Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203601
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8718203601.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne:

Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpená: Mgr. Maroš Ježík, advokát, so
sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 37 877 291 proti žalovaným: 1./ R. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom Hlavná 11, 080
01 Prešov, IČO: 42 077 915, 2./ T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. nám. XXX/X, XXX XX F., 3./ U. V., nar.
X.X.XXXX,bytomP.J.U.XXX/XX,XXXXXT.,právnezastúpení:Mgr.MarcelLesňák,advokát,sosídlom
Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e ,že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu

3 k nehnuteľnostiam a to pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
105 m2 a pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 tak, ako
sú tieto pozemky zapísané na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., katastrálny odbor, pre okres
T., obec Q. a k. ú. Q..

II. U r č u j e , že žalovaní 1./, 2./ a 3./ rade sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti ich
spoluvlastníckeho podielu 1/12 pre každého z nich k nehnuteľnostiam a to pozemku KN C XXX druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2 a pozemku KN C XXX druh pozemku:
zastavanéplochyanádvoriaovýmere309m2tak,akosútietopozemkyzapísanénaLVč.XXvevidencii
Okresného úradu T., katastrálny odbor, pre okres T., obec Q. a k. ú. Q..

III. Z a s t a v u j ekonanie v časti výroku, ktorým žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaní v 1./, 2./ a
3./ rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu 1/3 pre každého z
nich k nehnuteľnostiam a to pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
105 m2 a pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria tak, ako sú tieto pozemky

zapísané na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., katastrálny odbor, pre okres T., obec Q. a k. ú. Q..

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronickým podaním dňa 6.7.2018 domáhala,
aby súd rozhodol o žalobných nárokoch a určil, že:
I. Žalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkouoveľkostijejspoluvlastníckehopodielu1knehnuteľnostiam

a to pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2 a pozemku
KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 tak, ako sú tieto pozemky
zapísané na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., katastrálny odbor pre okres T., obec Q. a k. ú. Q..II.Žalovanív1./,2./a3./radeniesúpodielovýmispoluvlastníkmioveľkostiichspoluvlastníckehopodielu
1/3 pre každého z nich k nehnuteľnostiam a to pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 105 m2 a pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

309 m2 tak, ako sú tieto pozemky zapísané na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., katastrálny
odbor pre okres T., obec Q. a k. ú. Q..
III. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu
1/12 pre každého z nich k nehnuteľnostiam a to pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 105 m2 a pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2 tak, ako sú tieto pozemky zapísané na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., katastrálny
odbor pre okres T., obec Q. a k. ú. Q.. Zároveň žiadala o náhradu trov konania.

2. Svoj právny nárok odôvodnila tým, že žalovaní v 1./ rade (pôvodná žalovaná v 1. rade zomrela
v priebehu súdneho konania-poznámka súdu), 2./ a 3./ rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci

k nehnuteľnosti parc. č. KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2
a KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, zapísané v evidencii
Okresného úradu T., na katastrálnom odbore, na LV č. XX, pre k.ú. Q., obec Q., okres T.. Veľkosť
ich spoluvlastníckych podielov je 1/3 u každého zo žalovaných. Titulom ich vlastníckeho práva je
dedenie po ich právnej predchodkyni Q. V. na základe uznesenia č.k. 8D/129/2017 z 20.4.2018. H. V.

nadobudla vlastnícke právo k pozemkom titulom vydržania, na základe notárskej zápisnice N 274/2006,
NZ41033/2006,NCIs40851/2006,spísanejunotáraJUDr.K.S.,ktorýmosvedčilavyhlásenieovydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe plnomocenstva pre JUDr. Stanislava Beňa. Podľa
osvedčenia právna predchodkyňa žalovaných vyhlásila, že užívala nehnuteľnosti ako svoje vlastné,
nesporne a dobromyseľne v k. ú. Q., medzi nimi aj parcely KN C XXX a XXX v celosti. Ako právny titul

nadobudnutia držby uviedla prevody realizované do r. 1970 s tým, že od 1.1.1981 nadobudla najneskôr
vlastnícke právo. Po jej smrti predmetné pozemky prededili deti, žalovaní v 1./ - 3./ rade, ako jej právni
nástupcovia a zákonní dedičia. Na základe týchto skutočností sú žalovaní zapísaní ako výluční vlastníci
nehnuteľností. Čo sa týka vydržania pozemkov parc. č. XXX a č. XXX v k. ú. Q., právnym predchodcom
žalovanýchnazákladeOsvedčeniaovydržaní,nebolisplnenépodmienkynanadobudnutievlastníckeho

práva v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Poukázala na absenciu oprávnenej a nepretržitej
držby predmetu vydržania. Tvrdenie v osvedčení, že dobromyseľne a nerušene užívala H. V. sporné
pozemky ako svoje vlastné, považuje za nepravdivé. Žiadne prevody s pôvodnými spoluvlastníkmi H. V.,
matka žalovaných, neuzavrela a nemala žiaden právny titul na vstup do držby k pozemkom, nieto ešte
do držby, ktorá by mohla dôvodne vzbudzovať pochybnosti v dobrú vieru, že tieto pozemky sú jej a že

môže s nimi nakladať ako so svojimi. Sporné pozemky parc. XXX a parc. XXX sú pôvodnou parcelou č.
XX/X o výmere 390 m2, ktorá bola súčasťou role V., nachádzajúcej sa v k. ú. Q., ktorá mala parcelné č.
XX/X s výmerou 3.476 m2. Roľa bola zapísaná najskôr v pozemnoknižnej vložke (ďalej len PKV) č. XXX,
z ktorej bola v r. 1957 odpísaná a vložená do novej PKV č. XXX pre k. ú. Q.. Z tejto PKV bol následne
vytvorený aj List vlastníctva (ďalej len LV.) č. XX, kde roľa už bola zapísaná na pozemkoch parciel č. 69/6,

69/7, 69/9, 69/10, 69/19, 69/20, spolu o výmere 3.544 m2. Pozemok parc. č. 69/6, ktorý v súčasnosti
zodpovedá pozemkom parc. č. KN-C XXX a č. XXX, v skutočnosti nadobudli právni predchodcovia
žalobkyne, rodičia R. Y. a Y. Y., Kúpnou zmluvou zo dňa 14.6.1957, vo veľkosti ich podielu 1 k celku
od podielových spoluvlastníkov I. U. a manželky Y. U.. Táto skutočnosť je vyznačená aj v rovnopise LV
č. XX pre k. ú. Q.. Po smrti R. Y. dňa 29.10.1971 sa uskutočnilo dedičské konanie, v ktorom Štátne

notárstvo v T. vydalo uznesenie D 915/71 z 23.12.1971, v ktorom pozemok parc. č. 42/6 v podiele 2/8 k
celku na meno poručiteľa nadobudla žalobkyňa v podiele 1/16 k celku a ostatní jej súrodenci (R. Y., R.
Y., Q. V.), každý po 1/16 k celku. Po smrti matky Y. Y. dňa 14.5.1985 sa vykonalo dedičské konanie, v
ktorom pozemok parc. č. 42/6 v podiele matky 2/8 k celku zdedila v celosti, na základe čoho jej podiel
k celku bol 5/16 a podiel jej súrodencov bol 3/16. Od r. 1985 podiely svojich súrodencov na pozemku

užívala na základe Dohody so súrodencami. Mala za to, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov
s veľkosťou jej podielu 1 k celku. Poukázala na oprávnenú držbu, ktorou sa stala vlastníčkou veci po
súrodencoch. Splnením podmienok vydržania sa stala podielovou spoluvlastníčkou sporných pozemkov
z oboch právnych titulov dedenia a dohody v podiele 1/2 z celku, ktoré užívala nerušene a dobromyseľne
od r. 1985.

3. Ku zvyšným pôvodným podielovým spoluvlastníkom sporných pozemkov parc. č. KN-C XXX a XXX
podľa zápisu na pôvodnom LV č. XX pre k. ú. Q., boli zapísaní: Q. T., rod. C., nar. X.X.XXXX, zomr.
2.9.2006 v podiele 1/8 k celku z titulu D 14/55/95, R. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX, v podiele 1/16 k celkuz titulu D 1000/01, Q. J., rod. C., nar. XX.X.XXXX, v podiele 1/16 k celku z titulu D 1000/01(spolu 1 z
celku), T. V., rod. V., nar. X.X.XXXX, v podiele 1 k celku z titulu D 1020/93. T. V. je právnym predchodcom
žalovaných v 1./ až 3./ rade, po ktorom nadobudli dedičské práva k sporným pozemkom vo veľkosti

ich podielov každý z jeho detí 1/12 k celku podľa Osvedčenia o dedičstve 16D 171/04. Spoluvlastnícke
zápisy detí, T. a Q. V. boli znegované Osvedčením o vydržaní, ktoré vykonala ich matka H. V. v r. 2006.
Poukázala na to, že H. V. si vlastnícke práva osvedčila v rozpore so zákonom a pre potreby zosúladenia
skutkového a právneho stavu je potrebné výrokom určiť nanovo vlastnícke práva a obnoviť zápis pre
pôvodnýchpozemnoknižnýchvlastníkov.Uvedenýmodôvodnilasvojnaliehavýprávnyzáujemnapodaní

určovacej a zapieracej žaloby.

4. Písomným podaním predloženým na pojednávaní dňa 23.7.20020, právny zástupca žalobkyne žiadal
o rozšírenie žaloby, z dôvodu zmeny znenia zák. č. 162/1995 Z. z. účinného do 30.9.2018, t.j. v čase
podania žaloby na súd a vtedy platného a účinného ustanovenia § 34 ods. 2 cit. zákona a § 36a cit.
zákona, v znení, že súd určuje žalobkyňu vlastníčkou nehnuteľností v podiele 3 k celku a II. výrokom

zotrval, aby súd určil, že každý zo žalovaných je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností
v podiele 1/12 k celku ku sporným nehnuteľnostiam. Zároveň zobral späť zapierací žalobný návrh. Súd
na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán vyhlásil uznesením pripustenie
rozšírenia žalobného návrhu v znení:
I. Súd určuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu 3 k

nehnuteľnostiam a to pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 105
m2 a pozemku KN C XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 tak, ako sú
tieto pozemky zapísané na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., Katastrálny odbor pre okres T.,
obec Q. a k. ú. Q..
II. Súd určuje, že žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti ich

spoluvlastníckeho podielu 1/12 pre každého z nich k nehnuteľnostiam a to pozemku KN C XXX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2 a pozemku KN C XXX, druh pozemku:
zastavanéplochyanádvoriaovýmere309m2tak,akosútietopozemkyzapísanénaLVč.XXvevidencii
Okresného úradu T., Katastrálny odbor pre okres T., obec Q. a k. ú. Q..

5. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná v 1./ rade, (toho času už nebohá - poznámka súdu) a uviedla,
že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, pretože je zákonným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
1/3 k pozemkom KN-C parc. č. XXX a XXX, zapísaných na LV č. XX, obec a k.ú. Q.. Spoluvlastnícky
podiel riadne zdedila v dedičskom konaní sp. zn. 8D 129/2017 po matke H. V., ktorá bola vlastníčkou
v celku, na základe Notárskej zápisnice JUDr. K. S., NZ 41033/2006 zo dňa 19.10.2006. Vlastníkom

tohto spoluvlastnícke podielu vrátane vlastníctva jej právneho predchodcu H. V. bola viac ako 10 rokov
dobromyseľná po spísaní notárskej zápisnice a už len táto skutočnosť svedčí o jej nespochybniteľnom
vlastníctve. Táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobný návrh postráda relevantné
skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, keďže parc. č. XXX a XXX zodpovedajú pôvodnej parcele č. 69/6,
avšak nezodpovedajú výmery dotyčných parciel, nakoľko výmera parciel č. XXX a XXX je spolu 416

m2, pričom výmera pôvodnej parcely č. 69/6 bola 390 m2. Z PKV č. XXX vyplýva, že zápisom 2/ad.1/
d-g sa vkladá vlastnícke právo manželom R. Y. a Y. Y., každému v 2/8. Z LV č. XX na pôvodné parcely
č. 69/6, 69/10, 69/20, 69/9, 69/7, 69/19 zase vyplýva, že žalobkyňa bola vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu 4/16 (výkaz zmien 75/85), následne v r. 2002 zápisom č. zmeny 31/02 bolo vymazané vlastníctvo
žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu 1-ina a 1/16-in (5/16-in). Od r. 2002 už žalobkyňa ani žiadni jej

právni predchodcovia na LV č. XX nefigurovali a od r. 2006 bola výlučným vlastníkom všetkých parciel H.
V., matka žalovanej v 1./ rade, pod č. zmeny 85/6, Z-3367/06. Z LV vyplýva, že v r. 2006, v čase spísania
notárskej zápisnice NZ 41033/2006, boli vlastnícke pomery všetkých parciel na LV č. XX také, že U. V.
bol podielovým spoluvlastníkom 1/12, T. Y. v 1/12 a žalovaná v 1./ rade v 1/12. Od r. 2002 teda žalobkyni
ani jej právnym predchodcom nesvedčí vlastnícke právo na LV č. XX. Preto nie je zrejmé, od čoho si

odvodzuje svoj nárok na vlastnícky podiel. Okrem toho z dedičského rozhodnutia D 915/71 po zomrelom
R. Y. vyplýva, že jeho spoluvlastnícky podiel zdedila žalobkyňa iba v 1 a zvyšok zdedili jej súrodenci R.
Y., R. Y. a Q. V. a to každý spoluvlastnícky podiel 1/16 k celku. Nie je preto zrejmé, prečo si žalobkyňa
nárokuje celý pôvodný spoluvlastnícky podiel svojho otca R. Y.. Žaloba preto trpí nedostatkom aktívnej
legitimácie, keďže v spore nevystupujú jej súrodenci. Poukázala na právne vákuum, ktoré by vzniklo po

určení vlastníckych práv v zmysle žaloby (pôvodnej žaloby-poznámka súdu), nakoľko spoluvlastnícky
podiel 1 k sporným parcelám by nepatril nikomu.6. Žalovaní v 2./ a 3./ rade sa vyjadrili identicky, ako žalovaná v 1./ rade. Podaním zo dňa
9.10.2018 uviedli, že nie je pravdou, že by neužívali dobromyseľne pozemky 10 rokov, pretože do doby
dobromyseľného vlastníctva formou vydržania sa započítava aj doba právneho predchodcu, ich matky,

po ktorej zdedili pozemok v dedičskom konaní 8D 129/2017 a ich matka bola dobromyseľná viac ako
10 rokov vo vydržaní, o čom svedčí notárska zápisnica.

7. Uznesením vydaným dňa 15.11.2019 pod č.k. 21C/1/2018 - 97 súd rozhodol o pokračovaní v
predmetnom konaní s právnym nástupcom žalovanej v 1./ rade R. C., rod. V., manželom R. C., nar.

XX.X.XXXX. Súdom bolo zistené, že v dedičskom konaní sp. zn. 20D/136/2018 po neb. R. C. všetok
majetok poručiteľky nadobudol R. C., v celosti. Súd pokračoval v konaní s týmto právnym nástupcom
ako žalovaným v 1./ rade. Predmetom dedičstva boli parc. č. XXX. - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 105 m2 a parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 pod B13, v podiele 1/3.

8. Vykonaným dokazovaním, najmä prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany:

Notárska zápisnica N 274/2006 z 19.10.2006, náhľad na katastrálnu mapu, výpis z LV č. XX k.
ú. Q., rozhodnutie D 511/85 - 11, Kúpna zmluva zo dňa 14.6.1956, výpis z LV č. XX s položkami
výkazových zmien, potvrdenie Obce Q. o platení dane, rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva Rady ONV v T., návrh na zápis vlastníckeho práva Q. V. z 19.10.2006, majetková
podstata č. 154, PKV č. XXX a č. 154 k. ú. Q., rozhodnutie D 915/71, šeky o vyplatení pozemkov

žalobkyňou svojim súrodencom, Osvedčenie o dedičstve Y. C., rod. U. D 1000/01 zo dňa 9.1.2002,
zoznam tlačových zostáv k. ú. Q., uznesenie v dedičskej veci po poručiteľke Q. V., rod. C. 8D 129/2017
zo dňa 20.4.2018 - dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, Osvedčenie o dedičstve po neb. T. V., rod.
V. 16D 171/2004, čestné prehlásenie a vyjadrenie Y. R., Q. J., R. C., fotografie, záznam z obhliadky,
čiastočný výpis z LV č. XX, čestné prehlásenie Y.. R. F., T. T., Osvedčenie o dedičstve Q. T. 7D/243/2006,

Dnot 220/06, fotodokumentácia z obhliadky, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

9. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.6.1956 (na č.l. 13 súdneho spisu) súd zistil, že kúpna zmluva bola uzavretá
medzi I. U., manželkou Y. U., R. V., A. V., E. V., V. V., A. U. ako odpredávateľmi a na druhej strane
medzi R. Y. a manželkou Y. Y. ako kupiteľmi. V bode I. sa zmluvné strany dohodli, že odpredávateľ

I. U. a jeho manželka sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti č. XX/X, roľa V., zapísanej v pozemnoknižnej
vložke č. XXX, k. ú. Q. pod B 6a - b a pod B 7a - b. Predmetnou zmluvou odpredali pozemok č. XX/X
o výmere asi XXX m2, za kúpnu cenu 3.500,- Kčs. Kúpnu cenu mali zaplatiť v deň a pred podpísaním
kúpnej zmluvy. Uvedenú zmluvu podpísali všetci účastníci kúpnej zmluvy, čo bolo potvrdené Odborom
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v T. toho istého dňa.

10. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v T. (na čl. 20) súd
zistil,žedňa25.6.1957podzn.Pôd.1017/57-8/Va,udelilOdborsúhlaskprevodustavebnéhopozemku,
ktorý kúpil R. Y. od I. U. a jeho manželky. Žiadateľ R. Y. s manželkou mal už na stavebnom pozemku
postavený dom, ktorá skutočnosť bola overená odborom výstavby Rady MNV v T. v Q.. Odbor nemal

žiadnych námietok, keďže išlo o pozemok, ktorý sa nachádza v zastavanej časti intravilánu. Išlo o
povolenie v zmysle zák. č. 65/1951 Sb., k parcelám č. 42/6 zapísanej vo vložke č. XXX v k. ú. Q. a taktiež
k parc. č. XXX ako stavebný pozemok.

11. Z výpisu PKV č. XXX k. ú. Q. (na čl. 24) súd zistil, že roľa V. bola vedená pod č. 42/6 vo výmere

3.476 m2. V poznámke pod por. č. 8 bolo uvedené, že dňa 1.10.1957, č. d. 311, došlo podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 14.6.1956, schválenej ONV v T. dňa 25.6.1957, č. pôd./1017/57.8/Va, k odpisu parcely
č. 42/6 a zapísala sa do novej PKV č. XXX.

12. Z PKV č. XXX, k. ú. Q. (na čl. 28) súd zistil, že bola zapísaná parcela pod č. 1 v časti B. Vlastníctvo,

parc. č. 42/6, odpísaná zo zápisnice č. XXX tejto knihy pre doterajších vlastníkov a) X. V., rod. V. v 1,
b) ml. Y. C. v 1/8, c) E. C., rod. V. v 1/8, d) I. U. v 1/8, e) Y. U., rod. V. v 1/8, f) I. U. v 1/8, g) Y. U., rod.
V. v 1/8, pod č. 2 prešlo na 4/8 I. U. a spol. pod B 1/d - g, vkladá sa vlastnícke právo manželom R. Y.
na základe zmeny 2/8 a Y. Y., rod. F. 2/8.

13. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v T. pod sp. zn. D 915/71 zo dňa 23.12.1971, (na čl. 30) súd
zistil, že bolo prejednané dedičstvo po R. Y., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa 29.10.1971, otcovi žalobkyne.
Dedičstvo bolo vyporiadané tak, že A/ nehnuteľnosti v bode a/, b/ (spoluvlastnícky podiel na domovommajetku zapísaného v zápisnici č. XXX k. ú. Q., mpč. 42/6) nadobudli deti poručiteľa Y. U., rod. Y. v 1,
R. Y. v 1, Q. V., rod. F. v 1, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku matku, manželku Y. Y., rod. F..

14. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v T., sp. zn. D 511/85, (na čl. 6) súd zistil prejednanie dedičstva
po neb. Y. Y., rod. F., nar. X.X.XXXX, zomr. 4.5.1985, matke žalobkyne. Preberateľkou celého dedičstva
sa stala Y. U., dcéra poručiteľky, s povinnosťou vyplatiť súrodencov R. Y., R. Y. a Q. V., rod. F., každému
po 6.500,- Kčs. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX, mpč. 42/6 pod B 2/b na
2/S v k. ú. Q.. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že mpč. 42/6 je v EN totožná s parcelami

č. 69/6, 69/10, 69/20, 69/9, 69/7, 69/19.

15. Z poštových poukážok (na čl. 74), súd zistil, že žalobkyňa vyplatila súrodencov R. Y. sumou 6.500,-
Kčs, R. Y. sumou 6.500,- Kčs a Q. Q., rod. F., (predtým V.).

16. Z Osvedčenia o dedičstve po neb. otcovi žalovaných v 2./ a 3./ rade, T. V., rod. V., nar. X.X.XXXX,

zomr. 7.4.2000 vydaného JUDr. U. L., pod sp. zn. 16D/171/2004, Dnot 288/2005, (na čl. 175) súd zistil,
že zákonnými dedičmi boli Q. V. - manželka poručiteľa a deti poručiteľa (žalovaní 1./ - 3./ rade v čase
podania žaloby) U. V., T. Y., R. C.. Dedičia uzavreli Dohodu, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX,
strana A parc. reg. C, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 105 m2, parc. č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 309 m2, doposiaľ na meno poručiteľa

v 1 -ine k celku, (PKV č. XXX), nadobudli deti poručiteľa U. V. v 1/3 (k podielu prislúchajúcemu jeho
otcovi), T. Y. v 1/3 (k podielu prislúchajúcemu jej otcovi), R. C. v 1/3 (k podielu prislúchajúcemu jej otcovi)
bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku Q. V., manželku poručiteľa.

17.ZNotárskejzápisnicezodňa19.10.2006,spísanejJUDr.K.S.,notárom,N274/2006,NZ41033/2006

(na čl. 167) súd zistil, že sa k notárovi dostavil JUDr. Stanislav Beňo na základe plnej moci a konal za
Q. V.. Notár vydal Osvedčenie o vyhlásení o vydržaní podľa § 63 zák. č. 323/92 Zb. v znení neskorších
právnych predpisov s tým, že splnomocnený zástupca H. V. vyhlásil, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností v k. ú. Q., zapísaných na LV č. XX, parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria vo výmere
105 m2, parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria vo výmere 309 m2, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č.

XXX, všetko v celosti. Svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam odvodila z titulov prevodov
realizovaných najneskôr do r. 1970. Od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné,
nesporne a dobromyseľne a vlastnícke právo nadobudla najneskôr 1.1.1981. K vydaniu predmetného
Osvedčenia doložila výpis z LV, vyjadrenie Obce Q., že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva a
vyjadrenie dotknutých vlastníkov, že nemajú výhrady k vydaniu osvedčenia.

18. Z výpisu LV č. XX v k. ú. Q. vyplynulo, že vlastníkmi parc. č. XXX a č. XXX boli (s dátumom
vyhotovenia k 19.6.2018, k podaniu žaloby) R. C. v 1/3, T. Y. v 1/3, U. V. v 1/3, všetci na základe
rovnakého nadobúdacieho titulu dedením po matke - uznesenie 8D/129/2017 zo dňa 20.4.2018.

19. Z výpisu LV č. XX k. ú. Q. (na čl. 15 - 17) súd zistil, že parcely č. 69/6, 69/7, 69/9, 69/10, 69/19,
69/20 podliehali prečíslovaniu na parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a XXX.

20. Z potvrdenia Obce Q. zo dňa 28.6.2018 (na čl. 19) súd zistil, že podľa záznamov platenia daní
z nehnuteľností, za rodinný dom súp. č. XXX, umiestnený na parc. č. XXX, reg. C, k. ú. Q. a daň z

nehnuteľností za pozemok, parc. č. XXX, reg. C k. ú. Q., platil od r. 1985 S. U. s manželkou Y.u U..

21. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. K. S., notárom sp. zn. D 1000/01, Dnot 226/2001 (na
čl. 146 ) súd zistil, že bolo prejednané dedičské konanie po neb. Y. C., rod. U., zomr. dňa 27.8.2001.
Dedičia uzavreli Dohodu o vysporiadaní dedičstva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XX uvádzaných

pod 1d/ (nehnuteľnosti v k.ú. Q. z LV č. XX, parc. č. 69/6, zast. plocha vo výmere 390 m2 v 1-ine v
pomere k celku. Uvedený dedičský podiel prededili deti poručiteľky - R. C., nar. XX.X.XXXX v 1-ici a Q.
J. rod. C., nar. XX.X.XXXX v 1-ici, k podielu prislúchajúcemu na Y. C..

22. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. K. S., notárom dňa 19.6.2007 sp. zn. 7D/243/2006, D not

220/06 (na čl. 240) súd zistil, že bolo prejednané dedičské konanie po neb. Q. T. rod. C., zomr. 2.9.2006,
podielovej spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností parc. č. XXX, XXX evidovaných na LV. č. XX,
k.ú Q. s jej podielom pod B 7 v 1/8-ine, v pomere k celku. V dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.7D/243/2006, D not 220/06 sa dedičia, deti poručiteľky dohodli, že predmetné nehnuteľnosti v bode 1c/
prebrali T. T. v 1/3-ine, Y. R. v 1/3-ine, R. F. v 1/3-ine.

23. Z uznesenia Okresného súdu Poprad, vydaného súdnym komisárom JUDr. A. Q., (na čl. 167) súd
zistil, že v dedičskom konaní po neb. Q. V., sp. zn. 8D/129/2017, Dnot 176/2017 bola schválená Dohoda
dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že nehnuteľnosti uvedené pod bodom I. 1/ nehnuteľnosti v k. ú.
Q., LV č. XX, parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X so stavbou na parc. č. XXX evidovaná na LV č.
XX s podielom na meno poručiteľky pod B12 v celosti 1/1, nadobudli deti poručiteľky R. C., T. Y., U. V.,

každý v 1/3-ine k celku.

24. Z čestných prehlásení a vyjadrení spísaných Y. R. dňa 11.7.2018, (čl. 188), T. T. zo dňa 29.7.2020,
(na čl. 198), Y.. R. F. zo dňa 29.7.2020, (na čl. 197) súd zistil, že ako zákonní dedičia po podielovej
spoluvlastníčke Q. T. (s prislúchajúcim podielom 1/8-ina k celku z titulu D 1455/95) s veľkosťou ich
podielu každý po 1/8 k celku k pozemku parc. č. KN C XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 105 m2 a

KN C XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 309 m2, nachádzajúcich sa v k. ú. Q., zapísaných na LV č.
XX prehlásili, že nemajú výhrady a námietky pre vznik vlastníckeho práva pre Y. U. k spoluvlastníckemu
podielu 1/16 k daným nehnuteľnostiam z dôvodu, že menovaná daný spoluvlastnícky podiel 1/16
nerušene užíva najmenej od r. 1985, v zmysle dohody medzi ňou a jej manželom a jej právnymi
predchodcami.

25. Z čestného prehlásenia a vyjadrenia spísaného Q. J., rod. C. (na čl. 189) zo dňa 11.7.2018, súd zistil,
že ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1/16 k celku, parc. č. KN C XXX, KN C XXX, nachádzajúcich
sa v k.ú. Q., zapísané na LV č. XX, nemá žiadne výhrady a námietky pre vznik vlastníckeho práva
pre Y. U., k spoluvlastníckemu podielu 1/16 k daným nehnuteľnostiam z dôvodu, že menovaná daný

spoluvlastnícky podiel 1/16 nerušene užíva najmenej od r. 1985 v zmysle dohody medzi ňou a jej
manželom a jej právnymi predchodcami.

26.ZčestnéhoprehláseniaavyjadreniaspísanéhoR.C.,rod.C.,(načl.190)zodňa11.7.2018,súdzistil,
že ako podielový spoluvlastník v podiele 1/16-ina k celku, parc. č. KN C XXX, KN C XXX, nachádzajúcich

sa v k.ú. Q., zapísané na LV č. XX, nemá žiadne výhrady a námietky pre vznik vlastníckeho práva pre Y.
U. k spoluvlastníckemu podielu 1/16 k daným nehnuteľnostiam z dôvodu, že menovaná spoluvlastnícky
podiel 1/16 nerušene užíva najmenej od r. 1985 v zmysle dohody medzi ňou a jej manželom a jej
právnymi predchodcami.

27. Právny zástupca žalovaných v 2./ a 3./ rade požiadal súd o pripojenie notárskeho spisu č. N
274/2006, NZ 41033/2006 s tým, že súd požiadal o súhlas všetkých žalovaných za účelom vyžiadania
notárskeho spisu. Keďže právny zástupca predložil súhlasy iba žalovaných v 2./ a 3./ rade a nepredložil
súhlas žalovaného v 1./ rade, súd nemohol vyžiadať notársky spis. Súd v tomto smere poukazuje, že
návrh na vykonanie tohto dôkazu bol súdu navrhnutý písomným podaním až dňa 31.8.2020, teda až po

prvompojednávaníkonanomdňa23.7.2020aobhliadkekonanejdňa30.7.2020.Zuvedenéhočasového
hľadiska pre uplatnenie tohto dôkazu v zmysle § 167 a § 153 CSP súd uplatnil sudcovskú koncentráciu.

28. Dňa 17.6.2021 súd vyhlásil rozsudok v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade.
Súd zistil, že právnemu zástupcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 4.5.2021, teda

riadne a včas. Súd vzhľadom na zistenie stavu pošty na súde, pred vyhlásením rozsudku konštatoval, že
neeviduje žiadosť o odročenie pojednávania. Následne dňa 18.6.2021 došlo súdu elektronické podanie
- Žiadosť o odročenie pojednávania. Žiadosť odôvodnila Advokátska kancelária akútnym zdravotným
problémom, stomatologického charakteru, ktoré mali doložiť do 5-tich dní. Právny zástupca uviedol,
že bol nútený sa podrobiť stomatochirurgickému zákroku (ktorý sa podľa názoru súdu vykonáva

predobjednaním pacienta, o ktorom pacient musí vopred vedieť). V žiadosti uviedli, že vzhľadom na
časovú tieseň nebolo objektívne možné zabezpečiť substitúciu právneho zastúpenia. Súd poukazuje,
že s takouto procesnou situáciou Civilný sporový poriadok nepočítal a nie je kazuisticky upravená.
Súd poukazuje, že na obhliadke dňa 30.7.2020 (čl. 195 súdneho spisu) bol právny zástupca
zastúpený synom - advokátom, ktorého totožnosť bola zistená na základe advokátskeho preukazu.

Súd následne zisťoval, že právny zástupca odoslal elektronicky žiadosť na súdu dňa 17.6.2021 o
7:42:19 hod. a do počítačového systému došla žiadosť o odročenie pojednávania na súd toho istého
dňa o 16:02:06 hod., teda po vyhlásení rozsudku. Do príslušného senátu bola žiadosť zaslaná až dňa
18.6.2021 o 9:31 hod.. Súd v zmysle uvedeného poukazuje, že právny zástupca súdu predložil Výmennýpoukaz zo dňa 17.6.2021 (v deň vyhlásenia rozsudku) od MUDr. Y. U., zubného lekára s objektívnym
nálezom „pacient ošetrený v ambulancii s akútnym opuchom“. Výmenný poukaz bol doručený súdu
až dňa 23.6.2021. Súd poukazuje, že pokiaľ išlo o tvrdený stomatochirurgický zákrok, ten potvrdený

nebol a k žiadosti o odročenie pojednávania nebol priložený lístok od ošetrujúceho lekára napr. od
stomatochirurga. Advokátska kancelária mala možnosť urgentne kontaktovať telefonicky podateľňu
súdu, príp. infocentrum alebo mailom, oznámiť asistentke tvrdenú naliehavú situáciu. Súd dodáva, že aj
v prípade včasne podanej žiadosti, nebol dôvod na odročenie pojednávania, keďže žiadne nové dôkazy
neboli navrhnuté v konaní, ani vykonávané, ku ktorým by sa mohol právny zástupca vyjadriť.

29. Súd vec právne posúdil nasledovne:

30. Podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. účinného v čase spísania notárskej zápisnice o osvedčení,
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí

obsahovať
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (Občiansky
zákonník) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby.
K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností
preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich

právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa
nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa
osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitnému predpisu, že nemá

k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu

31. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa § 126 ods. 1 prvá veta OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje.

33. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

34. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a

trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

36. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

38. Podľa § 142 ods.1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na

ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.39. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

40. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

41. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

42. Medzi vlastnícke žaloby podľa § 126 OZ možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, pri ktorej žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho,
príp. spoluvlastníckeho práva tak, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou na požadovanom určení je vždy naliehavý

právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo, zaznamenané do katastra
nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaných
v katastri nehnuteľností (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/56/2003). Tým viac to platí v
prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobkyňa dosiahnuť inak.

43. V prvom rade sa súd vysporiadal, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby,aksadomáhaurčenia,žejevlastníčkoupredmetnýchspoluvlastníckychpodielov,priktorýchsúv
katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci iné osoby, teda v tomto prípade iba žalovaní. S prihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností by bol v tom prípade odôvodnený záver,
že právne postavenie žalobkyne je v tejto situácii neisté a preto bez požadovaného určenia by jej právo

mohlobyťohrozené.Nakoľkosúdnerozhodnutieourčenívlastníckehoprávajepodkladomnavykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva by bola spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty u žalobkyne. Umožnila by totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V danom prípade preto súd konštatuje,
že u žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckych podielov.

44. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.
K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú

vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou
nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať
aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté
vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Po uplynutí

vydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplneniaakýchkoľvekďalšíchpodmienok.
Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho
stavu. V praxi je to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občianskoprávneho
súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. Pre naplnenie dobrej viery nestačí, keď
tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby sa vlastník nehnuteľnosti

v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané od nepamäti (B 26/1988). Oprávnená držba
sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom
vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa
mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť (rozsudok NS SR z 28.9.2010, sp. zn. 5Cdo 234/2009). Omyl
vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ

ujíma držby, nie je ospravedlniteľný (rozsudok NS ČR z 10.10.2002, sp. zn. 22Cdo 490/2001).
45. Súd si ďalej vyriešil otázku posúdenia splnenia predpokladov vydržania osvedčených vyhlásením
Q. V., ako právnej predchodkyne žalovaných, v Notárskej zápisnici N 274/2006 vydanej JUDr. K. S.
dňa 19.10.2006, k sporným nehnuteľnostiam parc. č. XXX, XXX vedených na LV. č. XX v k. ú. Q..Sporným Osvedčením mala právna predchodkyňa žalovaných osvedčiť nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam parc. XXX a XXX vedených na LV č. XX v k. ú. Q., v celku najneskôr do
1.1.1980. Vstup do dobromyseľnej držby odôvodnila bližšie nešpecifikovanými prevodmi realizovanými

najneskôr do r. 1970. Od tejto doby mala predmetné nehnuteľnosti užívať ako svoje vlastné, nesporne
a dobromyseľne. Z uvedeného Osvedčenia a zo znenia zákona vyplýva, že si H. V. splnila všetky
formálne podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní v zmysle cit ust. § 63 zák. č. 323/1992 Zb..
Avšak súd konštatuje, že ide iba o formálne podmienky, pri ktorých je potrebné splniť nevyhnutne
aj hmotnoprávne podmienky v zmysle vydržania upravených v Občianskom zákonníku. Úlohou súdu

je preto posúdiť, či boli splnené tieto hmotnoprávne podmienky v zmysle § 134 OZ. V konaní pred
súdom neboli žalovanými predložené také listinné dôkazy ani žiadne podložené tvrdenia, ktoré by mali
konkretizovať H. V. vyhlásené právne úkony tzv. ,,prevody od roku 1970“. Teda na základe neurčitých
tvrdených ,,prevodov“ sa mala H. V. cítiť ako výlučná vlastníčka sporných pozemkov.

46. Súd preto prijal právny záver, že H. V. nemohla byť dobromyseľnou výlučnou vlastníčkou sporných

nehnuteľností a to v prvom rade z dôvodu, že si nechala vydržať ako dobromyseľná, že jej patria
spoluvlastnícke podiely vlastných detí, ktoré prededili v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.
16D/171/2004 po ich otcovi T. V. a nadobudli vlastnícke práva ku dňu jeho smrti 7.4.2000, každý po
1 z podielu prislúchajúceho otcovi. H. V. sa zúčastnila uvedeného dedičského konania, na základe
ktorého sa vykonal zápis v katastri nehnuteľností, preto musela mať vedomosť, že jej deti sú podieloví

spoluvlastníci od r. 2000 a ich podiely nemohla vydržať dobromyseľne. Po šiestich rokoch v roku 2006
jej splnomocnený zástupca pred notárom JUDr. S. deklaroval, že podiely detí H. V. sú jej výlučným
vlastníctvom. Súd preto uvádza, že dobromyseľnosť a doba vydržania ako hmotnoprávne podmienky
neboli splnené a vlastnícke právo právnej predchodkyne týkajúce sa sporných nehnuteľností by malo
byť vylúčené (pre rozpor so zákonom, pretože tvrdenia H. V. boli nepravdivé).

47. Taktiež u H. V. absentovala dobromyseľnosť, týkajúca sa podielov k sporným nehnuteľnostiam,
ktoré žalobkyňa ako oprávnená dedička zdedila po otcovi D 915/71 v 1/16-ine z celku a po matke
D 511/85 v 2/8-inách z celku. Podiely v 1-ici k celku, pred deklarovaným rokom 1970 H. V., v roku
1956 nadobudli Kúpnou zmluvou právni predchodcovia žalobkyne - rodičia od rodiny U. a to každý

z rodičov po 2/8-iny k predmetným nehnuteľnostiam parc. XXX a XXX vedeným na LV č. XX v k. ú.
Q., cca vo výmere 800 m2 (v tom čase to bola Roľa V., mpč. 42/6 vo výmere 34 árov 76 m2 (3.476
m2 zapísaná v PKV č. XXX, Q., neskôr preparcelovaním parc. č. 69/6 vloženej do PKV č. XXX), čo
žalobkyňa preukázala titulmi dedenia. Na základe kúpnej zmluvy bol povolený zápis vlastníckeho práva
Odborom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v T. dňa 25.6.1957. Išlo o rozhodnutie

pôd. 1017/57-8/Va. a udelenie súhlasu k prevodu stavebného pozemku, ktorý kúpil R. Y. od I. U. a
manželky. Z uvedeného je teda zrejmé, že v tom čase žiadateľ, otec žalobkyne, mal už na stavebnom
pozemku postavený dom (v súčasnosti súp. č. 100). Právna predchodkyňa žalovaných teda nemohla
užívať dobromyseľne nehnuteľnosti, ako výlučná vlastníčka, pretože otec žalobkyne kúpil 2/8, matka
žalobkyne kúpila 2/8, čím nadobudli vlastnícke právo k 1-ici. V roku 1971 podiel po otcovi 2/8-iny

prededili deti R. Y., Y. U.- žalobkyňa, vtedy mal. R. Y. a Q. V.. Každé z detí prededilo 1-inu z 2/8-ín. V
roku 1985 zomrela matka žalobkyne, Y. Y. a v dedičskom konaní bolo preukázané, že preberateľkou
celého dedičstva sa stala žalobkyňa Y. U. v 2/8-inách k celku. Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že
spoluvlatnícke časti predmetných nehnuteľností boli riadne prededené žalobkyňou a zapísané v katastri
nehnuteľnosti. Týmto preukázala oprávnený nárok titulom dedenia po rodičoch v 5/16-inách k celku,

ktoré H. V. nemohla vydržať dobromyseľne.

48. Taktiež absentuje dobromyseľnosť držbe a s tým súvisiace vyhlásenie H. V., keďže v roku 2001
pred osvedčením, zomrela Y. C., rod. U. D 1000/01, po ktorej bolo vedené dedičské konanie u JUDr.
S. s predmetnými nehnuteľnosťami v 1/4-ine, s právnymi následníkmi a v roku 2006 pár mesiacov

pred osvedčením H. V., zomrela Q. T., 7D/243/2006, po ktorej boli prededené podiely predmetných
nehnuteľností v 1/8 v pomere k celku, ktoré prededili jej právni nástupcovia.

49. Z uvedených dôvodov je možné prijať záver súdom, že H. V. nemohla dobromyseľne vydržať a
výlučne užívať dedičské podiely svojich detí, podiely žalobkyne, ktoré nadobudla titulom dedenia po

rodičoch, podiely súrodencov žalobkyne, neb. H. T. a M. U.. V zmysle vyššie uvedeného nie je zrejmý
dôvod pre vstup H. V. do držby sporných pozemkov, ani zrejmá doba vydržania, keďže vlastnícke
práva predchádzajúcich vlastníkov boli zapísané minimálne do roku 2000, čo tvrdili aj samotní žalovaní.
Teda ani argument žalovaných, že v roku 2000 mali byť všetci vlastníci vymazaní z LV, na prijatízáveru o nedobromyseľnosti H. V. nič nezmení, keďže pozemky osvedčovala už v roku 2006 (po ich
tvrdenom výmaze pôvodných vlastníkov v r. 2000). Pri absencii dôvodov nie je možné konštatovať tak
dobromyseľnosť pri vydržaní, ani plynutie vydržacej 10 ročnej doby.

50. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právna predchodkyňa žalovaných nemohla
nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, nemohli ho nadobudnúť
titulom dedenia po matke ani jej právni nástupcovia, žalovaní. Žalovaní sa nemohli stať spoluvlastníkmi
podielov, ktoré nadobudli inak ako dedením po otcovi, teda každý po 1/12-ine z podielu, ktorý prislúchal

ichotcoviresp.svokrovi.Pokiaľsažalovanívsporebránilitvrdením,že nehnuteľnostinadobudlivcelosti
od dobromyseľnej matky na základe neurčitých titulov do r. 1970, v danom prípade je opodstatnené
rešpektovať základnú zásadu rímskeho práva pri nadobúdaní vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Ani zásada hodnovernosti údajov zapísaných v
katastri nehnuteľností nemôže popierať túto základnú zásadu, nakoľko ide o právnu domnienku, ktorá
je vyvrátiteľná. To znamená, že údaje uvedené v KN prestanú byť hodnovernými a záväznými, pokiaľ

sa preukáže opak (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26.1.2017). Žalobkyňa opak
preukázala.
51. Súd poznamenáva, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu z r. 2006, notár zápisnicu spíše na
požiadanie vydržateľa a podstatné náležitosti k vydržaniu vždy predkladajú účastníci a je na nich, aké
doklady notárovi predložia. Predloženie potrebných dokladov je povinnosťou účastníka, nie notára.

Notár nepreveruje pravdivosť vyhlásenia účastníka. Notár len pasívne zapisuje do notárskej zápisnice
vyhlásenie účastníka s tým, že do tohto vyhlásenia nezasahuje.
52. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že žalobkyňa preukázala, že je spoluvlastníčkou
sporných pozemkov k spoluvlastníckym podielom 5/16-in z celku, nadobudnutých titulom dedenia po
rodičoch, otcovi v 1/16-ine D 915/71 a matke 2/8-iny z celku D 511/85 k nehnuteľnostiam pozemku KN

C XXX, pozemku KN C XXX, zapísaných na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., katastrálny odbor
pre okres T., obec Q. a k. ú. Q..
53. U žalovaných bolo preukázané, že sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností každý v 1/12-ine k
celku, titulom dedenia u žalovaného v 2./ a 3./ rade po otcovi T. V. 16D/171/2004 a žalovaný v 1./ rade
ako právny nástupca a dedič po pôvodne žalovanej v 1./ rade R. C. titulom dedenia 20D/136/2018.

54. Preto súd určil vlastníctvo u žalobkyne titulom dedenia v podiele 5/16-inách a u žalovaných v 1./, 2./,
3./ rade o veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu 1/12 pre každého z nich k nehnuteľnostiam pozemku
KN C XXX, pozemku KN C XXX, zapísaných na LV č. XX v evidencii Okresného úradu T., katastrálny
odbor pre okres T., obec Q. a k. ú. Q.. K právnemu záveru súd dospel na základe skutkového stavu
tvrdeného žalobkyňou, ktorý preukázala listinnými dôkazmi Rozhodnutím Štátneho notárstva v T. sp. zn.

D 915/71 vydaného dňa 23.12.1971 a Rozhodnutím Štátneho notárstva v T. sp. zn. D 511/85 vydaného
dňa 26.8.1985.
55. Ďalej sa súd zaoberal nadobudnutím spoluvlastníckych podielov žalobkyňou k sporným
nehnuteľnostiam titulom vydržania 1. po súrodencoch v 3/16-inách z celku, 2. po neb. Q. T. rod.
C. 1/8-ine k celku (D 1455/95 jej právnych nástupcoch Y. R. 1/16-ina, Y.. R. F. 1/16-ina, T. T. 1/16-ine)

a 3. po neb. Y. C. rod. U. (jej právnych nástupcov D 1000/01 vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam
R. C. v podiele 1/16-ine k celku, Q. J. rod. C. v podiele 1/16-ine k celku). Uvedeným vyriešením určenia
spoluvlastníckych podieloch nevznikne právne vákuum k predmetným nehnuteľnostiam ale k celku.
56. Súd mal v konaní preukázané, že súčasné sporné parcely č. XXX, XXX vedené na LV. č. XX v k. ú.
Q., obec Q., okres T. boli súčasťou role V. EN 42/6 vo výmere 3.476 m2, ktorá bola zapísaná vo vložke

č. XXX k. ú. Q. pod V 6a - b a pod V 7a - b. V r. 1957 bola táto parcela odpísaná a vložená do novej PKV
č. XXX. Následne z PKV č. XXX bol vytvorený list vlastníctva č. XX, kde už bola roľa V. 42/6 rozpísaná
na parcely č. 69/6, 69/7, 69/9, 69/10, 69/19, 69/20. Parcela 69/6 zodpovedá súčasným pozemkom parc.
č. XXX a č. XXX. Tieto parcely mali spolu výmeru 3.544 m2, teda viac ako pôvodná roľa V..
57. Žalobkyňa preukázala v konaní nadobudnutie spoluvlastníckych práv k podielom patriacim jej

súrodencom, v 3/16-tinách k celku, po neb. otcovi J. Y.. Preukázala, že nehnuteľnosti užívala minimálne
od roku 1985, po smrti matky a aj po smrti otca od roku 1971. Zo svedeckej výpovede jej brata R. Y., súd
zistil, že keď sa oženil, nechali dom sestre, pretože sa tak po matkinej smrti dohodli. Keď zomrel otec
žalovanýchv2./a3./radeT.V.,užnebývalR.vrodinnomdome,leboodr.1977bývalvPoprade.Pamätá
si, že po otcovi dedili rovnako a po smrti matky sa dohodli medzi súrodencami, že sa o matku postará

sestra Y., ktorá ju dochovala do smrti. Dali jej majetok s tým, že ona ich vyplatí asi po 6.000,- Kčs s tým,
že sestra užívala všetko na základe dohody súrodencov. Užívanie súrodeneckých podielov ako vlastné
podporuje listinný dôkaz -Potvrdenie obce o platení dane za nehnuteľnosť od roku 1985 žalobkyňou
a jej manželom. Ďalším dôkazom, prečo sa cítila byť vlastníčkou žalobkyňa, bola skutočnosť týkajúcasa vyplatenia súrodencov v zmysle Dohody v dedičskom konaní po ich matke. Súd mal za preukázané,
že žalobkyňa užívala dobromyseľne od r. 1985, nerušene pozemky viac ako 10 rokov, najneskôr do
1.1.1996. Vstup do držby preukázala rodinnou Dohodou so súrodencami, že ich z podielov vyplatí a

takýmto vysporiadaním a ostane bývať v rodinnom dome, postará sa o ich matku. Na základe takejto
dohody sa mohla oprávnene domnievať, že je vlastníčkou súrodeneckých podielov. Vydržanie a Dohodu
o užívaní súrodeneckých podielov potvrdil vo svojej výpovedi brat žalobkyne R. Y..
58. Čo sa týka nadobudnutia spoluvlastníckych práv žalobkyne vydržaním k spoluvlastníckym podielom
patriacim neb. Y. C. rod. U., zomr. 27.8.2001, táto vlastnila predmetné nehnuteľnosti v 1-ine v pomere k

celku.OsvedčenímodedičstveD1000/01vydanýmdňa9.1.2002JUDr.S.,ponebohejY.C.dedilijejdeti
na základe dedičskej Dohody. Predmetné nehnuteľnosti pripadli právnym nástupcom R. C. v 1/8-ine k
celku a Q. J. v 1/8-ine k celku. Žalobkyňa preukázala Dohodu so spoluvlastníkmi a právnymi nástupcami
po neb. Y. C., že ich podiely, právnych predchodcov, užívala od roku 1985 nerušene a dobromyseľne.
Preto mal súd preukázané, že žalobkyňa užívala ich podiely ako svoje vlastné dobromyseľne a nerušene
po 10 rokov od r. 1985.

59. Čo sa týka nadobudnutia spoluvlastníckych práv žalobkyne vydržaním k spoluvlastníckym podielom
patriacim neb. Q. T. rod. C., zomr. 2.9.2006, táto vlastnila predmetné nehnuteľnosti v 1/8-ine k celku.
Osvedčením o dedičstve 7D/243/2006 vydaným dňa 19.6.2007 JUDr. S. po nebohej dedili jej deti
na základe dedičskej Dohody. Predmetné nehnuteľnosti pripadli Márii Janasovej v 1/3-ine (k pomeru
prislúchajúcemu matke), Y.. R. F. v 1/3-ine (k pomeru prislúchajúcemu matke), T. T. v 1/3-ine (k pomeru

prislúchajúcemu matke). Žalobkyňa preukázala dohodu s uvedenými spoluvlastníkmi, že ich podiely,
právnych predchodcov užívala od roku 1985 nerušene a dobromyseľne. Preto mal súd preukázané, že
žalobkyňa užívala ich podiely ako svoje vlastné dobromyseľne a nerušene po 10 rokov od r. 1985.
60.Nazákladepreukázanýchdohôdžalobkyňapreukázaladobromyseľnosťvužívanízvyšnýchpodielov
k sporným nehnuteľnostiam a teda vlastníctvo v podiele 7/16-in , z titulu dedenia 5/16-in k celku a

celkom z oboch titulov 3-ín k celku.
61. Na základe vyššie uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel v
časti určenia spoluvlastníckeho práva žalobkyne a spoluvlastníckeho práva žalovaných k predmetným
nehnuteľnostiam.
62. Keďže právny zástupca žalobkyne zobral späť zapierací žalobný návrh na určenie, že žalovaní nie

sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu 1/3 pre každého, súd o rozhodol
čiastočnom zastavením konania vo výroku III. Tento procesný úkon odôvodnil zmenou katastrálneho
zákona po podaní žaloby.
63. Z obhliadky na mieste súd zistil, že rodinný dom žalobkyne susedí s rodinným domom neb. Q. V.
a vymedzenie parciel je stanovené vonkajším oplotením -železným plotom a po pravej strane (čelom

k rodinnému domu - poznámka súdu) ide o hranicu, kde je postavený rodinný dom vo vlastníctve H. V.,
súp. č. XX. Oplotenie realizovala žalobkyňa s manželom a predtým po r. 1957 bolo oplotenie drevené
realizované rodičmi žalobkyne.
64. Na záver súd uvádza, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je účastníkom
konania ten, kto požaduje, aby mu bolo určené jeho vlastnícke (spoluvlastnícke) právo a ten, kto je v

katastri nehnuteľností vedený ako vlastník nehnuteľností. Právnej sféry ďalších osôb sa toto konanie
netýka (rozhodnutie NS ČR z 23.6.2005, sp. zn. 21Cdo 2770/2004). Nesprávny je názor, že v konaní o
určenie spoluvlastníctva sa musia na jednej procesnej strane zúčastniť vždy všetci spoluvlastníci, ktorí
sa vymedzujú vo vzťahu k druhej skupine spoluvlastníkov. Súd v tomto smere reaguje na námietku
právneho zástupcu žalovaných, keďže poukazovali, že sporovými stranami v konaní majú byť aj

súrodenci žalobkyne, resp. osoby, od ktorých vydržala, avšak títo na liste vlastníctva nie sú zapísaní ako
spoluvlastníci a spoluvlastníkmi ani nežiadajú byť. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu
podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu,
že právnej sféry ďalších spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva ku
konkrétnemu spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže

mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Súd zastáva názor,
že nezapísaní spoluvlastníci nemusia byť subjektami tohto sporu o určenie spoluvlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, nakoľko ide o samostatné spoločenstvo, nie o nerozlučné spoločenstvo. O nútené
nerozlučné spoločenstvo by išlo v prípadoch určovacích žalôb o určenie, že určitá vec alebo časť veci,
t.j. spoluvlastnícky podiel k veci patrí do dedičstva, kedy subjektami sporu musia byť všetci dedičia

poručiteľa. Žalobkyňa môže mať naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva iba pre
seba a nie pre iných spoluvlastníkov. Môže mať taktiež naliehavý záujem na určení, že spoluvlastnícky
podiel iného spoluvlastníka k tej istej veci je nižší, než je zapísaný v katastri nehnuteľností, teda ktorý
je evidovaný v KN.65. Okruh žalovaných určuje v priebehu celého sporu žalobkyňa, keďže je pánom sporu (dominus litis).
Súd sa iba obmedzil na overenie, ktoré konkrétne osoby boli, resp. sú dedičmi tých subjektov sporu, ktorí

v priebehu konania zomreli a s ktorými súd pokračoval v konaní namiesto zomrelého subjektu sporu,
ako bolo v tomto prípade u žalovanej v 1./ rade.

66. Súd vyhovel žalobe žalobkyne v plnom rozsahu, keď určil spoluvlastnícke podiely žalobkyne ako
aj žalovaných.

67. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

70. Súd priznal náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu v konaní, úspešnej žalobkyne a zaviazal
neúspešných žalovaných na náhradu trov konania. Čo sa týka čiastočného späťvzatia, súd dodáva, že
v čase podania žaloby žalobkyňa žalovala správne žalobným zapieracím nárokom, avšak po podaní
žaloby nie z jej viny došlo k zmene katastrálneho zákona, ktorý si takéto určenie nevyžadoval. Preto mal
súd za to, že žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu sm
eruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.