Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/300/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224293
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117224293.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: U. B.Á., K..
XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/XX, XXX XX J. K. I., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní
o zaplatenie 852,13 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 810,14 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z
omeškania od 19.12.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovaný n e m á nárok na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 01.12.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 852,13 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 07.11.2017 do
zaplatenia.
V rámci žaloby poukázala na to, že so žalovaným uzavrela dňa 13.10.2008 úverovú zmluvu, na základe
ktorejjejbolposkytnutýúvervovýške1.659,70EUR,ktorýsazaviazalasplatiťv84mesačnýchsplátkach
po 35,68 EUR mesačne s tým, že celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 1.125,80 EUR. Zo

žaloby vyplýva, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, následkom čoho je, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Uvedená zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov,
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, obsahuje nesprávny údaj o
celkových nákladoch v sume 1.125,80 EUR, keďže súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 35,68
x 83 predstavuje sumu 2.997,12 EUR a keď sa od tejto sumy odpočíta istina poskytnutého úveru vo
výške 1.659,70 EUR celkové náklady predstavujú 1.337,42 EUR, pričom nesprávny údaj o celkových

nákladoch má za následok nesprávny údaj o RPMN.
Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 2.511,83 EUR, čo po
odpočítaní poskytnutej istiny vo výške 1.659,70 EUR predstavuje rozdiel v sume 852,13 EUR, teda
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa sa zároveň vyjadrila, že v danom
prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej doby. Žalovaný má totiž v predmete činnosti
poskytovanie úverov, a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na

ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve
neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musel si byť vedomý toho, že ide o
spotrebiteľa a nebude môcť od žalobkyne žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bols uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel
získať majetkový prospech, pričom právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo
viacerých súdnych rozhodnutiach v obdobných sporoch, napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.

zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 3Co/41/2012 zo dňa 06.03.2013, sp. zn. 2Co/9/2012 zo dňa
21.01.2013, sp. zn. 5Co/134/2012 zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 3Co/89/2012 zo dňa 08.02.2012 alebo
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/648/2013 zo dňa 20.02.2014 alebo Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012.

2. Žalovaný v rámci vyjadrenia zo dňa 02.01.2018 k žalobe uviedol, že uzatvorenie zmluvy žalobkyni
žiadnym spôsobom nevnucoval a žalobkyňa rovnako, ako žiaden z dlžníkov, neprejavila záujem na
akejkoľvek korekcie jednotlivých zmluvných ustanovení. V súvislosti s dodržaním zákonných náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písmeno i) zákona č. 258/2001 Z.z, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15. V súvislosti s náležitosťou podľa § 4 ods. 2 písmeno g) cit. zákona
žalovaný uviedol, že dátum konečnej splatnosti je uvedený priamo v zmluve, nasledovne: „Lehota

splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru.“ V tomto ohľade poukázal na to, že veriteľ použil objektívne
zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a kedy je konečná splatnosť.
V súvislosti s nesprávnym údajom o celkových nákladoch spotrebiteľa, žalovaný uviedol, že sumu
1.125,80 EUR považuje za správnu. V tomto ohľade citoval § 2 písmeno c) zákona č. 258/2001 Z.z., z

ktorého vyplýva, čo predstavujú celkové náklady spotrebiteľa a zvýraznil poplatky za poistenie, pričom
uviedol, že poistenie bolo dobrovoľne a nebolo povinnosťou žalobkyne uzavrieť poistenie.
Žalovaný taktiež poukázal na ustanovenie § 137 písmena c) CSP a v tomto ohľade citoval rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/112/2004, teda že v prípade možnosti žalovať priamo na plnenie
povinnosti je vždy potrebné považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám

praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje), a len vedie k nárastu počtu súdnych žalôb.
Zároveň žalovaný poukázal na to, že v danom prípade neexistuje žiaden zákonný dôvod pre
vydanie bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku premlčania všetkých splátok uhradených pred
01.02.2012.

3. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania konaného dňa 25.01.2019 namietol taktiež
nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, keďže žalovaný dňa 20.10.2014 oznámil žalobkyni
postúpenie pohľadávky na iný subjekt, a teda žalobkyňa už od 21.10.2014 mala vedomosť o tom, že
pokiaľ plní nejaké platby, tak tieto plní v prospech iného subjektu, konkrétne spoločnosti AB 1 B.V.
Žalovaný súdu zároveň predložil oznámenie Advokátskej kancelárie GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. o

postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2014, v rámci ktorého je konštatované, že na základe predloženej
plnej moci advokátska kancelária v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. oznámila žalobkyni, že
pohľadávky postupcu vzniknuté na základe úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2008 boli na základe zmluvy
zo dňa 12.09.2012 postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B.V. registračné číslo: 341 86 049.

4. Žalobkyňa v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 12.02.2019 poukázala na to, že všetky platby, ktoré
predstavujú bezdôvodné obohatenie boli hradené na účet žalovaného, ktorý žalovaný oznámil žalobkyni
listom zo dňa 01.07.2013. Žalobkyňa poukázala na to, že v prejednávanej veci žalovaný nepreukázal
platné postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka a ak by aj žalovanej preukázal
platné postúpenie pohľadávky, nemá to vplyv na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa možno

domáhať len voči subjektu, ktorý sa voči žalobcovi bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa taktiež poukázala na
to, že právny zástupca žalovaného oznámil žalobkyni, že k postúpeniu pohľadávky došlo 12.09.2012, ale
túto skutočnosť oznámil až listom zo dňa 17.10.2014, teda po viac ako dvoch rokoch, pričom žalovaný
napriek tomu listom zo dňa 01.07.2013, ktorý žalobkyňa predložila ako prílohu svojho podania, teda
už po údajnom postúpení pohľadávky, oznámil žalobkyni, aký je dlh a na aký účet ho má uhrádzať,

pričom v tomto liste nie je ani zmienka o postúpení pohľadávky. V súvislosti s postúpením pohľadávky
žalobkyňauviedla,žeObčianskyzákonníkukladápostupcovipovinnosťoznámiťpostúpeniepohľadávky
dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Až v takom prípade sa stáva postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi
účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi, teda
postupníkovi. Ak postupca túto notifikačnú povinnosť nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky

preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba
oznamuje, bez toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, u postupníka je potrebné, aby postúpenie
pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o
postúpení pohľadávky dlžníkovi.V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obdo 32/2007: „Povinnosť
oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa
objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, pričom lehota „bez zbytočného odkladu“ je doba

zodpovedajúca 8 dňom Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky, je jednostranný právny úkon
adresovaný dlžníkovi, ktorý vyžaduje zákon. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi, je
povinný pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu.“
V danom prípade však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ bez zbytočného
odkladu oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi, a taktiež žalovaný ako postupník, nepreukázal

postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. Z uvedeného dôvodu má v konaní pasívnu
vecnú legitimáciu právne žalovaný.
Ak by aj súd mal preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom, žalobca sa
podanou žalobou domáha vydania tých platieb, ktoré boli hradené na účet obchodnej spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s.. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.“

Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až po uhradení
poslednej splátky dňa 11.10.2017, pričom v rámci výsluchu pred súdom upresnila, že to bolo niekedy
následne, maximálne mesiac od tohto dátumu, kedy sa od oddĺžovacej spoločnosti dozvedela, že môže
od žalovaného vymáhať bezdôvodné obohatenie.

5. Z úverovej zmluvy zo dňa 17.10.2008 vyplývajú uzavreté medzi stranami sporu nasledovné údaje:
celková výška úveru: 50.000,- Sk - 1.659,70 EUR, mesačná splátka: 1.075,- Sk - 35,68 EUR, počet
splátok: 84, ročná úroková sadzba: 18,67 %, RPMN: 20,5 %, priemerná hodnota RPMN: 20,40 %,
celkové náklady spotrebiteľa: 33.916,- Sk - 1.125,80 EUR, poplatok za vedenie účtu: 0 Sk - 0 EUR,
spôsob úhrady splátok: poštovou poukážkou, lehota splatnosti: 84 mesiacov po poskytnutí úveru.

Z predložených poštových poukážok a výpisov z účtu vyplýva, že všetky platby, ktoré realizovala
žalobkyňa, boli zasielané na účet žalovaného s totožným variabilným symbolom tak, ako bol uvedený
aj vo výzve žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 01.07.2013, t.j. s variabilným symbolom
3810073598.

6. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o

spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. V predmetnom konaní žalobkyňa podala žalobu na plnenie podľa§ 137 písm. a) CSP, nie žalobu na
určenie podľa § 137 písm. c) CSP, ako to nesprávne uvádza žalovaný a poukazuje na to, že v danej veci
nie je daný naliehavý právny záujem. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli spotrebiteľskú
úverovú zmluvu, ktorá musí obsahovať obligatórne zákonne náležitosti. Žalobkyňa poukázala na to, že
predmetná zmluva neobsahuje náležitosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z..,
súd túto argumentáciu ale neakceptoval, keďže tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C

- 42/2015, postačuje pokiaľ sú tieto jednotlivé platby zahrnuté v mesačnej splátke, čo v danom prípade
bolo splnené.
Žalobkyňa taktiež namietala, že v zmluve absentuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti, pričom žalovaný sa k tomu vyjadril tak, že v zmluve je tento údaj
uvedený a to, lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru. V tomto ohľade súd poukazuje na to,

že z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona vyplýva povinnosť uvedenia konečnej splatnosti úveru,
ktorýmábyťoznačenýkonkrétnymdňom,mesiacomarokom,čovdanomprípadeniejesplnené,atento
údaj nemožno zamieňať s počtom splátok, keďže táto náležitosť je uvedená práve v § 4 ods. 2 písmeno
i) cit. zákona, a teda uvedenie počtu splátok nemôže nahrádzať konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru.

Žalobkyňa zároveň namietala nesprávny údaj týkajúci sa celkových nákladov, v čom sa súd stotožňuje
s jej odôvodnením, keďže celkové náklady vzhľadom na výšku splátok a ich počet predstavuje 2.997,12
EUR, čo po odpočítaní istiny v sume 1.659,70 EUR predstavuje rozdiel 1.337,42 EUR, teda nie 1.125,80
EUR ako je to uvedené v zmluve, pričom pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že čo má predstavovať
celkovénákladyavtomtoohľadepoukázalajnato,žedocelkovýchnákladovsazapočítavaajpoistenie,

tak v danej zmluve nebolo poistenie dojednané, resp. zo zmluvy žiadne poistenie nevyplýva, rovnako
ako ani iné platby vyplývajúce z § 2 písm.c) cit. zákona a pokiaľ by mali byť dojednané aj iné platby, tak
celkové náklady spotrebiteľa by boli ešte vyššie, než je suma 1.337,42 EUR.
Absencia vyššie uvedených náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

10. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa zaoberal aj dôvodnosťou
tejto námietky, pričom zo žaloby, ako aj z výsluchu samotnej žalobkyne nepochybne vyplynulo, že
táto sa o skutočnosti, že môže od žalovaného vymáhať bezdôvodné obohatenie dozvedela najskôr
11.10.2017, čo vyplýva z jej písomného vyjadrenia, ako aj z jej výsluchu pred súdom. V tomto ohľade

je teda podstatná skutočná, nie predpokladaná, vedomosť žalobkyne o možnosti vymáhať bezdôvodné
obohatenie, a keďže žaloba bola súdu doručená dňa 01.12.2017, nárok žalobkyne bol uplatnený v rámci
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

11. Súd sa zaoberal aj plynutím objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je 3 a pri úmyselnom bezdôvodnom

obohatení 10 ročná a začína plynúť odo dňa úhrady jednotlivých platieb (splátok). Žalobkyňa v rámci
žaloby poukázala na to, že pokiaľ žalovaný neuviedol v úverovej zmluve obligatórne náležitosti, musel
si byť vedomý toho, že nebude môcť od žalobkyne žiadať úroky ani iné poplatky a pre prípad, že tak
urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou upozornený, čo zakladá minimálne nepriamy úmysel získať
majetkový prospech.

Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 11.03.2019 poukázal na to, že samotné neuvedenie
náležitosti zmluvy, nemôže zakladať úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. V tejto súvislosti ďalej
uviedol, že: „V predmete činnosti má, ako nebankový subjekt, poskytovanie úverov, za ktoré mu v
zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy)patriaúrokyapoplatky,jepretoneopodstatnenévyhodnotiťkonaniežalovanéhoakoúmyselnéa

smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie
úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi
úver, za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobcu zaplatiť úroky. Aký by malo zmysel,
aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovanýbezúročnosťou a bezpoplatkovosťou on sám a nie žalobca, ako klient. Úverová zmluva je klientom ako
žalobcom riadne podpísaná, žalobca mal presnú vedomosť o výške poskytnutého úveru, o úrokovej
sadzbe, o nákladoch a aj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom. Žalobca preto už v čase uzatvárania

úverovej zmluvy vedel, koľko má na danej zmluve za poskytnutý úver uhradiť. Z uvedeného dôvodu
je akékoľvek úmyselne konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia vylúčené, keďže
žalovaný za poskytnutie úveru v čase uzatvorenia úverovej zmluvy žalobcovi prezentoval výšku celkovej
čiastky a žalovaný s ňou na základe podpisu zmluvy súhlasí.“. V tejto súvislosti citoval viacero rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. Okresného súdu Prešov.

12. V súvislosti s posúdením objektívnej premlčacej lehoty súd poukazuje na to, že neuvedenie
zákonných náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaný
v takomto prípade nedosiahne žiaden zisk, maximálne vrátenie poskytnutej istiny. Je potrebné dať za
pravdu žalovanému v tom zmysle, že v čase, keď bola uzatváraná predmetná zmluva, neexistovala
taká prax súdov, aká je v súčasnosti (hlavne, čo sa týka posudzovania objektívnej premlčacej lehoty

odvolacím súdom). V tomto ohľade sa aj súdu javí ako nelogické, aby žalovaný úmyselne neuvádzal
do zmluvy obligatórne zákonné náležitosti (ohľadom posúdenia ktorých tiež neexistuje jednotná súdna
prax) a vystavoval sa tým riziku, že nedosiahne žiaden zisk vo forme úroku, čo je vlastne cieľom jeho
podnikania. Súd má za to, že neuvedenie obligatórnych zákonných náležitosti samo o sebe nezakladá
úmyselné konanie žalovaného, ani vo forme nepriameho úmyslu, aj keď tento poskytuje nebankovým

spôsobom spotrebiteľské úvery. V tomto ohľade súd poukazuje taktiež na to, že žalobkyňa v tomto
ohľade má nie len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, teda má preukázať, že žalovaný sa
chcelnajejúkorúmyselnebezdôvodneobohatiť,pričomžalobkyňavtomtoohľadeibatvrdilaužuvedené
skutočnosti a neprodukovala žiadne dôkazy. Vzhľadom na uvedené, je preto v danej veci potrebné
aplikovať 3 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

13. Z prehľadu platieb nepochybne vyplýva, že žalobkyňa v období 3 rokov spätne od podania žaloby,
t.j. od 01.12.2014 do 01.12.2017 žalobcovi uhradila celkovo sumu 810,14 EUR (čl. 15 - 18 spisu), teda
platby od 28.01.2014 do 16.05.2017, čo predstavuje 28 x platbu po 15,71 EUR a 18 x platbu po 20,57
EUR,t.j.celkovo810,14EUR.Jednásaoplatby,ktorébolizaplatenénadsumuposkytnutejistiny,pričom

žalovaný úhrady žalobkyne nerozporoval. Vzhľadom na uvedené, preto súd priznal žalobkyni všetky
platby,ktoréboliuhradenévrámciplynutiatrojročnejvšeobecnejpremlčacejlehoty,čopredstavujesumu
810,14 EUR, pričom túto sumu žalobkyni priznal spolu s 5 % - tným zákonným úrokom z omeškania,
avšak nie od 07.11.2017, keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, aby bola žalovaného,
vyzývala na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby

žalovanému, t.j. od 19.12.2017 do zaplatenia a žalobu v časti prevyšujúcej priznanú istinu, ako aj
priznaný úrok z omeškania, ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalovaný v rámci prednesu svojho právneho zástupcu namietal nedostatok pasívnej legitimácie s
poukazom na postúpenie pohľadávky a oznámenie tejto skutočnosti žalovanej. V tomto ohľade súd

poukazuje na to, že všetky platby, ktorých úhrady žalobkyňa preukázala, boli nepochybne uhrádzané na
účet žalovaného, čo žalovaný ako už bolo uvedené, nerozporoval, a tieto boli uhrádzané pod variabilným
symbolom 3810073598, ktorý žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 01.07.2013, teda cca po 10
mesiacoch od postúpenia pohľadávky, pričom pokiaľ žalobkyňu vyzýval na úhradu svojho dlhu, mal
jej samozrejme minimálne týmto listom oznámiť, že pohľadávka bola postúpená a mal jej oznámiť aj

prípadný iný účet, resp. iný variabilný symbol, na ktorý mala uhrádzať všetky platby, čo však žalovaný
nerealizoval a v tomto ohľade je teda nepochybné, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z
§ 526 Občianskeho zákonníka, a teda že ako postupca neoznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky bez
zbytočného odkladu, pričom takto účinne urobil až prostredníctvom právneho zástupcu, po dobe viac
ako dvoch rokov od postúpenia pohľadávky, čo podľa názoru súdu nemôže spĺňať náležitosti citovaného

zákonného ustanovenia a pokiaľ žalobkyňa, za tejto situácie, naďalej plnila svoj dlh žalovanému, plnila
subjektu, ktorý bol oprávnený prijať tieto plnenia a pokiaľ žalobca prijímal tieto plnenia aj po cca 5
rokoch po postúpení pohľadávky, tieto prijímal bez právneho titulu, čo samozrejme taktiež predstavuje
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Navyše, ako už bolo konštatované, žalovaný žalobkyni
oznámil už po postúpení pohľadávky číslo účtu, na ktorý ma uhrádzať platby a uviedol variabilný symbol,

ktorý má priradzovať k platbám, preto je žalovaný, vzhľadom na vyššie uvedené, v tomto spore pasívne
legitimovaný.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
pomerne úspešnejšia žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a pomerne neúspešnejší
žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).