Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115200799
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115200799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Z.. L. I., J.. XX.X.XXXX, K. L. XX,
G., proti žalovanému: T. K., M..N.., F.: XX XXX XXX, H.Č. XX, G., zastúpenému N.Č. &. K., N..V..Q..,
F.: XX XXX XXX, Š. X, G., o zaplatenie 1.269,07 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 6C/5/2015-621 zo dňa 25.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zastavení konania v časti o zaplatenie
419,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do
10.10.2016 a úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia

potvrdzuje, v napadnutom zamietajúcom výroku II. mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
480 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti napadnutého zamietajúceho výroku ho
potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na
odvolacom súde v rozsahu 42%.

Znaleckej organizácii EXPERT GROUP, k.s., IČO: 44 082 771, Karloveské rameno 4B, Bratislava,
priznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu29%avočižalovanémuvrozsahu71%.

Štátu Slovenská republika priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 29 % a voči
žalovanému v rozsahu 71%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 419,42 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do 10.10.2016 a úroku z omeškania
1% zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol

(výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,90% (výrok III.). Zároveň
priznal znaleckej organizácii D. A., H..N.., F.: XX XXX XXX, H. V. XB, G. (ďalej len „D. A., H..N..“) a
Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania, a to každému proti žalovanému v rozsahu 33,05%
a proti žalobcovi v rozsahu 66,95% (výrok IV., výrok V.)

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2015 domáhal od
žalovaného a v tom čase ešte aj žalovaného 2/ (Slovenská H. K., F.: XX XXX XXX, Y. U. XX, G.)

zaplatenia1.269,07euraspolusúrokomzomeškaniavovýške9,50%ročneod8.11.2013dozaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (poškodený v dopravnej nehode) bol dňa 18.9.2013
účastníkom škodovej udalosti s motorovým vozidlom značky I. K. N. D. G., ktorú zavinil vodič V. E.
vozidlom P. O. N. D. G., ktorý uzatvoril povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenútýmto vozidlom u žalovaného. Žalobca uviedol, že účastníci dopravnej nehody riadne spísali záznam
o dopravnej nehode, právny predchodca žalobcu dňa 19.9.2013 oznámil žalovanému vzniknutú škodu
a zároveň ho požiadal o obhliadku poškodeného motorového vozidla. Po obhliadke dňa 26.9.2013 a

doobhliadke3.10.2013bolvypracovanýzápisopoškodenísfotodokumentáciou.Poškodený11.10.2013
urgoval u žalovaného aby mu bola povolená oprava vozidla, ktorá bola telefonicky 14.10.2013 a neskôr
aj písomne odsúhlasená. Žalobca tvrdil, že poškodené vozidlo muselo byť v čase od 18.9.2013 (od
dopravnej nehody) až do 14.10.2013 uskladnené, aby na ňom nedošlo k zväčšeniu škody a v servise
od 15.10.2013 do 21.10.2013. Žalobca sa domáhal riadneho poistného plnenia, ktoré spočívalo v

náhrade skutočnej škody vzniknutej na vozidle, ceny za prenájom náhradného vozidla počas doby, kedy
poškodený nemohol používať svoje vozidlo a za uskladnenie poškodeného vozidla. Svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ním a poškodeným
21.1.2014, predmetom ktorej bola pohľadávka vo výške 1.461,63 eura. S poukazom na ustanovenie §
797 ods. 3 Občianskeho zákonníka si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 8.11.2013
do zaplatenia. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť voči žalovanému 2./, súd prvej inštancie

preto konanie voči žalovanému 2./ zastavil a žalobcu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia
žalovaného 2/. Na pojednávaní 14.9.2015 špecifikoval žalobou uplatnený nárok. Uviedol, že poškodený
si po dopravnej nehode dal opraviť svoje motorové vozidlo a faktúru za opravu (č. XXXX/XXXXX)
vystavenú na 1.916,59 eura za náhradné diely a prácu na oprave vozidla, faktúru (č. XXXX/
XXXX) na 881,30 eura za lakovanie, faktúru (č. XXXX/XXX) na 270 eur za uskladnenie poškodeného

vozidla a faktúru č. XXXX/XXX na 2.040 eur za zapožičanie náhradného vozidla predložil žalovanému.
Uviedol, že žalovaný poskytol poistné plnenie 2.378,58 eura ako náhradu skutočnej škody a 1.454,35
eura za nájom požičaného náhradného vozidla. Faktúru (č. XXXX/XXX) vystavenú na 270 eur neuhradil
preto, že nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi uskladnením vozidla a dopravnou nehodou. Podľa
žalobcu bolo uskladnenie vozidla nutné, pretože sa nedalo zamknúť z dôvodu, že náraz smeroval

práve do zadnej časti vozidla. Ďalej uviedol, že súkromným znaleckým posudkom F.. Ľ. M. bola určená
skutočná škoda za nájom náhradného vozidla na 1.996 eur a za opravu vozidla na 2.836 eur. K
takto zistenej výške škody prirátal 270 eur za uskladnenie vozidla, odrátal od nej plnenie poskytnuté
žalovaným a dospel k žalovanej sume.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že 18.9.2013 došlo k poistnej udalosti, k stretu
motorového vozidla poškodeného (právneho predchodcu žalobcu) a klienta žalovaného. Poškodený
poistnú udalosť nahlásil u žalovaného, následne bola vykonaná obhliadka a neskôr aj doobhliadka
vozidla a predmetné poškodené vozidlo bolo od 15.10.2013 do 21.10.2013 v servise. Poškodený ešte
v deň dopravnej nehody uzatvoril zmluvu o nájme motorového vozidla a náhradné vozidlo používal

34 dní, do opravy jeho vozidla. Do doby, kým sa nezačalo s opravou vozidla, t.j. od 18.9.2013 do
14.10.2013 (27 dní), uskladnil toto vozidlo u žalobcu. Po predložení faktúr žalovanému -
faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, spolu vystavených na 5.107,89
eura, žalovaný uhradil poškodenému (a servisu) len 3.832,93 eura; faktúru č. XXXXXXX za uskladnenie
vozidla neuznal vôbec a z faktúry č. XXXXXXX za prenájom náhradného vozidla uhradil len 1.454,35

eura z dôvodu, že za účelne vynaložené náklady považoval len náklady za 26 dní prenájmu náhradného
vozidla (26 x 60 eur = 1 560 eur) a z tejto sumy odpočítal 105,65 eur, čo boli náklady ktoré by boli
vynaložené na používanie vlastného vozidla. Žalobca nadobudol od poškodeného pohľadávku z poistnej
udalostizmluvouopostúpenípohľadávokz 21.1.2014vovýške1.461,63eura.Súdnanávrhžalovaného
nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie výšky škody na vozidle I. K. I. X.X Y. D. G. k rozhodnému

dňu 18.9.2013 a posúdenie nájomného za náhradné vozidlo od 18.9.2013 do 21.10.2013. Posudok
vyhotovila D. A., H..N.. (č. XX/XXXX z 16.05.2016). Žalovaný na pojednávaní dňa 29.11.2016 uviedol,
že vzhľadom na závery znaleckého posudku doplatil žalobcovi 486,92 eura, čo boli sumy uvedené vo
faktúrach č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXX, podľa jeho vyjadrenia to bola istina 419,42 eura a úroky
z omeškania za obdobie od 8.11.2013 do 5.10.2016. Zároveň uviedol, že úroky stanovil v súlade s

platnými právnymi predpismi a nie v rozsahu, v akom si ich uplatnil žalobca. Nakoniec však s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017 považoval uplatnenie úrokov
z omeškania vo veci za neprípustné. Žalobca po tom, ako potvrdil prijatie 486,92 eura od žalovaného,
žalobu čiastočne zobral späť v časti 419,42 eura ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 1% ročne
zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do 10.10.2016 a zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia.

Zároveň si voči žalovanému uplatnil 333 eur, ktoré zaplatil za súkromný znalecký posudok a odborné
vyjadrenie.4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 427 ods. 1 a ods. 2, § 442 ods.
1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. g), § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 144, § 145, § 146 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Medzi stranami sporu nebol sporný priebeh nehodového deja, zavinenie a ani vecný
rozsah poškodenia motorového vozidla a z dôvodu doplatenia uvedených faktúr, ktoré boli vystavené
za opravu poškodeného vozidla, nebola sporná ani škoda, ktorá vznikla opravou vozidla. Sporný zostal

uplatnený nárok na náhradu nákladov za uskladnenie poškodeného vozidla a náklady vynaložené na
zaobstaranie náhradného motorového vozidla. Žalovaný namietal nepreukázanie nutnosti a účelnosti
týchto nákladov, neprimeranú cenu za nájom konkrétneho vozidla a dĺžku trvania nájmu vzhľadom na
okamih odsúhlasenia opravy poškodeného vozidla. Pretože žalobca vzal v priebehu konania žalobu
späť v časti o 419,42 eura s príslušenstvom, súd konanie o tejto časti žaloby so súhlasom žalovaného
zastavil. Predmetom konania tak zostalo 849,65 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%

ročne zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia a zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do
10.10.2016, istina podľa vyjadrenia žalobcu predstavovala už len žalovaným neuhradené faktúry za
prenajaté motorové vozidlo a uskladnenie poškodeného vozidla. V priebehu konania súd prvej inštancie
pripustilrozšíreniežalobyvčastipožadovanejnáhradyzanákladyspojenésuplatnenímnárokuvovýške
333eur,uvedenúsumuvšaknezahrnuldožalovanejsumy(849,65euraspríslušenstvom),keďžemalza

to, že táto suma predstavuje trovy žalobcu, t.j. vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti
s uplatňovaním práva, čo napokon potvrdil aj žalobca. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovi
vznikol nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla.
Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového
vozidla z dôvodu škodovej udalosti považoval súd za preukázané, a to práve výpoveďou svedka -

poškodeného,zktorejjednoznačnevyplýva,žebolnútenýsipožičaťmotorovévozidlo,keďževdôsledku
dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného, došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla, ktoré
používal pri plnení pracovných povinností. Žalovaný tieto tvrdenia poškodeného relevantným spôsobom
nespochybnil, ani nepreukázal opak.

5. Pri posudzovaní uplatnenej náhrady nájmu, ktorého dôvodnosť žalovaný pri poskytnutí poistného
plnenia uznal, súd prvej inštancie vychádzal z predloženej zmluvy o zapožičaní motorového vozidla z
18.9.2013, v ktorej si zmluvné strany dohodli nájomné 60 eur za deň, z predložených cenových ponúk
a potvrdení viacerých autopožičovní (č. l. 227, č. l. 279 a č. l. 280), z ktorých mal za preukázané, že
denné nájomné za prenajatie motorového vozidla strednej triedy (poškodené bolo motorové vozidlo I.

K., rok výroby 2003 a predmetom nájomnej zmluvy bolo vozidlo S. G. U.-XXX, rok výroby 1998) bolo v
roku 2013 cca 60 eur, a preto náhradu 60 eur za požičanie náhradného vozidla strednej triedy na deň,
ktorú žiadal žalobca považoval za obvyklú a primeranú. Uviedol, že náklady na prenájom náhradného
vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len ak boli vynaložené nutne a účelne, zodpovedajúce
parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca po určitú dobu vylúčený a stanoviť ju aj s

prihliadnutímnaobvyklénájomnézaprenajatie obdobnýchvozidielvdanommiesteačase.Konštatoval,
že od poškodeného nemožno požadovať, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval nájomné u
iných subjektov (autopožičovní), pretože takým prístupom by bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný,
najmä ak bol poškodený bez vlastného zavinenia.

6. Pri posudzovaní obdobia, počas ktorého si žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo, ktoré
žalovaný namietal súd prvej inštancie vychádzal z predložených faktúr č. XXXXXXX a
č. XXXXXXX, zo zmluvy o zapožičaní motorového vozidla z 18.9.2013 a z výpovede poškodeného a
dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu používal prenajaté motorové vozidlo po dobu 34 dní,
keďže jeho motorové vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody po túto dobu poškodené. Žalovaný

neuznal náklad za prenajatie vozidla na deň 27.9.2013 z dôvodu odstrojenia vozidla na celý deň,
ani v dňoch od 15.10.2013 do 21.10.2013 preto, že súhlas s opravou vozidla odoslal listom zo dňa
3.10.2013, ktorý mal byť poškodenému doručený najneskôr 8.10.2013. Súd však nemal preukázané,
že sa tento list dostal do dispozície žalobcu, a preto tvrdenie žalovaného o tom, že oprava vozidla mala
byť vykonaná skôr, a teda prenajatie náhradného vozidla po dobu 34 dní nebolo dôvodné, nepovažoval

za pravdivé. Napriek uvedenému súd prvej inštancie náhradu nákladov vynaložených žalobcom za
prenajaté motorové vozidlo nepriznal z dôvodu, že žalobca nepreukázal úhradu nájomného uvedeného
vo faktúre autopožičovňou poškodeným v celkovej sume uvedenej vo faktúre č. XXXXXXX, ale len
zaplatenie 585,65 eura, čo preukazoval predložený príjmový pokladničný dokladu č. 34 z 17.11.2013(č. l. 113). Nakoľko faktúra č. XXXXXXX bola vystavená na 2.040 eur, z ktorej žalovaný
poskytol plnenie 1.454,35 eura priamo prenajímateľovi a poškodený preukázateľne uhradil len 585,65
eura, podľa názoru súdu žalobca nemal nárok na doplatenie uvedenej faktúry ako náhrady nákladov za

požičanie motorového vozidla, keďže v jeho majetkovej sfére došlo k zníženiu len o 585,65 eura.

7. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s uskladnením
poškodeného motorového vozidla 270 eur, ktorý žalovaný neuznal, sa súd prvej inštancie stotožnil
s argumentáciu žalovaného, že aj pri tomto je treba posudzovať nutnosť a účelnosť vynaložených

nákladov. Faktúrou č. XXXXXXX, príjmovým pokladničným dokladom č. 37 z 17.11.2013 (č. l. 112)
a výpoveďou poškodeného mal súd za preukázané, že kufor poškodeného vozidla nebolo možné
zamknúť, poškodené motorové vozidlo bolo preto uskladnené u žalobcu po dobu 27 dní, za čo
poškodený uhradil 270 eur. Súd uskladnenie vozidla nepovažoval za nevyhnutné a náklady vynaložené
na uskladnenie vozidla nepovažoval za účelné a nutné. Z výpovede poškodeného súd zistil, že tento
býval so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ku ktorému prislúchal aj dvor, na ktorom boli zaparkované

dve autá jeho rodičov. Z jeho výpovede nevyplynulo, z akého dôvodu nebolo možné poškodené vozidlo
uskladniť vo dvore rodinného domu rodičov, kde mal evidentne k dispozícii dostatočný priestor na
uskladnenie svojho vozidla do doby opravy, ak bolo vo dvore vytvorené miesto na parkovanie dvoch
vozidiel. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených
poškodeným na uskladnenie poškodeného vozidla pred jeho opravou. Vzhľadom na uvedené potom

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený (zostávajúci) nárok vo výške 849,65 eura
s príslušenstvom, ktorý predstavuje neuhradené náklady v súvislosti s nájmom motorového vozidla a
uskladnením poškodeného vozidla, nie je dôvodný a preto žalobu zamietol.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v

spojení s ustanoveniami jeho § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 33,90%. Žalobca si pôvodne uplatnil 1.269,07 eura s príslušenstvom, v
priebehu konania zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 419,42 eura s príslušenstvom, čiže čiastočné
späťvzatie žaloby procesne zavinil žalovaný, vo zvyšnej časti o zaplatenie 849,65 eura s príslušenstvom
súd žalobu zamietol. Čiastkový úspech žalobcu bol teda 33,05% a čiastkový úspech žalovaného

66,95%, celkový úspech žalovaného potom bol 33,90%. Súd prvej inštancie v priebehu konania
nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou, ktorá si uplatnila náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov vynaložených v súvislosti s výsluchom znalca a tejto
podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
66,95% a proti žalovanému v rozsahu 33,90%. V priebehu konania súd priznal znaleckej organizácii za

vypracovanie znaleckého posudku znalečné 702,34 eura, ktoré bolo uhradené zo štátnych finančných
prostriedkov a súd preto rozhodol aj o nároku štátu na náhradu trov konania tak, že mu priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 66,95% a proti žalovanému v rozsahu 33,90%.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že
súd vo výroku, ktorým zastavil konanie o zaplatenie 419,42 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške
1% ročne zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do 10.10.2016 a zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do
zaplatenia, uviedol nesprávne percento úrokov z omeškania, nakoľko on ich požadoval vo výške 8,5% a
súd vo výroku uviedol úrok vo výške 1%. Proti výroku, ktorým zamietol žalobu vo zvyšnej časti namietal

nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd na vec aplikoval nesprávny právny predpis, z vykonaného
dokazovania vyvodil aj nesprávne právne závery, pričom tieto tiež nedostatočne odôvodnil. Mal za to, že
súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, že pôvodný žalobca v konaní preukázal len časť vzniknutej
škody, pričom poukázal na to, že žalovaný plnil priamo servisu a prenajímateľovi a preto on v konaní
preukazoval len doplatok, ktorým uhradil zostávajúci dlh u poskytovateľov, t.j. sumu, ktorú žalovaný

odmietol uhradiť. Na základe uvedeného tak mal súd za to, že faktúry boli uhradené v celom rozsahu.
Napokon nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, ktorou mu nepriznal náhradu odplaty
za uskladnenie vozidla, nakoľko z prejednania veci vyplynulo, že vozidlo sa v dôsledku poškodenia
nedalo zamknúť. Vozidlo uskladnil preto, aby predišiel ďalšej škode, ktorá by mohla vzniknúť vniknutím
neoprávnenej osoby do neuzamknutého vozidla a ktorú by mu nikto nenahradil. Poukázal na svedeckú

výpoveď pôvodného žalobcu, ktorý uviedol, že žije s rodičmi v rodinnom dome, kde sú dve parkovacie
miesta, pričom na obidvoch parkujú rodičia a on vo svojom vlastníctve nemal žiadnu nehnuteľnosť, kde
by si vozidlo mohol uskladniť. Považoval za neprijateľné, ak súd podmienil zamietnutie uskladneniavozidla skutočnosťou, že rodičia majú miesto a uviedol, že takýto postup súdu nemá oporu v zákone a
súd v odôvodnení ani neuviedol, o ktoré ustanovenia zákona sa opieral pri tomto rozhodovaní.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť alebo
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nakoľko v odvolaní žalobcu
absentujú dôvody podľa ustanovenia § 365 CSP mal za to, že z odvolania nemožno abstrahovať dôvody,
pre ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nesprávne, na základe čoho považoval odvolanie
žalobcu za procesne neprípustné. Odvolanie žalobcu tiež považoval za nedôvodné, nakoľko žalobca len

všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje v jednotlivých výrokoch za nesprávne, pričom
vadnosť rozhodnutia bližšie nekonkretizoval. Aj keď žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie aplikoval
vo veci nesprávny právny predpis, z jeho podania nie je zrejmé, ktorý právny predpis považuje za
správny. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Podľa neho sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
sporu a žalobca ani konkrétne neuviedol, s akými jeho argumentmi sa mal súd vysporiadať. Mal za to, že

súd prvej inštancie správne uzavrel, že v konaní nebola preukázaná účelnosť a nevyhnutnosť nákladov
žalobcu na uskladnenie poškodeného vozidla, ktoré sú zákonnými predpokladmi na vznik nároku podľa
ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa jeho názoru tieto predpoklady pre uskladnenie vozidla
za odplatu nemohli byť preukázané, ak z vykonaného dokazovania vyplýva, že vozidlo bolo možné
uskladniť bezodplatne.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Odvolací súd

rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.4.2021 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).

12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo výroku o zastavení
časti konania uviedol nesprávny úrok z omeškania zo sumy 419,42 eura vo výške 1 % ročne zo sumy
419,42 eura od 8.11.2013 do 10.10.2016 a zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia. Žalobca sa

pôvodne žalobou doručenou súdu 9.1.2015 domáhal zaplatenia 1.269,07 eura s 9,5% ročným úrokom
z omeškania od 8.11.2013 do zaplatenia, na pojednávaní 28.2.2017 upravil žalobu tak, že žiadal od
žalovaného zaplatenie 849,65 eura s úrokom z omeškania 8,5% od 8.11.2013 do zaplatenia a sumy
úrok z omeškania 8,5% zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do 10.10.2016 a výslovne vzal žalobu späť v
časti úroku 1% späť, súd prvej inštancie tento procesný návrh podľa jeho obsahu posúdil ako čiastočné

späťvtzatie. Nakoľko žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť v časti o 419,42 eura,
ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 1% ročne (rozdiel medzi pôvodne uplatneným úrokom 9,5%
a požadovaným na pojednávaní dňa 28.2.2017 vo výške 8,5%) zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do
10.10.2016 a zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia, súd prvej inštancie postupoval správne,
keďvtejtočastikonaniezastavil.Súdprvejinštancieurčilsprávneajzostávajúcipredmetkonania849,65

eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia
a zo sumy 419,42 eura od 08.11.2013 do 10.10.2016. Uvedenú námietku žalobcu tak odvolací súd
vyhodnotil ako neopodstatnenú a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil ako vecne správny.

13. Odvolací súd považoval však za dôvodnú námietku žalobcu vznesenú proti posúdeniu nároku

na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe
správne vychádzal z toho, že poškodený má právo na náhradu škody spočívajúcu nákladoch za
prenájom náhradného vozidla po dobu opravy vlastného motorového vozidla, ktorá zásadne nesmie
prevyšovať obvyklú cenu prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada za obdobie od 18.9.2013 do 21.10.2013, t.j.

od škodovej udalosti až po opravu poškodeného vozidla (34 dní). Napriek tomu však žalobe v časti
uplatneného nároku na náhradu nákladov vynaložených za požičanie motorového vozidlo nevyhovel,
a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal úhradu nájomného poškodeným v celkovej sume 2.040 eur.
Žalovaný z tejto sumy poskytol plnenie vo výške 1.454,35 eura priamo prenajímateľovi a poškodený
prenajímateľovi uhradil len 585,65 eura, preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemal žalobca nárok

na doplatenie náhrady týchto nákladov nakoľko v jeho majetkovej sfére nastala ujma len 585,65 eura.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil v tom, že žalobcovi vznikla ujma
zaplatením zostatku odplaty za požičanie náhradného vozidla 586,65 eura, ktorá je jeho škodu z
predmetnej poistnej udalosti a na ktorej náhradu má z uzavretej poistnej zmluvy nárok. Z nájomného zanáhradné vozidlo 2.040 eur súd prvej inštancie odpočítal 105,65 eur, ktoré žalobca ušetril neužívaním
vlastného motorového vozidla, proti čomu žalobca v priebehu sporu nenamietal. Pokiaľ súd prvej
inštancie žalobcovi uznal nárok na náhradu za nájom náhradného vozidla po dobu 34 dní, žalobcovi z

tejto sumy patrila náhrada 1 934,35 eura. Ak žalovaný uhradil priamo prenajímateľovi 1.454,35 eura,
po odpočítaní 105,65 eura a 1.454,35 eura zo sumy 2.040 eur, je zostatok nároku žalobcu na náhradu
škody 480 eur ako suma, o ktorú sa v dôsledku poistnej udalosti zmenšil jeho majetok.

14. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie,
zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred
škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci
do predošlého stavu. Úhradou sumy 585,65 eura žalobcom prenajímateľovi motorového vozidla došlo

podľa odvolacieho súdu k majetkovej ujme žalovaného v dôsledku poistnej udalosti. Škodu spočívajúcu
v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na nájom osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,
ktoré by inak vynaložil na prevádzku vlastného automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku jeho
poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne
a účelne vynaložených nákladov, príčinná súvislosť je tu daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne

spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.11.1990, sp. zn. 1 Cz 86/90,
publikovaný pod č. 7/1992 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) a poškodený má podľa poistnej
zmluvy nárok na jej náhradu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil a priznal žalobcovi náhradu škody 480 eur (po zohľadnení sumy
105,65 eur, ktoré by boli vynaložené užívaním vlastného vozidla).

15. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného
odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

16. K nároku na úrok z omeškania zo sumy 849,65 eura vo výške 8,5% ročne od 8.11.2013 do zaplatenia
a zo sumy 419,42 eura od 8.11.2013 do 10.10.2016 žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nesprávne. Odvolací súd preto k tomuto uvádza len
všeobecne platné, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania stanovená v § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti určenej ustanovením § 11 ods. 6 písm. a)
alebo b) tohto zákona. Účelom tejto sankcie je ochrana poškodeného, aby poisťovňa nezostala nečinná
a bola nútená oznámiť poškodenému v lehote 3 mesiacov spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

Pretože žalobca v konaní netvrdil, že žalovaný povinnosť stanovenú poisťovateľom § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z. nesplnil, povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania pre nesplnenie tejto povinnosti
nie je daná (§ 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z.). Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.
poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia. S ohľadom na túto úpravu povinnosť poisťovateľa zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania s poskytnutím poistného plnenia vzniká až po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody neuhradí súdom priznanú náhradu škody v lehote podľa ustanovenia § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017).

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zamietajúceho výroku potvrdil.

17. Na námietku žalobcu odvolací súd preskúmal aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
svoje tvrdenia o účelnosti nákladov vynaložených na uskladnenie poškodeného vozidla. V sporovomkonaní sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva prejavom aktivity
jednotlivýchstrán,čoznamená,žetástranasporu,ktorázurčitejskutočnostivyvodzujeprávnenásledky,
musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky,

inak úspešnou byť nemôže. Súd zisťuje skutkový stav na základe vykonania dôkazov, ktoré boli v
konaní navrhnuté. Z hľadiska procesnej teórie ide o tzv. prejednaciu zásadu, v rámci ktorej strany
zodpovedajú za navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech a za procesné
dôsledkyvyplývajúcezvykonanéhodokazovania.Odvolacísúdsavdanejvecivplnomrozsahustotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že z výpovede poškodeného nevyplynulo, z akého dôvodu nebolo

možné poškodené vozidlo uskladniť vo dvore rodinného domu, v ktorom býval so svojimi rodičmi a
kde mal k dispozícii dostatočný priestor na uskladnenie svojho vozidla do doby opravy, keďže podľa
jeho vyjadrenia bolo vo dvore vytvorené miesto na parkovanie dvoch vozidiel. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca účelnosť a nevyhnutnosť nákladov v konaní nepreukázal a v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti alebo argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej
inštancie o tejto otázke, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti zamietajúceho výroku

ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd vzhľadom na uvedené výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v
časti o zaplatenie o 419,42 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy
419,42 eura od 8.11.2013 do 10.10.2016 a zo sumy 849,65 eura od 8.11.2013 do zaplatenia, potvrdil

ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 480 eur a vo
zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného a odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd

podľa ustanovení § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262
ods. 1 CSP. Žalobca sa v konaní domáhal 1.269,07 eura, žalovaný v priebehu konania uhradil žalobcovi
412,42 eura s príslušenstvom, čím zavinil späťvzatie žaloby v tejto časti a odvolací súd v odvolacom
konaní priznal žalobcovi z uplatňovanej náhrady škody 480 eur. Úspech žalobcu v pomere k celému
predmetu sporu (412,42 eura + 480 eur = 899,42 eura) predstavuje 71% a úspech žalovaného (1.269,07

eura - 899,42 eura = 369,65 eura) predstavuje 29%. Celkový úspech žalobcu v konaní tak predstavuje
42%, preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%.

20. Odvolací súd pri posudzovaní súvisiacich výrokoch súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (IV.
a V.) prihliadol na uvedenú zmenu pomeru úspechu strán vo veci po rozhodnutí o odvolaní žalobcu a

o nároku na náhradu ďalších trov konania rozhodol tak, že znaleckej organizácii D. A., H..N.., priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 29% a voči žalovanému v rozsahu 71% a
Slovenskej republike priznal rovnako nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 29% a
voči žalovanému v rozsahu 71%.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).