Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412010023
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5412010023.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr.
Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného X. X. pre zločin krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. novembra 2016 v
Bratislave dovolanie obvineného X. X. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jaroslava Kiapeša
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. februára 2016, sp. zn. 3To/117/2015 a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného X. X. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 16. júna 2015, sp. zn. 9T/11/2012
uznal obvineného X. X. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v spojení
s § 138 písm. e/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Zatookresnýsúdobvinenéhoodsúdilpodľa§212ods.4Tr.zák.,§38ods.5Tr.zák.a§41ods.1Tr.zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodeným náhradu škody.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený X. X. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) rozhodol rozsudkom z 18. februára 2016, sp. zn. 3To/117/2015 tak, že rozsudok okresného súdu
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. vo výroku o treste zrušil. Následne rozhodol sám podľa § 322
ods. 3 Tr. por. tak, že obvineného podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a §
42 ods. 1 Tr. zák. odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/
Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd
zrušil výroky o trestoch, ktoré boli obvinenému uložené rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 15.
decembra 2009, sp. zn. 4T/64/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 1. apríla 2010,
sp. zn. 3To/47/2010, rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 9. decembra 2011, sp. zn. 4T/64/2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 23. mája 2012, sp. zn. 2To/37/2012 a rozsudkom

OkresnéhosúduNámestovoz28.novembra2014,sp.zn.4T/122/2011vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Žiline z 12. marca 2015, sp. zn. 3To/11/2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Dňa 15. júla 2016 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho
obhajcu JUDr. Jaroslava Kiapeša.V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tzn.
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený namietal, že žalovaného skutku sa dopustil v roku 2009, a preto pokiaľ bolo jeho konanie
súdmi prekvalifikované (z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
na zločin krádeže § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.) na podklade stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) (č. Rt 116/2012 a č. Rt 11/2015) vydaných v rokoch 2015
- 2016, bol porušený zákon v jeho neprospech. Obvinený žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozsudky
zrušil a aby vec bola v potrebnom rozsahu znovu prejednaná a rozhodnutá.

K podanému dovolaniu sa dňa 25. júla 2016 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len
„okresná prokuratúra“) tak, že v čase spáchania skutku platila rovnaká zákonná úprava trestného činu

krádeže, resp. porušovania domovej slobody ako v čase rozhodovania súdov. Spomínané zjednocujúce
stanoviskánespôsobujúzmenuTrestnéhozákona,atakaniichaplikáciounemohlodôjsťknesprávnemu
použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol, aby
dovolací súd dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním najvyššiemu súdu riadne predložený na rozhodnutie 27. októbra
2016.

Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného
X. X. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr.

por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného
obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde
možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že
podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Aj najvyšší súd je jednoznačne toho názoru, že v posudzovanom prípade nebol naplnený dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ako správne podotkol prokurátor okresnej prokuratúry, medzi rokmi
2009 - 2016 k žiadnej zmene u príslušných ustanovení Trestného zákona nedošlo. Za takúto nemožno
považovať ani vydanie zjednocujúcich stanovísk najvyššieho súdu, keďže tieto smerujú k interpretácii,

k výkladu už existujúceho zákona. Prijatím zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu nedochádza k
zmene zákona, ale k jeho naplneniu, k záväznému vysvetleniu jeho obsahu.

Inými slovami, zákon bol a stále je ten istý, nakoľko však v priebehu aplikačnej praxe dochádzalo k jeho
rozdielnemu výkladu, pristúpil najvyšší súd v súlade so svojimi právomocami (§ 8 ods. 3 v spojení s § 21

ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.) k jeho zjednoteniu. Aplikácia zjednocujúceho výkladu, ktorý bol prijatý
po spáchaní trestného činu tak v žiadnom prípade nemôže zakladať uplatnený (resp. akýkoľvek iný)
dovolací dôvod. Naopak, k jeho založeniu (dovolacieho dôvodu) by došlo, ak by súdy takýto (existujúci)
výklad nerešpektovali a konanie obvineného by naďalej posudzovali podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Na základe uvedeného najvyšší súd podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na
neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.