Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010022
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3821010022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2021
prejednal odvolanie obžalovaného

S. C.,

nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom Q. Y., D. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/4/2021 zo dňa 28. júna 2021 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o uložených
trestoch.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa
odsudzuje podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 38 ods. 3, 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k

peňažnému trestu vo výške 5.000 € (päťtisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 38 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. C. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože dňa 18. 11. 2019 v čase o 08.22
hod., viedol v obci B. po miestnej komunikácii I/XX v smere jazdy na Prievidzu osobné motorové vozidlo
značky B. Z., evidenčné číslo F. kde bol na križovatke s ul. G. zastavený a kontrolovaný hliadkou
Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, pričom toto motorové vozidlo viedol napriek tomu, že
mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4 T/10/2017 zo dňa 05. 10. 2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 06. 06. 2019, okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 15 mesiacov.

Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody na 5 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa §§ 61 ods. 2, 36 písm. l), 38 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti
riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný S. C., ktoré zahlásil do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný svoje odvolanie podrobne
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. Obhajca
namietal záver súdu prvého stupňa o obžalovanom ako nezodpovednom vodičovi, pretože v rozsudku

uvedené 4 priestupky v doprave obžalovaný spáchal v rozmedzí piatich rokov. K porušeniu zákazu
riadiť motorové vozidlá zo strany obžalovaného nedošlo ľahkomyseľne s cieľom vo voľnom čase „sa
povoziť“. Bol nútený dostaviť sa do práce a vodič, ktorý ho vozil, ho na poslednú chvíľu odmietol.
Z písomných dôvodov rozsudku taktiež nevyplýva, prečo bol obžalovanému uložený prísnejší trest
odňatia slobody, než bol v trestnom rozkaze, proti ktorému podal odpor. Obhajca taktiež uviedol, že
v dôsledku trestu zákazu činnosti uloženého Okresným súdom Nitra musel obžalovaný ukončiť svoju

podnikateľskú činnosť, rok bol nezamestnaný a len nedávno si našiel prácu, o ktorú v dôsledku výkonu
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody by znovu prišiel. Obhajca vyslovil názor v tom, že u
obžalovaného je možné uložiť alternatívny trest, k čomu poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných
súdov. V závere potom obhajca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr.
por. zrušiť vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca uviedol, že uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody je neprimerane prísny bez toho, aby boli zohľadnené iné možnosti nápravy obžalovaného. V
záujme výkonu svojej podnikateľskej činnosti obžalovaný mesačne musel najazdiť 3.000 km. Navrhol
uložiť obžalovanému namiesto trestu odňatia slobody alternatívny trest v podobe domáceho väzenia

alebo peňažného trestu okolo 2.000 €. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o
trestoch v rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere neboli v odvolaní vytýkané žiadne chyby, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste v rozsudku súdu prvého stupňa uvádza senát odvolacieho súdu

nasledovné. Je možné prisvedčiť odvolacej námietke obžalovaného v tom, že súd prvého stupňa v
písomných dôvodoch svojho rozhodnutia nevysvetlil, prečo obžalovanému uložil po vykonaní hlavného
pojednávania trest odňatia slobody vo výmere o jeden mesiac dlhšej, ako uložil obžalovanému
v predchádzajúcom trestom rozkaze (obžalovaný ho napadol odporom). Na rozdiel od zistení
vyplývajúcich z obsahu trestného spisu, pred vydaním trestného rozkazu, pritom na hlavnom

pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prvého stupňa síce správne prijal,
avšak túto skutočnosť svedčiacu v prospech obžalovaného oproti trestnému rozkazu vo výroku o treste
nijako nezohľadnil a rozhodol dokonca v neprospech obžalovaného.

Z ustálenej súdnej praxe senátu odvolacieho súdu, ktorá bola súdu prvého stupňa nepochybne

známa, pritom vyplýva, že prijaté vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní je potrebné vždy
vyhodnotiť v prospech obžalovaného minimálne priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Tr. zák. - napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd prvého stupňa túto poľahčujúcu okolnosť
obžalovanému nepriznal, pričom priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - priznanie
a úprimné oľutovanie, nie je identická s vyššie uvedenou poľahčujúcou okolnosťou.

Z pohľadu odôvodnenia primeranosti uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody je potrebné
uviesť, že súd prvého stupňa tu vychádzal z toho, že obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť v
čase výkonu trestu zákazu činnosti a naviac v skúšobnej dobe iného podmienečného odsúdenia. K tomusenát odvolacieho súdu uvádza, že riadenie motorového vozidla v dobe výkonu súdneho trestu zákazu
činnosti je zákonným znakom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, a preto podľa § 38
ods. 1 Tr. zák. nemožno na túto okolnosť prihliadať pri ukladaní trestu.

Taktiež súdom prvého stupňa hodnotená vodičská nedisciplinovanosť obžalovaného mala byť
vyhodnocovaná nielen z pohľadu početnosti spáchaných dopravných priestupkov, ale aj z pohľadu počtu
najazdených kilometrov a v konečnom dôsledku aj doby spáchania týchto priestupkov. Pri najazdení
približne 3.000 km je spáchanie jedného priestupku ročne stav síce neželaný, avšak neznamená takú

vodičskú nedisciplinovanosť, ktorá má viesť k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Senát odvolacieho súdu síce súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa o povinnosti uložiť
trest odňatia slobody nepodmienečne, ak ide o úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia - § 49 ods. 2 Tr. zák. Samotná táto skutočnosť však nevylučuje, aby súd
predtým ako obžalovaného prvýkrát „pošle do väzenia“, nezvažoval, či na prevýchovu obžalovaného

nebude postačovať iný - alternatívny trest nespojený s výkonom trestu odňatia slobody. Tu na rozdiel od
názoru súdu prvého stupňa, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že prevýchova obžalovaného ešte
môže byť zabezpečená aj pre obžalovaného „citeľným“ peňažným trestom. Tu v prospech obžalovaného
senátodvolaciehosúduprisvedčilajodvolacímnámietkamobžalovanéhozpohľadupohnútkyspáchania
trestného činu a možným dôsledkom výkonu trestu odňatia slobody na zamestnanie obžalovaného.

Z týchto dôvodov senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že nie je nevyhnutne potrebné, aby
obžalovaný za spáchaný prečin proti poriadku vo verejných veciach (ôsma hlava Trestného zákona)
nevyhnutne musel prejsť nápravným procesom v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Preto odvolací súd po zrušení výrokov o uložených trestoch sám rozhodol o uložení alternatívneho -

peňažného trestu v „citeľnejšej“ výmere, ako ho navrhol obžalovaný. Výmeru náhradného trestu odňatia
slobody pritom odvolací súd stanovil rovnakú, ako bol uložený trest odňatia slobody. Trest zákazu
činnosti uložil odvolací súd rovnaký ako súd prvého stupňa, pretože zmiernenie pri vyššie uvedenom
treste považoval za dostatočné. U obidvoch trestoch napokon odvolací súd prihliadol na zmenený pomer
poľahčujúcich okolností v prospech obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.