Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420203299
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420203299.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: D. S., nar. XX. XX. B., bytom
J. B./XX J. L., zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Školská 3 Nitra, IČO 42
119 987, proti manželke: I. S.ová, nar. XX. XX. XXXX, bytom J. B./XX J. L., zastúpená: JUDr. Lenkou
Dananaiovou, advokátkou so sídlom Ernestova bašta 10 J. L., IČO 42 337 623, o rozvod manželstva a

úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.
L., J. B./XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. L., o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu J. L. (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 23. februára 2021
č.k. 16P/85/2020-71 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Maximiliánovi. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa 06. 05. 2006, z manželstva pochádza maloleté dieťa S. nar. XX. XX. XXXX. Navrhovateľ dôvodil
narušenými vzťahmi v manželstve od roku 2013, kedy manželka nadviazala mimomanželskú známosť,

k čomu sa priznala. Snažil sa o zachovanie rodiny, začali stavať v roku 2016 rodinný dom, kde aj od
roku 2018 bývajú. V roku 2020 opätovne zistil, že manželka má mimomanželskú známosť, k čomu sa
priznala, komunikovali iba cez sociálne siete. Nie je ochotný ďalej túto situáciu znášať. Momentálne
od nástupu manželky do školy počas týždňa od 01. XX. 2021 zabezpečuje starostlivosť o dieťa sám
s pomocou rodičov. Žiada ich manželstvo rozviesť, dieťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku
zaviazať na platenie výživného 100 eur.

1.1.1. Manželka súhlasila s rozvodom manželstva, uznala, že zlyhala. Potvrdila tak mimomanželskú
známosť v roku 2013, kedy nadviazala citový vzťah s bývalým kolegom, potvrdila, že manžel o ňu
zabojoval. Ako žene jej niečo chýbalo, nepoprela, že nadviazala i druhý mimomanželský vzťah. Manžel
túto situáciu neriešil tak, ako by očakávala, dal ju sledovať a 20. 06. 2020 jej povedal, že žiada rozvod.
Odišla sama k rodičom, kde bola päť týždňov a vrátila sa kvôli dieťaťu. Potvrdila, že manželstvo je
formálne od júna 2020. Od 01. XX. 2021 začala študovať na policajnej akadémie, ide o týždenné pobyty.

Uviedla, že ich manželstvo neplní účel, maloleté dieťa žiada zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať
na platenie výživného vo výške 100 eur.
1.1.2.Maloleté dieťa navštevuje šiesty ročník základnej školy, bolo mu diagnostikované ADHD. Ich
manželstvo neplní účel, dieťa žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami §18, § 22, §
23 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rodine“).1.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nezistil, že manželstvo je
dostatočne kvalifikovane rozvrátené a rozvod je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Manželstvo
účastníkov nie je dostatočne vážne rozvrátené, pretože manželia spolu žijú ako rodina tak, ako doteraz

zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa po zohľadnení pracovných a študijných povinností. Každý z
nich prispieva tak, ako doteraz na výdavky na maloleté dieťa, či na náklady na bývanie. Neboli splnené
v čase rozhodovania hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a rozvrat manželstva, na ktorý
poukazoval navrhovateľ, nebol dostatočne trvalý. Záverom dodal, že ani v čase rozhodovania súdu
účastníci konania sa nevedeli jednoznačne vyjadriť, akým spôsobom by mali byť upravené práva a

povinnosti k maloletému dieťaťu. Každý z nich zotrvával na svojich vyjadreniach, avšak ich návrhy
neodzrkadľovali skutočnú situáciu vo vzťahu k dieťaťu. Otec najskôr žiadal zveriť dieťa do striedavej
starostlivosti, pričom nebral do úvahy a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že obaja rodičia zatiaľ
bývajú v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že by súhlasila so striedavou starostlivosťou, avšak sa
nevysporiadala so situáciou v rodine v čase rozhodovania súdu. Následne obaja rodičia trvali na tom,
aby bolo dieťa zverené do ich starostlivosti. Táto situáciu potvrdzuje záver súdu v tom, že účastníci

neriešili vzniknutý problém v manželstve spoločne, nesnažili sa o odstránenie príčin rozvratu manželstva
a preto mali odlišné názory i na starostlivosť o maloleté dieťa.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon číslo
161/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CMP“), tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním navrhovateľ. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ Civilného
sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Namietal, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že manželka podviedla navrhovateľa, bola
mu neverná, čo priznala aj pred súdom. Od tohto okamihu sa manželia spolu intímne nestýkajú,
manželstvo je iba formálnym zväzkom v tom, že zabezpečujú starostlivosť o maloletého syna. Poukázal
na ustanovenie § 18 zákona o rodine. Preto nie je možné súhlasiť s argumentáciou súdu prvej
inštancie,ženebolisplnenéhmotnoprávnepodmienkynarozvodmanželstvaarozvratmanželstvanebol

dostatočne trvalý. Práve nevera manželky viedla k rozvratu manželstva, preto nie je možné očakávať od
navrhovateľa aby v tomto zväzku zotrval. To, že manželia spolu stále žijú v jednom dome a nevedeli sa
dohodnúťvsúčasnostinastarostlivosti omaloletého,nemožnopovažovaťzaskutočnosť,žemanželstvo
nie je dostatočne kvalifikovane rozvrátené a že rozvod je i v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.
Obaja manželia s rozvodom ich manželstva súhlasili, nakoľko ako manželia už spolu nežijú a nevedia

si ani predstaviť ich zotrvanie v manželskom zväzku tak, aby manželstvo plnilo všetky svoje funkcie.
Nemožno dvoch dospelých ľudí nasilu držať vo zväzku, ktorý nefunguje a v ktorom jeden z manželov
bol neverný druhému. Situácia, ktorá teraz nastala a to, že súd návrh zamietol, prispieva ešte k väčším
a hlbším rozporom a rozvratu manželstva, čo bude mať v konečnom dôsledku i vplyv na vytvorenie
zdravého rodinného prostredia pre výchovu ich syna.

2.2. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a manželstvo účastníkov konania
rozviesť, maloletého S. zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, styk matky s dieťaťom
neupraviť a zaviazať matku na platenie výživného vo výške 100 eur mesačne.
3. Manželka k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedla, že nevera, na ktorú sa odvolateľ
odvoláva, nebola založená na citoch, pričom známosť ukončila. Absencia intímneho styku neznamená,

že by ich manželstvo neplnilo iné spoločenské funkcie. Vzťahy medzi manželmi sa od nevery nezmenili,
čo dokazuje aj fakt, že naďalej spolu bývajú v spoločnom rodinnom dome, podieľajú sa na výchove syna.
S rozvodom súhlasila iba pre pocit viny z nevery a dúfala, že tým vyhovie navrhovateľovi. Vysporiadanie
majetkových pomerov nepovažuje za relevantný dôvod neopustenia spoločnej domácnosti. V spoločnej
domácnosti zotrvávajú najmä kvôli maloletému dieťaťu.

3.1. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu navrhovateľa nespochybnil, že manželstvo rodičov neplní svoj
spoločenský účel, avšak rodičia dieťaťa stále žijú v spoločnej domácnosti a podieľajú sa na výchove
dieťaťa. V rámci súdneho konania menili rodičia svoje návrhy vo vzťahu k starostlivosti o dieťa, avšak
ich návrhy v žiadnom prípade neodzrkadľovali skutočnú situáciu vo vzťahu k dieťaťu. Ani psychológ

sa nevedel jednoznačne vyjadriť, komu z rodičov by za týchto podmienok mal byť maloletý Maximilián
zverený do osobnej starostlivosti.
4.1. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.5. Navrhovateľ k vyjadreniu manželky v písomnom vyjadrení potvrdil, že ich manželstvo je iba formálnym
zväzkom, neplní si žiadnu zo svojich funkcií a jediné, o čom spolu komunikujú, je iba výchova ich syna.
Manželka odchádza v nedeľu o 17.00 hod do K. a vracia sa v piatok o 17.00 hod. domov. Spolu vôbec

nekomunikujú, iba nevyhnutné veci ohľadne syna. Vyjadrenie manželky, že nevera nebola založená na
citoch, je zarážajúce a ubližujúce, nakoľko v manželstve si majú byť manželia verní a toto manželka
porušila bez ohľadu na to, či to bolo založené na citoch alebo nie. Navrhovateľovi však týmto veľmi
ublížila, sklamala jeho dôveru a v tomto zväzku nevie zotrvať a začať jej opätovne veriť. S manželkou
nemajúžiadnespoločnéaktivity,netráviažiadnyspoločnýčas,manželstvosineplníanifunkciuvintímnej

forme, ani spoločenskú či hospodársku, nakoľko spolu nehospodária. On zabezpečuje starostlivosť o
syna od nedele večera do piatku večera v ich rodinnom dome, spláca úver sám a zdá sa mu nereálne,
aby z domu odišiel a našiel si podnájom. Keď príde manželka v piatok domov, snaží sa odísť buď k jeho
rodičom, alebo si dáva služby na víkend, aby mohla byť so synom v dome a on aby od nedele večera
vedel zabezpečiť starostlivosť o syna. Už v priebehu konania manželka potvrdila, že manželstvo neplní
ani jednu z funkcií a súhlasila s rozvodom.

6. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že rodinné zázemie má v G. nad G., kde žijú jej
rodičia, pričom súhlasili, aby aj s maloletým prišla k ním bývať. S tým nesúhlasil otec dieťaťa. Matka
prihliada aj na vyjadrenie dieťaťa, ktorý na pohovore s psychológom vyjadril, že chce zostať v mieste
bydliska a navštevovať svoju školu. Matka navrhla otcovi, aby problém bývania vyriešili kúpou bytu,
pričom maloletý by zostal bývať v rodinnom dome a oni by sa podľa striedavej starostlivosti striedali v

bývaní v ich rodinnom dome a byte. S týmto návrhom otec nesúhlasil. Za danej situácie je veľmi náročné
pre matku dospieť k akejkoľvek dohode s ním.
7.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný

dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“),
viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav
veci, nevykonal dôkazy, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8.Predmetom tohto konania v danej veci je návrh navrhovateľa na rozvod jeho manželstva s manželkou.
V podanom návrhu dôvodil navrhovateľ predovšetkým neverou manželky, ktorá v roku 2013 nadviazala

známosť s iným mužom. Kvôli synovi zotrval v manželskom zväzku, vzťah obnovili. K úplnému narušeniu
vzťahu došlo v júni 2020, keď zistil opakovanú neveru zo strany manželky. Manželka v priebehu konania
s rozvodom súhlasila.
8.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietol
dôvodiac, že nezistil, že manželstvo je dostatočne kvalifikovane rozvrátené a rozvod je v rozpore so

záujmom maloletého dieťaťa.
8.2.Srozsudkomsúduprvejinštanciesanestotožnilnavrhovateľ,ktorýhonapadolodvolaním.Manželka
v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolania navrhovateľa, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci nedostatočne zistil

skutkový stav, keď nevyhodnotil všetky tvrdenia tak navrhovateľa, ako aj manželky. Navrhovateľ v
priebehu konania tvrdil, že stratil dôveru k manželke, že síce bývajú v jednom dome, ale intímne sa
nestýkajú, spoločne nehospodária a iba spoločne sa podieľajú na výchove ich syna.
10.Vzhľadom na nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, ako aj nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia, sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie stal pre odvolací súd nepreskúmateľným, ktorá

skutočnosť aj v zmysle nového Civilného sporového poriadku zakladá dôvod na zrušenie a vrátenie veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V danom prípade súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný
stav veci, odvolací súd nemal dostatok dôkazov na zmenu, či potvrdenie napadnutého rozhodnutia, z
ktorého dôvodu preto nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na nové prejednanie, zistenie skutočného stavu veci a následné nové rozhodnutie.

11. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí návrhu na rozvod manželstva oprel predovšetkým o
skutočnosť, že manželia spolu žijú ako rodina, zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa a preto nezistil
dostatočne kvalifikovane, že manželstvo je rozvrátené. V danom rozhodnutí sa súd prvej inštancie úplne
vyhol odpovedi na dôvody, pre ktoré navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva. Vôbec nevyhodnotilneveru manželky, ktorá v roku 2013 nadviazala známosť s iným mužom a následne aj opakovane v
roku 2020 opätovne nadviazala známosť s ďalším mužom. Taktiež sa súd prvej inštancie nedostatočne
vysporiadal aj s plnením funkcií manželstva, keď obaja účastníci konania zhodne tvrdili, že sa intímne

nestýkajú, že spoločne nehospodária. Plnia spoločne iba výchovnú funkciu voči maloletému dieťaťu,
ktorá im prináleží ako rodičom bez ohľadu na skutočnosť, či žijú v manželskom zväzku alebo nie. Súd
prvej inštancie v odôvodnení tvrdil, že manželia žijú ako rodina. Nie je zrejmé, ako k tomuto tvrdeniu
súd prvej inštancie a na základe akých skutočností dospel. Nie je možné stotožniť vedenie spoločnej
domácnosti manželmi s bývaním v rodinnom dome účastníkov konania, ktorí spolu nekomunikujú, riešia

iba problém ohľadne výchovy maloletého dieťaťa. Navyše za situácie, že navrhovateľ uviedol, že v
piatok, keď sa manželka vráti zo školy (policajná akadémia) odchádza z rodinného domu buď k svojim
rodičom alebo si berie prácu na víkend a vracia sa až v nedeľu, keď manželka odchádza opätovne
do školy. Manželka je celý týždeň v škole v K. a de facto sa vlastne ani nestretávajú. Bývanie oboch
manželov v rodinnom dome bez vzájomnej komunikácie, bez spoločného hospodárenia, bez spoločných
záujmov, nie je možné stotožniť s vedením spoločnej domácnosti. Navrhovateľ v podanom návrhu, ako

aj v priebehu konania opakovane uvádzal, že ich manželstvo je iba formálne. Túto skutočnosť vo svojom
výsluchu na pojednávaní potvrdila aj manželka, keď uviedla, že: „ je pravdou, že som len vydatá“. Taktiež
potvrdila, že podľa nej je hlavnou príčinou rozvratu manželstva jej nevera. Súd prvej inštancie sa vôbec
v napadnutom rozsudku, jeho odôvodnení týmito tvrdeniami a okolnosťami vôbec nezaoberal. Taktiež
úplne opomenul vyhodnotiť hospodársku funkciu manželstva, či manželia spoločne hospodária, pričom

je potrebné poznamenať, že podieľanie sa na nákladoch súvisiacich so starostlivosťou a výchovou
maloletého dieťaťa, nie je možné považovať za spoločné hospodárenie.
11.1. Súd prvej inštancie vyhodnotil nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre rozvod manželstva,
nakoľko rozvrat, na ktorý poukazoval navrhovateľ nebol dostatočne trvalý. Toto svoje tvrdenie však súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Z doteraz vykonaných dôkazov vyplýva, že manželka

už v roku 2013 nadviazala známosť s iným mužom, pričom aj po ukončení tohto vzťahu, opätovne v roku
2020 mala mimomanželský vzťah. Je úplne irelevantné, či išlo o citový alebo iba o sexuálny, či iný vzťah.
11.2. Odvolací súd iba k odôvodneniu rozhodnutia súdom prvej inštancie v tom smere, že rozvod
manželstva by bol v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, dodáva, že je nesporné, že ani jeden
rozvod manželstva nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré z manželstva pochádza. Tento dôvod, hoci

závažný, nie je však dôvodom určujúcim pre splnenie podmienok pre rozvod manželstva.
12.V ďalšom konaní súd prvej inštancie zameria svoju pozornosť predovšetkým na zistenie skutočného
stavurozvratumanželstvaúčastníkovkonania,opätovnemanželovkpríčinámaokolnostiamichrozvratu
vypočuje, zistí súčasný stav vzťahu manželov a následne rozhodne vo veci rozvodu manželstva. Keďže
s rozvodom manželstva súvisí aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu a súd prvej inštancie sa vzhľadom na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva nezaoberal a
nevykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie aj o výkone rodičovských práv a povinností, odvolací
nemal dostatok dôkazov na zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd iba dodáva, že skutočnosť,
že manželia sa nevedeli dohodnúť, resp. nevedeli sa jednoznačne vyjadriť akým spôsobom by mali
byť upravené práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu

na rozvod manželstva a následné neupravenie týchto práv a povinností. Súd je povinný v prvom rade
viesť manželov k zmieru a ak tento nie je možné, následne vykoná dokazovanie na zistenie skutočného
stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci tak návrhu na rozvod manželstva, a v prípade, že zistí rozvrat
manželstva, ktorý je hlboký a vážny, zistí aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a následne aj o týchto rozhodne.

13.V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie v naznačenom smere v potrebnom rozsahu
a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc
sa v ňom i s námietkami navrhovateľa uvedenými v podanom odvolaní a tvrdeniami matky uvedenými v
podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, a to v zmysle ustanovenia § 220 CSP. Zároveň rozhodne
i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).