Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225254
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114225254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: V.. J.. Q. K., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. XX, A. A., proti žalovanému: PENTECH, s. r. o., so sídlom Skuteckého 30,
Banská Bystrica, IČO: 43 908 896, zast. JUDr. Blanka Gondová, advokátka, Skuteckého 30, Banská
Bystrica, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 20C/244/2014 - 215 zo dňa 20. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/244/2014 - 215 zo dňa 20.
09. 2016.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % na
účet právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobkyne,
ktorou sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 16.130,- Eur, ako
vložených finančných prostriedkov do nebytových priestorov K. C. v nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, súpisné č. XXXX, parcela č. XXX/X, T. V., F. č. XX, A. A.. Súd zároveň priznal žalovanému nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie nepovažoval za spornú skutočnosť, kedy
investície (keď vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka práve vydania finančnej hodnoty vecí, ktoré
žalobkyňa vložila - zainvestovala na vybudovanie kaviarne zo skladových priestorov) s tým, že to bolo v
rokoch 2002 až 2007, kolaudačné rozhodnutie bolo z roku 2007, v tomto čase žalobkyňa bola podielovou
spoluvlastníčkou uvedených priestorov. Súd teda považoval za nepochybné, že žalobkyňa investovala
do nehnuteľnosti v čase, keď bola podielovou spoluvlastníčkou z dôvodu možnosti prevádzkovať
kaviareň spoločnosťou Mladosť L&K&T, s. r. o., ktorá vznikla dňa 07. 06. 2004. Medzi žalobkyňou a

uvedenou spoločnosťou bola dňa 31. 05. 2007 uzatvorená zmluva o výpožičke predmetných hnuteľných
vecí, pričom v čase uzavretia tejto zmluvy bola žalobkyňa aj konateľkou tejto spoločnosti. Pretože
žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa prioritne zaoberal touto námietkou. Dospel k záveru, že
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Vzhľadom na rozhodnutie Mesta
Banská Bystrica zo dňa 10. 05. 2007 (prv uvádzané kolaudačné rozhodnutie) je nepochybné, že do
tohto dátumu - 10. 05. 2007 žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka investovala do svojho vlastníctva.
V roku 2007 vlastníctvo získala spoločnosť IK System, s. r. o. a v čase kúpnej zmluvy medzi IK System

a žalovaným uvedené investície boli vykonané a podľa názoru súdu sa žalovaný žiadnym spôsobom
na úkor žalobkyne nemohol obohatiť, keďže kupoval nehnuteľnosť od predchádzajúceho vlastníka. V
čase kúpy žalovaným žalobkyňa žiadne investície na nehnuteľnosti nevykonávala, a pokiaľ bola medzi
žalobkyňou a žalovaným zmluva o nájme a zmluva o podnájme, z obsahu týchto zmlúv nevyplývaskutočnosť, že by žalobkyňa vykonávala investície a že by sa žalovaný zaviazal na ich úhradu. Potom
ani pri skončení nájmu sa nemohlo uplatniť ustanovenie § 667 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Súd uzavrel, že premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ začala plynúť od 11. 05. 2007 a

3-ročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 11. 05. 2010. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v tomto
prípade išlo o 10-ročnú premlčaciu dobu, podľa súdu nepreukázala žiadny úmysel. Tvrdené skutočnosti
žiadnymspôsobomnepreukázala,apokiaľuzatváralasožalovanýmzmluvuonájmeaopodnájme,mala
vedomosť, že predmetná časť už v tomto čase netvorila skladové priestory, ale kaviareň, napriek tomu
zmluvu podpísala a tvrdila, že išlo o úmyselné konanie žalovaného, aby predmet nájmu bol označený

ako skladové priestory napriek vydanému rozhodnutiu a povolení zmeny užívania. Žaloba bola na súd
podaná dňa 01. 12. 2014, v tomto čase však už uplynula objektívna premlčacia doba, preto sa už
súd nezaoberal plynutím subjektívnej premlčacej doby. Súd ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby
uviedol, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným účastníkom a nositeľom povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie žalobkyni, pokiaľ bezdôvodné obohatenie predstavuje investície vykonané v rokoch 2002
až 2007 v čase, keď žalovaný nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie. Namieta
nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver súdu prvej inštancie, že v
súdenej veci išlo o vzťah bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, na ktorý sa vzťahuje 3-ročná
objektívna premlčacia doba, a preto námietka premlčania bola dôvodná s určením začiatku plynutia

objektívnej premlčacej doby dňom 11. 05. 2007, považuje za arbitrárne rozhodnutie bez adekvátnych
rozhodovacích dôkazov a zjavne iracionálnych myšlienkových konštrukcií. Má za to že súd nesprávne
vychádzal len zo skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, ktorým je plnenie bez právneho dôvodu,
vec mal súd posúdiť aj podľa skutkovej podstaty, ktorou je plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj plnenie z neplatného úkonu. Žalobkyňa žiadala ako prejudiciálnu otázku riešiť neplatnosť kúpnej

zmluvy v časti článku II. bod 2.2, ktorým bol podľa tvrdenia žalovaného jej majetok prevedený na
neho a za ktorý údajne aj zaplatil kúpnu cenu svojmu právnemu predchodcovi. Po posúdení obsahu
celej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 by súd dospel k záveru, že táto jej v označenom článku
absolútne neplatná, preto by išlo o plnenie z neplatného úkonu a následne by bolo možné rozhodnúť o
vznesenej námietke premlčania, ako aj o začiatku plynutia a dĺžke premlčacích dôvodov. Na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, a preto došlo k procesnej vade. Skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia mal súd posúdiť podľa zásady „iura novit curia“, teda sám, pretože uvedená
zásada neznamená len, že súd pozná právo, ale aj to, že si je vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v
ktorej ho aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa
práva na súdnu ochranu svojich práv (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 59/00 zo dňa 20. 12. 2001).

Žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzuje od skutočnosti, že účelom
vynaloženia jej investícii do prenajatých priestorov bolo užívať prázdne skladové priestory ako kaviareň,
žeichakoskladovépriestoryužívalanazákladenájomnýchzmlúvsprávnymipredchodcamižalovaného
a po ukončení nájomného vzťahu jej tento znemožnil výkon vlastníckeho práva, t. j. hnuteľné veci
tvoriace zariadenie kaviarne držať, nakladať s nimi a užívať ich úžitkovú hodnotu. Po ukončení nájomnej

zmluvy žalovaný túto zmenil na zmluvu o podnájme nebytových priestorov, hnuteľné veci odmietol
vydať a práve preto teraz žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto prichádza do úvahy ako
zákonná skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď
po ukončení nájomného vzťahu zo strany žalovaného bolo žalobkyni a jej spoločnosti znemožnené
užívať vlastný majetok nachádzajúci sa v nebytových priestoroch žalovaného a tento ho odmietol po

ukončení nájomného vzťahu vydať (poukazuje na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 548/2015). Za
nesprávny označuje záver súdu prvej inštancie o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby dňom
11. 05. 2007, naopak, tvrdí, že práve v tento deň mohla žalobkyňa začať užívať vynaložené investície
do skladových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti, v tej dobe k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu
ani nedošlo, nikto jej nebránil užívaniu jej investícií. Pokiaľ žalovaný argumentuje kúpnou zmluvou zo

dňa 22. 02. 2008, ktorou mal nadobudnúť majetok žalobkyne, keďže súčasťou kúpenej nehnuteľnosti
bolo aj zariadenie kaviarne C., za ktoré riadne zaplatil cenu podľa znaleckého posudku, uvádza, že
v takomto prípade by zariadenie kaviarne patriace žalobkyni od IK System, s. r. o. kúpil od nepravého
vlastníka, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať pravému vlastníkovi a svoje nároky siuplatniť voči predajcovi. Za podstatné považuje, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor
žalobkyne, žalobkyni nikdy nepredložil kúpnu zmluvu, aby sa mohla oboznámiť s jej obsahom. V roku
2011 predávajúceho IK System, s. r. o. vyzývala, aby jej preukázali právny titul, na základe ktorého

previedli jej majetok na žalovaného, čo tento odmietol s tým, že vo veci sa viac angažovať nebude.

3. V ďalšom vytýka súdu, že sa nestotožnil s jej tvrdením o úmyselnom konaní žalovaného, hoci
vo svojom písomnom vyjadrení adresovanom súdu zo dňa 14. 09. 2016 a 19. 09. 2016 predložila
judikatúru k otázke premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotný žalovaný sa

rozumne nevyjadril, prečo považuje nárok žalobkyne za premlčaný, argumentoval jedine kúpnou
zmluvou s tým, že na základe nej nadobudol predmetné veci, nepreukázal však žiadnu dobromyseľnosť,
ani nedbanlivosť v jeho konaní týkajúcom sa uvedenej kúpnej zmluvy, hoci mal vedomosť, že
nehnuteľnosť je „živá“, obsadená nájomcami. Vzhľadom na konanie žalovaného mal súd pochybovať
o dobromyseľnosti žalovaného a pokiaľ vychádzal len z jeho tvrdenia, že kúpil majetok žalobkyne od
iného a tvári sa pritom dobromyseľne, cituje z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011

zo dňa 27. 02. 2011, podľa ktorého „ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže
previesť na iného viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len
celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že
vec riadne podľa práva nadobudol“. Pokiaľ súd uvádzal, že žalobkyňa nepreukázala úmysel žalovaného
a skutočnosti, na ktoré poukazovala, len tvrdila, žalobkyňa uvádza, že súd jej uložil povinnosť vyjadriť

sa písomne k otázke premlčania, čo ona splnila, opísala skutkové okolnosti, ktoré žalovaný nepoprel a
uviedla aj judikatúru k otázka premlčania. Počas konania jej však nebolo umožnené klásť žalovanému
logickéotázky,ktorébyobjasnilijehoúmysel.Preto„skutkovétvrdeniastrany“,ktoréprotistranavýslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný nepoprel, že vedel, že v priestoroch, kde má žalobkyňa
zariadenie kaviarne, sú skladové priestory, že nájomné zmluvy s jeho právnymi predchodcami ako

aj s ním zneli na skladové priestory, a teda že zariadenie kaviarne nie je ich súčasťou. Neoprel, že
vedel, že prenajíma holé skladové priestory a že o takéto sa bude jednať aj podľa znaleckého posudku
vypracovaného J.. Y. v roku 2008, ktorý bol podkladom k prevodu nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 na žalovaného. Žalovaný nepoprel, že bol na vlastníctvo žalobkyne,
nachádzajúce sa v skladových priestoroch, upozornený konateľkou nájomcu, t. j. Mladosť L&K&T, s.

r. o., žalobkyňou, jej právnou zástupkyňou, dokonca aj advokátskou kanceláriou A. A. dňa 24. 11.
2010, čo takisto nepoprel. Nie je pravdou, že od roku 2007 žalobkyňa neinvestovala žiadne peniaze
do jeho nehnuteľnosti, investovala v roku 2009, pokiaľ by išlo o skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia, ktorou je plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, tieto argumenty by boli nielen že
nepravdivé, ale aj právne irelevantné. Nemožno uveriť, že žalovaný nekonal úmyselne, že nevyužil

ustanovenie článku II. bod 2.2 kúpnej zmluvy k získaniu cudzieho majetku nájomcov. Nemožno uveriť,
že si privlastnil zariadenie kaviarne v dobrej viere, že mu tieto veci patria, v prílohe 1 ku kúpnej zmluve
v zozname vecí sa nachádza napríklad iba jeden barový pult, pričom v nehnuteľnosti v dobe prevodu
sa nachádzali dva barové pulty, žalovaný vedel, že podľa zmluvy nadobúdal iba jeden a nie dva, to
isté platí pre vzduchotechniku, poplašné zariadenie a podobne. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza,

že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 01. 12. 2014, upozorňuje, že žalobný návrh bol doručený
elektronickou formou dňa 28. 11. 2014 a doplnený bol do troch dní o podpis a prílohy. Pokiaľ sa
súd domnieva, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu byť účastníkom konania, žalobkyňa tvrdí, že
jedine žalovaný má v tejto veci pasívnu legitimáciu, vzťah bezdôvodného obohatenia sa odvíja od
okamihu ukončenia nájomného vzťahu zo strany žalovaného bez udania dôvodu s povinnosťou vydať

všetok majetok, ktorý sa v prenajatých priestoroch nachádzal a ktorý mu vlastnícky nepatril. Túto
povinnosť si voči nájomcovi, ani pravému vlastníkovi nesplnil, čím na úkor žalobkyne získal majetkový
prospech. Ani správkyňa konkurznej podstaty Q.. V. na úkon žalobkyne majetkový prospech nezískala,
pretože jej umožnila naďalej užívať jej investície, majetok žalobkyne nebol predmetom prevodu medzi
správkyňou a IK System, s. r. o.; ani IK System, s. r. o. - právny predchodca žalovaného nezískal

majetkový prospech na úkor žalobkyne, pretože nezasahoval do jej práva užívať majetok v prenajatých
priestoroch. Pritom uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 22. 02. 2008 okrem podielov na nehnuteľnosti
na žalovaného previedol bezodplatne (žiadny majetkový prospech) presne nešpecifikované hnuteľné
veci, ktorý zoznam tvorí prílohu č. 1 ku kúpnej zmluve. Pretože súd sa s týmito otázkami nezaoberal,
nemohol spravodlivo rozhodnúť, kto z uvedených má pasívnu legitimáciu, o akú skutkovú podstatu

bezdôvodného obohatenia ide, kedy začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie si práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia a či ide o bezdôvodné obohatenie z nedbanlivosti alebo úmyselné. Z týchto
dôvodov poukazuje žalobkyňa na dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takejmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa navrhuje súdu zrušiť rozsudok súdu
prvej inštancie a konanie prerušiť do doby, kým súd v konaní 63Cb/246/2016 právoplatne nerozhodne
o tom, že kúpna zmluva zo dňa 22. 02. 2008 medzi predávajúcim IK System, s. r. o. a kupujúcim

PENTECH, s. r. o. je čiastočne neplatná v bode II. bod 2.2.

4. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, že podľa
názoru žalovaného rozhodol súd správne. Na pojednávaní dňa 20. 09. 2016 žalovaný v súlade so
žalobkyňou predloženým nálezom Ústavného súdu SR uviedol, ako uplynula premlčacia doba. Pokiaľ

žalobkyňa v žalobe uviedla, že k ukončeniu užívacieho vzťahu došlo ku dňu 31. 12. 2010, podľa
jej názoru sa dňa 13. 01. 2011 žalovaný ľstivým spôsobom zmocnil priestorov, ktoré ona užívala,
žalovaný popiera, že by k tomu došlo takýmto spôsobom. Žalobkyňa dňa 13. 01. 2011 prestala
predmetné nebytové priestory užívať. Objektívna lehota jej teda podľa nálezu ústavného súdu začala
plynúť najneskôr dňa 14. 01. 2011 a uplynula dňa 14. 01. 2014. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že jej
subjektívna lehota začala plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia 9C/211/2011, t. j. dňom 28. 01. 2012,

s týmto názorom sa žalovaný nestotožňuje, podľa jeho názoru subjektívna lehota jej začala plynúť
deň po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t. j. dňa 29. 11. 2011 a uplynula dňa 29. 11. 2014.
Pretože objektívna premlčacia doba uplynula už dňa 14. 01. 2014, je jej nárok premlčaný. Žalovaný je
presvedčený, že okresný súd v konaní 9C/211/2011 vec vyriešil, žalobkyňa podala opätovný návrh s
tým rozdielom, že teraz žiada finančnú sumu za veci, ktorých vydania sa domáhala v pôvodnej žalobe,

o ktorej už bolo rozhodnuté. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa v replike k podanému vyjadreniu žalovaného uvádza, že pokiaľ ide o plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, plynutie objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

má odvíjať od momentu, kedy žalovaný znemožnil žalobkyni užívať jej majetok, teda od 14. 01. 2011,
pričom plynie 10-ročná doba. Vzhľadom na všetky kauzálne skutočnosti v tejto veci ide o úmyselné
konanie žalovaného, preto právo žalobkyne nie je premlčané. Názor žalovaného, že o nároku žalobkyne
už bolo rozhodnuté, označila za odporujúci logike, v žiadnom inom konaní sa doposiaľ o nároku
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nerozhodovalo. Žalovaný sa zámerne nevyjadril k

odvolaniu v otázke neplatnosti právneho úkonu - článku II. bod 2.2 kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02.
2008, ktorá zakladá skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho
úkonu, čo môže mať vplyv na začatie plynutia premlčacích dôb. Žalovaný doposiaľ nepreukázal
dobromyseľnosť v jeho konaní, pokiaľ ide o nadobudnutie majetku žalobkyne spolu s nehnuteľnosťou.
Vzhľadom na výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti, existujúce nájomné vzťahy viažuce sa k tejto, nemožno

uveriť žalovanému, že nevedel o pomeroch nehnuteľnosti, ktorej podiely kupoval od svojho právneho
predchodcu. Žiadnym spôsobom žalovaný v konaní nevysvetlil súdu, ako sa dňa 13. 01. 2011 dostal
do uzamknutých nebytových priestorov, ktoré naviac boli zabezpečené zabezpečovacím systémom,
prečo nepožiadal súd o spísanie cudzieho hnuteľného majetku, ktorý sa v týchto nachádzal, prečo
konal bez prítomnosti žalobkyne a konateľky obchodnej spoločnosti Mladosť L&K&T, s. r. o. Takýto

postup označila za neštandardný, dokonca ho možno posudzovať aj v trestnoprávnej rovine. Súd teda
nerozhodol správne, keď konanie žalovaného nepovažoval za úmyselné, pričom ani podrobne neskúmal
všetky kauzálne skutočnosti. Žalovaný doposiaľ nepreukázal uvádzaným znaleckým posudkom, že
v kúpnej zmluve bola zahrnutá aj cena zariadenia kaviarne C., za potrebné považuje zistenie, či
súčasťouznaleckéhoposudkusúzhodnotenépriestory,aleboibapôvodnéskladovépriestory,čitvrdenia

žalovaného o jeho dobromyseľnosti, že majetok žalobkyne riadne kúpil, sa zakladajú na pravde, alebo
či sa úmyselne obohatil bezdôvodne na úkor žalobkyne. Žalovaný si musí byť vedomý, že predmetnou
kúpnou zmluvou boli na neho prevedené nielen podiely na nehnuteľnosti, ktorú užívajú nájomcovia
na základe nájomných zmlúv uzavretých s jeho právnym predchodcom, ale spolu s nehnuteľnosťou
prebral na seba aj existujúce nájomné zmluvy vrátane zmluvy so spoločnosťou Mladosť L&K&T, s. r.

o., predmetom ktorej sú skladové priestory a žiadna zariadená kaviareň. Podľa žalobkyne sa žalovaný
dostal do zabezpečených nebytových priestorov bez prítomnosti žalobkyne a konateľky spoločnosti
Mladosť L&K&T, s. r. o., keď úmyselne uviedol do omylu bývalého zamestnanca tejto spoločnosti
Q. R., ktorého v ranných hodinách vyhľadali na adrese jeho trvalého pobytu neznáme osoby, ktoré
sa predstavili, že sú od polície a že má odkódovať prevádzku. Následne žalovaný vykonal neúplný

súpis hnuteľného majetku v týchto priestoroch bez prítomnosti vyššieho súdneho úradníka, žalobkyne,
konateľky spoločnosti a na záver dal na dvere navariť petlice. Takéto konanie nemožno považovať za
dobromyseľné, poctivé v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Žalobkyňa nad rámec veci poukázala
na skutočnosť, že v čase počas plynutia výpovednej lehoty do decembra 2010 jej niekto úmyselnepoškodil súkromný majetok, a to dve osobné motorové vozidlá, garážové dvere. Pravidelne v túto dobu
na prevádzke, ktorú mala v prenájme žalovaného obchodná spoločnosť žalobkyne, boli vytlčené veľké
sklenené tabule, ktoré musela na základe zmluvy o podnájme so žalovaným hradiť zo svojho žalobkyňa

a jej obchodná spoločnosť. Tieto „náhody“ sa diali v období po doručení výpovede až do 13. 01. 2011,
kedy sa žalovaný ľstivým spôsobom spolu s osobami jemu blízkymi dostal do predmetných priestorov
a ponechal si majetok žalobkyne. Pokiaľ by sa súd prvej inštancie prejudiciálne zaoberal otázkou
neplatnosti článku II. bod 2.2 kúpnej zmluvy, ako navrhovala žalobkyňa a preskúmal všetky kauzálne
skutočnosti tejto právnej veci, nemohol by považovať konanie žalovaného za dobromyseľné, pretože

toto sa javí ako úmyselné, plánované a premyslené. Následkom neho malo byť postupné oslabenie
právneho postavenia a užívacieho práva žalobkyne a jej obchodnej spoločnosti k nebytovým priestorom,
k ich majetku s cieľom bezodplatného nadobudnutia tohto majetku žalovaným.

6. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že žalovaný trvá
na svojom vyjadrení, nárok považuje v celom rozsahu za premlčaný a nesúhlasí s tvrdením, že by v

tomto prípade plynula 10-ročná premlčacia doba. Opakuje, že o nároku žalobkyne už bolo rozhodnuté v
konaní 9C/211/2011 - 358, keď súd riešil vydanie veci a v súčasnom konaní rieši vydanie bezdôvodného
obohatenia za tie isté veci. Proti rozhodnutiu vo veci 9C/211/2011 žalobkyňa odvolanie nepodala. Žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia podala dňa 01. 12. 2014. Kúpnu zmluvu zo dňa 22. 08. 2008
považuje žalovaný za platnú v celom rozsahu, tvrdenia žalobkyne, že sa konateľ žalovaného vo veci

nevyjadril, nie sú pravdivé, zúčastnil sa všetkých pojednávaní a žalobkyňa mala možnosť klásť mu
otázky. Žalovaný bol oboznámený so všetkými nájomnými zmluvami nájomníkov, ktorí mali v uvedenom
obdobívzakúpenomobjekteuzavreténájomnézmluvy.Žalobkyňanájomcomnikdynebola,apretonikdy
nebola zmluvným partnerom žalovaného. Už v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 43Cb/77/2015 žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09. 08. 2016 uviedol, že na podanie advokátskej

kancelárie Q.. Q. A. odpovedala právna zástupkyňa žalovaného obratom dňa 01. 12. 2010; uviedla,
že počas zmluvného vzťahu žalobcu Mladosť L&K&T, s. r. o. so žalovaným, žalobca neinvestoval do
jeho vlastníctva žiadne jeho finančné prostriedky, ktoré by bolo potrebné vysporiadať. Toto uviedol aj
v tomto konaní a je súčasťou spisu. Žalovaný sa dňa 13. 01. 2011 dostal do svojich priestorov tak, že
mu vlastným kľúčom otvoril pán Q. R., tento bol celú dobu prítomný pri súpise vecí za účasti notára

Q.. V. E.. Za nepravdivé označil tvrdenia žalobkyne, resp. jej matky o tom, že za pánom R. mali prísť
neznáme osoby vydávajúce sa za policajtov. Pán R. sa dostavil do objektu sám, svojím kľúčom dvere
otvoril a odkódoval zabezpečovacie zariadenie. Poukázal na priložený dôkaz k vyjadreniu žalobkyne
(prílohu č. 1), kde k vyjadreniu zo dňa 30. 01. 2011 uviedla pani Q. R. na polícii, že dňa 04. 01. 2011
ukončila prevádzku pohostinstva Mladosť L&K&T, s. r. o. na základe výpovede od spoločnosti Korox,

s. r. o. a ostatné úkony robil vlastník budovy PENTECH, s. r. o. Dali návrh na vydanie predbežného
opatrenia o neplatnosti výpovede z nájmu dňa 16. 12. 2010, mieniac sa domáhať svojich práv a ochrany
na hnuteľnom majetku, ktorý sa tam nachádzal a ešte nachádza. Tento bol zamietnutý s tým, že k
žiadnemu pochybeniu zo strany vlastníka nedošlo. Spor bol vedený na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 61Cb/224/2010. O poškodení motorových vozidiel a vytlčených oknách na vlastnom objekte

žalovaný nemá vedomosť. To, že žalobkyňa predkladá viacero trestných oznámení, nedokazuje, že by
sa žalovaný dopustil nejakého trestného konania, nebolo voči nemu a ani jeho konateľovi vznesené
žiadne obvinenie. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

7. Žalobkyňa reagovala ďalším písomným vyjadrením, kde v podstate opätovne vysvetľovala svoje

právne názory s tým, že poukázala na konanie vedené pod sp. zn. 61Cb/224/2010, ktorým sa obchodná
spoločnosť žalobkyne domáhala neplatnosti výpovede z podnájmu, pričom návrh bol zamietnutý s
odôvodnením, že nedošlo k nijakému pochybeniu zo strany vlastníka, žalobkyňa k tomu uvádza, že
žalovaným nebol PENTECH, s. r. o., ale Korox office market, s. r. o. a rozsudok nebol vydaný vzhľadom
na späťvzatie návrhu, keďže predmet sporu odpadol. Konateľ žalovaného počas súdneho sporu vznikol

dňa 13. 01. 2011 do nebytových priestorov, následne nájomcovi vydal z nebytových priestorov len
ten majetok, ktorý uznal za vhodné a to, o čo mal záujem, si ponechal. Poukázala na skutočnosť, že
konateľ žalovaného p. J. S. sa ani raz nevyjadril k prejednávanej veci, ani k otázke platnosti kúpnej
zmluvy. Priestor na vyjadrenie dostala iba jeho právna zástupkyňa, pritom ani ona nepredložila žiadne
rozumné argumenty, judikáty alebo dôkazy na podporu svojich tvrdení o dobromyseľnosti p. J. S., o

dĺžke objektívnej doby, ani na podporu jej tvrdení o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008, čo malo
byť zohľadnené pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia. V ďalšom sa podrobne vyjadrovala ku
skutočnostiamohľadneupozorneniaodadvokátskejkancelárieQ..Q.A.,ospôsobeprevzatiaprevádzky
dňa 13. 01. 2011, o skutočnostiach svedčiacich o poškodení vecí žalobkyne v období od doručeniavýpovede z prenajatých priestorov až do 13. 01. 2011. V závere uvádza, že kým nebude právoplatne
rozhodnuté v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 63Cb/246/2016, nemožno v tomto konaní pokračovať a spravodlivo rozhodnúť,

pretože treba ustáliť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, úmysel a plynutie premlčacích dôb.

8. Právna zástupkyňa žalovaného v následnom vyjadrení trvá na názore žalovaného o premlčaní
nároku žalobkyne a nesúhlasí s tvrdením, že plynie 10-ročná premlčacia doba. Opakuje svoje tvrdenia
o rozhodnutí vo veci 9C/211/2011 tak, že súd už síce v inej podobe, ale o tomto nároku žalobkyne

právoplatne rozhodol, ako aj o tom, že kúpna zmluva zo dňa 22. 08. 2008 je platná. Za nepravdivé
označil tvrdenia žalobkyne, že žalovaný v konaní nevypovedal a ona mu nemohla klásť otázky. Zotrváva
na svojom názore, že žalobkyňa nikdy nebola jeho obchodným partnerom, nemal s ňou uzatvorený
žiadny zmluvný vzťah, nemal nikdy povinnosť predkladať jej doklady. Opakuje spôsob, akým sa dňa
13. 01. 2011 dostal do svojich priestorov. K invektívam uvedeným v konaní sa nevyjadroval. V spore
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cb/246/2010 nie je žalobkyňa stranou sporu,

a preto výsledok konania je pre túto vec irelevantný. Doklady predložené žalobkyňou k svojim písomným
podaniam v odvolacom konaní sa jej netýkajú, a preto nie je zrejmé, čo nimi chcela preukázať. Navrhuje
napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP,

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné reagovať na námietku žalovaného ohľadne veci
právoplatne rozhodnutej, pretože ide o procesnú podmienku konania, na ktorú musí súd prihliadať aj

z úradnej povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade nejde o res iudicata z dôvodu, že
nie je totožný predmet konania, keď vo veci 9C/211/2011 predmetom konania bola žaloba na ochranu
vlastníctva v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ a predmetom konania v tejto súdenej veci je žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a dôvodov odvolania konštatuje, že v danej veci
nedošlo k tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie je vecne správne, založené
na dostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý má základ vo vykonanom dokazovaní. K zásadným
odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd považuje za dôležité uviesť:

12. Žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s posúdením skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia, keď vec posúdil podľa skutkovej podstaty majetkového prospechu
získaného plnením bez právneho dôvodu, hoci, pokiaľ by vec posudzoval ako bezdôvodné obohatenie,
ktoré vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
bolo by to významné pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania iným spôsobom, než ku ktorému

dospel súd prvej inštancie.Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav a tiež na žalobkyňou tvrdený
skutkový stav, v zmysle ktorého hnuteľné veci, ktorých peňažnej náhrady sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala (§ 458 ods. 1 veta druhá OZ), treba dospieť k záveru, že v tomto prípade ide o bezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Nesprávne sa žalobkyňa domnieva, že by v tomto
prípade malo ísť o plnenie z neplatného právneho úkonu, ktorým je zmluva uzavretá dňa 22. 02. 2008

medzi žalovaným ako kupujúcim a predávajúcim, ktorým bola obchodná spoločnosť IK System, s. r. o.
Žalobkyňa ako fyzická osoba nebola v žiadnom právnom vzťahu tejto kúpnej zmluve, preto jej prípadná
platnosť alebo neplatnosť nemôže mať žiadny vplyv na získanie bezdôvodného obohatenia žalovaným
na úkor žalobkyne, súd nemal žiadny právny dôvod prejudiciálne posudzovať otázku platnosti tejto
zmluvy. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v tejto veci vznikol na základe toho, že žalovaný

má (podľa tvrdenia žalobkyne) držať, resp. používať predmetné hnuteľné veci, ktoré vlastnícky patria
žalobkyni, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu vo vzťahu k žalobkyni. Preto treba dospieť k záveru,
že tvrdené bezdôvodné obohatenie v tomto prípade treba považovať za majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu. Zo žiadnych skutočností ani okolností nemožno dospieť k záveru, že
v danej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne plnením z neplatného

právneho úkonu ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako sa mylne domnieva žalobkyňa.
Medzi žalobkyňou a žalovaným nevznikol žiadny právny úkon, ktorý by bol neplatný a na základe ktorého
by došlo (medzi nimi) k plneniu. Obdobne to platí aj o plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol.13. V tomto kontexte potom treba posudzovať aj vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného,
pričom objektívna premlčacia doba začala plynúť tak, ako uviedol žalovaný, teda najneskôr dňom 14. 01.
2011, pretože až dňom 13. 01. 2011 uvádzané hnuteľné veci, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že v ich hodnote

sa žalovaný na jej úkor obohatil, ostali v priestoroch vo vlastníctve žalovaného a žalobkyňa „nad nimi
stratila moc“. Až do tejto doby predmetné hnuteľné veci boli užívané so súhlasom žalobkyne, nemožno
predtým hovoriť o žiadnom bezdôvodnom obohatení. Z tohto dôvodu nesprávne posúdil súd prvej
inštancie začiatok plynutia premlčacej doby od času (momentu) ich investovania ako v prípade investícií
do cudzej (resp. tu spoločnej) veci od okamihu ich investovania - v roku 2007. Objektívna premlčacia

doba však uplynula dňom 14. 01. 2014, preto záver súdu prvej inštancie o tom, že uplatnený nárok
je premlčaný, bol správny, hoc vychádzal z iného (nesprávneho) okamihu začatia plynutia objektívnej
premlčacej doby. Odvolací súd nesúhlasí s právnou kvalifikáciou žalobkyne, podľa ktorej v tomto prípade
mala plynúť 10-ročná premlčacia doba v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ, pretože nebolo preukázané, že by
sa žalovaný úmyselne obohacoval uvedenými hnuteľnými vecami na úkor žalobkyne. Názor žalobkyne
o úmyselnom obohatení tak ostal len v rovine nepreukázaných tvrdení.

14. Odvolací súd naviac uvádza, že podľa jeho názoru v tomto prípade márne uplynula aj subjektívna
2-ročná premlčacia doba na uplatnenie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa sa
dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor (tvrdenému), ako aj o tom, kto sa na
jej úkor obohatil v rovnaký deň, ako začala plynúť objektívna premlčacia doba. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že

pred rozhodnutím vo veci (sp. zn. 9C/211/2011) o vydanie týchto vecí nemala ešte túto vedomosť, aj pri
zohľadnení takéhoto názoru, by bol nárok premlčaný, pretože žalobkyňa získala vedomosť o zamietnutí
svojho návrhu na vydanie veci vo veci sp. zn. 9C/211/2011 v deň, kedy prevzala predmetný rozsudok, to
znamenádňa12.11.2012,odvolanienepodala,apretonebolodôvodnéplynutiesubjektívnejpremlčacej
doby počítať od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd posúdil odvolanie žalobkyne ako nedôvodné, napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, aj keď nepovažoval za správny záver
o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby. Táto nesprávnosť však v kontexte s ďalším právnym
posúdením nebola rozhodujúca pre posúdenie námietky premlčania ako dôvodnej.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému
žalovanému v odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške rozhodne súd
prvej inštancie (§ 396, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP).

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).