Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/1763/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214396
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7214214396.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému: P., o vymoženie pohľadávky vo výške 748,92 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice pred súdnym
exekútoromJUDr.RudolfomKrutým,PhD.dňa24.03.2014domáhalvykonaniaexekúcievočipovinnému
za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave, č. k. SR 03299/12 zo dňa 11.11.2013.

2. Podľa ust. §243h zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

3. Dňa 27.05.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
na základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal poverenie č. 5803 195344 zo dňa 04.09.2014.

4. Dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
vzmysleust.§39ods.4Exekučnéhoporiadku.Predmetnédoplnenienávrhuoprávnenéhonavykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016.

5. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade
ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný
návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému
oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na

vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v
ktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinným
sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné
námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného
aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust.

§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boliv minulosti súdom preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu
dôkazov.

6. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.

8. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

9. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v

lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený

opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré

je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na:
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd v prvom
rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné
konaniezačatépredúčinnosťouzák.č.438/2015Z.z.aoexekučnékonanie,kdebolnávrhnavykonanie

exekúcie podaný na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote.

14. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť
alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.

15. Na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku musia byť kumulatívne
splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedených vo vyššie
citovanom ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom.

16. Oprávnený je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinný doplniť svoj návrh na
vykonanie exekúcie tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že vzťah medzi níma povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a ak je vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa.

17. Vzhľadom na vyššie spomenutú povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, súd pristúpil po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie ex offo k
preskúmavaniu exekučného titulu, pričom skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Exekučný titul sa skúma
z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky súd skúma či exekučný titul, v tomto prípade

rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi a podobne.

18. Podľa ust. § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a

doplneníniektorýchzákonov(ďalejlen"zákonospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní“)rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

19. Podľa ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase
uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo

o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa

§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené

všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

20. Podľa ust. § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov

uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

21. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

22. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými
jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z

konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných
zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.23. Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom, na podklade
ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 03299/12 zo dňa 11.11.2013.

24. Z obsahu spisu ďalej súd zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 08.12.2010 Zmluvu o úvere
č. 900400424, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 500,00 Eur a povinný
sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške
484,00 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984,00 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 82,00 Eur.

25. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode
13 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke

remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

26. Spolu s vyššie uvedenou zmluvou o úvere oprávnený s povinným dňa 08.12.2010 uzatvorili
rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd má za to, že ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu. Čl. II rozhodcovskej zmluvy upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku

tak, že: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Ďalej sa zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv

z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, Ustanovenie tejto
vety sa nepoužije, v prípade ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

27. Exekučný súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve oprávnený
ako veriteľ. Sám oprávnený, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec
predložená.

28. Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“)tedazákonaplatnéhovčaseuzavretiapredmetnejzmluvyoúvere,spotrebiteľskýmúveromna
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.29. Podľa ust. § 2 písm. a), b), a d) zák. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

30. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený

pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem obchodných podmienok, na
ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán.

31. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým
od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom
prípade bol poskytovateľom plnenia oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania, a to v rámci
predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá nemohla

ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, v ktorom na jednej starne vystupuje
podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a na druhej strane vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b), a d)
zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom.

32. Podľa ust. § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O. z.") účinného v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33.Podľaust.§52ods.1O.z.účinnéhovčaseuzavretiarozhodcovskejzmluvyspotrebiteľskouzmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa ust. § 52 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

35. Podľa ust. § 52 ods. 3 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

36. Podľa ust. § 52 ods. 4 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa ust. § 53 ods. 1 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

38. Podľa ust. § 53 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.39. Podľa ust. § 53 ods. 3 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

40. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. f) O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo

k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť
alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to

neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb

bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo

úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že

jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

41. Podľa ust. § 53 ods. 5 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

42. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 O. z. platného ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

43. Ustanovenie § 53 ods. 4 O. z. obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a
precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je totiž poskytnúť spotrebiteľom v SR, ako
členskom štáte EÚ, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

44. Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

45. Podľa čl. 8 smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so Zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.46. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

47. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

48. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

49. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

50. Opieraním sa o znenie vyššie uvedenej smernice (ktorá bola implementovaná do nášho právneho
poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník) sa nijako nepopiera

zásada, že smernica na rozdiel od nariadenia (ako právne akty orgánov Európskej únie), nemá priamu
právnu záväznosť; dôležitý je cieľ smernice a najmä kogentná povaha čl. 6 smernice Rady 93/13
EHS (čl. 51 rozsudku ASTURCOM). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM,
čl. 51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o

neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

51. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

52. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

53. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe

zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,
ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia

vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.

54. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby

bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

55. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie kpristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako

celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie.

56. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko

Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi
bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky

podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

57. Rozhodcovská doložka je upravená v rozhodcovskej zmluve, ktorá bola oprávneným vopred
vyhotovená pre všetkých spotrebiteľov, ktorí s oprávneným uzatvorili rovnaký typ zmluvy. Rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola
individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Oprávnený ako veriteľ, mohol
na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu ktorého

sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná
rozhodcovskádoložkaneboladojednanáindividuálne.Tátodoložkafaktickynútispotrebiteľapodrobiťsa
rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci
do rúk žalobcu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 5 O. z. neplatná. Súd poukazuje zároveň na rozsiahlu
judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). Takýto
postup ja aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL
vs. Cristina Rodriguez Nogueira.

58. Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

59. Predmetná rozhodcovská doložka v konečnom dôsledku zveruje výber súdu žalobcovi, pretože
v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, možnosť voľby dlžníka -
spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty zmluvy a právneho vzťahu
ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy,
bude dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom.

60. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 1 O. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec

právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

61. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku spis. zn. 3Cdo 146/2011 uzavrel, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie za exekučný titul označil rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.62. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti,
ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského

konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom
rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený na ul. Uherova
v Košiciach.

63. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za preukázané, že rozhodcovská doložka

obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka je
v zmysle ust. § 53 ods. 5 O. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy absolútne neplatná. Keďže
rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

64. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli, splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa§
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

65. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

66. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II (§ 355 ods. 2 C.s.p.).
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p. - v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s
uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).