Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. september 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/1020/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121287556
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121287556.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko,
advokát, Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti povinnému: R. Z., V..
XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, V. P. Ú. XX, XXX XX X., o vymoženie pohľadávky vo výške 81,87 eur
s príslušenstvom a trov exekučného konania, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd nárok na náhradu trov exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 28.03.2021, domáhal od
povinnéhovymoženia81,87eurspríslušenstvom,nazákladeexekučnéhotitulutitulov -Platobnýrozkaz

sp. zn. 19Up/563/2019 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 28.05.2019.

2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel,
t. j. v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 17.09.2021 bolo súdu doručené podanie od Okresného súdu Prievidza, obsahom ktorého

bolo Uznesenie č. k. 18D/72/2021 - 18, Dnot 127/2021 vydaného Okresným súdom Prievidza,
prostredníctvom povereného notára JUDr. Kristíny Kováčovej dňa 07.06.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.07.2021 a vykonateľnosť dňa 17.07.2021 (ďalej len „uznesenie o dedičstve“).

4. V zmysle predloženého uznesenia o dedičstve bolo konanie o dedičstve zastavené, nakoľko poručiteľ
(v tomto konaní povinný) nezanechal žiaden majetok.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.7. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného

titulu.

8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto
skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana

zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má
konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

11. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

12. Podľa § 470 ods. 1 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

13. Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) súd
konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

14. Podľa § 188 ods. 1 CMP, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok

poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd
vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

15. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 36 ods. 1, 2
Exekučného poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi

jeho práv a povinností. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky
nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda veritelia
môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Pre určenie
pomeru v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve
obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané

skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, a teda v akom rozsahu prechádzajú
na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve
vydaného notárom bez ohľadu na to či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil, a či v rozhodnutí bol
tento dlh v súpise pasív uvedený.

16. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo
5/2011 zo dňa 13.05.2011, podľa ktorého: „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou
povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa
okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka

žiadenmajetoknezanechala adedičskékonanieboloprávoplatnezastavenépodľa§175hods. 1O.s.p.
pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný
súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie
( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností
poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre

zastavenie exekúcie bolo nesprávne.“ K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
aj v uznesení sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 zo dňa 19.01.2012, ako aj v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 10/2012
zo dňa 25.07.2012.17. V tomto exekučnom konaní mal súd za preukázané, že na základe právoplatného uznesenia o
dedičstve povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu
zastavené. Keďže dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, nemal

povinný ako poručiteľ právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností. V dôsledku
zastavenia dedičského konania pre nezanechanie žiadneho majetku po zomrelom povinnom, súd
konštatoval, že nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie s prípadnými dedičmi po povinnom,
nakoľko v tomto prípade nedošlo k prechodu práv a povinností na právnych nástupcov ako dedičov, ktorí
by zodpovedali do výšky nadobudnutého dedičstva za dlhy povinného.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd s prihliadnutím na uznesenie o dedičstve mohol
konštatovať právny záver, že v tomto exekučnom konaní sú prítomné dôvody, pre ktoré by exekúcia
musela byť zastavená, resp. do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vznikli dôvody na zastavenie
exekučného konania, a ktoré spočívajú v tom, že na základe právoplatného výsledku dedičského
konania povinný zomrel bez právnych nástupcov, ktorí by zodpovedali za jeho dlhy, ako aj z dôvodu

nezanechania žiadneho majetku, a preto súd v celom rozsahu návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

23. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou,
pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.