Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620203196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4620203196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci
navrhovateľky: C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, zastúpená JUDr. Ľubomírom Kišacom,
advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, IČO: 36 663 051 proti odporkyni (osobe, ktorá je
podľa návrhu povinná platiť výživné): W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, t. č. L. XXX, zastúpená
C.. Bc. I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, adresa na doručovanie: L. XXX, o určenie výživného na
plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. marca
2021 č. k. 11Pc/26/2020-146 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy
výživného 50 eur (II.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že matka - W. C., nar. XX. XX. XXXX
je povinná prispievať na výživu navrhovateľky C. C., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 eur mesačne, a to
vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 11. 12. 2020. Vo zvyšku súd
návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že navrhovateľka podala dňa 11. 12. 2020 návrh na určenie
výživného, na základe ktorého sa domáhala určiť vyživovaciu povinnosť na sumu 300 eur, počnúc dňom
podania tohto návrhu a zároveň žiadala doplatenie zameškaného výživného za mesiace, kedy jej na
základe ústnej dohody nebolo jej matkou vyplatené, a to za mesiace júl až december 2020. Návrh
odôvodnila tým, že odporkyňa je jej matkou, pričom manželstvo jej rodičov bolo právoplatne rozvedené
dňa 28. 03. 2001. Na základe tohto rozhodnutia bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol

zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo výške 49,79 eura mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci. Od
posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehli 3 roky, dovtedy platil 180 eur a od roku 2017
bolo toto výživné zvýšené na čiastku 235 eur. Aktuálne je študentkou prvého ročníka magisterského
štúdia na Ekonomicko-správnej fakulte v Brne. Začiatkom roka 2019 sa matka odsťahovala k svojmu
priateľovi, ktorému prispieva na spoločnú domácnosť, tento je zadlžený a matka o ňu nejaví žiaden
záujem. Má náklady, ktoré jej vznikajú v súvislosti s potrebami každodenného života - nákladmi do
školy. Nakoľko momentálne prebieha online vyučovanie, je potrebné zabezpečiť pomôcky na štúdium

a to : farby do tlačiarne, kancelárske potreby a iné pomôcky v hodnote približne 25 eur. Ďalej stravné,
ktoré si musí hradiť sama, čo predstavuje čiastku 150-200 eur mesačne, pričom na vlastnú stravu jej
musí čiastočne prispievať aj jej starý otec - I. E., keďže výživné od otca by bolo nepostačujúce. So
starým rodičom sa strieda na platbe na pohonných hmotách, kde jej vznikajú ďalšie výdavky v hodnotepribližne 20 eur mesačne. Ďalej má výdavky na ošatenie v hodnote 50 -70 eur mesačne, potreby na
drogériu vo výške 30 eur mesačne. Na základe skutočnosti, že letný semester bude pravdepodobne
prebiehať prezenčne, vzniknú jej aj náklady spojené s ubytovaním, kde nemá istotu, či dostane internát

alebo bude musieť ísť do podnájmu. Taktiež má náklady spojené s prepravou po meste Brno, ktoré
štvrťročne predstavujú sumu 24 eur. Venuje sa tancu v tanečnej skupine v Brne, kde je potrebné uhradiť
náklady spojené s nájmom priestorov, oblečením a cestovné, ktoré sa pohybujú v sume od 100 - 140
eur mesačne (správne malo byť za semester). Kredit na telefón ju stojí každé dva mesiace sumu 10
eur. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej starý otec, ktorý je na dôchodku a jeho jediným príjmom je

dôchodok, z ktorého musí platiť plyn, elektrickú energiu, náklady spojené s údržbou domácnosti, lieky
a stravu pre vlastnú potrebu. Matka s ňou nežije v spoločnej domácnosti a prispievala jej na výživu
čiastkou 150 eur mesačne, na základe ich ústnej dohody platnej od septembra 2019 do júna 2020. Od
júla si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú si určili ústnou dohodou. Matka je zamestnaná vo firme
ZKW a jej mesačný príjem je zhruba od 600 - 800 eur. Keďže matka nežije s ňou v spoločnej domácnosti
a nijako sa nepodieľa na starostlivosti o ňu, jej jediným príjmom zostáva výživné od otca. Vykonaným

dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej
povinnosti voči matke je dôvodný, ale nie v celom rozsahu. Dôvod, pre ktorý podala navrhovateľka
návrh, bol ten, že matka jej prestala po júni 2020 platiť výživné, na ktorom sa dohodli, a to vo výške 150
eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase plnenia vyživovacej povinnosti do
konca júna 2020 boli náklady navrhovateľky prakticky totožné s tými, ktoré boli dané v čase podania

návrhu, t. j. 11. 12. 2020, pričom sa jednalo o náklady na bývanie a náklady na školu. Súd poukázal na
skutočnosť, že listinný dôkaz - zmluva o ubytovaní preukazuje, že táto bola uzatvorená iba do 30. 06.
2020 a navrhovateľka sa aj v návrhu vyjadrila, že iba ak letný semester bude prebiehať prezenčne, tak
jej vzniknú náklady na bývanie, avšak navrhovateľka takýto dôkaz, t. j. o ďalšej nájomnej zmluve alebo
zmluvu o ubytovaní nepredložila, pričom ani štúdium v tom čase neprebehlo prezenčnou formou a je

teda zrejmé, že ani štúdium po podaní návrhu nebolo spojené so zvýšenými nákladmi oproti času, kedy
prebiehalo v prezenčnej forme. Súd zohľadnil pri výške výživného skutočnosť, že matka je podielovým
vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľka riadne užíva, pričom polovicu nákladov na energie hradí
matka, ktorá naopak túto nehnuteľnosť, kvôli nedorozumeniam s jej otcom (starým otcom navrhovateľky)
vôbec neužíva. Tak isto aj skutočnosť, že navrhovateľka v roku 2019 vybrala zo spoločného účtu sumu

6 000 eur a touto sumou disponuje dodnes, preukazuje dôvodnosť nároku iba čo do výšky 150 eur,
pretože aj tieto prostriedky môžu a mohli slúžiť navrhovateľke na uspokojovanie základných životných
potrieb, najmä ak ich doposiaľ nepoužila a reálne existujú. Príjem navrhovateľky je aktuálne vo výške
409,90 eura a je daný súčtom výživného od otca vo výške 235 eur, výživným od matky vo výške 150
eur, rodinnými prídavkami vo výške 24,90 eura. Čistý príjem matky v období od januára do decembra

2020 bol vo výške 640,84 eura, pričom bolo preukázané, že matka je dlhodobo práceneschopná, pričom
za dva mesiace - február 2021 a marec 2021 obdržala sumu 679,80 eura, čo je priemerne 339,90
eura z titulu nemocenských dávok, pričom aj jej súčasný zdravotný stav ju diskriminuje vo vzťahu k
možnosti zlepšiť si príjem. Sumu 150 eur mesačne, vzhľadom na aktuálnu povahu štúdia navrhovateľky,
jej odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti matky, považoval súd prvej inštancie za adekvátnu a

vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný. Súd prvej inštancie nerozhodoval o zročnom
výživnom z dôvodu, že mal za preukázané, že matka si dlžné výživné za mesiace november, december
2020 a január, február, marec 2021 vo výške 150 eur riadne uhradila. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, namietajúc,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla súdu prvej inštancie, že pri
svojom rozhodovaní nevzal dostatočne do úvahy schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinnej a
jej odôvodnené potreby, tak ako to ukladá ustanovenie § 75 Zákona o rodine. Súdom stanovené výživné

pokladá za neprimerane nízke a nezodpovedajúce kritériám stanoveným v ust. § 75 Zákona o rodine.
Uviedla, že povinná po vynesení rozsudku jej bez oznámenia odpojila internet (aj s pevnou linkou), čím
jejspôsobilakomplikácievškole,keďžemámomentálneonlinevýuku.Zriadilasitedanovýinternet,ktorý
ju bude stáť mesačne 17 eur. Taktiež si bude sama hradiť aj životnú poistku, ktorá vychádza mesačne
okolo 21,60 eura, teda za rok 259 eur. Keďže jej matka viac nebude platiť internet ani poistku, vznikajú

jej tak výdavky navyše. Preto nesúhlasí s výškou výživného 150 eur mesačne a žiada výživné vo výške
200 eur mesačne. Tiež uviedla, že súd zohľadnil jej peniaze na sporiacom účte, pričom u povinnej vzal
do úvahy jej mesačný príjem v čase pracovnej neschopnosti. Avšak na súde doložila dôkaz, že si matka
vybrala z vkladnej knižky sumu vo výške 22.352 eur, takže nie je tak úplne diskriminovaná v možnostizlepšiť si príjem, ako je uvedené v rozsudku. Danú skutočnosť však súd vôbec nevzal do úvahy. Navrhla,
aby odvolací súd s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil rozsudok prvej inštancie tak, že rozhodne, že
matka - W. C., nar.XX. XX. XXXX je povinná prispievať na výživu navrhovateľky C. C. nar.XX. XXX.

XXXX sumou 200 eur mesačne, a to vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s
účinnosťou od 11. 12. 2020.

3. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila povinná, udávajúc, že sa nestotožňuje s podaným
odvolaním navrhovateľky a považuje za pochybenie, ak sa navrhovateľka domáha nových skutočností,

ktoré sa stali zhruba dva týždne po vynesení rozsudku. Uviedla, že s navrhovateľkou už asi pred dvoma
rokmi komunikovala o prehlásení jak pevnej linky, tak internetu na navrhovateľku, z dôvodu že sa
nezdržuje v mieste trvalého bydliska. Je presvedčená, že Okresný súd v Topoľčanoch vyhodnotil výšku
výživného 150 eur mesačne správne a nevidel dôvod na neadekvátne navýšenie na navrhovateľkou
požadovaných 200 eur mesačne. Je presvedčená, že navrhovateľka má dostatok finančných zdrojov na
nadštandardný život a uspokojenie jej potrieb, mala by zvážiť, čo a ako sa jej náklady navyšujú, a to je

jej hlúpa ješitnosť, že dopláca na nekomunikáciu a nevie si zvážiť, čo je pre ňu výhodné a ekonomické.
Poukázala na to, že od decembra 2020 je dlhodobo PN, z tohto dôvodu a iných dôvodov je ochotná
platiť čiastku, ktorú jej určil súd prvej inštancie, t. j. 150 eur mesačne. Považuje za nemorálne a neetické,
keď navrhovateľka žiada od nej jej celoživotné úspory, aby z nich prispievala na jej údajné neadekvátne
náklady. Tiež poukázala na to, že navrhovateľka ako študentka 4. ročníka VŠ ani raz nebola na stáži

v zahraničí, nevyužila ani jednu ponuku, aby si mohla zarobiť nemalé čiastky a sama preto nič nerobí,
aby si ich svojim úsilím získala a nebola odkázaná na financie od ostatných. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K vyjadreniu osoby povinnej platiť výživné sa opätovne vyjadrila navrhovateľka, udávajúc, že

odvolanie voči rozsudku podala preto, lebo matka jej prestala platiť internet, hoci na pojednávaní
uvádzala vo svojich výdavkoch aj túto položku, spolu so životnou poistkou. Odporkyňa dobre vedela, že
sa učí online a taktiež aj skúšky robí online, ale vzhľadom na to, že jej chcela uškodiť, z jedného dňa
na druhý pevnú linku aj internet zrušila bez toho, aby jej to oznámila. Tvrdenie, že si kupuje luxusné
nadštandardné veci, ako tvrdí odporkyňa, sa nezakladá na pravde. Tiež uviedla, že má výuku cely

týždeň a do toho ďalšie povinnosti ako písanie seminárnych prác, učenie sa na priebežné testy, skúšky, a
tak jediným jej voľným časom sú víkendy, ktoré aj tak trávi plnením vecí do školy. Preto by brigádu počas
semestra nemala kedy realizovať, avšak počas letných prázdnin brigádovala a aj bude brigádovať. K
možnosti zahraničnej stáže uviedla, že odporkyňa by si najskôr mala naštudovať informácie o ponukách
na zahraničné stáže na ich univerzite a až potom by zistila, ako to funguje.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku o určení výživného, čo do
sumy výživného 50 eur (s ohľadom na navrhovateľkou podané odvolanie a požadované výživné 200
eur mesačne), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku,

ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho napadnutom výroku vecne správne, preto
ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci a vec aj správne právne posúdil.

6. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na určenie výživného, podaný na Okresný súd
Topoľčany dňa 11. 12. 2020. Podaným návrhom navrhovateľka žiadala, aby povinná osoba - matka bola
zaviazaná prispievať na jej výživu výživným vo výške 300 eur mesačne, počnúc od podania návrhu.
V návrhu poukázala na to, že je študentkou vysokej školy- Ekonomicko-správnej fakulty v Brne. Otec
od roku 2017 prispieva na jej výživu čiastkou 235 eur mesačne, matka jej do júna 2020 prispievala

výživným 150 eur mesačne na základe ich dohody. Matka sa odsťahovala k svojmu priateľovi a od júla
2020 si neplní vyživovaciu povinnosť. Poukázala na jej pravidelné náklady spojené so zabezpečovaním
životných potrieb, so štúdiom i so záujmami, ako i na príjem matky, ktorý je podľa jej udania vo výške
600-800 eur mesačne.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Vyššie citované zákonné ustanovenia, z ktorých pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal,
vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určovaní vyživovacej povinnosti. Patria k nim
predovšetkýmodôvodnenépotrebydieťaťa,ktorémôžubyťrôzneasúzávisléodjehoveku,zdravotného

stavu, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od
výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj
majetkovými pomermi rodičov. Účelom výživného ako jednej zo základných súčastí rodičovských práv
a povinností je uhradzovanie nielen odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv a
pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb, ktoré sú dôležité a prospešné pre jeho výchovu a všestranný

rozvoj (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život

kultúrneho človeka. V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj
ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu
sú prospešné pre jeho všestranný vývoj.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka je študentkou prezenčnej formy štúdia na Masarykovej

univerzite, Ekonomicko-správnej fakulty v Brne a nie je tak schopná sama sa živiť a svojou výživou je
odkázaná na svojich rodičov, ktorí v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine majú voči nej
zákonnú vyživovaciu povinnosť. Túto povinnosť si otec navrhovateľky plní vo výške 235 eur mesačne, a
tak z navrhovateľkou vyčíslených pravidelných mesačných výdavkov vo výške 379 až 456 eur (pomôcky
na štúdium 25 eur mesačne, strava 150 až 200 eur mesačne, nákup pohonných hmôt 20 eur mesačne,

ošatenie 50 až 70 eur mesačne, hygienické potreby 30 eur mesačne, dobitie kreditu 10 eur na dva
mesiace-5eurmesačne,nákladynatanec100až140eurzasemester-16až23eurmesačne,doprava
v Brne 24 eur za štvrťrok - 8 eur mesačne, ubytovanie v Brne 75 eur mesačne) uhrádza cca 51% až
62%. Časť nákladov navrhovateľky je hradená rodinnými prídavkami, ktoré predstavujú mesačne výšku
24,90 eura, ako i náklady na bývanie navrhovateľky v Brne, v období, kedy sa táto, vzhľadom na formu

štúdia (dištančnú, resp. prezenčnú), v meste nachádza, je hradená ubytovacím štipendiom vo výške 120
eur za polrok - 20 eur na mesiac. Potom, vychádzajúc z toho, že výdavky navrhovateľky, tak ako ich táto
vyčíslila, priemerne mesačne predstavujú sumu 417,50 eura (s ohľadom na rozpätie výdavkov od 379 až
456 eur a takto vyčíslený stred výdavkov), za situácie, že otec prispeje navrhovateľke na výživu mesačne
sumou 235 eur, rodinné prídavky predstavujú sumu 24,90 eura, príspevok na bývanie navrhovateľky

vo forme štipendia predstavuje 20 eur mesačne, potom súdom určené výživné matke navrhovateľky vo
výške 150 eur mesačne v plnom rozsahu pokryje zvyšné výdavky navrhovateľky, tak, aby táto bola v
plnej miere spôsobilá zabezpečiť uspokojovanie jej základných životných potrieb. Pokiaľ navrhovateľka
dôvodila, že po rozhodnutí súdu sa jej náklady zvýšili o položku platby za internet vo výške 17 eur
mesačne a za životnú poistku vo výške 21,60 eura mesačne, jednak treba uviesť, že súd prvej inštancie

z týchto skutočností nemohol pochopiteľne vychádzať, keďže mu v čase rozhodovania neboli známe,
a teda v tomto ohľade nie je namieste namietať nesprávnosť jeho rozhodnutia, ako i treba uviesť to,
že tento mesačný výdavok spolu vo výške 38,60 eura nepredstavuje tak zásadný rozdiel vo výdavkoch
navrhovateľky,ktorýbynebolomožnépokryťizpoberanéhovýživnéhoodrodičovarodinnýchprídavkov,keď navrhovateľka má priemerné mesačné výdavky (bez internetu a životnej poistky) vo výške 417,50
eura, po odpočítaní príspevku na bývanie vo forme štipendia 397,50 eura mesačne a jej príjem z plnenia
si vyživovacej povinnosti rodičov, ako i z poberaných rodinných prídavkov predstavuje sumu 409,90

eura. Naviac treba uviesť i to, že úhradu životnej poistky navrhovateľky nie je možné považovať za
taký výdavok, ktorý by bola povinná nevyhnutne plniť, t. j. za výdavok nevyhnutného charakteru. Pokiaľ
navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že z hľadiska posúdenia schopností a možností povinnej osoby
treba zohľadniť jej finančné úspory vo rozsahu 22 352 eur, je namieste uviesť to, že tak ako matka
navrhovateľky disponuje úsporami finančných prostriedkov, rovnako úsporami disponuje i samotná

navrhovateľka, a to vo výške 6 000 eur, ktorá suma predstavuje viac ako 1 úspor povinnej, a potom
rovnakým spôsobom je potrebné nazerať na tieto finančné prostriedky na oboch stranách účastníkov
sporu, nielen na strane povinnej osoby, ktorá navrhovateľke tieto finančné prostriedky vo výške 6 000
eur poskytla.

14. Pokiaľ potom za takýchto okolností súd prvej inštancie rozhodol tak, že matka je povinná

prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150 eur mesačne, takto určené výživné i podľa
názoru odvolacieho súdu zohľadňuje všetky zákonné kritéria jeho určenia, t. j. možnosti a schopnosti
povinnej osoby, ako i odôvodnené potreby osoby oprávnenej. S ohľadom na uvedené odvolací súd
považoval odvolanie navrhovateľky za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, čo do sumy výživného 50 eur, ako i vo výroku o náhrade trov konania, podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).