Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203041
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119203041.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitravsporežalobcov:1.mal.I.N.,nar.X.X.XXXX,bytomY.X,E.,zastúpenámatkou:F.N.,

nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, E., 2. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/XX, E., 3. S. N., nar. X.XX.XXXX,
bytom Y. X/XX, E., všetci zast. : Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova
13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovaným: 1. Nemocnice s poliklinikami n.o. v likvidácii, so sídlom
Štefánikovatrieda69,Nitra,IČO:45732205,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.HenrichDušek,s.r.o.so
sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 740 951, 2. Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Špitálska
6, Nitra, IČO: 17 336 007, zast. Advokátska kancelária STOKLASA &STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom
Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o ochrane osobnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II.Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta.

III.Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť
žalobcovia v 1. - 3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

IV.Súd konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zastavuje.

V.Súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 3. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2019 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch z titulu zásahu do práva na ochranu osobnosti ako dôsledku nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti mal. žalobkyne 1. Žalobkyňa 1 sa domáha voči žalovanému 1 a žalovanému
2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 150.000 eur, žalobca 2 sa domáha voči žalovanému 1 a

žalovanému 2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 50.000 eur a žalobkyňa 3 sa domáha voči
žalovanému 1 a žalovanému 2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 50.000 eur, s poukazom na
ustanovenie §13 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní boli poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti maloletej žalobkyne 1v súvislosti s pôrodnou a popôrodnou starostlivosťou, v
rámci ktorej došlo zo strany žalovaných k závažným pochybeniam s trvalými následkami bez prognózy
zlepšenia zdravotného stavu.

2.Pred začatím pojednávania právny zástupca žalobcov uviedol, že berie žalobu späť voči žalovanému
v 2. rade.

3.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcov a žalovaných v súlade s ustanovením § 180 CSP.4.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na písomne podanej žalobe.
Je nepochybné, že došlo v súvislosti s pôrodom k závažným poškodeniam žalobkyne 1, súčasný

zdravotný stav je taký ako je popísané v žalobe. Podľa záverov znaleckých posudkov nie je žiadna
prognóza zlepšenia zdravotného stavu, žalobkyňa 1 je vylúčená z riadneho občianskeho života. Fungujú
len životne dôležité orgány, nekomunikuje, nežije riadnym spôsobom, nepociťuje blízkosť osôb. Je to
zásah do súkromia žalobkyne ako aj žalobcov 2-3, čo sú jej starí rodičia, ktorí žijú so žalobkyňou a jej
matkou v spoločnej domácnosti. Aj starí rodičia majú nárok na blízkosť citu s poškodenou, to je v ich

prípade vylúčené. Majú žalobkyňu 1 ako jedinú vnučku, trpia na ňu po citovej stránke, denno-denne
sa pozerajú na bezvládne dieťa, nemôžu sa podieľať na riadnom spolužití. Vzhľadom na závažnosť si
uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, uplatnená výška vyjadruje situáciu v akej sa ocitli. K
vznesenej námietke premlčania uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že by premlčacia lehota začala plynúť
odnarodeniadieťaťa.Támohlazačaťplynúťnajskôrvtedykeďbolozistené,žedošlokporušeniuzdravia
a mohla začať plynúť od vypracovania znaleckého posudku MUDr. O., čo bolo 30.1.2016. Navrhol,

aby súd na vznesenú námietku premlčania z dôvodov hodných osobitného zreteľa neprihliadal. Dôvody
hodné osobitného zreteľa sú v tom v akom stave sa dieťa nachádza od narodenia až po dnes. Až do
vypracovania znaleckého posudku nebolo zrejmé, či došlo alebo nedošlo k pochybeniu. Žalobkyňa 1
si v konaní pred Okresným súdom Žilina uplatňovala bolestné a SSU. Bolestné aj SSU, aj nemajetkovú
ujmu si žalobkyňa 1 uplatňuje v súvislosti s poškodením zdravia. Či niečo bránilo žalobcom podať žalobu

o náhradu nemajetkovej ujmy skôr, nevedel uviesť, právne zastupovanie žalobcov prevzal v r. 2019.

5.Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní poukazoval na písomné vyjadrenie k veci, poukazoval
na vznesenú námietku premlčania. Ďalej uviedol, že nie je daný právny základ na podanie tejto žaloby,
rozhodnutie Okresného súdu Žilina nie je právoplatné, nie je právoplatne rozhodnuté o tom, že situáciu

zavinil žalovaný 1. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa s týmto sa nestotožňuje, žalobcom
nič nebránilo podať žalobu, matka žalobkyne 1 podala v r. 2017 žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy,
kde si uplatňuje sumu 1 milión eur, je to konanie vedené na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 16C/66/2017,
v tomto konaní je právne zastúpená advokátskou kanceláriou, nič jej nebránilo, aby podala ako zákonná
zástupkyňa žalobkyne 1 túto žalobu.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, zástupcu žalovaného v
1.rade, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v 1. rade sa narodila dňa X.X.XXXX. žalovaný 1 jej poskytoval zdravotnú starostlivosť v

priebehu pôrodu a po pôrode.
Žalovaný 2 poskytoval neonatologickú zdravotnú starostlivosť žalobkyni 1 v období od 7.8.2014 do
20.8.2014.
Žalobkyňa 1 trpí od svojho narodenia poškodeniami a závažnými poruchami zdravia s trvalými
bolesťami, vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a pravidelnú rehabilitačnú liečbu. Zdravotné následky sú

trvalé, bez prognózy zlepšenia zdravotného stavu.
V žalobe boli popísané nasledovné poruchy zdravia u žalobkyne 1 : hypoxicko-ischemická encefalopatia
vzniknutá v uvedenomo bdobí, kvadruparetická detská mozgová obrna, slepota na obe oči centrálneho
typu, strata sluchu stredne ťažká, ťažká psychosomatická retardácia, symptomatický West-Lennox-
Gastautov syndróm, trvalý výživa len sondou zavedenou do žalúdka, inkontinencia moču a stolice,

neschopnosť vývoja reči.
Zdravotný stav žalobkyne vyplýva zo znaleckých posudkov č. 2/2016 vypracovaného MUDr. V. O. a
č.10/2016 vypracovaného MUDr. K. B. v spojení so znaleckým posudkom č. 150/2016 vypracovanom
MUDR. W. X..
Žalovaní 2,3 sú starí rodičia žalobkyne 1, ktorí žijú so žalobkyňou 1 a jej matkou v spoločnej domácnosti.

Matka žalobkyne 1 - F. N. sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 16C/66/2017
domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobu súdu doručila dňa 8.8.2017.
Na Okresnom súde Žilina prebieha pod sp.zn. 14C/20/2017 konanie o náhradu škody, kde sa mal. I. N.
ako žalobkyňa 1 a F. N. ako žalobkyňa 2 domáhajú voči žalovaným 1,2 náhrady škody .

7.Podľa § 162 ods. 1, 3 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanieprerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
K návrhu právneho zástupcu žalovaného 2, ako aj zástupcu žalovaného 1 na prerušenie konania

do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 16C/66/2017 a veci
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 14C/20/2017 súd uvádza, že tento návrh zamietol, pretože
rozhodnutie vo veci civilného konania vedeného na Okresnom súde Nitra, ako aj Okresnom súde
Žilina by neprinieslo žiadnu zmenu v otázke posudzovania vznesenej námietky premlčania. Výsledok a
právoplatnérozhodnutiavobochtýchtokonaniachbynepriniesližiadnuzmenuvtom,ženárokžalobcom

prejednávaný v tomto konaní je premlčaný a preto nemá význam čakať na právoplatné skončenie týchto
konaní.

8.Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu ešte pred otvorením pojednávania dňa 20.5.2020
súd postupoval v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a konanie voči žalovanému v 2.rade
zastavil.

9.Podľa§11OZ,fyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 OZ, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnostných
práv. Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 28.6.2007 sp. zn. 30Cdo 154/2007 uviedol, že k vzniku
občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby,
musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého

vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, tento zásah
musí byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu.
Právo na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože má bezprostredný dopad
na kvalitu existencie fyzickej osoby. Právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží každej
fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený

len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa § 13 ods. 2 OZ je samostatný právny prostriedok ochrany fyzickej osoby. Zadosťučinenie
v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno považovať za občianskoprávnyprostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých
kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v žiadnom prípade

funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou podstatou majetková
ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13 OZ, ale režimom § 16 a § 432, OZ. /právna veta
z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009./ Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. To

je jediná podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa
nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej
ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Pritom však nie sú rozhodujúce
jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a

čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

11.S poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno či vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote a dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha

premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukazuje napríklad na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 110/2011 zo dňa 13.10.2011, 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011, kde
bolo konštatované, že právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových
prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapredstavujejednozparciálnych

a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej
osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov
protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti
nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnymúradnýmpostupompodľaustanovenia§17ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti
zaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov),jehovyjadreniepeňažným
ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet
jeho ochrany je rozhodujúci pre posúdenie, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak
obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom

princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa
jedná o osobné právo majetkovej povahy, súd dospel k názoru, že podlieha premlčaniu. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že k poškodeniu zdravia u žalobkyne 1 došlo dňa 7.8.2014 kedy došlo k
pôrodu žalobkyne 1, v dňoch 7.8.20014 - 20.8.20104 jej bola poskytovaná neonatologickú zdravotná
starostlivosť.

12.Z uvedených skutočností vyplýva, že ak malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobkyne 1zo strany žalovaných, stalo sa tak v období od 7.8.2014 do 20.8.2014, od tohto dátumu,
teda odo dňa nasledujúceho po dni 8.8.2014, prípadne po dni 20.8.2014 si žalobcovia mohli uplatniť po
prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v lehote troch rokov do 8.8.2017, prípadne

do 21.8.2017. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu
je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si

svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať usúdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Žalobcovia žalobu včas nepodali, doručili ju na súd až po uplynutí premlčacej doby a to dňa

20.3.2019 a žalovaní 1,2 vzniesli námietku premlčania, súd žalobu z dôvodu jej premlčania zamietol a
preto a sa ďalej nezaoberal meritom veci, či žalovaní nesú zodpovednosť za súčasný zdravotný stav
žalobkyne 1.

13.Právnyzástupcažalobcomargumentovaltým,žebysúdmalprihliadnuťnadôvodyhodnéosobitného

zreteľa. Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno
pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto
namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote
v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu,
ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom
len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka,

ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku
vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním
uplatňovaného práva a dôvody pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom mali
byť naplnené v takej intenzite, aby odôvodňovali tak významný zásah do právnej istoty. Podmienky, za
ktorých je možné odmietnuť prihliadnutie na premlčanie, t. j. prihliadnuť na premlčanie a zánik nároku

v dôsledku vznesenej námietky premlčania, spočívajú v odstránení mimoriadnej tvrdosti zákonných
účinkov premlčania a súčasne v tom, aby oprávnený presvedčivo dokázal, že svoje právo nemohol
z nejakého relevantného objektívneho dôvodu na súde uplatniť včas, najmä v dôsledku úmyselného
konania dlžníka poškodiť veriteľa.

14.Odôvodnenosť námietky oprávneného a ním argumentovaná neprimeraná tvrdosť zostáva na
posúdení a úvahe súdu, ktorý však prípadný rozpor výkonu práva musí skúmať objektívne. Pri
tomto hodnotení súd musí vychádzať predovšetkým z okolností konkrétneho prípadu, pričom súd
prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená a za akých
okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva), a prípadne samotnú ujmu,

ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou
premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku
vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto
okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak
významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Tieto

podmienky však v danej veci splnené nie sú, pretože sám navrhovateľ si spôsobil márne uplynutie
premlčacej doby. Žalovaní 1,2 nenesú zodpovednosť za to, že žalobcovia nepodali žalobu v lehote troch
rokov odo dňa kedy podľa ich tvrdení došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv zo
strany žalovaných. Žalobcom nič nebránilo podať žalobu v premlčacej lehote, sama matka žalobkyne
v 1. rade podávala prostredníctvom právneho zástupcu žalobu na Okresný súd Nitra už dňa 8.8.2017,

konaniejevedenépodsp.zn.16C/66/2017.Neobstojapotomargumenty,že nemohlapodaťžalobuskôr,
že jej mohla začať plynúť premlčacia lehota najskôr vtedy keď bolo zistené, že došlo k porušeniu zdravia
a mohla začať plynúť od vypracovania znaleckého posudku MUDr. O., čo bolo 30.1.2016, pričom aj keby
súd počítal premlčaciu lehotu od tohto dátumu, žaloba bola podaná neskoro - po uplynutí troch rokov
aj po 30.1.2016 - až 20.3.2019. Obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania hneď pri prvom úkone,

ktorý im patril, teda vo vyjadrení k podanej žalobe, ktorá im bola doručovaná. Vyjadrenia žalovaných boli
doručené právnemu zástupcovi žalobcov, ešte pred otvorením pojednávania súd vyslovil svoj právny
názor a uviedol, že nárok žalobcov je uplatnený neskoro po uplynutí premlčacej doby, napriek tomu
právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe.

15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia - návrh na prerušenie konania zamietol ako
nedôvodný , žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol pre jej premlčanie, konanie vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade zastavil pre čiastočné späťvzatie.

16.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1.rade súd
náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa
uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný1, keďže žaloba bola v celom rozsahu vo vzťahu k nemu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania
proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa
ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. Žalovaný

1 si uplatnil náhradu trov konania, pretože zakladateľom žalovaného 1 je Nitriansky samosprávny kraj,
je napojený na verejný rozpočet, nemôže sa vzdať oprávnených nárokov. Okrem toho žalobcovia boli
zastúpení právnym zástupcom, mohli si rozmyslieť či podajú žalobu, mali dostatok časového priestoru,
vzhľadom na vyjadrenia žalovaných mohli zvážiť späťvzatie žaloby, čím by sa vyhli plateniu trov. O výške
náhrady trov konania bude rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2

CSP.

17.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 3.
rade nepriznal, aj keď žalobcovia zavinili zastavenie konania, ale žalovaný 2 si náhradu trov konania
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.