Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Novák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/28/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220010172
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6220010172.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a
sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného T. D., pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2021 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora
a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/60/2020 zo dňa 30. novembra
2020, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 10T/60/2020 zo dňa 30. 11. 2020 v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Podľa § 312 ods. 4 Trestného poriadku predseda senátu berie na vedomie späťvzatie odvolania
obžalovaným T. D. zo dňa 23. marca 2021, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 10T/60/2020 zo dňa 30. novembra 2020.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/60/2020 zo dňa 30. 11. 2020 bol obžalovaný T.
D. uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že
dňa 01. 02. 2020 v čase o 03.30 h v obci U. na parkovisku pred reštauráciou L. C. U., teda na mieste
verejnosti prístupnom, fyzicky napadol E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. č. XXX/XX, N. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U., N. XXX/XX a C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., K. U. XXX/XXX, a to E.
C. takým spôsobom, že ju najskôr udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, následkom čoho poškodená
spadla na zem a potom čo sa postavila ju chytil za vlasy, čomu sa poškodená bránila a následne jej
zahryzol do ukazováka ľavého prsta, ktorý jej začal silno krvácať, čím jej svojim konaním podľa lekárskej
správy spôsobil zranenie ukazováka prsta ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie v NsP Veľký
Krtíš s dobou práceneschopnosti v trvaní od 03. 02. 2020 do 10. 02. 2020, teda 8 dní, N. C. sotil tak, že
spadla a udrela si lakeť a C. M. udrel päsťou do tváre, pričom N. C. a C. Drdánková neutrpeli zranenie
vyžadujúce lekárske ošetrenie.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 364 ods. 2, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenujúci prokurátor, ktoré
neskôr písomne odôvodnil podaním zo dňa 28. 01. 2021 v podstate tým, že dňa 28. 06. 2020 bolaprokurátorom podaná obžaloba na T. D. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Z výsluchov poškodených
E. C. a N. C. na hlavnom pojednávaní dňa 09. 11. 2020, ako aj z výsluchu C. M. z prípravného konania
vyplynulo, že obžalovaný sa svojho protiprávneho konania dopustil aj závažným spôsobom konania,
a to na viacerých osobách, nakoľko dňa 01. 02. 2020 v obci U. pred reštauráciou L. C. U. fyzicky
napadol nie len E. C., ale aj N. C. a C. M.. Navyše z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR
vyplýva, že obžalovaný sa dňa 23. 02. 2019 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta 10,- Eur.
Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby bol skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, v ďalšom
konaní právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. e)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej uviedol, že súd sa s navrhovanou zmenou právnej kvalifikácie
čiastočne stotožnil, keď uznal obžalovaného za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona (na viacerých
osobách), avšak zrejme nedopatrením neuznal obžalovaného za vinného v zmysle návrhu prokurátora
na zmenu právnej kvalifikácie aj podľa písmena e) Trestného zákona, keďže z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný sa prečinu výtržníctva dopustil napriek tomu, že bol za taký čin
(priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch) v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý (dňa 23. 02. 2019). Čo sa týka výšky
a druhu uloženého trestu, s tým sa prokurátor v plnom rozsahu stotožnil. Na základe uvedeného preto
navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci
sám rozhodol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní aj obžalovaný, ktoré
však bližšie neodôvodnil ani prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu. Písomným podaním zo dňa
23. 03. 2021 však obžalovaný vzal odvolanie v celom rozsahu späť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného bolo podané
včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj
tieto výroky.
Podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa
prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy,
ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť znova
lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť pracovných dní.
Okresný súd sa však pri odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie citovanými ustanoveniami dôsledne
neriadil. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že prokurátor na záver hlavného pojednávania zo dňa 09.
11. 2020 navrhol zmenu právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe na prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),ods. 2 písm. b), písm. e) Trestného zákona. Následne súd hlavné pojednávanie odročil na 30. 11. 2020,
bez toho, aby obžalovaného upozornil na možnosť prísnejšieho posudzovania skutku, a ani nezistil,
či obžalovaný alebo jeho obhajca žiadajú o poskytnutie lehoty na prípravu obhajoby. Na následnom
hlavnom pojednávaní dňa 30. 11. 2020 už súd vyhlásil rozsudok, a to s čiastočnou zmenou právnej
kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe. Z napadnutého rozsudku však vôbec nie je zrejmé, prečo
okresný súd neprihliadol na prokurátorom navrhovanú zmenu právnej kvalifikácie aj podľa § 364 ods.
2 písm. e) Trestného zákona (teda že obžalovaný bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý). Pokiaľ teda prokurátor predniesol procesný návrh na zmenu právnej
kvalifikácie skutku, bolo povinnosťou súdu sa s ním náležite vysporiadať. V tejto súvislosti je však
zároveň nutné konštatovať, že orgány činné v trestnom konaní pochybili už pri vydaní uznesenia o začatí
trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 30. 03. 2020, keď zo spisu je zrejmé, že
vrovnakýdeňbolzabezpečenýajvýpiszústrednejevidenciepriestupkovMinisterstvavnútraSlovenskej
republiky na obžalovaného, z ktorého bolo zrejmé, že dňa 23. 02. 2019 sa dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, teda už
na samotnom začiatku trestného stíhania bolo orgánom činným v trestnom konaní zrejmé, že do úvahy
prichádzala právna kvalifikácia skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
e) Trestného zákona. Napriek tejto skutočnosti k návrhu na zmenu právnej kvalifikácie skutku zo strany
prokurátora došlo až dňa 09. 11. 2020 v rámci hlavného pojednávania.
Pokiaľ by mal teda súd reparovať pochybenie orgánov činných v trestnom konaní, bude si musieť
vyžiadať priestupkový spis OU-VK-OVVS-2019/005278, aby mohol relevantne posúdiť, či ku spáchaniu
priestupku došlo skutočne dňa 23. 02. 2019 (z hľadiska dodržania „lehoty“ posledných dvanástich
mesiacov pred spáchaním trestného činu), a či vzhľadom na opis priestupku prichádza do úvahy
kvalifikácia priestupku ako „obdobného činu“.
Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní pre náležité objasnenie veci preto bude v súlade s § 284 ods.
2 Trestného poriadku upozorniť obžalovaného na možnosť prísnejšieho posúdenia skutku uvedeného
v obžalobe a prípadne mu poskytnúť znova lehotu na prípravu obhajoby (v prípade, ak sa súd stotožní
s návrhom prokurátora na zmenu právnej kvalifikácie skutku), a vyžiadať si priestupkový spis OU-
VK-OVVS-2019/005278 za účelom posúdenia vyššie uvedených skutočností. Následne v odôvodnení
rozsudku bude musieť jasne, logicky a presvedčivo vyargumentovať jednotlivé právne závery (vo
vzťahu k navrhovanej zmene právnej kvalifikácie skutku). Aj keď v zmysle Trestného poriadku ťažisko
dokazovania a dôkazné bremeno je na prokurátorovi, ktorý zastupuje podanú obžalobu, výnimka z tohto
pravidla je uvedená v § 2 ods. 11 Trestného poriadku, v zmysle ktorého súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré strany nenavrhli. S poukazom na výsledky prípravného konania je totiž niekedy potrebné suplovať
povinnosť a prácu orgánov činných v trestnom konaní vyjadrenú v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, v
zmysle zákonnej požiadavky na spravodlivé rozhodnutie. Až potom bude môcť okresný súd relevantne
zhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a na ich základe dospieť k zákonnému rozhodnutiu.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil prvostupňovému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je uvedené vyššie.
Podľa § 312 ods. 4 Trestného poriadku vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda
senátu odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu
prvého stupňa.
Vzhľadom k tomu, že v rámci odvolacieho konania obžalovaný vzal späť ním podané odvolanie proti
napadnutému rozsudku, predseda senátu v súlade s citovaným ustanovením vzal späťvzatie odvolania
obžalovaným na vedomie.
UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.