hlavy Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý

stanovuje základné zásady ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým

ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť
alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje

a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší
život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku nezistil žiadne

pochybenie zo strany súdu prvého stupňa pri postupe, na základe ktorého aplikoval ustanovenie § 40
ods. 1 písm. a) Tr. zák. a u obžalovaného upustil od potrestania.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku, jeho úprimné oľutovanie (o ktorom nemá odvolací súd aj
napriek prezentovaným námietkam prokurátora najmenšiu pochybnosť), vyhlásenie o vine pred súdom,

alenajmämotívapohnútkakspáchaniupredmetnéhoskutku(spočívajúcavupozornenínamožnériziká
iných subjektov pri kontakte s poškodeným po jeho negatívnej skúsenosti), môžu práve v jeho prípade
odôvodniť postup spočívajúci v upustení od potrestania. V tomto smere odvolací súd vzhľadom aj na
osobnostné charakteristiky obžalovaného (ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný a priestupky, ktorých
sa doposiaľ dopustil, boli skutkovo odlišného charakteru), nepovažoval postup súdu prvého stupňa

v rozpore so zákonom a tiež dospel k záveru, že samotné prejednanie veci pred súdom bez uloženia
trestu bude postačovať k naplneniu účelu trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák.K námietke prokurátora ohľadom toho, že v rámci priestupkovo-administratívneho konania (ktoré
rozhodnutie bolo po proteste prokurátora zrušené) bola v danom prípade uložená „väčšia“ sankcia, ako
to bolo v prejednávanom prípade, krajský súd uvádza, že takáto úvaha prokurátora je čisto hypotetická,

špekulatívna, nemajúca reálny (odhliadnuc od všeobecného pohľadu) základ pri hodnotení rozhodných
skutočností prejednávaného prípadu, nakoľko už samotné prejednanie veci pred súdom a vydanie
odsudzujúceho rozsudku má väčší dopad na obžalovaného, ako samotné priestupkové konanie hoci
i s uložením sankcie. Pokiaľ prokurátor namietal, že obžalovaný neprejavil účinnú snahu po náprave,
nakoľko k výmazu statusu na facebooku došlo až po zásahu administrátorom, má odvolací súd za

potrebné uviesť, že odstránením osobných údajov poškodeného z internetu formou konania tretej
osoby (v danom prípade administrátora), nezávislej od vôle povinného subjektu a teda následným
znemožnením vykonania tohto úkonu osobne, nemožno pričítať na vrub obžalovaného.

Ďalej je potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje
preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej

kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, má
odvolacísúdvdanejsúvislostizapotrebnédaťdopozornostitúskutočnosť,ževprejednávanom prípade
bolo skôr dôvodným vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávanej veci, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa a tiež s poukazom na princíp ultima ratio (čiže zásadu subsidiarity trestne represie) uvažovať
o aplikácii ustanovenia § 10 ods.2 Tr. por., ako ukladaní trestnej sankcie. Vzhľadom k tomu, že súdom

prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., odvolací súd sa následne možnosťou uplatnenia
tzv. materiálneho korektívu ďalej nezaoberal.

Ak bol teda predmetný skutok prijatím vyhlásení obžalovaného o jeho vine súdom prvého stupňa

následne „zakonzervovaný“ ako prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods.
1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák., je zo skutkových okolností zrejmé, že išlo o prečin menšej závažnosti
(vzhľadom na jeho špecifické okolnosti), pri ktorom nie je vylúčený postup v zmysle § 40 ods.1 písm.
a) Tr. zákona, pričom aj najvyšší súd pri svojej judikačnej činnosti viackrát vyslovil, že aj spôsobenie
ťažších následkov (ktoré však neboli v danom prípade preukázané) nebráni posúdiť takýto skutok ako

prečin menšej závažnosti (obdobne viď. NR 9Tz 35/1963).

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom

trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Vychádzajúc z celého súhrnu vyššie uvedených okolností, dospel odvolací súd k záveru, že v prípade
obžalovaného Mgr. P. O. je možné aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o upustení
od potrestania. Vychádzajúc aj zo samotného prejavu obžalovaného na hlavnom pojednávaní ( o
uvedomení si protiprávneho konania a jeho oľutovaní), nemal odvolací súd žiadne výrazné pochybnosti,
že už samotné prejednanie veci pred súdom bude nateraz postačujúce na jeho nápravu a zabráni mu

konať obdobným spôsobom do budúcna.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebránila žiadna zákonná prekážka pre zákonný postup
okresného súdu v zmysle § 40 ods.1 písm. a) Tr. zák. a aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že
v danom prípade plne postačovalo na dovŕšenie nápravy obžalovaného ( na ktorého sa aj napriek

vyjadreniam prokurátora o prebiehajúcom trestnom stíhaní za inú trestnú činnosť v zmysle zásady
prezumpcie neviny hľadí ako na netrestaného a preto nemožno túto okolnosť v prejednávanom
prípade akokoľvek zohľadniť) samotné prejednanie trestnej veci pred súdom, nepovažoval odvolací súd
odvolanie prokurátora za dôvodné a toto následne podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Keďže odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa podal okrem okresného prokurátora aj poškodený P. C. a
toto odvolanie smerovalo svojim obsahom výlučne voči výroku o treste v neprospech obžalovaného, hoci

poškodený ako účastník predmetného konania je oprávnený podať odvolanie len proti nesprávnemu
výroku o náhrade škody, krajský súd na základe tejto skutočnosti rozhodol o jeho odvolaní tak, že ho
zamietol podľa § 316 ods.1 Trestného poriadku, t.j. preto, že bolo podané neoprávnenou osobou (v tejto
súvislosti viď. R 43/1967).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.