Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 30Cb/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119248346
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Varga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:6119248346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: Q. A., miestom

podnikania: Ludvíkov dvor 801, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 10818839, práv. zast. - AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. advokátom
- JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37928422, v konaní
o zaplatenie 227,45 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 227,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne z dlžnej sumy 227,45 € od 27.01.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.03.2019 domáhal
zaplatenia sumy vo výške 227,45 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.11.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená

škoda na motorovom vozidle R. R., K.: I., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenej: A. Q., bytom
M. Č. Ľ. X, XXX XX I. (ďalej aj len ako „poškodený“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného
motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú
udalosť č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla R. R., K.: I., v dôsledku
poistnej udalosti č.9566616227, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: Q. A..,

miesto podnikania: Ludvíkov dvor 801, 040 15 KošiceŠaca, IČO: 10818839, zapísaná v živnostenskom
registri Okresného úradu Košice-okolie, číslo živnostenskej registrácie: 802-3612, t.j. u žalobcu. Náklady
na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 600,30 €. Táto suma bola následne uplatnená u
žalovaného faktúrou 2018063. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.1.2019
oznámené, že dňa 11.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX a bol mu
predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 600,30 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným

však bola iba vo výške 372,85 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 227,45 Eur. Táto nepriznaná
suma vo výške 227,45 Eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 06.02.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „Priznané
primerané náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty. Neautorizovaný servis, priznaná normohodinana 16,67 EUR bez DPH.“ Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú
zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého nároku na náhradu
škody, na ktoré má žalobca, resp. jeho právny predchodcovia, nárok. Poškodený z dopravnej nehody,

ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu,
ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov
za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku poistnej udalosti. Žalovaný v oznámení
o poistnom plnení pri poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX krátil poistné plnenie v dôsledku údajnej

nadhodnotenej práce za normohodinu. V zmysle §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa však uhrádza
skutočná škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku škodovej udalosti a teda poškodenému sa majú
uhradiť všetky náklady ktoré vynaložil na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného
stavu. Navyše žalobca si účtoval náklady na cenu práce vo výške 30,00 € bez DPH, čo je v porovnaní
s inými servismi v danom regióne cena porovnateľná alebo nižšia. Pre porovnanie uvádzame cenník
lakovacích a mechanických prác vybraných servisov v danom regióne pre rovnaké alebo obdobné

motorové vozidlá (v zmysle registrácie nových osobných automobilov v SR patrí FORD FOCUS medzi
nižšiu strednú triedu rovnako ako Audi A3 alebo VW Golf): Moris Slovakia s.r.o.- Alejova 4, Košice - 39
€/ 49 € (bez DPH), Auto Gabriel Košice - 40,00 €/49,00 € bez DPH. Podľa praxe a usmernení EÚ , ak
servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov
a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp.

spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na základe
uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatňuje krátený nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX vo výške 227,45 € s príslušenstvom. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhujeme, aby
predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, z ktorého je
zrejmé, ako vykonával šetrenie. Žalovaný listom zo dňa 14.01.2019 oznámil, že dňa 11.01.2019 bolo

ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa
do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to 5,00 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 227,45 € od 27.01.2019 do zaplatenia. Žalobca zároveň požadoval aj náhradu trov konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 03.04.2019 platobný rozkaz, sp. zn.:

26Up/307/2019 - 19, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu
na zaplatenie istina 227,45 €, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 227,45 € od 27.01.2019 do
zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo
dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 87,82 € a to žalobcovi
prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

4. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore podanom žalovaný uviedol,
že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že
faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom
účtovníctve. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok tým, že dňa

29.11.2018 došlo ku škodovej udalosti pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R.
R., K.: I. (ďalej len „MV“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej A. Q., bytom Povstanie
Českéo ľudu 7, 040 22 Košice (ďalej len „Poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič
iného motorového vozidla, na ktoré v čase škodovej udalosti bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Žalovaný uvedenú

poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č.: XXXXXXXXXX (ďalej len „Škodová udalosť“).
Vzhľadom na poškodenie MV, a to v dôsledku vyššie uvedenej Škodovej udalosti, si dal Poškodený
svoje MV opraviť v servise u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu MV vystavil Poškodenému faktúru
č. 2018063 vo výške 600,30 EUR (ďalej len „Faktúra“) Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 14.01.2019 vyhotovenom Žalovaným, bolo Žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia Škodovej

udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 372,85 EUR (ďalej len
„Oznámenie“). Dňa 06.02.2019 došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom
k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 227,45
EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako doplatok
sumy pochádzajúcej z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP“). V

tejto súvislosti si v prvom rade dovolíme poukázať na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods.
1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon
o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že NávrhŽalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku,
nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v Žalobnom
návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne
špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné
údaje - napr. o priebehu Škodových udalostí, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich

sa Škodových udalostí zo strany Poškodeného, mieste vzniku a čase vzniku Škodových udalostí,
pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok práve odvodzuje od predmetnej Škodovej udalosti.
Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo
však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
postačujúce. V zmysle rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy
ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné
súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza
a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi

záväzok,ktorýspočívalvneuhradenejFaktúre.Zuvedenéhopotomvyplýva,žePoškodenýpredstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená (v rámci predmetného
súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko
Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením

predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú
pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo
k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku
Žalobcu. Inač povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust.

§ 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný
subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

5. K zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v zmysle Rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo
20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny

úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť
a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho
úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako
postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že
predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje
voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon

podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť,
že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za
presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva,
že Poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči Žalovanému, a to vo výške 227,45
EUR. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v

zmysle Faktúry vystavenej zo strany Žalobcu voči Poškodenému. Rozpornosť týkajúca sa predmetu
postúpenia, ktorá spočíva v postúpení záväzku Poškodeného na Žalobcu, ktorý pritom Poškodený má
práve voči Žalobcovi, a to ako pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, zakladá rovnako ako aj v
prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP.6. K poistnému plneniu žalovaný uviedol, že Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého
plnenia zo strany Žalobcu poukazujeme na Oznámenia, ktoré predložil sám Žalobca, v zmysle ktorého

Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistných plnení. Poškodení
ako aj Žalobca sa teda z Oznámení preukázateľne dozvedeli z akých dôvodov a v akom rozsahu
bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám v Žalobnom návrhu
potvrdzuje. Žalovaný tiež namieta uplatňovaný úrok z omeškania. V tejto súvislosti dáva do pozornosti
ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon
o PZP“), podľa ktorého: Ods. 6 ,,Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť

poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď
ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Ods.

7 ,,Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.“ Ods. 8 ,,Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“ Žalovaný uvádza, že povinnosti

podľa §11 ods. 6 zákona o PZP si splnil, nakoľko poskytol Poškodeným plnenie v lehote 3 mesiacov
od oznámenia/dátum hlásenia Škodových udalostí, a zároveň uviedol, z akých dôvodov bola uplatnená
výška plnenia krátená. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak,
že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania.
Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3

Cdo/145/2017. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom máme za dostatočne preukázané, že likvidácia
Škodových udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Vzhľadom
k uvedenému máme potom za preukázané, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne
možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky
Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu, K náležitostiam žaloby žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odpore
namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. § 132 CSP, kedy podľa názoru žalovaného v žalobe
absentujú „žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodových udalostí ako ani o
ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodových udalostí zo strany Poškodeného, miesto vzniku

a čase vzniku Škodových udalostí. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol,
niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2
Civilného sporového poriadku, postačujúce.“ Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má
vady o ich odstránenie súd sa pokúsi. Na základe podanej žaloby, súd vydal Platobný rozkaz, pričom
však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých

absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný
základžaloby.Žalobcazrozumiteľneaurčitoopísalokolnosti,ktoréviedlikpodaniužaloby,tedaskutkový
stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na náhradu škody vo
forme poistného plnenia, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným
skutkom. Podľa komentára k CSP C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti

považujeúdaje,ktorésúnevyhnutnénato,abybolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.
Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj
nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet
konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu
žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania

po skutkovej stránke.“ Sme presvedčení, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa §
132 CSP sme si splnili. Škodová udalosť, resp. škodové udalosti sú v žalobe špecifikovane dostatočne
jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými škodovými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené,kedy došlo k škodovým udalostiam, aké motorové vozidla boli v ich dôsledku poškodené, aj pod akým
číslom dané škodové udalosti žalovaný zaregistroval.

8. K aktívnej vecnej legitimácií a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že
Žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to z dôvodu neplatnosti Zmluvy
o postúpení časti pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poškodený zo škodovej
resp. poistnej udalostí dlžníkom žalobcu. Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodeného ako
dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že tento neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného

motorového vozidla), ktorá v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil Zmluvou o postúpení časti
pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné: Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom
sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok uplatnený v tomto
konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnili poškodení, resp. žalobca, voči
žalovanému v zmysle §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý
je jasný a preukázaný, napriek tomu zasielame stručnú argumentáciu podporujúcu naše tvrdenia: Autori
publikácie s názvom Poistné zmluvy, Y.. B.. M., X. B.. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou
poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou
poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na

zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený
poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať
tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na
to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil
poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda

prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže
sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do
predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje
vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva,
že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže

poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do
stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene
takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom
zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak
žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z

Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.
Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná
škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku
škodovej udalosti už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla
(§ 797 ods.2 Občianskeho zákonníka). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od

výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu. Na podporu
našej argumentácie tiež uvádzame, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.:25Cdo347/2000,
25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie,
pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju
niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé

a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním
jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny
veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Konanie
a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré
má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu

niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky
účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého
stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený,
ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia
motorového vozidla do stavu pred nehodou. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať

vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania
plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Napr. v ustanovení § 810
OZ sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej
udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov,ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení § 449
odsek 3 OZ sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto
ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia

splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred
poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako
v prípade vyššie uvedeného ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ. Uvádzame, že doposiaľ
ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov -
poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla.

Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie
takýchto dokladov ani nevyžaduje od poškodených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už
v predmetnom prípade čiastočne plnil (na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.01.2019)
pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez
právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný
dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca

je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú
prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na náhradu
škody, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie,
nepostúpilsvojdlhvočižalobcovi,akotonesprávneaúčelovoprezentuježalovaný.Žalovanývpodanom
odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú,

z dôvodu jej nejasnosti a neexistencie pohľadávky (podľa žalovaného predmetom postúpenia môže
byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v § 524 OZ) K postúpeniu
pohľadávky ako takej a jej existencii uvádzame: Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie
z poistnej udalosti. Ako sme už vyššie uviedli, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/
poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena

v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525
ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie,
ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť. Obsahom
pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať
peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa

peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej
zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom
stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s
ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v
zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník

ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie
cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie),
pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu
(pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit).
V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju

pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie,
na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od
žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi
bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia
je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe
veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukazujeme aj
na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych
úkonov.Právneúkonysauskutočňujúsjednoznačnýmzámeromvyvolaťriadneprávneúčinky,čomožno
vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento

úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne
dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu našej
argumentácie predkladáme nasledovnú judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich
výkladom: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn
postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované

pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008). Na
základe uvedeného, považujeme predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie
žalobcu, za irelevantné.9. K nároku žalobcu žalobca ďalej uviedol, že Žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie
nepriznania nároku na náhradu škody uvedené v liste žalovaného zo dňa 14.01.2019 a dodal,
že: „akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez

akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje
tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do
podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca má za to, že žalovaný vo
svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného
rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky.

Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený
nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Koncentrácia konania predstavuje efektný a
funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky
svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a
neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom
konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia

tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu.
Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť,
efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi,
ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny
(právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda

nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody uvedený v návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Ak žalovaný neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a
zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto
ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom

na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodne. Zároveň navrhujeme, aby žalovaný predložil celý
likvidačnýspiskpoistnejudalostič.9566616227,zktoréhojezrejme,akovykonávalšetrenie.Likvidačné
spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejme, ako bolo vykonané šetrenie
a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto
dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. Žalovaný

taktiež poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 a uviedol, že
si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z § 11 ods. 6 zákona o PZP. Závery v Rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu,
že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej
právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom

rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa
venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu
úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods.

8 zákon o PZ sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. zákon o PZP upravuje iba
úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má
aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, tj.
splnenia nepeňažnej povinnosti. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn.
3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok

na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej
povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok
nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia,
podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade

aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy
by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od
poisťovateľovzaviazanízaplatiťúrokyzomeškaniaodmomentukedysadostalidoomeškaniasplnením
peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Úroky z omeškania majú
povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu
SR neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne
a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami
voči poisťovniam.10. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I.
Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.

11. Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca
žalovaného vzal termín pojednávania na vedomie dňa 09.12.2019.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento

skutkový stav veci:

13.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žedňa 29.11.2018došlokpoistnejudalosti,priktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FORD FOCUS, EČV: KE871KB, ktoré v čase poistnej
udalosti patrilo poškodenej: Viera Dluhošová, bytom Povstania Českého ľudu 7, 040 22 Košice.

14. Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla. Vinník nehody mal v
čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, tj. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441. Predmetná škodová udalosť bola
žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9566616227.

15. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise: Dušan Vykoukal., miesto podnikania: Ludvíkov
dvor 801, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 10818839. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového
vozidla predstavovali sumu vo výške 600,30 Eur z fa. č. 2018063. Poškodenému bolo oznámením
o poistnom plnení zo dňa 14.01.2019 oznámené, že dňa 11.01.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej

udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 372,85 Eur.

16. Poškodený, A. Q., bytom M. Č. Ľ. X, XXX XX I. , postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 06.02.2019 svoju pohľadávku vo výške 227,45 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou
sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,

a jej príslušenstva.

17. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 2018063, oznámenie o poistnom plnení zo dňa
14.01.2019, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky.

18. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

19. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo.

21. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

22. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.23. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného
poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik
poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla.
Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.

26. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí
podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav
škodovej udalosti a následného uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdenej skutočnosti
predložil aj faktúru č. 2018063, oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 14.01.2019.
Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto

podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním
sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o
opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti
v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní
nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by

bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k
škodovým udalostiam, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistných udalostí
pod ktorým žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné
dôkazy.

27. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení
časti pohľadávky zo dňa 06.02.2019 medzi postupcom A. Q., bytom M. Č. Ľ. X, XXX XX I. a postupníkom
- žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 227,45 Eur,
čo predstavuje rozdiel fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva

28. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 06.02.2019 uzavretú
medzi žalobcom a poškodenou Viera Dluhošová, bytom Povstania Českého ľudu 7, 040 22 Košice
má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva
proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluva o postúpení pohľadávky je v písomnej forme a

nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu
vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a

to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola
zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami
nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.

29. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 227,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,00 % ročne z dlžnej sumy 227,45 € od 27.01.2019 do zaplatenia z poistnej udalosti č. 9566616227.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k
poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, vykonanie
obhliadky poškodeného vozidla, predloženie faktúr žalovanému. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej

udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil
šetrenie poistnej udalosti.30. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej
autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ
vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu práce 30,- Eur (bez

DPH) pričom žalovaný mu priznal len 16,67 Eur bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov,
žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi je približne
rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Moris Slovakia 39,-
Eur/49Eur bez DPH; Auto Gábriel Košice, s.r.o. 40,- Eur/49,-Eur bez DPH ) a preto neuznané
náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým

spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je
neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky,
ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne. Všetky servisy bez ohľadu na to, či
sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú
legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej
súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že

oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to
neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce.

31. Ak žalovaný kráti poistné plnenie musí to mať oporu v zákonných ustanoveniach a má dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Z konania žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností

podľa § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovalo postup žalovaného na krátenie poistného
plnenia.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu

súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).