Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. júl 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116216792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116216792.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ R. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z. č.XX, 2/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, 3/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, všetci
právne zastúpení JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Legionárska 618 proti
žalovanému D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Juraj Klimčo s.r.o.,
advokátom so sídlom Smetanova 1655/7, Trenčín, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje na pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenom
na LV č. XXXX Okresným úradom Q., odbor katastrálny, a to parcela registra C-KN č. 1521/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a

prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok v prospech vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor, a to stavba rodinný dom súp. č. XX postavená na pozemku parcely registra C-KN č.
1519 zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 v rozsahu ako je toto vecné bremeno zakreslené
na geometrickom pláne č. 20C 152/2016 vyhotoviteľa Ing. Romana Wágnera zo dňa 25.2.2019, úradne
overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 18.3.2019 pod č. 249/19. Citovaný
geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

II. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za
zriadenie vecného bremena v sume 1.200 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Znalkyňa Ing. Marta Odokienková, Trenčianske Jastrabie 460 má nárok na náhradu znalečného voči
žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady týchto

trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa proti žalovanému domáhali , aby súd v prospech vlastníka nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenej na LV č. XXXX Okresným
úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to stavba rodinný dom súp. č. XX postavená na pozemku parcely
registra C-KN č. 1519 zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 zriadil bezodplatne vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec
Z., okres Q. vedený na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny a to: parcela

registra C-KN č. 1521/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, a to v rozsahu zakreslenom
v geometrickom pláne. V žalobe uviedli, že každý zo žalobcov je v podiele 1/3-ina spoluvlastníkom
rodinného domu so súp. č. XX, postaveného na CKN parc. č. 1519, zapísaného na LV č. XXXX k.ú.
Z. a uvedený rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia č. XXX/XXXX-XXX/X zodňa 5.4.1989. K rodinnému domu bol doposiaľ umožnený prístup cez nehnuteľnosti parc. č. 1501 a
1520, ktoré boli evidované v pozemkovej knihe ako „cesta". Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci v
súčasnosti nemajú právne zabezpečený prístup k ich rodinnému domu. Nehnuteľnosti, ktoré slúžili ako

prístupová cesta k predmetnému rodinnému domu sú vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný na základe
stavebného povolenia č. 450/2010 zo dňa 13.4.2011 uskutočnil realizáciu stavby rodinného domu na
nehnuteľnostiach CKN parc. č. 1498, 1499, 1501/2, 1521 a 1500 v k.ú. Z.. Dňa 22.12.2015 vydal Obecný
úrad Z. kolaudačné rozhodnutie č. 333/2015-2Mi, na základe ktorého povolil žalovanému užívať stavbu
na pozemkoch parc. č. 1501/2 a 1521/2. Jediný prístup k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcov

je možný iba cez pozemok CKN parc. č. 1521/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2,
zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Z., ktorý pozemok je vo vlastníctve žalovaného. Iný prístup k rodinnému
domu žalobcov nie je možný. Pozemok CKN parc. č. 1521/1 k.ú. Z. je jediná možnosť ako sa dostať,
napojiť na verejnú komunikáciu, a to parcelu č. 1593 a 1520. V súvislosti s výstavbou rodinného domu
žalovaný vydal čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že po výstavbe rodinného domu umožní prejazd
cez parc. č. 1521 a 1501/2. Zároveň dal žalovaný vypracovať geometrický plán č. 14/09, v ktorom

je vyznačená prístupová cesta cez parc. č. 1521 (v súčasnosti parc. č.1521/1). Dňa 24.6.2016 podal
žalovaný podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona ohlásenie drobnej stavby - oplotenie
stavby rodinného domu na parc. č. 1521/1 a parc. č. 1498 a ako dôvod oplotenia žalobca uviedol
„zamedzenie vniknutiu cudzích zvierat a nepovolaných osôb cez dvor". Obec Z. určila, že predmetná
drobná stavba - oplotenie podlieha stavebnému povoleniu a vo veci začalo stavebné konanie, ktoré

nie je ku dňu podania tejto žaloby právoplatne ukončené. Listom zo dňa 10.8.2016 vyzvali žalobcovia
právneho zástupcu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré by spočívalo
v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť CKN parc.č. 1521/1 v k.ú. Z. v prospech každodobého
vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu so súp.č. XX, na parc.č. 1519 v k.ú. Z.. Žalovaný ku dňu
podania tejto žaloby na návrh na uzatvorenie vecného bremena nereagoval. Žalobcovia majú za to,

že konanie žalovaného smeruje k úplnému obmedzeniu prechodu a prejazdu k rodinnému domu v ich
vlastníctve, a tým znemožneniu riadneho užívania tejto nehnuteľnosti. Žalobcovia majú za to, že cestu
nie je možné zriadiť inak, ako na základe ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Bez
zriadenia tohto vecného bremena by žalobcovia žili v neistote ohľadom prístupu, ktorý by im vlastník
pozemku, teda žalovaný mohol kedykoľvek znemožniť. Žalobcovia nemôžu vykonávať svoje vlastnícke

právo plnohodnotne za situácie, kedy nemajú jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k
svojej nehnuteľnosti.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 2.1.2017. Poprel, žeby jediný pristúp
k rodinnému domu žalobcov bol možný cez žalovaného parcelu č. 1521/1, nakoľko ďalším reálnym

prístupom je tiež prístup cez žalovaného parcelu č. 1498 (pôvodne sa jednalo o pôvodné parcely č.
1498 a č. 1499), ako aj cez susedné parcely č. 1520, 1528 a 1532 na hlavnú cestu. A práve túto cestu
cez susedné parcely využívali žalobcovia po desiatky rokov a využívajú doteraz na prechod k svojmu
rod. domu s.č. XX a na parcelu č.1519. Až po tom, čo zakúpili traktor a neskôr aj motorové vozidla,
začali využívať aj parcelu č. 1501, avšak iba na prejazd danými prostriedkami. Dňa 22.5.2008 vydržal

žalovaný vlastnícke právo k parcele č. 1501/2, čo vyhlásil do notárskej zápisnice notára JUDr. Dušana
Mikitu N 59/2010 zo dňa 20.5.2010. Vtedajšia Správa katastra Trenčín zapísala jeho vlastnícke právo
záznamovou listinou do katastra nehnuteľností. K predmetnému osvedčeniu dožil žalovaný geometrický
plán č. 14/09, ktorým boli vytýčené hranice novovytvorenej parcely č. 1501/2. Nie je pravdivé tvrdenie
žalobcov o tom, že v danom pláne bola vytýčená akákoľvek prístupová cesta k ich rodinnému domu.

To nebolo ani účelom geometrického plánu. Pokiaľ na kópii žalobcami do súdneho spisu predloženého
geometrického plánu je takáto cesta vyznačená, jedná sa o svojvoľný zásah žalobcov či tretích osôb
do geometrického plánu. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 13.4.2011 bolo žalovanému a jeho manželke
vydané stavebným úradom Obcou Z. stavebné povolenie č. J. XXXX/XXXX-XXX/Šb na výstavbu
rodinného domu. Žalovaný zbúral svoj pôvodný dom s.č. XX postavený na pôvodnej parcele č. 1521 a

postavil nový dom s.č. XX na časti parciel č. 1498, 1499, 1501/2 a č. 1521. Toho času sa jedná o parcelu
č. 1501/2 a parcelu č. 1521/2, na ktorých stojí nový rodinný dom s.č. 45. Kolaudačným rozhodnutím
č. StÚ-333/2015-2/Mi zo dňa 22.12.2015 bol rodinný dom daný do užívania. Pretože žalovaný bol
oprávnený podľa v čl. I. daného stavebného povolenia zrealizovať oplotenie na múriku zo severnej,
západnej a východnej strany domu s kovovými dielcami medzi stĺpikmi a s dvojkrídl. bránou postaviť

daný plot priamo v dotknutom stavebnom povolení, ohlásil podaním zo dňa 24.6.2016 stavbu daného
plota a doložil ohlásenie nákresom, z ktorého je zrejmé, že po oboch stranách domu, t.j. na parcele
č. 1498, ako aj na parcele č. 1521/1, bude osadená vstupná brána aj bránka. Na list žalobcov zo
dňa 10.8.2016 žalovaný reagoval svojím listom zo dňa 24.8.2016, kde iba opätovne trval na svojomnávrhu zo dňa 10.7.2015. Žalovaný návrhom zo dňa 10.7.2015 (teda už viac ako rok predtým ) navrhol
žalobcom uzatvorenie zmluvy o zriadení odplatného vecného bremena, na základe ktorého by mali
zmluvne zriadený legálny prístup k svojmu domu cez žalovaného parcelu č. 1498 (pôvodne cez pôvodné

parcely č. 1498 a č. 1499). Žalobcovia však listom zo dňa 23.7.2015 odmietli ponuku žalovaného na
zriadenie odplatného vecného bremena a stanovisko k tomu vyjadril žalovaný svojím listom zo dňa
1.8.2015. Žalovaný deklaroval v stavebnom konaní a naďalej deklaruje súdu i stranám , že umožní
žalobcomprechodaprejazdposvojompozemku,avšakzaprimeranúodplatu,zaktorúvšaknepovažuje
jednorázovú sumu 500,- Eur, ktorú navrhovali žalobcovia svojím listom zo dňa 10.8.2016. Samotná

okolnosť, že pozemok bude oplotený neznamená, že tento sa stane “nepriepustným”, nakoľko po oboch
stranách domu (na parcele č. 1498, aj na parcele č. 1521/1) budú osadené vstupné brány a bránky.
Žalovaný žalobcom nikdy v prechode a prejazde slovne ani fyzicky nebránil a to napriek hrubostiam
a vulgarizmom žalobcu 1/, ktorými ho častoval. Nebránil by ani v budúcnosti žalovaný žalobcom v
prechode a prejazde cez parcelu č. 1521/1 a to ani po tom, čo by daný plot postavil a to napriek
tomu, že medzi stranami by ešte nebola uzatvorená zmluva o vecnom bremene vychádzajúc z toho, že

žalobcovia aj tak vždy chodili a doteraz chodia peši iba cez susedné parcely č. 1520, 1528 a 1532 a cez
parcelu č. 1498 žalovaného iba motorovými vozidlami a najmä dôvodne predpokladajúc, že obec vykúpi
susednéparcelyč.1522až1527,naktorýchsúpolorozpadnutéhlinenédomyavybudujepodľaprijatého
zámeru obce na nich obecnú cestu v záujme žalobcov a tretích osôb. Žalobcovia nikdy nechodili a reálne
ani nemohli chodiť po parcele č. 1521/1, nakoľko pôvodná parcela č. 1521 (ktorá je takmer totožná

zo súčasnou parcelou č.1521/1) bola takmer celá zastavaná starým a v roku 2011 zbúraným domom
s.č. XX. žalovaného a preto vo vzťahu k danej parcele nemôže prichádzať do úvahy ani vydržanie
vecného bremena vo forme práva prechodu a prejazdu. Po postavení nového domu s.č.XX žalovaného,
žalobcovia nikdy nejazdili po parcele č.1521/1, ale vždy len po parcele č. 1498. Čiže žalobcovia nikdy
nepoužívali na prejazd a ani doteraz nevyužívajú parcelu č. 1521/1, ktorej užívania sa teraz v rozpore

s realitou domáhajú. Postavením plota by žalovaný naplnil iba stavebné povolenie na dom z roku
2011, pričom nikdy nedal žiadnym svojím faktickým či právnym úkonom príčinu k obavám žalobcov,
že sa nedostanú do svojho domu. Naopak snažil sa usporiadať svoje vzťahy s nimi na zmluvnom
základe v súlade s princípmi občianskeho spolužitia a dobrých mravov, o čom svedčí jeho ponuka zo
dňa 10.7.2015 . Žalovaný odcitoval ustanovenia § 3 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, č. 5 CSP.

Žalobcovia zámerne zamlčali ponuku žalovaného zo dňa 10.7.2015, pričom pozitívne vedia, že ak im
súd zriadi vecné bremeno, bude toto zriadené za primeranú tržnú cenu, teda dosiahnu presne ten stav, k
akému smerovala aj pôvodná ponuka žalovaného zo dňa 10.7.2015. Vo svojej žalobe vôbec nehovoria
o akejkoľvek odplate a náhradu trov konania v spore, ktorý vyvolali úplne zbytočne , žiadajú dokonca
zaplatiť od žalovaného. S ohľadom na uvedené skutkovú a právnu situáciu žalovaný vyjadril súhlas

so zriadením dotknutého vecného bremena v prospech žalobcov avšak za primeranú náhradu určenú
znaleckým posudkom.

3. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného reagovali podaním zo dňa 13.3.2017. V ňom uviedli, že cez
nehnuteľnosti parc. č. 1520, 1528 a 1532 je možný iba prístup pre peších, nie pre motorové vozidlá.

Pre riadne užívanie nehnuteľnosti ich vlastníctve je však potrebný aj prístup motorovými vozidlám.
Neobmedzené zabezpečenie prístupu je taktiež potrebné aj pre vozidlá zdravotnej pomoci alebo
hasičskej techniky. Žalobcovia popreli tvrdenie žalovaného, že na geometrickom pláne č. 14/09, ktorý
bol predložený súdu spolu so žalobou, došlo zo strany žalobcov k svojvoľnému zásahu. V tomto
smere poukázali na predložené čestné prehlásenie žalovaného zo dňa 26.4.2010 (s úradne overeným

podpisomžalovaného),ktorýtvorilprílohugeometrickéhoplánuč.14/09,avktoromjevýslovneuvedené,
že v tomto geometrickom pláne sú farebne vyznačené prístupové cesty k rodinnému domu vo vlastníctve
žalobcov. Taktiež poukázali na zápisnicu č.22 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Omšenie
zo dňa 3.5.2010, v ktorej je uvedené, že v predmetnom geometrickom pláne sú vyznačené prístupové
cesty, ktoré mali byť žalovaným vybudované a k týmto vyjadreniam žalovaný nemal námietky. Žalovaný

tieto prístupové cesty v geometrickom pláne deklaroval z dôvodu, aby získal od obce Omšenie súhlas s
notárskou listinou o vydržaní predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný má o týchto skutočnostiach vedomosť,
nakoľko prehlásenie vlastnoručne podpísal a osobne sa zúčastnil na zasadnutí obecného zastupiteľstva.
Ak by si aj tieto skutočnosti žalovaný z roku 2010 nepamätal, museli mu byť doručené spolu s uznesením
o nariadení neodkladného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C

151/2016. Jeho tvrdenia preto považujú žalobcovia za nepravdivé a účelové. V stavebnom povolení
zo dňa 13.4.2011 stavebný úrad zaviazal žalovaného, aby počas výstavby rodinného domu umožnil
prejazd vozidiel k rodinnému domu súp.č. XX . po spevnenej dočasnej prístupovej ceste, ktorú zrealizuje
žalovaný. Zároveň bol žalovaný ako stavebník povinný po kolaudácii rodinného domu zrealizovať trvalúprístupovú cestu k rodinnému domu súp. č. XX. Žalobcovia z tohto dôvodu mali v tom čase za to,
že prechod a prejazd k ich nehnuteľnosti bude bez obmedzenia. Avšak už počas samotnej výstavby
rodinného domu vo vlastníctve žalovaného ako i po kolaudácii dochádzalo zo strany žalovaného k

takému správaniu, ktoré obmedzovalo nerušený prechod a prejazd k rodinnému domu žalobcov. Toto
správanie spočívalo napr. vo vybudovaní lešenia, státí áut na prístupovej ceste a pod. Žalovaný toto
lešenie ponechal pri dome neprimerane dlhý čas (cca tri mesiace). Namiesto použitia kovového lešenia
použil drevené lešenie, ktoré zaberá viac miesta na plochu ako kovové. Rovnako aj autá zostávali
na prístupovej ceste stáť po dobu niekoľkých týždňov úplne bezdôvodne. Taktiež nedošlo zo strany

žalovaného k zrealizovaniu trvalej prístupovej cesty, ako bol k nej zaviazaný v stavebnom povolení.
Po podaní ohlásenia drobnej stavby na vybudovanie oplotenia teda žalobcovia nadobudli dôvodnú
obavu, že k obmedzeniu prístupu k ich rodinnému domu bude trvalé. Počas výstavby rodinného domu
vo vlastníctve žalovaného bol v zmysle stavebného povolenia žalovaný povinný umožniť prechod a
prejazd pod hrozbou sankcie zo strany stavebného úradu. Po kolaudácii rodinného domu je prechod a
prejazd ponechaný výlučne na vôli žalovaného. Žalobcovia majú za to, že žalovaný svoju odpoveď zo

dňa 10.8.2016 vyhotovil až dodatočne, nakoľko takýto list právnej zástupkyni žalobcov nikdy doručený
nebol. Žalovaný k listu ani nedoložil žiadnu potvrdenku o doručení. Komunikácia z roku 2015 len
preukazuje, že medzi žalobcami a žalovaným nedošlo k dohode o uzatvorení zmluvy o zriadení vecného
bremena ani v roku 2015 ani v roku 2016. Bezodplatné zriadenie vecného bremena, ktoré by spočívalo
v práve prechodu a prejazdu, žalovaní žiadali s ohľadom na okolnosti, t.j. vzhľadom na dlhodobé a

nerušené užívanie práva prechodu a prejazdu (stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu bolo
vydané s tým, že je zabezpečený prístup k hlavnej ceste); a taktiež z dôvodu, že žalovaný už pri
nadobudnutí nehnuteľnosti mal vedomosť o tom, že cez ňu vedie prístupová cesta k nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov, ako to vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Omšenie
zo dňa 3.5.2010. Napriek tejto skutočnosti mal žalovaný záujem nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho

vlastníctva. Keďže žalovaný s bezodplatným zriadením nesúhlasil, žalobcovia mu navrhli sumu 500
Eur, no na túto ponuku už žalovaný nereagoval. Z projektu k rodinnému domu súp. č.. jasne vyplýva,
že žalobcovia mali cez nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, zabezpečený
prístup k hlavnej ceste. Cez túto nehnuteľnosť boli zároveň vedené aj inžinierske siete k rodinnému
domu súp. č. XX, a to voda a plyn. Napriek viacerým upozorneniam žalovaný pred výstavbou rodinného

domu nerealizoval prekládku týchto sietí a dom vybudoval na nich. Až po urgenciách a zásahu štátneho
stavebného dohľadu došlo k náprave a prekládke týchto sietí. V prípade výstavby oplotenia na pozemku
parc. č. 1521/1 a parc. č. 1498 nebude možný prístup k rodinnému domu žalobcov, resp. kedykoľvek
môže dôjsť k jeho zamedzeniu. Obavu žalobcov , že žalovaný by bez súdneho rozhodnutia mohol
kedykoľvek odmietnuť prechod alebo prejazd cez jeho pozemok je umocnená aj tým, že žalovaný

podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, ktorým bolo neodkladným opatrením uložené
žalovanému aby žalobcom umožnil prechod a prejazd cez jeho pozemok. Iba vyhlásenie žalovaného v
jeho vyjadrení, že prechod a prejazd umožní nie je pre neho záväzné.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalobkyne 2/, žalobkyne 3/, žalovaného,

oboznámením výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z., výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z., výpisu z pozemkovej
knihy,stavebnéhopovoleniazn.Výst.344/1989-327/5zodňa5.4.1989,vyjadreniaStavoprojektTrnava,
Trenčín k výstavbe rodinného domu zo dňa 22.5.1987, stavebného povolenia Obce Omšenie sp.SÚ
1036/2010-003šb zo dňa 13.4.2011, kolaudačného rozhodnutia Obce Omšenie StÚ-333/2015-2/Mi
zo dňa 22.12.2015, geometrického plánu Ing. Michala Straku - GEOS, Trenčín zo dňa 7.12.2009,

výpisu zo zápisnice č. 20/2010 zo zasadnutia OcZ obce Omšenie dňa 3.5.2010, prezenčnej listiny,
čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 26.4.2010, oznámenia Obce Omšenie StÚ-407/2016-1/Mi
zo dňa 7.7.2016, oznámenia Obce Omšenie StÚ-407/2016-001/Mi zo dňa 13.7.2016, zápisnice zo
stavebného konania zo dňa 2.8.2016, ohlásenia drobnej stavby zo dňa 24.6.2016, výkresu, návrhu
na uzatvorenie zmluvy o vecnom bremene zo dňa 10.8.2016, kópie katastrálnej mapy, vyjadrenia

žalovaného zo dňa 2.1.2017, vyjadrenia žalobcov zo dňa 13.3.2017, a jeho príloh - výkresu, výzvy Obce
Omšenie zo dňa 14.4.2014, vyjadrenia Obce Omšenie zo dňa 19.11.2015, výzvy Obce Omšenie zo
dňa 13.8.2015, návrhu žalobcov na prerušenie konania zo dňa 20.9.2017, a jeho prílohy zámeru Obce
Omšenie zo dňa 4.10.2016, uznesení obecného zastupiteľstva Obce Omšenie č. 137/2016 zo dňa
19.10.2016 a č. 164/2016 zo dňa 14.12.2016, Stanoviska Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby

a bytovej politiky zo dňa 9.2.2017, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/151/2016, a to
najmä listu žalobcov zo dňa 10.8.2016, notárskej zápisnice N 59/2010 zo dňa 20.5.2010, stanoviska
žalovaného zo dňa 24.8.2016, listu žalovaného zo dňa 10.7.2015, odpovede žalobcov zo dňa 23.7.2015,
ďalej výzvy Obce Omšenie ŠSD 121/2014/-002/Mi zo dňa 14.4.2014, podania žalovaného zo dňa14.11.2017, podania žalobcov zo dňa 1.10.2018, podania žalovaného zo dňa 1.10.2018, vyjadrenia
žalobcov zo dňa 16.10.20189, fotografií, výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z., výpisov z parciel reg. „C“ č.
1520, č. 1501/1 k.ú. Z. z mapového klienta ZBGIS, znaleckého posudku Ing. Romana Wágnera č.

4/2019 zo dňa 25.3.2019, podania žalobcov zo dňa 23.4.2019, podania žalovaného zo dňa 21.5.2019,
podania žalobcov zo dňa 8.7.2019, správy Okresného úradu Trenčín zo dňa 30.7.2019, a príloh tejto
správy - čiastočného výpisu z LV č. X . k.ú. Z., výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z., správy Obce Z. zo dňa
19.8.2019, správy Obce Z. zo dňa 19.9.2019, znaleckého posudku Ing. Marty Odokienkovej č. 3/2020
zo dňa 22.2.2020, podaní žalobcov zo dňa 24.3.2020, 25.5.2020, správy Obce Z. zo dňa 14.5.2020,

internetu zadováženého výpisu z mapového klienta ZBGIS ohľadom parcely č. XXXX/X k.ú. Z., podania
žalovaného zo dňa 30.6.2020, výpisov z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. X,. č. XXX k.ú. Z. zo dňa
09.07.2020, predložených fotografií.

5. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 9.7.2020 bolo zistené, že spoluvlastníkmi rodinného domu súp.
č. XX postaveného na pozemku parc. č. 1519, ako aj parciel reg. „C“ č. 1515, č. 1519 sú žalobcovia 1/,

2/, 3/, každý v podiele po 1/3. Podiely nadobudli v roku 2012 na základe darovacej zmluvy N 78/2012,
Nz 11927/2012.

6. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 9.7.2020 je žalovaný výlučným vlastníkom pozemkov parc.
reg. „C“ č. 1498, č. 1499, č. 1500, č. 1501/2, č. 1521/1 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 238 m2,

č. 1521/2 a ďalších tam evidovaných parciel. Ako spôsob využitia pozemku parc. č. 1521/1 je uvedený
kód 18 s vysvetľujúcou poznámkou, že ide o pozemok , na ktorom je dvor.

7. Z fotokópií katastrálnych máp, predloženej fotodokumentácie bolo zistené, že z miestnej komunikácie
je možné prechodom buď po parcele č. 1521/1 alebo po parcele č. 1498 a následne po parcelách č.

1520 a č. 1501/1 sa dostať k domu žalobcov súp. č. XX na parc. č. 1519 k.ú. Z..

8. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C 151/2016 súd zistil, že na návrh žalobcov súd
uznesením č.k. 14C 151/2016-33 zo dňa 26.9.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil povinnosť umožniť prechod a prejazd cez nehnuteľnosť parc. reg. „C“ č. 1521/1 k.ú. Omšenie v

prospech žalobcov 1/, 2/, 3/. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
4Co 443/2016-67 zo dňa 13.1.2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 1.10.2018 oznámil, že Obec Z. odkúpila od vlastníkov a zbúrala rad
starých domov z nepálenej tehly naľavo od domu žalovaného a v jarných mesiacoch roku 2018 zriadila

žalobcomprístupovúcestukichrodinnémudomuvkvaliteakúvyužívalidoteraznapozemkužalovaného
(spevnená plocha). Aj naďalej však žalobcovia využívajú na cestu cez pozemok žalovaného a nezriedka
vyslovujú na adresu žalovaného hrubé a vulgárne nadávky.

10.Žalobcoviavpodanízodňa16.10.2018 poukázalinato,žeObecOmšenieniejevlastníkomvšetkých

pozemkov (nevlastní napr. parc. č. 1525), cez ktoré má byť v budúcnosti zriadená cesta. V prípade
prístupovej cesty zriadenou obcou ide o trávnatú plochu s množstvom porastu, hliny, nerovnosti, pričom
cesta doteraz užívaná žalobcami je vysýpaná štrkom a upravená. Žalobcovia popreli, žeby na adresu
žalovaného vyslovovali hrubé a vulgárne poznámky.

11. Žalovaný po vypracovaní posudku znalca geodeta Ing. Romana Wágnera v podaní zo dňa 21.5.2019
nesúhlasil so zriadením vecného bremena a žiadala žalobu zamietnuť. Uviedol, že znalec vyznačil právo
prechodu žalobcov po parcele č. 1521/2, teda popred dom a hlavný vchod domu žalovaného, avšak
žalobcovia až do dňa ohliadky nehnuteľnosti znalcom, t.j. až do dňa 16.2.2019 sústavne prechádzali
peši aj motorovými vozidlami poza dom žalovaného, t.j. po parcele č. 1498. Iba sporadicky a iba peši

prešli aj po parcele č. 1521/2. Je evidentné, že pokiaľ by mal byť žalovaný obťažovaný prechodom
a prevozom po svojom pozemku, rozhodne menej obťažujúce by bolo prechádzanie poza jeho dom
a nie priamo po jeho dvore popred hlavný vchod. Žalovaný a jeho manželka sú prestárlymi osobami
a pokiaľ posedávajú v letných mesiacoch na svojom dvore pred dverami, rozhodne sa nepotrebujú
kontaktovať zo žalobcami, ktorí ich slovne atakujú. Pôvodne neprechádzali žalobcovia ani popred

dom, ani poza dom, ale koridorom, ktorý je v súčasnosti priamo v strede daného novopostaveného
domu. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcov, že nie všetky pozemky nachádzajúce sa paralelne s
koridorom vyznačeným znalcom sú vo vlastníctve obce a že je tam horšia cesta. Opak je pravdou. Ako
je evidentné z katastra nehnuteľnosti všetky parcely, teda parcela č. 1522 až 1527, sú už vo vlastníctveobce, obec zbúrala všetky stavby na týchto pozemkoch a zriadila tu lepšiu kameninovú cestu, než aká
je na dvore žalovaného.

12. Žalobcovia v podaní zo dňa 8.7.2019 uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že všetky
nehnuteľnosti parc. č. 1522 - č. 1527 sú vo výlučnom vlastníctve obce Omšenie. Parcela č. 1525 je
aj v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Nehnuteľnosť parc. č. 1498 žalobcovia
využívajú na prechod alebo prejazd v prípade, že žalovaný im znemožňuje prechod alebo prejazd po
parc. č. 1521/2.

13. Žalovaný podaním zo dňa 30.6.2020 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z parciel č. 1522, 1523,
1524, 1525, 1526,1527 iba jediná a to parcela č. 1523 o výmere 36 m2 nie je vo vlastníctve obce (LV č.
XXXXprek.ú.Z.).Žiadenzpodielovýchspoluvlastníkovparcelyč.1523aparcelyč.1525nemávblízkosti
daných parciel svoj dom, dvor, či záhradu, nebýva a nezdržuje sa tu a nemôže byť preto zriadením
vecného bremena v prospech žalobcov obťažovaný v miere ako žalovaný. Z priložených fotografii i

vyjadrení samotnej obce vyplýva, že je tu zriadená prístupová plocha štrkodrť po celom koridore parciel
č. 1522, 1523, 1524, 1525, 1526,1527 a nielen na niektorých z týchto parciel. Nie je tu žiaden porast,
hlina, či nerovnosti ako uvádzajú žalobcovia vo svojom vyjadrení z roku 2019. Naopak, je tu lepšia
cesta, než aká je na parcele č. 1521/1, ktorá je dvorom žalovaného a na ktorom dvore žalovaný nemá
žiadnu právnu povinnosť zriaďovať a udržovať akúkoľvek cestu. Po tom, čo obec získala parcely č.

1522, 1524, 1525, 1526, 1527, 1528/1 z časti kúpou a z časti darom, na požiadanie starostu obce
odstránil žalovaný za pomoci svojich známych krytinu a krovy striech na všetkých hlinených domoch
stojacich na daných parcelách (za prizerania a úškrnov žalobcov) a obec vyviezla hlinu, urovnala terén
a naviezla štrk. Žalovaný potom osobne zavalcoval povrch cesty žabou. Stalo sa tak dňa 6.4.2019. Je tu
teda riadna spevnená cesta. Odvtedy žalobcovia stabilne prechádzajú peši aj technikou po danej ceste.

Kým spočiatku žalobcovia opierali svoje právo prechodu o čestné prehlásenie žalovaného v stavebnom
konaní, alebo poukazom na iné doklady a skutočnosti stavebného konania, resp. aj poukazom na inštitút
vydržania, skutkový stav žaloby a petit opreli o ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. A to za
okolnosti, že žalovaný nikdy nebránil žalobcom v prechode cez svoju parcelu a preukázateľne sám
svojím návrhom zo dňa 10.7.2015 navrhol žalovaným zriadenia vecného bremena odplatnou zmluvou.

Listom zo dňa 23.7.2015 odmietli však žalobcovia uzavrieť zmluvu za primeranú odplatu a podali na
žalovaného radšej žalobu a návrh na neodkladné opatrenie. Išlo podľa názoru žalovaného o porušenie
dobrých mravov a o evidentné porušenie ust. § 3, ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka a čl.5 CSP.
Pokiaľ súd svojím rozsudkom skutočne zriadi danú ťarchu, dosiahnu žalobcovia presne ten stav, ktorý
tu mohol byť bez zaťažovania súdu už v roku 2015. Žalovaný poukázal na judikát Rc/32/2006, podľa

ktorého podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník
priľahlého pozemku, ktorý ma slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok, alebo
jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cestou zmluvy a to za obvyklú cenu. Za tejto
situácie už len samotná táto skutočnosť podľa názoru žalovaného znamená, že žalobcovia nemôžu byť v
spore úspešní. Vlastnícke právo každého vlastníka je právom absolútnym a nikto nesmie bez právneho

dôvodu do neho zasahovať. Pokiaľ je nutné ho obmedziť, je možné tak učiniť len v nevyhnutnom
rozsahu a len vtedy keď iné riešenie nie je možné. Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena súdom z
dôvodu, že sporová strana vlastniaca stavbu nemá prístup k svojmu pozemku je tu široká judikatúra,
ktorá túto ohľaduplnosť osobitne zdôrazňuje. Je evidentné, že pokiaľ by mal byť žalovaný obťažovaný
dotknutou ťarchou na svojom pozemku, rozhodne je menej obťažujúce prechádzanie žalobcov poza

jeho dom po parcele č. 1498 a nie popred dom po dvore a parcele č.1521/1. Žalovaný a jeho manželka
sú prestárlymi osobami a pokiaľ posedávajú v letných mesiacoch na svojom dvore pred dverami,
rozhodne sa nepotrebujú kontaktovať zo žalobcami, ktorí ich slovne atakujú oplzlými výrazmi, ironickými
poznámkami a škodoradostným vysmievaním. Nepochybne však nie je skutkový, ani právny dôvod,
aby žalobcovia prechádzali či po parcele č. 1521/1, či po parcele č. 1498, keďže evidentne je tu obcou

zriadená cesta a to v lepšom stave a zjavne len kvôli ním. Súd má rozhodovať podľa skutkového stavu,
aký tu je v čase vydania rozhodnutia. Skutočnosť, že táto cesta nie je vedená obcou ako cesta a
nemá zatiaľ charakter pozemnej komunikácie podľa zákona o pozemných komunikáciách na veci nič
nemení; pozemnou komunikáciou nie je ani dvor žalovaného. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka hovorí o priľahlom pozemku. Zo súdnej interpretácie vyplýva, že priľahlým pozemkom sa

nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať
k verejnej komunikácii. Ide teda nielen o pozemky na línii 1522-1523-1524-1525-1526-1527-1528/1,
ale za domom žalobcov z južnej strany sú pozemky, cez ktoré by sa žalobcovia mohli taktiež dostať
na verejnú komunikáciu na základe súdom zriadeného vecného bremena. Na týchto pozemkoch sanenachádzajú žiadne domy, dvory, či záhrady. Prechod žalobcov po týchto pozemkoch by vlastníkov
daných pozemkov v podstate nijako neobmedzoval. Táto ďalšia možnosť tu pozitívne je a žalobcovia sa
silou-mocou domáhajú prechodu iba po dvore žalovaného a to naviac popred jeho dom. Evidentne im už

nejde o právo cesty po dvore žalovaného, nakoľko prístup k svojmu domu už reálne majú zabezpečený
v ceste po dotknutých (obecných) pozemkoch a reálne a výlučne danú cestu od jari 2019 aj využívajú.
Ide im len o to, aby boli v spore úspešní, nemuseli hradiť trovy konania a mohli sa žalovanému naďalej
vysmievať. Podľa zákona a jeho výkladu obmedziť vecným bremenom je možno iba toho vlastníka
priľahlého pozemku, u ktorého sa bude jednať o obmedzenie najmenšie, pričom v osobe žalovaného a v

jeho pozemku 1521/1 žalobcovia navrhujú osobu a pozemok, kde bude obmedzenie naopak najväčšie.
Napokon žalovaný podotkol, že ak žalobcovia nezažalovali aj vlastníkov parciel č. 1520 a č. 1528
nevznikne im a nemôže im vzniknúť súvislý prechod z ich pozemku na verejnú komunikáciu.

14. Žalobca 1/ na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalobu podal z dôvodu, že žalovaný
žalobcom chce zabrániť v prechode k ich domu súp. č. XX v Z.. Žalovaný si postavil pred 7 alebo 8

rokmi dom na pozemku, cez ktorý viedla cesta, po ktorej chodili žalobcovia k ich domu. Šlo o 100 ročnú
cestu. Žalovaný chce postaviť okolo svojho pozemku plot, čím by žalobcom zamedzil prístup k ich domu.
V rodinnom dome súp. č. XX býva 9 ľudí, žalobca 1/, žalobkyňa 2/ , ich rodičia a ich deti. Žalobkyňa
3/ býva v Z. na inom mieste v bytovom dome. K rodinnému domu žalobcovia chodia spolu s členmi
rodiny po parcele č. 1498, pretože povrch na parc. 1521/1 je upravený tak, že sa po nej nedá prejsť a sú

tam odstavené autá, ktoré tam zaparkoval žalovaný. Žalovaný čestne prehlásil, že vybuduje prístupovú
cestu po parc. č. 1521/1, avšak tak nespravil. Okrem prechodu cez parcelu č. 1521/1, 1498 nemajú
žalobcovia inú možnosť ako sa dostať k ich rodinnému domu. Za zriadenie vecného bremena práva
cesty je žalobca 1/ s ostatnými žalobcami ochotný vyplatiť žalovanému jednorazovú náhradu vo výške
500 Eur. Podstatné je to, že obec predala pozemky, na ktorých bola dlhé roky zriadená prístupová cesta.

V rodinnom dome súp. č. XX býva od malička, cca 40 rokov a odkedy si pamätá, tak sa k nemu chodilo
po ceste, ktorá viedla po parcele č. 1521/1. Pred tým tam bol postavený starý dom, okolo ktorého sa dalo
prejsť aj autami, chodili tadiaľ traktory na záhrady, na pole. Na návrh žalovaného na uzavretie dohody o
zriadení vecného bremena žalobcovia reagovali listom zo dňa 10.8.2016, v ktorom navrhli žalovanému,
že s ním uzavrú dohodu o zriadení vecného bremena za odplatu jednorázovo za 500 Eur a taktiež, že sa

žalobcovia budú podieľať na pomerných nákladoch na údržbu cesty. Poprel, že by mu žalovaný uviedol,
že žalobcom odovzdá diaľkové ovládanie od brány k plotu, ktorý žalovaný postaví. Žalovaný žalobcovi
1/ bráni vstupu k jeho rodinnému domu tým, že keď si postavil nový dom vybudoval vedľa neho lešenie,
ktoré žalobcom bránilo v prechode cez jeho pozemok k domu žalobcov, resp. odstavil na pozemku autá
a plánoval vybudovať okolo svojho pozemku plot. Žalovaný osobne žalobcovi 1/ povedal, že ho nepustí,

aby chodil cez jeho pozemok s odôvodnením, že to je jeho vlastníctvo. Žalovaný zopárkrát aj osobne
fyzicky sa postavil žalobcovi 1/ do cesty, nechcel ho pustiť prejsť cez jeho pozemok, resp. odstavil autá
na pozemku. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 10.7.2020 žalobca 1/ uviedol, že žalovaný žalobcom
neumožnil prechod po parcele č. 1521/1, hoci mu to ukladá neodkladné opatrenie. Žalovaný povedal
žalobcom, že majú užívať cestu, ktorú zhotovila obec. Žalobca 1/ na prístup k rodinnému domu používa

buď parcelu žalovaného, a ak sa to nedá, používa vedľajšiu cestu, ktorú zriadila obec. Ide o prístup
pešo a autom, avšak autom sa po parcele žalovaného ani bezpečne nedá prejsť, lebo povrch cesty nie
je rovný. Chytá tam spodky áut o nejakú mrežu. Obec zriadila náhradnú cestu asi pred 3 rokmi, keď
sa zbúrali staré hlinené domy a cestu vysypala štrkodrťou asi pred dvoma rokmi. Nejedná sa však o
kvalitný povrch, pretože štrkodrť počas jazdy auta odfrkáva spod kolies. Tento povrch obcou zriadenej

cesty sa do dnešného dňa nezmenil. Starosta povedal, že viac túto cestu nemieni upravovať. Žalobca
1/ nepozná osoby, ktoré sú uvedené ako spoluvlastníci parc. č. 1523, 1525 zapísaných na LV č. XXXX
k.ú. Z. ani ich právnych nástupcov. Keď obec zhotovila predmetnú cestu, nedala žalobcom príkaz, aby
bola užívaná. Žalobca 1/ od starostu obce vie, že starosta viac s touto cestou nemieni nič robiť, ani ju
upravovať a žalobca 1/ sa bol na to pýtať, a to najprv pred polrokom, potom asi pred dvoma mesiacmi.

Oficiálne stanovisko v tomto smere si žalobca od starostu obce nevyžiadal. Žalobca 1/ napokon uviedol,
že nechápe, prečo sa žalovaný bráni tomu, aby žalobcom umožnil prejazd a prechod po jeho parcele,
keď v minulosti, keď sa staval jeho dom, sa k tomu zaviazal.

15. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že žalobu podali z dôvodu, aby žalobcovia mali zabezpečenú

prístupovú cestu k ich rodinnému domu súp. č. XX. V dome bývajú žalobcovia 1/, 2/ spolu s rodičmi, a
deťmi. Žalobkyňa 2/ v dome býva od narodenia, teda 40 rokov. Žalobcovia nemajú inú prístupovú cestu
k ich domu než tú ktorá vedie po parcelách žalovaného. Žalobcovia a členovia ich rodiny chodia k ich
domu na pešo po parcele č. 1532 a autami chodia po parcele č. 1498. Ďalej uviedla, že asi pred dvomarokmi sa raz stalo, že bola privolá záchranná služba k jej dcére a člen domácnosti žalovaného nadával,
že čo tam v noci buntoší záchranka s tým, že záchranári odparkovali auto, pretože ďalej sa nedalo prejsť
z dôvodu, že na pozemku je zlý terén. Osobné auto môže prejsť povedľa domu žalovaného, avšak širšie

auto má problém tadiaľ prejsť. Za zriadenie práva cesty navrhovali žalobcovia odplatu pre žalovaného
vo výške 500 Eur jednorazovo. V minulosti sa chodilo k domu žalobcov po ceste, ktorá viedla priamo
popod rodinný dom žalovaného. Na ďalšom pojednávaní dňa 10.7.2020 žalobkyňa 2/ uviedla, že na
prístup do domu súp. č. XX . väčšinou používa cestu obecnú. Chodí tadiaľ pešom aj autom. Po tejto
ceste sa ide zle, pretože sú tam väčšie kamene. Povrch cesty nebol upravovaný; stále je tam štrkodrť.

Žalobkyňa 2/ od jari 2019 cez pozemok žalovaného neprešla. Radšej chodí po obcou zriadenej ceste,
lebo sa nechce s nikým hádať. Podľa názoru žalobkyne 2/ povrch obcou zriadenej cesty ako aj povrch
pozemku žalovaného sú rovnakej kvality. Sú tam kamene na pozemku žalovaného ako aj na obecnej
ceste. Žalobkyňa 2/ nepozná spoluvlastníkov parciel č. 1523, 1525 k.ú. Z. ani ich dedičov.

16. Žalobkyňa 3/ na pojednávaní uviedla, že žalobu podali žalobcovia z dôvodu, že žalovaný žalobcom

a členom ich rodiny obmedzuje prístup k ich rodinnému domu. Žalobkyňa 3/ v rodinnom dome bývala
od malička, odsťahovala sa odtiaľ pred 10 rokmi. Žalovaný žalobcom v súčasnosti umožňuje prístup
po svojom pozemku k ich domu, pretože je nariadené predbežné opatrenie, ktoré mu to ukladá, ale
žalobkyňa 3/ bola svedkom toho, keď v minulosti manželke žalovaného vadilo, že sanitka chcela prejsť
po pozemku žalovaného k domu žalobcov. Za zriadenie práva cesty sú žalobcovia ochotní zaplatiť

odplatu pre žalovaného vo výške 500 Eur jednorazovo. Žalovaný žalobcom bránil v prechode cez jeho
pozemok k domu žalovaných tak, že vybudoval lešenie okolo domu, okolo ktorého sa nedalo prejsť.
Alebo stalo, že chcela ísť autom, avšak nemohla prejsť cez pozemok žalovaného, pretože tam mal
odstavené auto. Nestalo sa, že by sa žalovaný postavil do cesty a bránil mi prejsť cez jeho pozemok k
domu žalobcov. Na pojednávaní dňa 10.7.2020 žalobkyňa 3/ uviedla, že keď ide do domu súp. č. XX,

použije cestu, ktorú spravila obec. Nepoužíva pozemok žalovaného na prístup k domu súp. č. XX z
dôvodu, že si už zvykla chodiť po obecnej ceste. Žalobkyňa chodí tadiaľ pešo aj autom. Podľa žalobkyne
3/ pozemok žalovaného ako aj pozemky, na ktorých je obecná cesta sú rovnakej kvality. Žalobkyňa 3/
nepozná spoluvlastníkov parciel č. 1523, 1525 zapísaných na LV č. XXXX k.ú Z. a ani ich rodinu.

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že suma 500 Eur za zriadenie vecného bremena sa mu zdá nízka.
Uviedol, že sa chcel so žalobcami dohodnúť, no z ich strany nebola ochota. Žalovaný žalobcom nebránil
a ani nebráni v prechode cez jeho parcelu k ich domu. Mohlo sa stať v minulosti, že mal na dvore pred
domomodparkovanéauto,keď znehoniečovykladal.Tvrdeniažalobcovsúklamlivé.Keďbolaprivolaná
sanitka, šofér sanitky sa sám išiel pozrieť vyššie za dom žalovaného, či prejde po ďalších nie žalovaného

parcelách a zistil, že to nie je možné, a preto so sanitkou nešiel až k domu žalobcov. Keď žalovaný robil
na dome fasádu, bolo potrebné okolo domu vybudovať lešenie a žalovaný dodržal zachovanie šírky na
prechod 3 metre. Na pozemku, ktorý žalovaný nadobudol vydržaním bol dvor, nebola tam žiadna cesta.
Poukázal na to, že pre žalobcov na vlastné náklady preložil plynovú prípojku vedúcu k ich domu a aj
vodovodnú prípojku. Podstatné je, že žalobcovia odjakživa chodili k svojmu domu dole Kršákech, čo je

parcela č. 1532. Na pojednávaní dňa 10.7.2020 žalovaný uviedol, že žalobcovia asi rok chodia už len
po obcou zriadenej ceste. Žalovaný pozná niektorých dedičov spoluvlastníkov parciel č. 1523 a 1525 a
má vedomosť, že pani T. poslankyňa obecného zastupiteľstva v Omšení túto záležitosť rieši.

18. Právna zástupkyňa žalobcov žiadala na pojednávaní žalobe vyhovieť. V konaní nebolo preukázané,

že je možné zabezpečiť prístup k domu žalobcom inak než cez parcelu, ktorú navrhujú zaťažiť
žalobcovia vecným bremenom. Z listín vyplýva, že parcely č. 1523 a č. 1525 sú v spoluvlastníctve
viacerých osôb, pričom ide zrejme o mŕtvych spoluvlastníkov. Dedičstvo po nich nebolo prededené, a
žalobcovia by tak nemohli dosiahnuť prístup cez túto parcelu na základe zmluvy, resp. žaloby podanej
na súd. Žalobcovia zaslali žalovanému list zo dňa 10.8.2016, v ktorom mu navrhli zriadiť vecné

bremeno zmluvou za odplatu 500 Eur a zároveň, že budú znášať časť nákladov na údržbu cesty cez
pozemok žalovaného, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Žalovaný znemožňuje žalobcom prechádzať
po parcele č. 1521/1 tým, že tam má uskladnené drevo alebo iný materiál, alebo odparkované, auto,
a preto sú žalobcovia nútení prechádzať k ich domu po náhradnej prístupovej ceste, ktorú zriadila
obec. K tvrdeniam žalovaného, že žalovaný nikdy nebránil žalobcom v prechode cez predmetnú parcelu

uviedla, že žalovaný dňa 22.4.2015 na rokovaní komisie výstavby územného plánovania pri obecnom
zastupiteľstve v Omšení uviedol, že neumožní prístup žalobcom po jeho parcele. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaného, že on auto zaparkoval iba pred vchodom, aby z neho vyložil tovar do domu, uvedené
nemôže byť pravdivé, pretože žalovaný má vchod do domu z druhej strany domu. Navrhla, aby súdžalobe vyhovel. Má za to, že sú splnené všetky podmienky na zriadenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu - práva cesty cez pozemok žalovaného v rozsahu ako to zakreslil znalec Ing. Wágner
v geometrickom pláne.

19. Právny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní uviedol, že žaloba bola podaná zbytočne,
pretože žalovaný súhlasí so zriadením vecného bremena cez jeho pozemok, avšak len za primeranú
odplatu. Na ďalšom pojednávaní dňa 10.7.2020 uviedol, že pokiaľ žalobcovia predložili fotografie, na
ktorých je vidno, že vedľa domu žalovaného sú zaparkované motorové vozidlá poukázal na to, že

žalovaný ako vlastník danej parcely má právo túto parcelu užívať, zaparkovať pred domom svoje auto,
vyložiť tovar a následne preparkovať auto inde. Na fotografiách sú aj autá, ktoré nepatria žalovanému,
napr. autá patriace osobám, ktoré žalovaného navštívili v jeho domácnosti a žalovaný ich potom
upozornil, aby si auto preparkovali na iné miesto, čo aj spravili. Nie je pravda, že by žalovaný bránil
žalobcom v prechode po predmetnej parcele. Pokiaľ tomu tak bolo, mali žalobcovia podať návrh
na výkon uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v tejto veci, čo však nespravili.

Na fotografiách, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní je jednoznačne zobrazené, že žalobcovia
na prístup k svojmu domu užívajú tie parcely, ktoré odkúpila obec, a na ktorých zriadila cestu. Na
fotografiách je ďalej zobrazené, že žalovaný svojou vlastnou manuálnou prácou prispel k tomu, aby
cesta na prechod po parcele odkúpená obcou bola vhodná na užívanie. Žalovaný sa podieľal na búraní
starýchhlinenýchdomov,keďhootopožiadalaobec.Podstatnévdanejvecijeto,žesazmeniliskutkové

okolnostiažalobcoviamajúzabezpečenúfaktickúmožnosťnaprístupkichdomupoceste, ktorúzriadila
obec. Nie je rozhodujúce, aké vyhlásenie spravil žalovaný na zasadnutí komisie zriadenej pri obecnom
zastupiteľstve Obce Omšenie, ale relevantné je jeho faktické správanie, pričom nebolo preukázané, že
by žalovaný žalobcom fakticky reálne bránil v prechode cez jeho pozemok. Vchod do domu žalovaného
je z jednej a aj z druhej strany domu a je iba na rozhodnutí žalovaného, ktorý je vlastníkom domu aj

pozemku, ktorý vchod použije na vyloženie tovaru z auta.

20. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon č. 135/1961
Zb.“) premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý
užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné
užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej

komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

22. Žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a
práve prejazdu motorovými vozidlami, teda v práve cesty cez pozemok parc. č. 1521/1 k.ú. Z., ktorý
je vo vlastníctve žalovaného. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zriadiť

vecné bremeno rozhodnutím súdu za splnenia dvoch podmienok a to, ak vlastník stavby nie je
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Citované
zákonné ustanovenie rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Návrh
na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, čo v danom prípade sú žalobcovia ako
vlastníci domu súp. č. XX postaveného na parc. č. 1519 k.ú. Z., a je daná ich aktívna vecná legitimácia

v konaní. Pasívne vecne legitimovaným je vlastník pozemku, ktorý navrhuje vlastník stavby zaťažiť
právom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Bolo preukázané z výpisu z listu vlastníctva, že vlastníkom
pozemku parc. č. 1521/1, ku ktorému navrhujú žalobcovia zriadiť právo cesty je žalovaný a je tým
daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní. Za priľahlý pozemok je treba v zmysle judikatúry
súdov považovať pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku verejne prístupnej pozemnej

komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku verejne prístupnej pozemnej
komunikácii. Priľahlým pozemkom sa teda rozumie nie len pozemok bezprostredne priľahlý (priamo
susediaci),alevšetkypozemky,cezktorévediealebomôževiesťprístupovácestakpozemku,naktorom
sa nachádza stavba žalobcu. Priľahlým pozemkom je pozemok žalobcu parcela registra „C“ č. 1521/1
k.ú. Z. vzhľadom na jeho umiestnenie, keďže s ním susedí verejne prístupná pozemná komunikácia a

na tento pozemok žalobcu sa napája parcela registra „C“ č. 1501/1, na ktorej sa nachádza podľa výpisu
z tejto parcely z katastrálneho internetového portálu miestna komunikácia, resp. účelová komunikácia,
a k nej je bezprostredne priľahlá parcela registra „C“ č. 1520, na ktorej sa tiež nachádza podľa výpisu z
tejto parcely z katastrálneho internetového portálu miestna komunikácia, resp. účelová komunikácia aparcela registra „C“ č. 1520 priamo susedí s parcelou reg. „C“ č. 1519, na ktorej je postavený dom súp.
č. XX patriaci žalobcom. Na prístup k domu žalobcom užívali žalobcovia aj v minulosti parcely reg. „C“
č. 1520 a 1501/1 ako cestu, ktorá cesta pokračovala cez pozemok, aktuálne patriaci žalovanému, na

ktorom má žalovaný postavený rodinný dom súp. č. XX, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobcovia
tieto parcely na prístup z verejnej komunikácie užívali od postavenia ich rodinného domu súp. č. XX,
na stavbu ktorého bolo vydané stavebné povolenie Okresným národným výborom v Trenčíne zn. Výst.
344/1989-327/5 dňa 5.4.1989 a nikto im v užívaní parciel nebránil, pričom k určitým obmedzeniam v
užívaní prístupovej cesty došlo až v čase, keď žalovaný zbúral svoj pôvodný rodinný dom a v roku 2011

na základe stavebného povolenia Obce Omšenie sp.SÚ - 1036/2010-003/Šb zo dňa 13.4.2011 začal
stavať nový rodinný dom , ktorému bolo pridelené súp. č. XX. Parcely reg. „C“ č. č. 1520 a 1501/1 sú
označenéakopozemnékomunikácieajvkatastrálnejmape.Naparcelyreg.„C“č.1520ač.1501/1ktoré
žalobcovia užívali na prístup k ich rodinnému domu sa potom vzťahuje režim všeobecného užívania
v zmysle § 6 zákona č. 135/1961 Zb. v znení zákona č. 106/2018 Z.z. účinného od 20.5.2018, podľa
ktorého môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené

(ďalej len "všeobecné užívanie"). Súkromné práva vlastníka pozemku sú v takomto prípade obmedzené
verejnoprávnym inštitútom všeobecného užívania pozemnej komunikácie. Každý je teda oprávnený
pozemnú komunikáciu užívať obvyklým spôsobom na účely na ktoré je určená, a tomu zodpovedá
oprávnenie žalobcov užívať tieto parcely reg. „C“ č. 1520 a č. 1501/1 na prístup k ich domu ako aj
povinnosť vlastníkov parciel reg. „C“ č. 1520 a č. 1501/1 umožniť žalobcom takéto užívanie. Nebolo teda

potrebné ako tvrdil žalovaný žalobu o zriadenie vecného bremena podať aj proti vlastníkom parciel reg.
„C“ č. 1520 a č. 1501/1, na ktorých je zriadená pozemná komunikácia. Parcely č. 1521/1, č. 1501/1, č.
1520 môžu byť užívané na súvislý prístup od verejnej komunikácie až k domu žalobcov na parc. č. 1519.
V konaní bolo preukázané, že žalobcovia nie sú vlastníkmi uvádzaných pozemkov ani iných pozemkov,
cez ktoré by sa mohli dostať k verejne prístupnej pozemnej komunikácii.

23. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia nemajú prístup k ich stavbe
rodinného domu súp. č. XX n.a parcele č. 1519 k.ú. Z. z verejnej komunikácie. Žiadali prístup pešo
aj motorovými vozidlami, ako ho realizovali aj v minulosti, a aby stavba ich domu bola prístupná aj
pre vozidla zdravotnej pomoci alebo hasičskej techniky. V rodinnom dome, ktorého sú žalobcovia

spoluvlastníkmi uspokojujú žalobcovia 1/, 2/ svoje právo na bývanie, a pre riadne užívanie, údržbu
rodinného domu žalobcami je potrebný aj prístup motorovými vozidlami. Zabezpečenie užívania domu
žalobcovjeajvovšeobecnomzáujme,vzáujmevlastníkovsusednýchnehnuteľností,pretoženeužívaná
a neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov. Žalovaný
nepreukázal, že k stavbe žalobcov je možné viesť prístupovú cestu inou trasou, ktorá neprechádza

cez pozemok žalovaného. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia majú možnosť zabezpečiť si prístup k ich
rodinnému domu z verejnej komunikácie cez vedľajšie pozemky parc. reg. „C“ č. 1522, 1523, 1525,
1527, 1528/2 k.ú. Omšenie. Z fotografií, ktoré sú obsahom znaleckého posudku znalkyne Ing. Marty
Odokienkovej, z ďalších predložených fotografií, a zo zhodných tvrdení strán bolo preukázané, že v
priebehu súdneho konania domy postavené na týchto parcelách boli zbúrané, obec povrch parciel

zarovnala aj s pomocou žalovaného a vysypala na parcely štrkodrť. Z výpisu z LV č. X . k.ú. Z. bolo
preukázané, že Obec Z. nadobudla do výlučného vlastníctva niektoré z týchto parciel, a to parc. reg. „C“
č. 1522, č. 1524, č. 1526, č. 1527, č. 1528/2. Pozemky parc. reg. „C“ č. 1523, č. 1525 však nie sú vo
vlastníctve žalobcov a ani vo výlučnom vlastníctve Obce Omšenie, pretože podľa výpisu z LV č. XXXX
k.ú. Z. tieto parcely patria sú vo vlastníctve 12 spoluvlastníkov, a to L. U., zomr. XX.X.XXXX, P. O., zomr.

XX.X.XXXX, D. M., zomr XX.XX.XXXX, R. G., zomr. XX.X.XXXX, R. D., zomr. XX.XX.XXXX, R. H., zomr.
XX.XX.XXXX, R. R., zomr. XX.XX.XXXX, D. R., nar. XX.X.XXXX, D. E., nar. XX.X.XXXX, D. R. (H.), L. T.,
nar. XX.XX.XXXX, a Z. Z., ktorej patrí podiel o veľkosti 301/1080-in. Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé,
že obcou zriadená nespevnená prístupová plocha vedie aj po parcele reg. „C“ č. 1532, ktorej cíp prilieha
k verejnej komunikácii, pričom podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. Z. tú parcelu nevlastní žiaden zo žalobcov,

ale spoluvlastníkmi sú iné osoby v pošte XX, pričom Obci Z. patrí spoluvlastnícky podiel 1/20-ina.
Podľa správ Obce Z. zo dňa 19.9.2019 a zo dňa 14.5.2020 na týchto parcelách Obec Omšenie zriadila
nespevnenú prístupovú plochu s povrchom štrkodrť, ale nejedná sa o pozemnú komunikáciu v zmysle
zákona č. 135/1961 Zb., nie je zapísaná v zozname miestnych komunikácií, pričom Obec Z. uvažuje
po majetkovoprávnom vysporiadaní ostatných pozemkov zriadiť miestnu komunikáciu, ktorá by slúžila

nielen pre dom žalobcov ale aj ostatné nehnuteľnosti v danej lokalite. Parcely reg. „C“ č. 1523, 1525,
1532 sú teda v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, nie však žalobcov a obec nie je ani väčšinový
spoluvlastník týchto parciel, a nemôže podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijať rozhodnutie
o ich prenechaní do užívania ako prístupovej cesty obyvateľom obce. Obcou nedávno vybudovanánespevnená plocha vysypaná štrkodrťou na uvedených pozemkoch síce fakticky sprístupnila dom
žalobcov z verejne prístupnej pozemnej komunikácie, avšak bez toho, aby obec predtým vykúpila
väčšinové podiely v parcelách reg. „C“ č. 1523, 1525, 1532 a tento faktický úkon Obce Omšenie

nezakladá právo obyvateľov obce ani žalobcov bezodplatne využívať tieto pozemky na prechod a
prejazd k ich domom v danej lokalite. Nebolo tvrdené ani preukázané, žeby spoluvlastníci týchto troch
parciel súhlasili s tým, aby sa tieto parcely, na ktorých obec zriadila nespevnenú prístupovú plochu
využívali na účel prechodu peši a prejazdu autami po parcelách v prospech žalobcov a iných obyvateľov
obce na prístup k ich domom v danej lokalite. Súhlas k tomu udeliť zrejme ani nemohli, keďže väčšina

z nich zomrela pred rokom 2018, kedy obec upravila povrch parciel na nespevnenú prístupovú plochu.
Dôkazné bremeno ohľadom žalovaným tvrdenej možnosti iného prístupu žalobcov zaťažovalo v konaní
žalovaného. Z výsluchu žalobcov síce vyplynulo, že žalobcovia využívajú na prístup k ich domu túto
obcou zriadenú nespevnenú plochu a robia tak väčšinou z dôvodu, aby sa vyhli hádkam so žalovaným,
avšak žalobcovia nepoznajú spoluvlastníkov, resp. právnych nástupcov parciel, ktorých povrch bol
obcou upravený na nespevnenú prístupovú plochu a bez ich súhlasu, bez zmluvného, resp. zákonného

základu,žalobcovianemajúoprávnenietietopozemkyvyužívaťnaprechodaprejazdzaúčelomprístupu
k ich rodinnému domu. Právne postavenie žalobcov je neisté, pretože nie je vylúčené, že im počas
užívania tejto náhradnej prístupovej cesty, spoluvlastníci pozemkov, resp. ich právni nástupcovia (keďže
niektorí spoluvlastníci sú podľa výpisov z LV mŕtvi), zamedzia prechod cez tieto parcely, na ktorých bola
obcou zriadená nespevnená prístupová plocha. Užívaním tohto náhradného prístupu bez preukázaného

súhlasu spoluvlastníkov pozemkov, bez dohody so spoluvlastníkmi, bez opory v zákone sa žalobcovia
vystavujúriziku,žespoluvlastnícipozemkovbudúodnichpožadovaťnáhraduzaužívanieichpozemkov.
Všetky tieto skutočnosti môžu viesť k vyvolaniu ďalších súdnych sporov či už o uloženie zákazu
užívania pozemkov, vydania neoprávneného majetkového prospechu, a to na ťarchu žalobcov z dôvodu
neoprávneného užívania týchto pozemkov. Obec Omšenie podľa jej správ zaslaných súdu má v pláne na

uvedených pozemkoch zriadiť miestnu komunikáciu, ktorá bude v rámci inštitútu všeobecného užívania
v zmysle § 6 zákona č. 135/1961 Zb. zákona zakladať oprávnenie obyvateľov obce, vrátane žalobcov
užívať zriadenú miestnu komunikáciu spôsobom obvyklým na účely na ktoré bola určená, ale plánuje to
až po majetkovoprávnom vysporiadaní ohľadom parciel č. 1523, 1525, 1532, ku ktorému vysporiadaniu
však zatiaľ nedošlo. Pre súd je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku, ku ktorému dňu pozemná

komunikácia na uvedených pozemkoch zriadená nebola a po právnej stránke teda žalobcovia tento iný
prístup k ich domu zabezpečený nemajú.

24. Žalovaný spočiatku v konaní súhlasil so zriadením práva prechodu a prejazdu cez jeho pozemok
a považoval prípadnú ohliadku na mieste samom za nadbytočnú; požadoval od žalobcov primeranú

náhradu za zriadenie vecného bremena. Až po vypracovaní geometrického plánu znalca geodeta Ing.
Romana Wágnera zo dňa 25.2.2019, ktorý je prílohou znaleckého posudku tohto znalca č. 4/2019,
v ktorom bolo právo prechodu cez pozemok žalovaného parc. reg. „C“ č. 1521/1 zakreslené, začal
žalovaný v podaní zo dňa 21.5.2019 prejavovať nesúhlas s tým, aby bolo vecné bremeno tadiaľ
trasované s odôvodnením, že sa tam nachádza hlavný vchod do domu žalovaného a prechod žalobcov

tadiaľ žalovaného a jeho manželku obťažuje. Podľa vyjadrenia žalovaného by žalovaného menej
obmedzovalo, pokiaľ by žalobcovia prechádzali poza jeho dom. Súd poukazuje na to, že prístup z
verejnej komunikácie poza dom žalovaného vedie cez parcelu č. 1498, teda inú parcelu žalovaného,
než tú, ktorú žalobcovia už v žalobe žiadali zaťažiť vecným bremenom. Z obsahu žaloby a jej príloh bolo
žalovanému známe, cez ktorý pozemok navrhujú žalobcovia zriadiť prístupovú cestu k ich rodinnému

domu. V rozpore so zásadou koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP tak žalovaný oneskorene až po
vykonaníznaleckéhodokazovaniaznalcomgeodetom,ktorýzisťovalnevyhnutnýrozsahprávaprechodu
a prejazdu cez žalobcami navrhovanú parcelu č. 1521/1 začal tvrdiť, že nesúhlasí so zriadením vecného
bremena cez pozemok parc. č. 1521/1, lebo ho táto trasa vecného bremena bude viac obťažovať než
pokiaľ by mala cesta byť trasovaná cez jeho pozemok parc. č. 1498. Či prístupová cesta poza dom

žalovaného, teda cez parcelu č. 1498 spĺňa šírkové parametre a aký je jej nevyhnutný rozsah v zmysle
technických predpisov by bolo možné posúdiť až na základe ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom
z odboru geodézie, ktoré by si vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania a vznik ďalších trov konania.
Z geometrického plánu zároveň vyplýva, že znalec Ing. Roman Wágner zakreslil vecné bremeno ďalej
od domu žalovaného po okraji pozemku žalovaného parc. č. 1521/1, aby bol žalovaný čo najmenej

obmedzovaný, keď budú po jeho pozemku prechádzať žalobcovia. Súd však dodáva, že z katastrálnej
mapy vyplývajúca poloha parciel č. 1498, č. 1499, a parcely č. 1501/1, na ktorej je pozemná komunikácia
vedúca k domu žalobcov, a na ktorú by sa musela napájať trasa vecného bremena, pokiaľ by mal byť ním
zaťažený pozemok parc. č. 1498, by mohla viesť len k trasovaniu vecného bremena stredom južnejšejpolovice parcely č. 1498, teda nie po okrajoch parcely č. 1498, keďže tomu bráni stavba postavená
na vedľajšej parcele žalovaného č. 1499, a vecné bremeno by ďalej viedlo severnou časťou parcely č.
1498 tesne vedľa rodinného domu žalovaného a takto vedené právo cesty by nepochybne obmedzovalo

žalovaného v oveľa väčšom rozsahu, keďže by mu znemožnilo plnohodnotne využiť parcelu č. 1498.

25. Pri rozhodovaní o žalobe na zriadenie vecného bremena musel súd zohľadniť aj špecifické okolnosti,
za ktorých ostala stavba bez prístupu k verejnej komunikácii a ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby.
V danom prípade samotný žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že pôvodne žalobcovia na prístup z

verejnej komunikácie k ich domu používali prístupovú cestu, ktorá viedla po pozemku, na ktorom je teraz
postavený dom žalovaného. Pozemok parc. č. 1501/2 nadobudol žalovaný do vlastníctva na základe
vyhlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici JUDr. Dušana Mikitu, Trenčín N 59/2010 zo dňa
20.5.2010. Ako vyplýva z výpisu zo zápisnice č. 20/2010 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce
Omšenie zo dňa 3.5.2010, opatreného aj prezenčnom listinou prítomných s ich podpismi Obec Omšenie
ako aj prítomný žalobca 1/ a ďalší dotknutí obyvatelia obce súhlasili s tým, aby v dôsledku žalovaným

plánovanej výstavby nového rodinného domu bola pôvodná prístupová cesta k rodinným domom súp.
č. XX a XX preložená s tým, že na zasadnutí prítomný žalovaný svoj stavebný zámer vysvetlil i na
geometrickom pláne č. 14/09 zo dňa 14.12.2009, vyhotovenom Ing. Michalom Strakom. Žalovaný v
čestnomprehlásenízodňa26.4.2010,naktoromjeúradneoverenýjehopodpisčestnevyhlásil,žepočas
výstavbyrodinnéhodomunaparceláchč.1498,1501/2,1521k.ú.Z.umožníprejazdcezparcelyč.1498,

1499, 1501/2 ako je to zelenou farbou vyznačené na priloženom geometrickom pláne a po výstavbe
rodinného domu umožní prejazd cez parcely č. 1521 a 1501/2 ako je to modrou farbou vyznačené na
priloženom geometrickom pláne. V geometrickom pláne č. 14/09 Ing. Michala Straku zo dňa 14.12.2009,
predloženom žalobcami je vyznačené, cez ktoré parcely sa žalovaný zaviazal umožniť prejazd počas
a po výstavbe jeho rodinného domu. Z parc. č. 1521 bola vytvorená parcela č. 1521/1, ktorú navrhujú

žalobcovia zaťažiť vecným bremenom. Na základe uvedeného čestného prehlásenia žalovaného, pred
obecným zastupiteľstvom prezentovaného zámeru žalovaného o stavbe nového domu a jeho zámeru o
preložení pôvodnej prístupovej cesty k domu žalobcov teda Obec Omšenie vydala súhlasné stanovisko
k vyhláseniu o vydržaní pozemku žalovaným, a vydala aj stavebné povolenie na stavbu rodinného
domu žalovaného s povinnosťou stavebníka po kolaudácii rodinného domu zrealizovať prístupovú cestu

k domom súp. č. XX, XX. Osoby odkázané na prístupovú cestu (vrátane žalobcov) sa spoliehali, že
žalovaný svoje sľuby dodrží. Žalovaný si bol od začiatku vedomý toho, že pri plnení svojho prísľubu v
čestnom prehlásení bude musieť po postavení rodinného domu umožniť žalobcom prechod a prejazd
po jeho pozemku parc. č. 1521/1 vedľa jeho rodinného domu, a že bude v dôsledku toho obmedzovaný
v užívaní jeho pozemku. Preto súd nemohol zohľadniť tvrdenie žalovaného, že zriadením práva cesty

cez jeho pozemok parc. č. 1521/1 bude neprimerane rušený prechodom a prejazdom žalobcami po tejto
parcele , keď tam bude žalovaný sedieť, oddychovať pred domom. Nemohol súd zohľadniť ani tvrdenia
žalovaného, že on bude viac obmedzený ako by boli obmedzení vlastníci susedných pozemkov (vrátane
parc. č. 1523, 1525), na ktorých by bolo zriadené vecné bremeno, keďže na nich už nie sú postavené
domy. Súd nemôže zamietnuť žalobu o zriadenie vecného bremena len z dôvodu, že v priebehu konania

boli zbúrané domy na vedľajších parcelách nepatriacich žalovanému, ktoré parcely neboli predmetom
konania a vytvoril sa na nich priestor po technickej stránke vhodný na zriadenie práva cesty. V zmysle
judikatúry súdov platí, že právo cesty má byť zriadené na priľahlom pozemku tak, aby bol vlastník
pozemku čo najmenej obmedzovaný, a to sa týka najmä prípadov ak je viac možností kadiaľ by trasa
cesty cez pozemok mohla viesť. Toto pravidlo bolo dodržané, pretože právo prechodu a prejazdu podľa

geometrického plánu Ing. Romana Wágnera je trasované v nevyhnutnom rozsahu a po okraji pozemku
žalovaného parc. č. 1521/1 a obmedzuje vlastníka pozemku v prípustnom nevyhnutnom rozsahu.

26. Tvrdenia žalovaného, že nijako nebránil žalobcom v prechode a prejazde cez predmetnú parcelu
boli vyvrátené. Už v čase realizácie výstavby rodinného domu žalovaného postavil žalovaný za

účelom zhotovenia fasády na dome drevené lešenie okolo domu tak, že bol obmedzený prístup pre
dopravnú obsluhu rodinného domu žalobcov, ako to vyplýva z tvrdení žalobcov a výzvy Obce Z. ŠSD
121/2014/-002/Mi zo dňa 14.4.2014, ktorou bol žalovaný vyzvaný, aby najneskôr do 30 dní od doručenia
výzvy vykonal práce na lešení a potom bezodkladne odstránil tú časť lešenia, ktorá bráni v prejazdu
techniky. Ďalej žalobcovia uvádzali, že žalovaný zvykol zaparkovať autá na parcele č. 1521/1, čím

žalobcom znemožnil použiť parcelu č. 1521/1 na prístup k ich domu, resp. mal na parcele uskladnené
drevo, prípadne iné veci. Tieto tvrdenia boli preukázané aj žalobcami predloženými fotografiami, na
ktorých sú zachytené aj dve, tri autá zaparkované na parc. č. 1521/1 medzi domom žalovaného a starými
domami (teraz už zbúranými) nachádzajúcimi sa na vedľajších parcelách parc. č. 1527, 1526, 1525,1524, 1523, 1522, čím bol prejazd autom žalobcami cez parcelu č. 1521/1 fakticky znemožnený. Z
fotografií je vidieť aj to, že rovnako po zbúraní uvedených starých domov vedľa domu žalovaného bolo
uskladnené drevo a vedľa domu žalovaného boli zaparkované viaceré auta naraz. Žalovaný potvrdil, že

na fotografiách sa nachádzajú autá, ktoré patria jemu, ale aj iným osobám, ktoré ho prišli navštíviť a oni
autá preparkovali inde po tom, keď ich na to upozornil. Vzhľadom na tieto faktické okolnosti žalobcovia
nadobudli obavu, že žalovaný napriek jeho prísľubu v čestnom prehlásení im zamedzí prechod a prejazd
cez jeho parcelu, a to najmä potom keď žalovaný podal ohlásenie drobnej stavby na vybudovanie
oplotenia okolo predmetnej parcely. Preto sa obrátili na súd s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia a následne podali žalobu.

27. Neobstojí výhrada žalovaného, že žalovaný žalobcom ponúkal , že im zriadi vecné bremeno zmluvou
cez parcelu č. 1498 k.ú. Z. za obvyklú cenu listom zo dňa 10.7.2015, pričom navrhnutá zmluva uzavretá
nebola a preto by mala byť žaloba s poukazom na judikát Rc 32/2006 zamietnutá. Z odpovede právnej
zástupkyne žalobcov zo dňa 23.7.2015 na uvedený list žalovaného vyplýva, že žalobcovia súhlasili s

uzavretím tejto dohody o zriadení vecného bremena, ale bezodplatne poukazujúc na prísľub žalovaného
v čestnom prehlásení zo dňa 26.4.2010 , že umožní po jeho parcele prejazd žalobcom a poukazujúc
na stavebné povolenie zo dňa 13.4.2011 na rodinný dom žalovaného, z ktorého vyplýva povinnosť
žalovaného ako stavebníka zrealizovať prístupovú cestu pre žalobcov. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobcovia boli ochotní uzavrieť so žalovaným dohodu o zriadení vecného bremena, ale chceli zmluvne

zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne vzhľadom na okolnosti , na základe ktorých
prišli o pôvodnú prístupovú cestu preto, lebo si žalovaný na nej vystavil nový rodinný dom a učinil
prísľuby ohľadom preloženia tejto pôvodnej prístupovej cesty na inú časť jeho pozemku. Následne
žalobcovia listom zo dňa 10.8.2016 navrhli žalovanému uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 1521/1 k.ú. Z. v prospech vlastníka

rodinného domu súp. č. XX na parcele č. 1519 k.ú. Z., a to za náhradu v sume 500 Eur s tým,
že žalobcovia budú znášať pomerné náklady na nevyhnutnú údržbu prístupovej cesty, no žalovaný
nesúhlasil s touto navrhovanou výškou odplaty za zriadenie vecného bremena, pretože sa mu zdala
nízka, čo prezentoval aj v rámci tohto konania. Uvedená korešpondencia sporových strán je obsiahnutá
aj v spise Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C 151/2016. Z popísaných okolností možno teda uzavrieť,

že strany pred podaním žaloby mali ochotu dohodnúť sa nazmluvnom zriadení vecného bremena, avšak
nedohodli sa na výške odplaty za vecné bremeno. Nedosiahnutie dohody preto musí byť pripísané na
vrub v rovnakom pomere tak žalobcom ako aj žalovanému.

28. Žalovaný tvrdil, že uplatnený nárok žalobcov na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu treba považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd k tomu uvádza, že nie je vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu,
môže byť považovaný za rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto bude súdom odopretá právna
ochrana. Takýto postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má však miesto len vo
výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov ako je

dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť inú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne, keď
je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi tak na postavení niektorého z nich navonok. V prejednávanej veci sa o takýto prípad
rozhodne nejedná. Žalobou sa žalobcovia domáhali zriadenia práva cesty cez pozemok žalovaného,

oprávnene poukazujúc na okolnosti, za ktorých bez ich zavinenia stratili pôvodnú prístupovú cestu k
ich domu a poukazujúc na prísľub žalovaného vo forme čestného prehlásenia, že po dokončení stavby
svojhorodinnéhodomuumožnížalobcomprechodaprejazdpojehoparcele,abyžalobcoviamaliprístup
k ich domu. Žalobcovia preukázateľne nemajú zabezpečený prístup k ich rodinnému domu z verejne
prístupnej komunikácie. Ani náhradná prístupová plocha zhotovená obcou im takýto prístup po právnej

stránke nezabezpečuje, ako je uvedené vyššie. Po zohľadnení uvedených relevantných individuálnych
okolností daného prípadu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je šikanózna, nie je ani zneužitím
práva. Nebol preto dôvod odoprieť ochranu uplatnenému právu žalobcov.

29. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd o nároku žalobcov rozhodol v zmysle § 151o

ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, že vecné bremeno zriadil v zmysle geometrického plánu
vypracovaného dňa 25.2.2019 súdom ustanoveným znalcom z odboru geodézia Ing. Romanom
Wágnerom. Geometrický plán je prílohou č. 3 znaleckého posudku č. 4/2019 Ing. Romana Wágnera,
ktorý bol stranám riadne doručený. Menovaný znalec sa oboznámil s obsahom spisu, vykonal ohliadkuna mieste samom, zameral predmetnú parcelu č. 1521/1 a v geometrickom pláne zakreslil rozsah
vecnéhobremenaspočívajúcehovpráveprechodupešoaprejazdumotorovýmivozidlamicezparceluč.
1521/1.Priužívaníprávazodpovedajúcehovecnémubremenusúžalobcoviaažalovanýpovinnísprávať

sa voči sebe navzájom s náležitou úctou a vyvarovať sa slovným konfliktom.

30. V prípade, že sa Obci Omšenie v budúcnosti podarí odkúpiť podiely ostatných spoluvlastníkov v
pozemkoch, na ktorých obec zriadi riadnu pozemnú komunikáciu v zmysle zákona, v dôsledku takej
zmeny pomerov môže súd na základe žaloby o zrušenie vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3

Občianskeho zákonníka rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo
zrušuje.

31. Žalovanému, ktorého vlastnícke právo je v dôsledku zriadeného práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu nútene obmedzené vznikol nárok na primeranú náhradu v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
Vecné bremeno nemôže byť zriadené bezodplatne, ako to v žalobe navrhovali žalobcovia. Súd výšku

primeranej náhrady v sume 1.200 Eur pre žalovaného ako vlastníka zaťaženého pozemku stanovil
na základe znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného dňa 11.11.2019 Ing. Martou Odokienkovou,
znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Znalkyňa je osobou
odborne spôsobilou, má potrebné odborné vedomosti z príslušného znaleckého odboru a odvetvia,
v znaleckom posudku jasne vysvetlila metódu použitú pri stanovení všeobecnej hodnoty vecného

bremena, pričom pri ustálení rozsahu ohodnocovaného vecného bremena vychádzala z geometrického
plánu vypracovaného dňa 25.2.2019 znalcom z odboru geodézia Ing. Romanom Wágnerom. Znalkyňa
všeobecnú hodnotu vecného bremena vypočítala v súlade s prílohou č. 3 písm. F vyhlášky MS SR
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v ktorej je stanovený spôsob výpočtu
všeobecnej hodnoty vecného bremena. Znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 14 ods.

4 zákona č. 382/2004 Z.z., je zrejmé, z akých relevantných podkladov znalkyňa vychádzala, spôsob
výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena je v posudku riadne zdôvodnený, ako aj použitá
metóda. Strany správnosť záverov znalkyne v znaleckom posudku nespochybňovali. Súd dodáva, že
obmedzenia žalovaného v dôsledku zriadenia vecného bremena sú zohľadnené v primeranej náhrade
za zriadenie vecného bremena. Súd podľa § 232 ods. 3 CSP vo výroku II. žalobcom určil lehotu na

vyplatenie primeranej náhrady v sume 1.200 Eur v prospech žalovaného do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože žalobcovia nežiadali dlhšiu lehotu na plnenie.

32. Žalobcovia v podaní zo dňa 25.5.2020 už netrvali na výsluchu nimi navrhnutého svedka D. preto
súd tento dôkaz nevykonal. Keďže súd mal z dokazovania za preukázané, že žalobcovia majú faktickú

možnosť zabezpečiť si prístup do ich domu aj po parcelách, ktoré zarovnala obec a vysypala štrkodrťou,
a situácia na mieste bola zrejmá z predložených viacerých fotografií, ako aj fotokópií katastrálnej
mapy, z internetu zadováženej mapy, nebolo potrebné vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania
vykonať v zmysle neskoršieho návrhu žalovaného ohliadku na mieste samom na preukázanie, že obec
zriadila nespevnenú prístupovú plochu na parcelách susediacich s parcelou č. 1521/1. Súd nevykonal

dokazovanie ani výsluchom svedkov R. U., E. R., H. R. v zmysle návrhu žalovaného na preukázanie
toho, že žalobcovia na prístup k domu užívajú obcou zriadenú nespevnenú prístupovú plochu, keďže
žalobcovia tento fakt nespochybňovali, a vysvetlili dôvody, pre ktoré sú nútení užívať túto cestu. Súd
nevykonal výsluch starostu Obce Z. podľa návrhu žalovaného k tomu, či obec bude pokračovať v
majetkovoprávnom vysporiadaní parciel, na ktorých vysypala štrkodrť, pretože zámer obce vykúpiť tieto

parcely a zriadiť na nich pozemnú komunikáciu vyplýva z oboznámených listín ako aj zo správy Obce
Z. zo dňa 14.5.2020 a šlo by o nadbytočný dôkaz.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd zohľadnil zásadu úspechu vyplývajúcu z
ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobcovia a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní, pretože

vecné bremeno síce súd zriadil v zmysle žaloby žalobcov, avšak nie bez odplaty ako žalobcovia
navrhovali v žalobnom petite, ale súd uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému primeranú náhradu
za zriadené vecné bremeno. S nárokom vlastníka panujúcej stavby na zriadenie vecného bremena
je spojený nárok vlastníka zaťaženého pozemku na primeranú náhradu voči vlastníkovi stavby. Pretosúd uloženie povinnosti žalobcom zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vyhodnotil ako čiastočný
neúspech žalobcov. Súd potom ustálil, že nemožno konštatovať prevažný úspech žalobcov a ani
žalovaného a podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom III. vyslovil, že žalobcovia a žalovaný nemajú nárok

na náhradu trov konania.

36. Súdom ustanovená znalkyňa Ing. Marta Odokienková za vypracovaný posudok č. 3/2020 uplatnila
znalečné vo výške 245,37 Eur, no zložený preddavok 200 Eur pokryl len časť tohto znalečného.
Znalec má právo na plnú náhradu trov konania , ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku a podľa § 255 ods. 1 CSP má postavenie strany pre konanie o tomto jeho nároku.
Štát podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy civilného
sporového konania, a preto strany majú povinnosť nahradiť ustanovenému znalcovi zvyšok znalečného
neuhradeného z preddavku. Vzhľadom na výsledok konania súd výrokom IV. priznal znalkyni proti
žalobcom nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50 %, a proti žalovanému nárok na náhradu
znalečného v rozsahu 50%. O výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.