Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200699
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1412200699.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a
sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: F. O., A.. XX.XX.XXXX,
W. W., M. X, právne zastúpený: JUDr. Daniel Urban, advokát, so sídlom Bratislava, Uhrova 18, proti
žalovanému: Správcovské bratislavské družstvo, so sídlom Bratislava, Drobného 27, IČO: 35 803 843,
právne zastúpený AK JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 162, IČO: 36

863 971, za účasti intervenientov na strane žalovaného: 1/ QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Košice, Štúrova 27, IČO :36 855 472, 2/ MT Agency, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mlynarovičova 10, IČO: 35 942 681, o bolestné 596 eur a náhradu za stratu na
zárobku 630,64 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. apríla
2016 č.k. 11C 66/2012-278 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konane a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
proti žalovanému domáhal zaplatenia náhrady za bolestné vo výške 596 eur a náhrady za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti vo výške 630,64 eur a náhrady trov konania, zároveň konanie v časti
ozaplateniesumy62,51eurtitulomnáhradyzastratunazárobkupočaspracovnejneschopnostižalobcu

zastavil, s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od jeho právoplatnosti.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 30.11.2010 pri ceste z obchodu
domov sa pošmykol na zle udržiavanom chodníku pred obytným domom v W. na M. X, v dôsledku
čoho spadol a zlomil si nohu vo vonkajšom členku. V čase pádu bol chodník namrznutý a zasnežený.
Za posyp a udržiavanie chodníka označil ako zodpovedný subjekt žalovaného podľa § 6 ods. 1 VZN

Mestskej časti Bratislava - T.. Pracuje ako ošetrovateľ v zariadení pre seniorov, v dôsledku úrazu
bol práceneschopný, pričom mu mala vzniknúť strata na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti.
Obrátil sa na žalovaného s nárokom na náhradu škody na zdraví, ktorú žiadosť žalovaný riešil cez
poisťovňu - intervenient 1/. Podľa žalobcu v stanovisku poisťovne, ktoré mu táto zaslala, bolo uvedené,
že spoločnosť MT Service, s.r.o., ktorá mala vykonávať zimnú údržbu komunikácií, vykonala posyp
chodníka na M. J.. X Q. W. dňa 30.11.2010 medzi 4,00 a 7,00 hod. rannou. Zároveň poisťovňa

poukazovala na teplotu vzduchu, ktorá bola v tom čase -4 do +1 C, pričom slabo snežilo od polnoci
do 5,00 hod.. Žalobca mal za to, že najmä počas takýchto teplôt, kedy sa sneh topí a znova namŕza,
je potrebné klásť väčší dôraz na posyp chodníka a komunikácií. Poisťovňa pritom nedoložila doklad,
že posyp bol vykonaný, naopak, podľa vyjadrení, ktoré získal od obyvateľov domu a aj zástupkyne
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, chodník nebol vôbec odhrnutý o 6,30 hod.. Zástupkyňa
vlastníkov mu tiež uviedla, že ju kontaktovali kvôli neschodnému chodníku v tomto zmysle obyvatelia

bytového domu po 9,00 hod a následne upozorňovala telefonicky p. L. a F., ako osoby konajúce
za žalovaného. V ďalšej odpovedi žalobcovi mala poisťovňa tvrdiť, že úraz sa stal v dôsledku jehonepozornosti pri prekračovaní nahrnutého snehu medzi chodníkom a priľahlým parkoviskom, čo však
považuje za nepodložené. Kontrola komunikácie spoločnosťou MT Service, s.r.o., bola vykonaná až po
jeho úraze. Žalobou si uplatňuje nárok na jednorazové odškodnenie bolestného vo výške 596 eur, ktorá

výška bola stanovená na základe lekárskeho posudku 40 bodov. Nárok mu vznikol v roku 2011, kedy
sa mu ustálil zdravotný stav. Stratu na zárobku si uplatňuje za obdobie od 01.12.2010 do 28.02.2011 vo
výške 460,43 eur a za obdobie od 01.03.2011 do 31.03.2011 vo výške 170,20 eur.

3.Súdprvejinštancievydalvovecidňa30.01.2012platobnýrozkaz,ktorýmuložilžalovanémupovinnosť

na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal žalobu zamietnuť
z dôvodu rozporovania skutkového stavu uvádzaného žalobcom a z dôvodu nesplnenia predpokladov
nároku na náhradu škody, keď žalobca podľa neho nepreukázal výšku škody, porušenie povinností
žalovanéhoprivýkonesprávyapoukázalnaneexistenciupríčinnejsúvislostimedzikonanímžalovaného
súvisiacim s výkonom správy a vzniknutou škodou. Podľa tvrdenia žalovaného, v deň, kedy došlo
ku škodovej udalosti, slabo snežilo. Z vyjadrenia spoločnosti, ktorá vykonáva pre neho zimnú údržbu

komunikácií zistil, že bol vykonaný dňa 29.11.2010 odhrn a následný posyp proti poľadovici a dňa
30.11.2010 bol vykonaný posyp proti poľadovici. Následne v priebehu dňa bola vykonávaná údržba
podľa aktuálnej potreby tak, aby bola zabezpečená schodnosť chodníkov. Žalovaný nahlásil vznik
škody zmluvnej poisťovni, avšak bez priznania zodpovednosti. Zo šetrenia poisťovne podľa neho
vyplynulo, že žalobca utrpel úraz pri prekračovaní nahrnutého snehu medzi chodníkom a priľahlým

parkoviskom, pričom schodnosť samotného chodníka bola zachovaná. Žalobca si podľa neho zvolil
sám miesto prechodu v mieste, ktoré na to nie je určené, a úraz žalobcu teda nemal za spôsobený
porušením povinností správcu, ale tým, že si počínal tak, že v dôsledku vlastnej nepozornosti a
neobozretnosti si spôsobil škody na zdraví - porušil tak generálnu prevenciu podľa § 451 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Namietal tiež, že žalobca podľa neho nepreukázal príčinnú súvislosť

medzi poškodením zdravia a konaním - opomenutím správcu vo vzťahu k uplatnenej výške škody.
Rozporoval príčinnú súvislosť medzi úrazom a pretrvávajúcimi zdravotnými problémami žalobcu vo
vzťahu k dĺžke dočasnej práceneschopnosti počas trvania dvoch dočasných práceneschopností. Dĺžku
práceneschopností uvádzanú žalobcom považoval za neopodstatnenú majúc za to, že v súvislosti so
zlomeninou vonkajšieho členka súvisí len lekárska správa z úrazovej ambulancie z 30.11.2010. Ďalšie

lekárske správy nepovažoval za úrazového charakteru. Žalobca v ňom uvádza ako diagnózu akútne
lumbago, čo môže byť následkom nejakého úrazového deja a prejaví sa približne do týždňa - dvoch
od úrazu, ale nie po 54 dňoch od úrazu. U samotného žalobcu boli zistené v objektívnom náleze aj iné
diagnózy nie úrazového charakteru.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa výpovede žalobcu k úrazu prišlo dňa 30.11.2010, keď išiel z
nákupu o 11.00 hod, šmykol sa na chodníku vedľa lavičky pred domom Q. W., M. X. Na chodníku bol
sneh, pod ním ľad, videli to svedkyne pani F. a jeho matka, ktoré boli v tom čase vonku so psíkmi. Zlomil
si ľavú nohu, cez RZP bol prevezený do nemocnice. Bola zistená vnútorná zlomenina členka. Žalovanú
sumu 596 eur si uplatňuje titulom bolestného podľa bodového ohodnotenia od lekárov a žalovanú sumu

630,64 eur si uplatňuje ako rozdiel jeho príjmu. Na otázku súdu prvej inštancie uviedol, že celý chodník
bol zasnežený a nebol vykonaný posyp.

5. Z obsahu výpovede štatutárneho zástupcu intervenienta 2/ U. P. zistil, že jeho firma vykonávala pre
žalovaného údržbu aj v dobe úrazu, s touto činnosťou má skúsenosti, spôsob vykonávania údržby je

stanovený vo VZN MČ - T.. V danom prípade on osobne nebol na mieste v uvedenom dni, dozvedel
sa o prípade od žalovaného s tým, že dostal informáciu v doobedňajších hodinách. Zistil, že v ten deň
vykonával na danom úseku údržbu p. X. a kontrolór p. O.. Žalovaný kontaktoval pracovníka - p. X.,
že na danom mieste sneží, aby sa vrátili. Podľa informácie od p. X. zistil, že sa mal stať úraz, kde
pán prekračoval chodník, prestupoval z jednej komunikácie na druhú cez sneh. Nevedel, či sa jedná o

žalobcu. Ku každej zmluve je náčrt, ktoré miesta komunikácie sa udržujú.

6. Z výsluchu svedkyne X. W., matky žalobcu zistil, že v ten deň nesnežilo. X. - žalobca išiel kúpiť
potraviny, ona bola vonku so psíkom. Stála so susedou pri dome na trávniku, chodník pred domom bol
zasnežený a rozprávali sa, že nie je odhrnuté a pod snehom je ľad. X. z obchodu niesol malý nákup,

prechádzal po chodníku pred lavičkou, šmykol sa, padol. Mal zimnú obuv s podrážkou.

7. Z výpovede svedkyne B. F. zistil, že žalobca je jej známy, poznajú sa cez venčenie psíkov. Ona išla v
ten deň na vychádzku so psom, lepšie bolo chodiť po trávniku, lebo na chodníku bol poprašok. Chodníkpred domom nebol uprataný. Prechádzala sa a cestou späť stretla mamu žalobcu. Keď sa rozprávali,
matka povedala, že ide Peťo, otočili sa a vtedy sa pri lavičke šmykol a padol.

8. Z výpovede svedkyne U. F., susedy v dome, kde býva žalobca a zároveň zástupca vlastníkov bytov
v bytovom dome, súd prvej inštancie zistil, že v deň, keď došlo k úrazu, vychádzala z domu o 6.30 hod.
do práce, prešla celý úsek od domu na zastávku. Volala prvýkrát pani F., ktorá má v kompetencii ich
dom. Povedala jej, že nie je odhrnuté a je ľad. Jedná sa o dlhý chodník a v dome býva veľa starších
ľudí. Následne, keď bola v práci, volali jej obyvatelia z domu, že je to zľadovatené a neodhrnuté. Vtedy

druhýkrátvolalap.F..Tretíkrátdotyčnejvtendeňtelefonovalaaoznámila,žeužmajúúraz.Onapriúraze
žalobcu nebola. Potvrdila, že napísala aj písomné stanovisko dňa 26.7.2011 adresované poisťovni. V
ňom uviedla, že nesúhlasí s tým, že v deň 30.11.2010 bolo riadne odhrnuté v čase od 4,00 do 7,00 hod..
Na úraz žalobcu upozornila p. F. svedkyňa. Dňa 30.11.2010 svedkyňa odchádzala o 6,30 do práce a
mala problém prejsť chodníkom od domu, lebo vôbec nebolo odhrnuté, nebol vykonaný žiadny posyp
proti pošmyknutiu a o 9,00 hod. jej volali susedia na mobil, že majú problém vyjsť von z domu. Ďalej

uviedla, že počas zimnej údržby roka 2010-2011 viackrát telefonovala p. F. Y. F.. L., že nemajú riadne
odhrnutý chodník.

9. Z výpovede svedka U. O. zistil, že tento má na starosti kontrolu po pracovníkoch, čo odhŕňajú sneh.
Ak zistí nedostatok, pracovníka pošle späť odstrániť nedostatok alebo to urobí sám. On tam v deň úrazu

bol ráno.

10.ZvýpovedesvedkaG..Š.X.zistil,žekeďsadopočul,žebolúraz,bolnaO.,vrátilsanadanémiestoa
jedna pani mu povedala, že sa stal úraz na mieste, kde končí chodník a začína cesta. Oni majú v údržbe
časť od vchodu domu. Daný deň vykonal posyp, nebola námraza. Na mieste bol ráno a potom po úraze.

11. Zo správy - výkaz prác od MT Agency, s.r.o. mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa
29.11.2010 bol vykonaný odhrn snehu a posyp proti poľadovici a dňa 30.11.2010 bol vykonaný posyp
proti poľadovici. Kompletný výkaz prác na všetkých objektoch bol a je k dispozícii žalovanému.

12. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.12.2010 mal preukázané, že žalobcovi bola priznaná
dávka nemocenského za obdobie od 11.12.2010 vo výške 9,352 eur na deň. Z Rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zo dňa 16.03.2011 mal za preukázané, že žalobcovi bola priznaná dávka nemocenského za
obdobie od 11.03.2011 do zániku nároku na nemocenské 10,922 eur na deň.

13. Súd prvej inštancie vychádzal aj z vyjadrenia P.. M. G., všeobecný lekár zo dňa 07.09.2015
k dočasnej práceneschopnosti žalobcu, že dočasná práceneschopnosť žalobcu od 01.03.2011 do
31.03.2011 bola vypísaná z dôvodu hospitalizácie, ktorá nebola v priamej príčinnej súvislosti s úrazovým
dejom z 30.11.2010. Ochorenie, ktoré bolo príčinou hospitalizácie, vzniklo počas rekonvalescencie
úrazu. Závery z lekárskych správ z 23.01.2011 - akútne lumbago popisujú ochorenie, ktoré nevzniklo

úrazovým dejom alebo úrazom priamo, nie je však vylúčená súvislosť týchto ochorení v súvislosti s
liečebným režimom ochorenia. Zdravotné problémy žalobcu vo vzťahu k dĺžke prvej práceneschopnosti
sú podľa vyjadrenia v príčinnej súvislosti s úrazom, dĺžka práceneschopnosti bola predĺžená ochorením,
ktorého vznik priamo nesúvisí s úrazom 30.11.2010, ale môže súvisieť s liečebným režimom ochorenia.
Zdravotné problémy žalobcu vo vzťahu k dĺžke druhej práceneschopnosti nie sú podľa vyjadrenia v

súvislosti s úrazom, ale recidívou iného ochorenia.

14. Z výpisu LV č. XXXX, k.ú. T., súd prvej inštancie zistil, že na uvedenom liste vlastníctva je zapísaný
bytový dom súpisné číslo XXXX na pozemku parc. č. XXXX, M. X W.. Právny vzťah k pozemku parcela č.
XXXX pod stavbou je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela registra „C“. Pozemok je v spoluvlastníctve

vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomu.ZČestnéhoprehláseniažalobcu,podpísaného
dňa 7.1.2011 žalobcom a svedkami X. W. Y. B. F. zistil, že sa žalobca dňa 30.11.2010 šmykol na
zasneženom a namrznutom chodníku priamo pred bytovkou na M. J.. X Q. W. a pri páde si zlomil ľavú
dolnú končatinu. Uvedené videli svedkovia.

15. Podľa Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. K XXXXXX z 1.12.2010 mal za preukázané, že
žalobca bol dočasne práceneschopný od 01.12.2010 a práceschopný od 01.03.2011.16. Z lekárskeho Posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia pre žalobcu vyvodil, že tento
vykonal P.. G. P., odborný lekár, chirurg, dňa 31.11.2011 a hodnotenie ustálil na 40 bodov pre diagnózu
zlomenina vonkajšieho členku úplná, bez posunu - 199/B.

17. Zo Zmluvy o zabezpečení zimnej údržby uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom a
intervenientom MT Agency, s.r.o. ako zhotoviteľom, dňa 13.11.2009 v znení dodatku z 12.11.2010 a
15.11.2011, mal za preukázané, že jej predmetom je zabezpečenie vykonávania zimnej údržby na
komunikáciách priľahlých k nehnuteľnostiam určených objednávateľom v prílohe, medzi nimi aj M. X W.,

spočívajúce v zabezpečení schodnosti komunikácií, odhrnu snehu a rozbíjania ľadu na komunikáciách
priľahlých v čase od 06.00 hod. ráno do 21.00 hod. večer, zabezpečenie proti poľadovici ráno od 06.00
hod. ráno do 21.00 hod. večer a zabezpečenie rozbíjania ľadu v čase od 06.00 hod. ráno do 21.00 hod.
večer.

18. Ustálený skutkový stav právne posúdil podľa § 420 OZ, § 444 OZ, § 446 OZ, § 8a ods. 1 zák.

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 9 ods. 2 zák. č. 183/1993 Z.z., § 3d
ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 9 ods. 2 zák. 135/1961 Zb. a podľa §
9a ods. 4 uvedeného zákona. Tiež vec právne posúdil i podľa VZN MČ Bratislava - T., č. 1/2008, §
6 ods. 2, podľa ktorého udržiavanie poriadku na verejnom priestranstve podľa ods. 1 je povinnosť,
zabezpečiť zametaním, kropením, proti prašnosti, odstraňovaním snehu, ľadu, náletov, blata, odpadkov

a iných nečistôt, pričom produkt, ktorý vznikne udržiavaním poriadku nemožno ponechať na chodníku,
ani umiestniť na priľahlú cestu, miestnu komunikáciu alebo inú nehnuteľnosť, ktorá na to nie je určená;
Sneh a ľad možno umiestniť aj na priľahnú nehnuteľnosť, ktorou je nezastavaný pozemok vo vlastníctve,
alebo v správe Mestskej časti.

19. Súd prvej inštancie zaujal názor, že všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 OZ
je založená na súčasnom splnení štyroch podmienok: 1. Porušení právnej povinnosti, 2. Existencii
škody, 3. Vzťahu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4. Prezumovaného
zavinenia. Za porušenie právnej povinnosti mienil objektívne vzniknutý rozpor, ako fyzická či právnická
osoba jednala príp. opomenula jednať a tým, ako mala konať, aby dostala zadosť povinnosti ukladanej

jej právnym predpisom či inou právnou skutočnosťou. Konštatoval, že protiprávne konanie musí byť
poškodeným preukázané, rovnako tak vznik škody a príčinná súvislosť.

20. Pod pojmom škoda vysvetlil, že ide o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi.

21. Zopakoval, že v danej veci je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví - bolestné a
na strate na zárobku počas trvania dočasnej práceneschopnosti, pričom podľa žalobcu zodpovednosť
žalovaného ako správcu bytového domu je odvodzovaná z toho, že v danom čase úrazu porušil
právnu povinnosť udržiavať poriadok na chodníku, ktorú mu stanovuje § 6 ods. 2 VZN a že v dôsledku

uvedeného mu vznikla škoda na zdraví a strata na zárobku.

22. V konaní vyhodnotil za nesporné, že žalovaný na základe zmluvy o výkone správy vykonáva správu
bytového domu M. X Q. W., rovnako aj, že mal ako správca uzavretú s intervenientom 2/ zmluvu o
vykonávanízimnejúdržby.Skutočnosť,žeuvedenýchodníkjepriľahlýmkbytovémudomu,vyvodilzlistu

vlastníctva uvedeného vyššie, kde pozemok je vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu. Za sporné medzi stranami označil: vznik škody, jej výška, porušenie právnej povinnosti
žalovaným a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti žalovaného a zavinenie.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie z výpovede žalobcu, podporenej výpoveďami

svedkýň W. Y. F.. F. za preukázané, že žalobca dňa 30.11.2010 spadol pri lavičke na chodníku k
bytovému domu nachádzajúcom sa v W., M. X, ktorý je spojovacou cestou k bytovému domu, kde
on býva s matkou. V tom čase bol podľa neho na chodníku snehový posyp, ktorý nebol odhrnutý a
pod ním ľad - neodstránený, takže k pádu žalobcu došlo v dôsledku pošmyknutia. Žalovaný uvedené
tvrdenie spochybňoval, keď tvrdil, že k úrazu došlo prekračovaním nahrnutého snehu medzi chodníkom

a priľahlým parkoviskom, teda na inom mieste, rovnako tvrdil, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť,
keď vedel, že vstupuje na chodník, ktorý javil známky zimného počasia a mal teda prispôsobiť svoj
pohyb a správanie. Ďalej tvrdil, že chodník bol ošetrený. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k
miestu úrazu sa jednoznačne vyjadril žalobca a zhodne aj svedkyne F. Y. W.. V tomto smere vykonal ajdôkaz - ohliadku na mieste samom - označenom žalobcom a svedkyňami - ako miesta, z ktorého videli
miesto úrazu. Zistil, že z nimi označenej pozície pred bytovým domom bolo na miesto úrazu možno
reálne dovidieť priebeh úrazového deja. Naopak svedkovia vypočutí na návrh žalovaného - p. O. Y.

X. na mieste úrazu v tom čase neboli, keď ich informácie, ktoré mali od žalovaného, a to o mieste
úrazu a ktoré zdieľal aj intervenient 1/ boli sprostredkované. Súd prvej inštancie uzavrel, že miesto, kde
došlo k úrazu, bolo pred lavičkou pred bytovým domom na chodníku. Pokiaľ sa jedná o stav schodnosti
chodníka, vychádzal z toho, že žalobca opäť zhodne s výpoveďami svedkýň preukázal jeho stav -
závadu v schodnosti. Vyhodnotil, že jeho výpoveď korešponduje aj s výpoveďou svedkyne p. F.O., ktorá

žalovanémuoznamovalavtendeňdvakrátzávaduvschodnostiariešilauvedenúotázkuakozástupkyňa
vlastníkov. Jej výpoveď posúdil ako presvedčivú, s tým, že nadväzovala na výpovede žalobcu a svedkýň,
ktoré v čase úrazu sa nachádzali na blízku a tiež uviedli, že sa pohybovali po trávniku, lebo chodník
nebol odhrnutý. Pripomenul, že žalovaný sa bránil, že nezanedbal povinnosť udržovať chodník, toto
vykonal prostredníctvom firmy na základe zmluvy o zimnej údržbe. Konštatoval, že pracovníci firmy -
svedkoviazhodneuviedli,ževraňajšíchhodináchbolvykonanýposyp.Nakoľkovšakvnocislabosnežilo

a teplota bola cca okolo 0 oC, uvedený posyp podľa názoru súdu prvej inštancie nebol dostatočný na
zabezpečenie schodnosti chodníka. Vychádzal zo zistenia, že v priebehu dňa žalovaný, resp. pracovníci
firmy zabezpečujúcej zimnú údržbu na mieste M. X W. opakovane neboli na danom mieste a nevykonali
iné práce v súvislosti so zabezpečením schodnosti chodníka. Na miesto sa dostavili až po úraze žalobcu.
Z uvedeného zistenia potom vyvodil, že chodník bol zasnežený, pod ním ľad, nebola zabezpečená jeho

schodnosť. Z dokazovania tiež ustálil, že žalobca cestou z obchodu išiel riadne po chodníku, mal obutú
primeranú zimnú obuv, niesol ľahší nákup, nebežal, ani sa nepohyboval nevhodným spôsobom, nedošlo
ani ku náhlej zmene počasia. Z dokazovania preto nezistil skutočnosť, ktorá by preukazovala spoluúčasť
alebo zavinenie žalobcu pri páde.

24. Čo sa týka výšky náhrady škody, súd prvej inštancie vykonal dôkaz oboznámením sa s listinou -
lekársky posudok o bolestnom. Konštatoval, že v konaní nebola namietaná správnosť tohto lekárskeho
posudku, ani bodového ohodnotenia bolestného a výška bolestného. Nemal preto dôvod doplňovať
dokazovanie na overenie správnosti výpočtu škody pokiaľ ide o bolestné žalobcu.

25. V konaní však bola žalovaným rozporovaná výška škody - straty na zárobku počas trvania prvej
a druhej dočasnej práceneschopnosti žalobcu. Uviedol, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení
predložil potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a 2 lekárske správy z 23.1.2011 vystavené P..
F. - lekár a P.. O. - internista. Z nich súd prvej inštancie zistil, že žalobca mal po páde fraktúru
ľavého vonkajšieho členka a dňa 30.11.2010 mal naloženú sadrovú dlahu. Od 21.1.2011 uvádza

žalobca ťahavé bolesti v krížoch, vyrážajúce do pravej dolnej končatiny po pravej strane zadnej,
dnes ráno mravčenie všetkých prstov pravej nohy, neudáva predchádzajúci úrazový dej. Odporučené
neurologické vyšetrenie so záverom ak. Lumbago a iné. Uvedenú skutočnosť - príčinnú súvislosť dĺžky
dočasnej práceneschopnosti s úrazom, označil za spornú. Súd prvej inštancie preto vykonal dôkaz -
dopyt na ošetrujúceho lekára žalobcu, P.. G., z ktorého vyplynulo, že zdravotné problémy žalobcu vo

vzťahu k dĺžke prvej práceneschopnosti sú v príčinnej súvislosti s úrazom, dĺžka práceneschopnosti
bola predĺžená ochorením, ktorého vznik priamo nesúvisí s úrazom 30.11.2010, ale môže súvisieť s
liečebnýmrežimomochorenia.Zdravotnéproblémyžalobcuvovzťahukdĺžkedruhejpráceneschopnosti
podľa ošetrujúcej lekárky žalobcu nie sú v súvislosti s úrazom, ale recidívou iného ochorenia. V
tejto časti sa preto súd prvej inštancie s obranou žalovaného čiastočne stotožnil. Dospel k záveru,

že jednoznačne je dĺžka prvej dočasnej práceneschopnosti v príčinnej súvislosti v úrazovým dejom
do doby 23.1.2011, kedy na základe lekárskej správy bola diagnostikované akútne lumbago. Do
uvedeného dátumu posúdil ako jednoznačný nárok žalobcu na stratu na zárobku. Následne prijal záver,
že strata na zárobku, ktorú si žalobca uplatnil následne do skončenia prvej práceneschopnosti a počas
druhej dočasnej práceneschopnosti podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára jednoznačne nesúvisia s

úrazovým dejom. Úraz žalobcu bol na ľavej dolnej končatine, bolesti - komplikácie počas prvej dočasnej
práceneschopnosti boli na pravej dolnej končatine. Prihliadol na ust. § 120 ods. 4 OSP, platného v čase
prvoinštančného konania a v čase vydania napadnutého rozsudku, podľa ktorého boli účastníci povinní
navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia. Konštatoval, že okrem uvedených listín a správy od ošetrujúcej
lekárky žalobcu iné dôkazy strany sporu nenavrhli. Preto uzavrel, že uvedené žalobca nepreukázal.

26. V ďalšom súd prvej inštancie skúmal porušenie právnej povinnosti žalovaného. Stotožnil sa s
obranou žalovaného, že pasívne legitimovaným v tomto konaní bude subjekt, ktorý na základe právnych
predpisov je povinný udržiavať tento chodník schodným. Konštatoval, že podľa § 9 ods. 2 zák. č.135/1961 Zb., závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných
úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre
chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov

priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo
miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia
nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

27. Zhrnul, že žalovaný mal podľa žalobcu porušiť svoju právnu povinnosť tým, že riadne neošetril

chodníkpodľaVZN,naktoromchodníkusavytvorilavrstvaľadu,ktorýpokrylsnehanaňomdošlokpádu
a zraneniu žalobcu. Za povinný subjekt zaplatiť škodu označil subjekt, ktorý porušením svojich právnych
povinností spôsobil vznik škody žalobcovi, t.j. subjekt, ktorý je na základe právnych predpisov povinný
udržiavať schodnosť chodníka. Uviedol, že podľa § 9 ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách, pokiaľ
sú závady na schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti a nachádzajúcich sa v zastavanom území
spôsobené snehom, alebo poľadovicou, sú tieto závady povinní odstraňovať vlastníci, správcovia, alebo

užívatelia týchto nehnuteľností. Tieto osoby považoval za zodpovedné za škodu vzniknutú tým, že z tejto
priľahlej komunikácie sneh a ľad neodstránili. Konštatoval, že chodník, na ktorom žalobca utrpel úraz,
je priľahlým k nehnuteľnosti - bytovému domu W., M. X. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia
zákona o pozemných komunikáciách posúdil, že za údržbu tohto chodníka sú zodpovední priamo
vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto objekte. Vyslovil, že žalovaný ako správca bytového

domu bol povinný túto zimnú údržbu vykonávať len na základe zmluvy o výkone správy, ktorú uzavrel
ako správca podľa zákona č. 182/1993 Z.z. -§ 8, a nie ako správca podľa zákona č. 135/1961 Zb..
Z uvedeného vyvodil, že subjektom zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich vlastníkovi
domu sú podľa zákona 135/1961 Zb. priamo vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
v objekte M. X, W. a nie správca tohto objektu. Podľa názoru súdu prvej inštancie by nesplnenie

povinnosti žalovaného vykonávať zimnú údržbu na chodníkoch priľahlých k nehnuteľnosti - obytného
domu,ktorámuvyplývazozmluvyovýkonesprávy,zakladalajehozodpovednosťzaškoduibavovzťahu
k uvedeným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v tomto objekte a nie priamo voči žalobcovi.
Dospel k záveru, že žalovaný nie je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi na zdraví a
na strate na zárobku neschodnosťou chodníka priľahlého k budove, ktorú má vo svojej správe, a to ani

vtedy, ak je podľa zmluvy o výkone správy povinný zimnú údržbu tohto priľahlého chodníka vykonávať.
Uzavrel, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Pretože nezistil porušenie právnej
povinnosti žalovaným a následne ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
žalobe žalobcu nevyhovel. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol a nezaoberal sa výpočtom priznanej
náhrady straty na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti.

28. Konštatoval, že žalobca v priebehu konania, po začatí pojednávania vo veci samej, vzal späť žalobu
v časti sumy 62,51 eur z dôvodu nesprávneho výpočtu sumy pri uplatnení nároku na stratu zárobku
za obdobie počas druhej dočasnej práceneschopnosti, keď žalovaný a intervenienti voči čiastočnému
späťvzatiu nemali námietku. Súd prvej inštancie preto konanie v uvedenej časti zastavil podľa § 96 ods.

1,2 OSP.

29. O trovách konania nerozhodol (§ 151 ods. 3 OSP).

30. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne

a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o
absencii pasívnej legitimácie žalovaného v konaní a ani s tým, že žalovaný mal vykonávať zimnú údržbu
chodníka na M. J.. Č.. X iba vychádzajúc zo zmluvy o výkone správy domu podľa zákona č. 182/1993 Z.
z., keď poukázal na ust. § 9 ods. 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 9a ods. 3,

4 uvedeného zákona a 2 písm. e) všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti T. č. 1/2008, § 6 ods.
1, 2 a 3 uvedeného VZN. Mal za to, že pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z jasného znenia ust.
§ 9 ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách, v zmysle ktorého je zodpovednosť daná vlastníkom,
správcom alebo užívateľom nehnuteľností. Z uvedeného vyvodil, že povinnosť udržiavať schodnosť
chodníkov priľahlých k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v súvisle zastavanom území, hraničiacich s

cestou alebo miestnou komunikáciou majú okrem vlastníkov a užívateľov nehnuteľností aj správcovia
podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď zo zákona o pozemných komunikáciách
podľa neho nevyplýva, že pod pojmom „správcovia“ má ísť o iný subjekt. Poukázal aj na znenie VZN č.
1/2008, podľa ktorého správcom sa rozumie osoba, ktorá bola poverená vlastníkom vykonávať správua údržbu verejného priestranstva alebo nehnuteľnosti na základe právneho vzťahu. Do pozornosti dal
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 179/07 z 02.08.2007 podporujúce jeho
právny názor. Tiež mal za zrejmú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a

jeho úrazom. Pokiaľ ide o výšku škody v súvislosti s jeho druhou práceneschopnosťou od 01.03.2011
do 31.03.2011 uviedol, že i táto bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, nakoľko bez
vzniku zdravotných komplikácií v súvislosti s úrazom by nedošlo ani k týmto následným zdravotným
komplikáciám.

31. Žalovaný vo svojej odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.08.2016 navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť stotožniac sa s jeho odôvodnením. Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia
cestného zákona a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uviedol, že správca nekoná
pri svojej činnosti vo vlastnom mene ako samostatný subjekt, ale koná v mene vlastníkov bytov a
nebytových priestorov a na ich účet. Za subjekt zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich

podľa cestného zákona tak označil priamo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu
a nie jeho správcu. Pokiaľ ide o naplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu vyjadril
názor, že žalobca nepreukázal porušenie jeho právnej povinnosti z cestného zákona alebo zo VZN
č. 1/2008 Mestskej časti T., taktiež ani okolnosti, za ktorých došlo k úrazu. Vo vzťahu k výške škody
namietal, že druhá PN žalobcu od 01.03.2011 do 31.03.2011 nebola v súvislosti s úrazom, ale išlo o

recidívu iného ochorenia. Existenciu kauzálneho nexu taktiež nemal za preukázanú. Zopakoval svoju
argumentáciu o tom, že žalobca vedel o stave chodníka a jeho vlastné počínanie bolo v rozpore
so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Bolo podľa neho
potrebné predpokladať, že chôdza na zamrznutom chodníku si vyžaduje osobitnú opatrnosť.

32. Intervenient 1/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.08.2016 sa
v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.
V ďalšom písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 04.11.2016 vyjadril názor, že právna
norma vydaná v roku 1961 (cestný zákon) nemala v úmysle určovať povinnosti pri údržbe chodníkov
subjektom, ktoré vznikli a začali sa kreovať neskôr. Mal za to, že svoje postavenie správcu domu a z

toho odvodené právomoci má až na základe zákona č. 182/1993 Z. z. a na základe zmluvy o výkone
správy, keď v zmysle ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vykonáva správu domu v mene na
účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov a koná za nich pred súdom v súvislosti so správou
domu. Podľa ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí
domu a jeho spoločných zariadení zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca

teda nekoná vo vlastnom mene, ale ako zástupca solidárne zodpovedných vlastníkov, keď aj činnosť
správcu je financovaná z peňazí súkromných vlastníkov bytov. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 6Co 179/07 uviedol, že ním došlo k zrušeniu prvoinštančného súdneho rozhodnutia
prenedostatočnevykonanédokazovanieanieprenesprávneprávneposúdenieveci.Vzhľadomnavady
odvolania žalobcu spočívajúce v absencii dôvodov, pre ktoré považuje rozsudok súdu prvej inštancie za

nesprávny, navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť, resp. navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

33. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu intervenienta 1/ realizovanom prostredníctvom svojho
právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.02.2017 poukázal na

ust. § 81 a § 82 CSP a vyjadril názor, že jeho postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
zo zákona automaticky zaniklo účinnosťou nového procesného kódexu dňom 01.07.2016. Doplnil, že
bez ohľadu na úmysel zákona č. 135/1961 Zb. znenie jeho ust. § 9 ods. 2 do 30.06.1984 upravuje
zodpovednosť organizácie cestného hospodárstva za škody v súvislosti s poľadovicou. Od 01.07.1984
novela č. 27/1984 zaviedla nové znenie ust. § 9 ods. 2 o zodpovednosti vlastníkov, správcov alebo

užívateľov. Argumentoval, že podľa § 9 ods. 3 tohto zákona rozsah povinností uvedených v odseku 2
upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami, na účely
VZNč1/2008MestskejčastiT.sarozumiesprávcomfyzickáaleboprávnickáosobapoverenávlastníkom
vykonávať správu a údržbu verejného priestranstva alebo nehnuteľnosti. Na základe právneho vzťahu
a podľa uvedeného VZN udržiavať poriadok na verejnom priestranstve, ktorým je iný chodník, než

chodník podľa osobitného predpisu, je povinný vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti, keď podľa
ust. § 9a ods. 4 cestného zákona vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle
zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých
príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebosnehom a neboli bez prieťahov odstránené. Označil za nelogický argument intervenienta 1/, že správca
vykonáva činnosť len podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa konania správcu
v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov uviedol, že tento obstojí iba v situácii, keď

je žalovaným subjektom nejaký vlastník a nie za situácie, keď práva a povinnosti priamo zo zmluvy
má priamo správca. Pasívna legitimácia vlastníkov by bola podľa jeho názoru daná len v prípade, ak
by nemali so žalovaným uzatvorenú zmluvu o výkone správy. Vychádzajúc z VZN č. 1/2008 správcom
je osoba, ktorá bola poverená vlastníkom vykonávať správu a údržbu verejného priestranstva alebo
nehnuteľností na základe právneho vzťahu.

34. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však
bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, alebo či takýmto účastníkom hmotnoprávneho vzťahu je označený

žalovaný. Ide o posúdenie tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) v spore. Nie je pritom
rozhodujúce, či a na základe čoho fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti, kto má byť účastníkom
nejakého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či je jeho účastníkom objektívne. Nedostatok aktívnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, jeho
nositeľom nie je. O nedostatok pasívnej legitimácie ide vtedy, ak za žalovaného označený subjekt

nie je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávneho predpisu. Ide teda o stav vyplývajúci z
hmotného práva, ktorý konajúci súd posudzuje ex offo a „a priori“. Dôsledkom zistenia nedostatku
aktívnej alebo pasívnej legitimácie v spore je zamietnutie žaloby bez potreby jej vecného prejednania
(t. j. bez vykonania dôkazov).

37. V danom prípade súd prvej inštancie zvolil opačný postup, keď po prejednaní veci najprv hodnotil
vykonané dokazovanie a právne posudzoval zistený skutkový stav, dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a až potom zaujímal stanovisko k pasívnej vecnej legitimácii
žalovaného subjektu a právne uzavrel jej absenciu, z ktorého dôvodu žalobu napriek čiastočnému
ustáleniu žalovaného nároku žalobcu zamietol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je z tohto dôvodu

vnútorne nekonzistené a nekoherentné, porušujúce právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

38. Odôvodnenie napadnutého rozsudku pokiaľ ide o právny záver o absencii pasívnej legitimácie
žalovaného v konaní je navyše neprípustne zjednodušené, keď súd prvej inštancie nevysvetlil
pojmoslovie zákona 135/1961 Zb., koho považuje tento zákon za správcu nehnuteľnosti ako subjekt

zodpovedný za údržbu chodníka, na základe akých právnych úvah vychádzajúc z akých právnych
noriem dospel k záveru o tom, že týmto správcom v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. nie je správca
totožný so správcom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., keď neprihliadol na zmenu dikcie cestného
zákona zavedenú jeho novelou č. 27/1984 Z. z. Pokiaľ ide o konanie správcu v zmysle zákona č.
182/1993 Z. z. neuviedol právnu úvahu o tom, či v danom prípade ide práve o situáciu, keď správca

koná vo vlastnom mene vo vzťahu k tretím osobám titulom svojho právneho postavenia a práv a
povinností z tohto postavenia vyplývajúcich alebo o situáciu konania v mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, keď v danom prípade súd prvej inštancie svoje právne posúdenie
zisteného skutkového stavu a najmä právny záver o pasívnej legitimácie v spore nepodrobil týmto
širším právnym aspektom veci a širším právnym súvislostiam. Neuviedol tie právne normy, ktoré tieto

právne aspekty veci rieši a už vôbec nie svoj výklad týchto právnych noriem so zreteľom na predmet
posudzovaného konania. Vyššie uvedené zákony potom nekonfrontoval s VZN č. 1/2008 Mestskej časti
T..

39. Podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku („OSP“) platného a účinného do 30.06.2016, t. j.

v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré jeho vydaniu prechádzalo,
dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.Suvedenýmustanovenímkorešpondujeiaktuálneznenieust.§191ods.1CSP,podľaktoréhodôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti,pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,keďvzmysleods.2tohto
ustanoveniavierohodnosťkaždéhovykonanéhodôkazumôžebyťspochybnená,akzákonneustanovuje

inak.

40. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti

či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré
boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon
nepredpisujepravidlá,zktorýchbymalovychádzaťhodnoteniejednotlivýchdôkazovaichhodnotenievo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

41. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s

poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s
poznatkamizískanýmihodnotenímostatnýchdôkazovauváži,doakejmierysútietopoznatkysúladnéči
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov
je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v

záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie
súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

42. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani

polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

43. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v danej veci, podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno uzavrieť, že ich všetky vyhodnotil dostatočne logicky, a to pokiaľ ide o lekársku správu

- nález P.. M. G. všeobecnej lekárky žalobcu, zo dňa 07.09.2015 (č. l. 248 spisu). V bode a) nálezu
uviedla, že dočasná PN od 01.03.2011 do 31.03.2011 bola vypísaná z dôvodu hospitalizácie, ktorá
nebola v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, nakoľko dôvodom hospitalizácie bolo ochorenie, ktoré
vzniklo počas rekonvalescencie úrazu. V bode b) nálezu lekárka uviedla, že ochorenie vzniknuté dňom
23.01.2001 nevzniklo priamo úrazom, nevylúčila však súvislosť vzniku tohto ochorenia s liečebným

režimom ochorenia po úraze. V bode c) nálezu podľa lekárky P.. G. zdravotné problémy žalobcu
vo vzťahu k dĺžke 1. dočasnej PN sú v príčinnej súvislosti s úrazom z 30.11.2011, jej dĺžka bola
predĺženáochorenímpseudoradikulárnysy1.dxnesúvisiacimpriamosúrazom,avšakmožnosúvisiacim
s liečebným režimom ochorenia zapríčineného úrazom. Zdravotné problémy žalobcu vo vzťahu k dĺžke
2. dočasnej PN nie sú v príčinnej súvislosti s úrazom, ale recidívou ochorenia pseudoradikulárneho

sy 1.dx (o ktorom dôvodila, že môže byť súvisiaci s liečebným režimom žalobcu). Logické je preto i
také hodnotenie uvedeného listinného dôkazu, že PN od 23.1.2011 až do jej konca dňa 31.03.2011
bola reťazením príčinných súvislosti s úrazovým dejom, ktorý bol pre tieto zdravotné komplikácie
žalobcu zdrojom. Záver súdu prvej inštancie uvedený na strane 9 napadnutého rozsudku, že nárok
žalobcu titulom straty na zárobku je daný len do 23.01.2011, je tak nedostatočný, nepresvedčivý a

nepreskúmaeľný.

44. Vo vzťahu k ďalším skutkovým záverom súdu prvej inštancie je potrebné mu vytknúť, že v odôvodení
napadnutého rozsudku neuviedol, na základe akých dôkazných prostriedkov dospel k zisteniu, že
žalobca nie je vlastníkom bytu na M. J.. Č.. X, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že tam

býva, t. j. je užívateľom bytu s matkou. Nevykonal zistenie, resp. v odôvodnení napadnutého rozsudku
neuvádza zistenia, či je ako spolubývajúca osoba evidovaný u žalovaného ako správcu domu. Súd
prvej inštancie právne neodôvodnil, či vo vzťahu k nemu ako k osobe s vlastníkom bytu minimálne
spolubývajúcej vyplývajú pre žalovaného ako správcu daného obytného domu povinnosti zo Zmluvy ovýkone správy uzatvorenej podľa zákona č. 182/1993 Z. z. resp. či táto okolnosť je irelevantná vzhľadom
na zodpovednosť za škodu na zdraví spôsobenú poľadovicou na chodníku subjektmi podľa cestného
zákona.

45. V neposlednom rade je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť procesnú vadu spočívajúcu v
nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľností výroku napadnutého rozsudku, keď aj žalobu o zaplatenie
bolestného vo výške 596 eur a náhrady za stratu na zárobku 630,64 eur zamietol v celom rozsahu a
zároveň aj čiastočne zastavil konanie o zaplatenie sumy 62,51 eur titulom straty žalobcu na zárobku.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd
prvej inštancie nezákonným odôvodnením napadnutého rozsudku (vyhodnocovanie skutkového stavu
a dôkazov pred právnym posudzovaním pasívnej legitimácie v spore, nedostatočnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku a neaplikovanie všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení

a nevysvetlenie ich vzájomných súvislostí), nedostatočným a nie celkom logickým hodnotením
vykonaných dôkazov (lekárska správa P.. G.) a neuvedením, na základe akých dôkazov dospel k
niektorým skutkovým zisteniam (ustálenie, že na žalobcu sa nevzťahuje zmluva o výkone správy
uzatvorená so žalovaným), porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, keď zároveň
nepreskúmateľnosťou výroku napadnutého rozsudku nie je jasné, v akej časti súd prvej inštancie žalobu

zamietol a teda nie je zrejmý konkrétny rozsah podanej žaloby, v ktorej sa jej zamietnutie odvolaním
napáda.

47. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedenými intenciami (§ 391 ods. 2 CSP)

ajehoúlohoubudevecopätovneprejednaťvichzmyslesprihliadnutímnavšetkyvyššieuvedenéprávne
aspekty veci, vykonané dokazovanie vyhodnotiť zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vo veci opätovne
rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť spôsobom podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Napokon
bude potrebné vysporiadať sa s procesným postavením v úvodnej časti označených bývalých vedľajších
účastníkov na strane žalovaného v konaní po novele procesnej kodifikácie účinnej od 01.07.2016 (§

391 ods. 3 CSP).

48. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).